Svätí.... TIMOTEJ A TITUS biskupi -sviatok 26.január
SV. TIMOTEJ A TITUS
biskupi
Svätí Timotej a Titus boli učeníci a pomocníci apoštola Pavla. Sv. Pavol ich viac ráz s uznaním spomína vo svojich listoch. Im priamo boli adresované tzv. pastoračné listy (dva Timotejovi, jeden Titovi), ktoré obsahujú cenné pastoračné pokyny tak pre vedúcich cirkevných obcí, ako aj pre veriacich.
SV. TIMOTEJ (zomr. koncom 1. stor.)
Bol miláčikom sv. Pavla. Apoštol ho nazýva "milovaný a verný syn v Pánovi" (1 Kor 4,17), "náš brat a Boží služobník pri hlásaní Kristovho evanjelia" (1 Sol 3,2), "môj spolupracovník" (Rim 16,21), "prvý syn vo viere" (1 Tim 1,2)... Spomína ho takmer vo všetkých listoch, v niektorých i viac ráz.
Pochádzal z maloázijského mesta Lystry v Lykaónii. Jeho matka bola Židovka, kým otec bol Grék. Otec však skoro zomrel. Timotej žil s matkou Eunikou (Euniké) a so starou matkou Lojdou (Lois). Obidve boli vzdelané a veľmi nábožné. Timotej od nich získal nielen dobrú výchovu, ale aj znalosť Svätého písma (por. 2Tim. 1,5; 3,15).
Niektorí biblisti a historici sa nazdávajú, že už pri odchode z domu Timotej prijal kňazskú (biskupskú) vysviacku. V narážkach prvého a druhého listu Timotejovi môžeme vidieť všetky základné prvky tohto významného obradu: prorocké označenie kandidáta (1 Tim 1,18; 4,14), jeho slávnostné vyznanie viery pred svedkami (1 Tim 6,12), povzbudenie a poverenie svätiaceho apoštola (2 Tim 2,2), vkladanie apoštolových rúk (2 Tim 1,6) a vkladanie rúk starších (1 Tim 4,14).
Skutky apoštolov priamo nehovoria o tomto spoločníkovi apoštola národov, no zato sv. Pavol ho spomína vo viacerých listoch, zvlášť v Druhom liste Korinťanom.
Sv. Titus pochádzal pravdepodobne z Antiochie. Rodom bol pohan, ale ani Pavol, ani ostatní apoštoli ho nenútili podrobiť sa obriezke (Gal 2,3 n). Pre evanjelium ho získal sám Pavol, ktorý ho preto nazýva "pravým synom v spoločnej viere" (Tit 1,4). Titus sa po prvý raz zjavuje v Pavlovej spoločnosti pri jeho ceste z Antiochie na jeruzalemský "apoštolský snem" roku 49.
Timotej, biskup
Svätý
Sviatok: 26. január
* Lystra, dnes Kilistra (Gökyurt) pri meste Konya, Turecko
† 97 (?) Efez, dnes ruiny pri meste Selçuk, Turecko
Význam mena: oddaný Pánovi (gr.)
Atribúty: kyjak, kameň
Asi v roku 45 bol Pavol v maloázijskom meste Lystra. Na jeho kázanie sa tam obrátili dve ženy – Loida a jej dcéra Eunika. Eunika bola matkou Timoteja, ktorého od detstva vychovávala v kresťanskej viere. Pavol sa potom roku 50 vrátil do Lystry a zobral si mladého Timoteja za spoločníka a sprievodcu. Vysvätil ho za kňaza a zveroval mu zodpovedné úlohy. Pavol ho neskôr vysvätil za biskupa a zveril mu biskupstvo v Efeze. Pavol mu tam napísal dva listy – jeden z Macedónie a druhý z väzenia v Ríme. Povzbudzuje ho, aby nestrácal horlivosť v službe Bohu. Podľa apokryfu Skutky Timotejove bol zabitý v Efeze 22. januára 97 kvôli tomu, že vystúpil proti nemravným slávnostiam na sviatok pohanskej bohyne Artemis. Jeho telesné pozostatky sa uctievajú v kostole San Giovanni in Fonte v Ríme.
Timotej a Títus boli žiakmi apoštola Pavla
Na prvokresťanských biskupov pamätáme 26. januára, teda deň po sviatku Obrátenia sv. apoštola Pavla. Obaja svätci boli jeho žiaci a veľmi blízki spolupracovníci.
Prvý z nich bol biskupom v Efeze (dnešné Turecko), druhý na Kréte. Jeden zomrel mučeníckou smrťou, druhý v požehnanom veku. Poznáme ich najmä z Nového zákona - apoštol Pavol im venoval tri listy – dva Timotejovi a jeden Títovi.
Timotej pochádzal z územia dnešného Turecka, z mesta Lystra, kde sa narodil približne v roku 17. Apoštol Pavol ho zrejme poznal od detstva, na svojej prvej misijnej ceste okolo roku 45 totiž obrátil na kresťanstvo dve ženy židovského pôvodu – Timotejovu starú mamu Loidu a mamu Euniku, ktorá mala za muža gréckeho pohana. Timotej bol zrejme v týchto časoch pokrstený a odmalička dostával kresťanskú vieru. Apoštol Pavol sa o nich zmieňuje v druhom liste Timotejovi: „Spomínam si na tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará matka Loida a tvoja matka Eunika, a som presvedčený, že aj ty“ (2 Tim, 1, 5).
Od druhej Pavlovej misijnej cesty v roku 50 bol už Timotej jeho sprievodcom a spolupútnikom. A stal sa Pavlovým veľkým obľúbencom. Hneď na úvod spomínaného listu ho nazýva milovaným synom (porov. 2 Tim 1, 2). Vysvätil ho za kňaza a posielal ho na rôzne miesta utvrdzovať vo viere už obrátených kresťanov. Neskôr Timotej prijal od Pavla i biskupské svätenie a dostal duchovnú správu v Efeze.
Timotej sa podľa neskorších správ zo 4. storočia stal v biskupskej službe mučeníkom. Zavraždili ho 22. januára v roku 97, keď karhal ľudí za nemravné pohanské oslavy na počesť bohyne Artemis. Nie je však jednoznačné, či ide o pravdivé informácie, pretože apokryfný spis Skutky Timotejove nemá historickú hodnotu.
Títa priviedol k viere Pavol
Druhý z dvojice svätých biskupov bol pôvodne gréckym pohanom. Obrátil sa práve vďaka apoštolovi Pavlovi, ktorý ho aj pokrstil. Neskôr ho v Liste Títovi oslovil ako pravého syna podľa spoločnej viery (porov. Tít 1, 4). Približne v roku 50 ho sprevádzal na apoštolský snem do Jeruzalema. Pavol Títovi dôveroval až tak, že ho poslal do gréckeho Korintu urovnať spor medzi veriacimi, čo sa Títovi aj podarilo.
Z Kréty sa na nejakú dobu vydal do Dalmácie, kde medzi Slovanmi šíril evanjelium. Tí ho z tohto dôvodu považujú za otca ich viery. Odtiaľ sa Títus vrátil späť na Krétu, kde zomrel v pokročilom veku 94 rokov.
sv. Timotej a Titus
Timotej a Titus, ep. krétsky
26. januára, pamiatka
Postavení:
biskupi
Úmrtí:
s. ja
Atribúty:
sv. Timoteje - biskup s kyjem a s kameny
a sv. Tita - tvár prežiarená lúče, pohanský chrám v pozadí
ŽIVOTOPIS
Stali sa žiakmi apoštolov a obľúbenými pomocníkmi apoštola Pavla, ktorý ich priviedol k poznaniu právd evanjelia a poveril ich jeho šírením. Timotej bol neskôr od neho ustanovený biskupom v Efeze a Titus ho pred svojím poverením evanjelizácie na Kréte tiež sprevádzal na jeho apoštolských cestách.
Sprievodcovia apoštola Pavla
Timotej pochádzal z Lystry v Lakónii (dnes je to Konya v Turecku). Po otcovi, ktorý mu čoskoro zomrel, bol gréckeho pôvodu. Matka Euniké bola Hebrejka a žili spoločne s babičkou Lois. Timotej bol zdatný a dosiahol vyššie vzdelanie. S apoštolom Pavlom sa zrejme stretli, keď zavítal do Lystry pri svojej prvej misijnej ceste do Malej Ázie. K hlbšiemu zoznámeniu došlo asi o tri roky neskôr, r.50-52, keď apoštol Pavol sa znovu dostal do Lystry, ako rozpráva Biblia: „ Bratia v Lystre av Ikoniu o ňom (o Timotejovi) vydávali dobré svedectvo, a Pavol ho chcel vziať so sebou, z ohľadu na tamojších židov ho dal obrezať: všetci totiž vedeli, že jeho otec bol pohan.“ (Sk 16,2-5)
Pavol vedel, že sa naňho môže spoľahnúť. Ako blízky bol jeho srdcu je zrejmé z toho, že ho nazýva milovaným synom (viď.1 Tim 1,2). Ich vzťah je krásnym vzorom otcovského vedenia a dôvery, ktorým je podporovaná horlivosť božích služobníkov.
Pri druhom Pavlovom uväznení v Ríme bol Timotej k nemu opäť povolaný, ale po Pavlovej smrti sa ako biskup vrátil späť do Efezu. Podľa niektorých životopisných údajov, uvádzajúcich jeho mučenícku smrť, bol zbitý palicami a usmrtený kameňmi asi r. 97. Dôvodom bolo šírenie kresťanskej náuky a odvracanie ľudí od pohanských praktík na počesť boha Dionýza.
Obaja spoločne oslavovaní biskupi, Timotej i Titus, dopĺňajú dielo apoštola Pavla ako jeho verní žiaci. Timotejove pozostatky sú uložené v Ríme a Titovej na Kréte.
Pre vychovávateľov sa hodí predsavzatie z dnešnej antifóny (k Zach. kant. v Rch). Podľa nej budem: Hlásať slovo (Božie pravdy) či je to vhod alebo nevhod (ak je potrebné správne smerovanie). Usvedčovať, zakazovať a povzbudzovať vždy s všestrannou trpezlivosťou a znalosťou veci. Nesmie chýbať láska a úsilie o znalosti potrebné na správnu orientáciu.
„Bože, ty si dal svätému Timotejovi a Títovi spoznať cestu, ktorá vedie k spáse, a naplnil si ich horlivosťou potrebnou na apoštolskú prácu; na ich príhovor daj aj nám, nech žijeme zbožne a spravodlivo a šťastne dôjdeme do nebeskej vlasti. Skrze Tvojho Syna. , nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Svätí Timotej a Titus boli učeníci a pomocníci apoštola Pavla. Sv. Pavol ich viac ráz s uznaním spomína vo svojich listoch. Im priamo boli adresované tzv. pastoračné listy (dva Timotejovi, jeden Titovi), ktoré obsahujú cenné pastoračné pokyny tak pre vedúcich cirkevných obcí, ako aj pre veriacich.
SV. TIMOTEJ (zomr. koncom 1. stor.)
Bo
SV. T
Skutky apoštolov priamo nehovoria o tomto spoločníkovi apoštola národov, no zato sv. Pavol ho spomína vo viacerých listoch, zvlášť v Druhom liste Korinťanom. Sv. Titus pochádzal pravdepodobne z Antiochie. Rodom bol pohan, ale ani Pavol, ani ostatní apoštoli ho nenútili podrobiť sa obriezke (Gal 2,3 n). Pre evanjelium ho získal sám Pavol, ktorý ho preto nazýva "pravým synom v spoločnej viere" (Tit 1,4). Titus sa po prvý raz zjavuje v Pavlovej spoločnosti pri jeho ceste z Antiochie na jeruzalemský "apoštolský snem" roku 49. Zdá sa, že Titus bol tichý, taktný a zmierlivý. Preto ho Pavol poveroval zvláštnymi úlohami v chúlostivých situáciách. Tak roku 57, keď vrcholili nepokoje v korintskej cirkevnej obci, apoštol tam nešiel, hoci pôvodne chcel (2 Kor l,15nn), ale poslal Tita, aby pomohol usporiadať tamojšie pomery. Titus niesol so sebou Pavlov energický list (2 Kor 2,4; 7,8 nn), ktorý sa však nezachoval. Apoštolovi veľmi záležalo na výsledku Titovho poslania, preto ho znepokojilo, keď nenašiel svojho spoločníka v Troade (2 Kor 2,12nn), ako sa pravdepodobne boli dohovorili. Stretli sa až v Macedónsku (2 Kor 7,5nn). Pavol sa veľmi potešil, lebo Titus priniesol z Korintu dobré správy. Tento úspech tak povzbudil Pavla, že napísal Korinťanom ďalší list (zachovaný ako Druhý list Korinťanom) a poveril Tita, aby dokončil zbierku pre jeruzalemskú cirkevnú obec, ktorú predtým začal on sám (2 Kor 8,6nn). S Titom poslal Pavol ďalších dvoch poverencov, pričom rozlišoval ich poslanie: "Čo sa týka Tita, to je môj spoločník a môj spolupracovník medzi vami; čo sa týka spolubratov, to sú poslovia cirkevných obcí..." (2 Kor 8,23). Nie menej nábožnou úlohou poveril Pavol Tita po návrate z prvého rímskeho väznenia. Bolo to okolo roku 65. Pavol s Titom pôsobili istý čas na ostrove Kréta. Boli tam síce už kresťanskí veriaci, ale so všetkými nepeknými vlastnosťami južného Stredomoria. Pavol nepriamo pranieruje ich chyby, keď spomína slová dávneho básnika Epimenida (6. stor. pr. Kr.): "Kréťania sú veční luhári, zlé potvory, lenivé bruchá" (por. Tit 1,12). A medzi takýmito ľuďmi apoštol necháva Tita, aby "dal do poriadku, čo treba", a aby po mestách ustanovil starších (to znamená predstavených cirkevných obcí), a to "takých, čo sú bez úhony". Je pochopiteľné, že to nebola ľahká a závideniahodná úloha. Pavol sa však ani potom nezaobišiel bez Titovej pomoci. Tak si ho povolal do Nikopola (na západnom gréckom pobreží), kde sa zdržoval dlhší čas (Tit 3,12) a napokon ho poslal do Dalmácie (2 Tim 3,10). No v tom čase už bol apoštol po druhý raz v rímskom väzení a očakával blízku smrť. Nevedno, či ho pred smrťou ešte navštívil jeho "pravý syn v spoločnej viere". Neskoršie podanie svorne tvrdí, že po smrti apoštola Pavla sa Titus vrátil na tvrdú Pánovu vinicu na Kréte, kde aj zomrel vo vysokom veku 94 rokov. Jeho telo spočívalo najprv v jeho katedrále v Gortyne na Kréte. Keď roku 823 (al. 824) zničili toto mesto mohamedáni, z pozostatkov sv. Tita sa podarilo zachrániť iba jeho hlavu, ktorú neskôr z obavy pred Turkami previezli do benátskeho chrámu sv. Marka. Za pontifikátu pápeža Pavla VI. 15. mája 1966 bola táto vzácna relikvia slávnostne odovzdaná znovu na Krétu, a to pravoslávnemu metropolitnému chrámu v Heraklione (Kandia). Bol to jednak prejav úcty voči gréckej pravoslávnej cirkvi a jednak prejav túžby po zjednotení východnej i západnej Cirkvi, ktoré okrem iného spája i úcta k prvému krétskemu biskupovi sv. Titovi, spoločníkovi sv. Pavla apoštola.
Dnes nám cirkev pred oči kladie ako príklad hodný nasledovania dve postavy biskupov zo školy apoštola Pavla. Obidvaja patrili k horlivým sprievodcom apoštola Pavla a mnoho rokov svojho života prežili spolu s ním. Sv. Timotej, ktorého si apoštol Pavol možno najviac cenil spomedzi svojich žiakov, pochádzal z Lystry, ktorá sa nachádzala na území dnešného Turecka, a pravdepodobne bol pokrstený na I. misijnej ceste apoštola Pavla. Na II. ceste už bol sprievodcom apoštola a bol od tejto doby skoro stále s ním.
Podľa týchto prameňov Pavol v roku 45, na svojej I. misijnej ceste, obrátil na kresťanskú vieru dve židovské ženy, matku a starú matku Timoteja. Jeho matka bola vydatá za pohana, Gréka. Timotej bol odmalička vychovávaný v bázni Božej, takže Pavol môže na jeho adresu povedať: „Od útleho detstva poznáš Sväté písmo, ktoré ti môže dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi.“
Vcelku tieto Pavlove listy ukazujú na to, že aj Pavol mal učeníka, ktorého miloval ako Ježiš sv. Jána. Listy odhaľujú takmer materinskú starostlivosť sv. Pavla o Timoteja, jeho dôveru v neho, keď ho poveroval dôležitými úlohami, jeho úprimné povzbudzovanie, jeho ustavične modlitby za neho, jeho úzkosť o jeho zdravie a mnoho ďalších miest, ktoré ukazujú na jedinečný vzťah medzi apoštolom Pavlom a Timotejom. Pavol svoj druhý list Timotejovi končí takto: „Poponáhľaj sa a príď ku mne čo najskôr...Keď som sa prvý ráz bránil, nebol pri mne nik: všetci ma opustili. Nech sa im to nepočíta. Ale Pán stal pri mne a posilňoval ma, aby sa cezo mňa naplnilo ohlasovanie a aby ho počuli všetky národy: a bol som vyslobodený z tlamy levovej. Pán ma vyslobodil zo všetkého zla a zachránil ma pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva na veky vekov.“
V čom je aktuálny tento svätý dnes: „Aj dnes sa verejne koná mnoho nemravných vecí a je dobré, aby sme si u tohto svätého vyprosovali silu tieto veci zavrhnúť a chrániť pred nimi aj tých, ktorí sú nám zverení.
Druhý dnešný svätý, svätý Títus, sa narodil ako pohan. Po boku apoštola Pavla sa objavuje práve počas jeho cesty do Jeruzalema na apoštolský snem. Na niektorej ďalšej ceste zanechal apoštol Pavol Títa na Kréte. Zomrel vo veku 94 rokov ako biskup na Kréte.
Sv. Timotej bol synom pohanského otca a židovskej matky, pochádzal z Lystry (dnešné Turecko). Bol najvernejším spolupracovníkom sv. Pavla. Apoštol Pavol ho ustanovil za biskupa v Efeze. Vo Svätom písme sú dva Pavlove apoštolské listy adresované Timotejovi. Zomrel v Efeze, kde bol aj pochovaný. V roku 356 cisár Konštantín dal preniesť jeho pozostatky do Carihradu. Po dobytí Carihradu v roku 1204 sa strácajú stopy po jeho pozostatkoch. Podľa najnovších výskumov by mali byť v Taliansku v katedrále v Tremoli. Bédovo martyrológium (spred roka 735) spomína tohto svätca 24. januára. Jeho sviatok na tento deň sa dostal do Rímskeho kalendára v 13. storočí. Sv. Títus bol rodený pohan (pravdepodobne z Antiochie). Pre evanjelium ho získal sám apoštol Pavol, preto ho nazýva aj “pravým synom”. V Písme máme jeden list od Pavla adresovaný Títovi. Pavol ho ustanovil za biskupa na Kréte, kde aj zomrel vo veku 94 rokov. Jeho telo najprv odpočívalo v katedrále v Gortyne na Kréte. Keď okolo roku 823 zničili toto mesto mohamedáni, podarilo sa zachrániť hlavu sv. Títa, ktorú potom previezli do Chrámu sv. Marka v Benátkach. Pápež Pavol VI. 15. mája 1966 odovzdal relikviu pravoslávnemu metropolitnému chrámu v Heraklone. Deň jeho spomienky sa prijal do Rímskeho kalendára až v roku 1854 (na 6. februára). Teraz sa obaja títo Pavlovi žiaci slávia spoločne po sviatku Obrátenia svätého Pavla.
Medzi tisícami pohanov, ktorých sv. Pavel, apoštol národov, kázaním o Kristu ukrižovanom na pravú vieru obrátil, nachodí sa aj Títus. Dľa svedoctva sv. Jána Zlatoustého a iných narodil sa v Korinte z rodičov pohanských. Od svojej mladosti viedol život cnostný, utiahly a panenský; usilovnosťou svojou vzdelal sa aj v umeniach a rečiach. Keď sv. Pavel poprvé do Korintu prišiel a tam kázal, slovo jeho vniklo aj do srdca Títovho; on uveril a dal sa vo viere kresťanskej dokonale vyučiť.
Sv. Pavel tešil sa nad jeho mravmi a schopnosťami a pokrstil ho. Títus však s týmto nebol spokojný, lež javil hneď veľkú horlivosť nie len v učení sa, lež aj vo vyučovaní druhých. Jak veľké pokroky musel robiť Títus v spasení a vykonávaní bohumilých cností hneď po svojom obrátení sa na kresťanstvo, to odtúď vysvitá, že sv. Pavel uzavrel s ním sväzok najužšieho priateľstva, vzal ho so sebou na cestu, v listoch svojich menuje ho bratom a spolupracovníkom svojím a bol mu vrelou láskou oddaný.
Aby teda bol sporu konec, obec Antiechenská poslala na čele vyslanstva sv. Pavla a Barnabáša do Jeruzalema; na tejto ceste sprevádzal apoštola aj Títus. V Jeruzaleme však tí, čo zo židovstva pokrstení boli, naliehali na to, aby bol Títus obrezaný.
Avšak jako Pavel tak aj Títus tomu odporovali; následkom čoho na sneme cirkevnom, ktorý za tou príčinou apoštolovia a najstarší celej Cirkve držali, vysloveno a ustanoveno bolo: «že Boh z pomedzi Židov a pohanov vyvoliť si chce ľud k velebeniu mena svojeho, že teda medzi týmito všetek rozdiel prestal a že otroctvo zákona povznieslo sa k duchu kresťanskej slobody.»
Roku 56. poslal sv. apoštol Pavel, ktorý sa za čas v Efesu zdržoval, milého učedelníka svojho do Korintu, mesta réckeho, kde už veľká obec kresťanská kvitla, aby tam medzi veriacimi pohoršenia a roztržky vyrovnal. V meste tomto totiž mnohí z pohanov pokrstení viedli život slobodný, odvolávajúc sa pri tom na apoštola Pavla, druhí zas zo Židov úzkostlivé opovrhovali všetkým, čo sa rovnalo pohanským obyčajom, odvolávajúc sa na sv. Petra.
Títo sa nazývali Petríni, tamtí Pavlíni, kým tretí pridŕžali sa Alexandrinského učiteľa Apolla. Keď Títus s listom do Korintu prišiel, prijatý bol so všetkých strán s najväčšou úctivosťou; a poneváč naplnený bol najvrelejšou láskou a slobodu evanjelickú tak bol zamiloval, že ani to od veriacich prijať nechcel, čo sa k životu jeho zdalo byť potrebným, vľúdnym svojím chovaním sa v krátkom čase tak ďaleko to doviedol, že všetko pohoršenie odstránené a vinici opäť na cestu pravdy privedení boli.
Skončiv sv. dielo smierenia vrátil, sa zpät k sv. Pavlovi, aby mu zprávu podal o svojom blahonosnom účinkovaní v Korinte. Po nejakom čase však znovu navštívil toto mesto, aby tam z naloženia sv. Pavla almužnu pre chudobných v Jeruzaleme a Judei sbieral. Sv Pavol odišiel potom na ostrov Krétu, a kázal tu sv. Evanjelium. Títus ho tiež sem nasledoval.
Poneváč ale sv. Pavla povolanie a starosť o mnohé cirkve, ktoré založil, do iných zemí volaly, nechal na Kréte učedelníka svojho, aby on dielo započaté dokonal, sv. Evanjelium ďalej kázal, z obce do obce putoval, nové cirkve zakladal a na čelo ich hodných biskupov a pastierov ustanovoval.
Roku na to 66. písal sv. Pavel Títovi týmto cieľom list, v ktorom mu k vedeniu biskupského dozorstva zvláštneho poučenia udelil a jeho vo všetkých cirkvách po celom ostrove za svojho námestníka ustanovil; spolu mu ale naložil, aby sa k nemu do Nikopolu vrátil.
A takého učiteľa hodný učeník s vrelou láskou plnil ťažké povinnosti úradu svojho, nie ale bez ťažkosti: poneváč Krétčania už vtedy známi boli po svete jako lúpežníci, bitkári, lhári, jako ľudia falošní, výstupní a leniví; Títus teda mal ťažkú prácu, kým tento zkazený ľud viere kresťanskej získal a v nej upevnil.
Horiac túžbou, ohlasovaním sv. Evanjelia všetky národy bez rozdielu na cestu pravdy doviesť, šiel medzi Slovanov do Dalmacie, položil aj tu základ nového života, otvoril veriacim celú láskavosť apoštolského srdca svojho, prečo Slovania Dalmacie ctia ho jako svojho apoštola a otca pravej viery svojej. 38 rokov plnil sv. muž tento úrad svoj biskupský s najväčšou horlivosťou.
Sv. Ján Zlatoustý svedčí o ňom, že v panenskej čistote až do smrti sotrvával a k tejto anjelskej cnosti aj svojich poslucháčov pri každej príležitosti napomínal. Preto jakoby za odmenu, keď v 94. roku veku svojho ducha svojho Otcovi nebeskému navrátil, okolo mŕtvoly stojaci videli tvár jeho skvelými papršleky ožiarenú.
Poučenie.
Sv. Títus žil neustále v panenskej čistote a usiloval sa aj druhých pred nečistotou vystríhať. Záleží-li aj tebe, ct. čitateľu, niečo na tvojom spasení, miluj stavu svojmu zodpovednú čistotu a vystríhaj sa i toho najmenšieho, čo by sa jej protiviť mohlo: poneváč Boh nič natoľko nenenávidí, ani človekovi nič na toľko neškodí, nežli prehrešenie sa proti čistote. Kto sa raz nečistote odovzdá, ťažko vráti sa pravým pokánim na cestu spasenia, iba keby Boh vykonal na ňom zázrak svojej milosti.
I či smieš očakávať, že Boh aj na tebe vykoná takýto zázrak, ktorý nielen že sa nevystríhaš, lež proti božskému milosrdenstvu opovážlivé hrešíš? Sv. Títus použil jazyka svojho k vyučovaniu, rozširovaniu viery; ale nikdy k hrešeniu, zlorečeniu, ku kliatbe, k nečistým rečiam a piesňam, tým menej k zapieraniu Boha. K čomu si ty doposiaľ jazyk svoj potreboval? O jak zriedka snáď k velebeniu Boha, k osohu bližného.
Oproti, jak často k urážaniu Boha a ku škode bližného; pomysli len na svoje lhanie, zlorečenie, pomlúvanie, osočovanie a iné hriechy jazyka, či si neobrazil nimi Boha? Spomni si na svoje reči a piesne, o iných hriechoch ani nehovoriac, čis' tými nenahrešil sa dosť proti Bohu, neškodil na duši bližnému? Beda tebe, keby si včuľ pred Bohom predstaviť sa a čo i len z týchto hriechov počet vydať musel, jako že by to vyzeralo s tebou?
Preto zavčasu daj na seba pozor a predovšetkým na svoj jazyk. Poneváč ale človek sám bez milosti božskej nič nemôže, pros Boha o túto milosť a spoluučinkuj s ňou.
Modlitba.
O Bože, ktorý si sv. Títa apoštolskými cnosťami, predovšetkým panenskou čistotou ozdobil: pre zásluhy a na prímluvu jeho popraj nám, aby sme tu v tomto údolí trápenia spravodlivé, pobožné a čisté žijúc do vlasti našej nebeskej dostať sa mohli. Amen.
Sv. Timotheus, biskup a mučeník.
Jak verným sluhom Ježiša Krista a svätým mužom musel byť Timotheus, to dosvedčuje sv. Pavel. On ho nazýva synom svojím, svojím verným a milým synom, svojím súdruhom v práci, s ktorýmžto spojený a sjednotený je čo najvrúcnejšie. Timotheus narodil sa v meste Listre alebo Silistrii v Likaonii. Otec jeho bol pohan, matka menom Eunike bola židovka.
Eunike vychovávala syna svojho v bázni Božej, dala mu do ruky písma sväté Starého Zákona a učila ho žiť dľa horlivosti Dávida a múdrosti kráľa Šalamúna. Keď Pavel apoštol na svojej prvej ceste aj so sv. Barnabášom do Listry prišiel a na verejnom mieste človeka od narodenia krivého na rovné nohy postavil, divili sa pohania a mysleli, že nesmrteľní bohovia zostúpili na zem, i strojili sa im obetovať býka, vencami ozdobeného.
Zo Židov však mnohí popudili pohanov proti apoštolom, mnohí ale dali sa pokrstiť. Medzi tými, ktorí tu prijali krst svätý, bola zaiste aj Eunike so synom svojím Timotheom. Timotheus jako kresťan znamenite prospieval v poznaní Pána Ježiša a v nábožnom živote tak, že si vydobyl vysokej vážnosti u všetkých veriacich, ktorí ho znali. Na najlepšie vysvedčenie jejich o jeho viere a mravnopočestnosti, zvolil ho sv. Pavel na druhej ceste svojej do Listry roku 51. alebo 52. za pomocníka svojho.
Aby ho potešil a posilnil, napísal mu sv. Pavel dva veľmi krásné listy, ktoré posaváď máme. Z jedného z týchto listov vysvitá, že sv. Timotheus viedol život veľmi prísny, bo pri všetkých svojich namáhavých prácach nepil iného, než vody. Poneváč tým trpelo jeho zdravie, radil mu sv. apoštol, aby si doprial trochu vína. Po niekoľkokrát spatrujeme ešte Timothea u sv. Pavla, tak v mestách Troas a Korinte a napokon v Ríme.
Roku 97 držali pohania Efezskí slávnosť bohyne Diany s najstreštenejšou vzteklosťou a ohavnosťou. Sv. Timotheus povstal proti tomu a odvážil sa ľudu pred oči postaviť nesmyselnú poveru, za čo ho vzteklí pohania kameňovali a kyjmi na smrti ubili. Kresťania ale pochovali telo jeho na pahrbku, ktorý za mestom Efezom sa nachádza.
Sv. Pavel píše v 1. liste svojom k sv. Timotheovi nasledovne: «Nepi viac samej vody, lež pij trochu vína pre žalúdok a tvoju častejšiu chorobu.» Sv. Timotheus teda, znajúc dobre učenie Spasiteľovo, telo svoje tak prísne na úzde držal, že si ani vína nedoprial a len čistú vodu píjal. Čo však povedať o tých, čo sa oddávajú nemiernemu pitiu vína a iných nápojov opojných?
Sv. Pavel nehovorí: «pij vína koľko chceš, lež: pij len trochu vína», na dôkaz toho, že opilcom nenie len ten, kto býva napitý jako snop, lež aj ten, čo peniaze márni, a častým pitím zdravie, chuť a súcosť ku práci si kazí. Avšak bohužiaľ, jak mnoho opilcov je za našich vzdelaných časov! Keď príjde hodina, v ktorú sa do krčmy chodieva, jako keby bolo pár volov zapriahnutých do srdca opilcovho a ťahalo ho do krčmy.
2. Majetok ide na mizinu, dlhy rastú, výrobok prestáva, opilec padne na obťažnosť obci, a dietky? rozostrkajú sa medzi cudzích ľudí. 3. Pokoj vysťahuje sa z domu opilca; žena narieka, bedáka alebo klaje a považuje teba, opilče! za svojho satanáša, ktorý jej otravuje život; dietky neznajú človeka, ktorým by viacej pohŕdať, ktorého by viacej v ošklivosti mať mohly, než teba, otca svojho; snáď i sama matka ich k tomu pridŕža, aby ťa v ošklivosti maly.
Modlitba.
O Bože dobrotivý! ktorý si nám čerstvú vodu k nápoju a víno k obveseleniu mysli a k lieku stvoril; popraj mi tej milosti, aby som oboje dľa svätej vôle Tvojej užíval, a všetkého opilstva sa vystríhal, skrze Pána našeho Ježiša Krista. Amen.
Svätý Timotej a Titus
sa stali žiakmi apoštolov a obľúbenými pomocníkmi apoštola Pavla, ktorý ich priviedol k poznaniu právd evanjelia a poveril ich jeho šírením. Timotej bol neskôr od neho ustanovený biskupom v Efeze a Titus ho pred svojím poverením evanjelizácie na Kréte tiež sprevádzal na jeho apoštolských cestách.
Titus bol Grék, narodený pohanským rodičom v Antiochii Sýrskej. Najskôr bol pokrstený apoštolom Pavlom, ktorého sa stal dôverným priateľom. Spolu s Barnabášom ho sprevádzal na apoštolský snem do Jeruzalema. Pavol ho pri svojej tretej apoštolskej ceste poslal z Efezu do Korintu, aby tam zaviedol poriadok. Keď do Korintu písal druhý list, uviedol v ňom: "A tak sme vyzvali Tita, ktorý započal toto dielo lásky, aby ich medzi vami tiež dokončil. Buď Bohu vďaka, že dal Títovi do srdca rovnako horlivý záujem o vás!"(2Kor 8 ,6; 8,16)
MODLITBA
Bože, ty si dal svätému Timotejovi a Títovi spoznať cestu, ktorá vedie k spáse, a naplnil si ich horlivosťou potrebnou na apoštolskú prácu; na ich príhovor daj aj nám, nech žijeme zbožne a spravodlivo a šťastne dôjdeme do nebeskej vlasti. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Spomienka sv. Timoteja a Tita (26.1.)
Dnes nám cirkev pred oči kladie ako vzory hodné na nasledovanie dve postavy biskupov zo školy sv. Pavla apoštola. Obaja patrili k horlivým sprievodcom apoštola Pavla a mnoho rokov svojho života prežili spolu s ním. Sv. Timotej, ktorého si apoštol Pavol najviac cenil zo svojich žiakov, pochádzal z Lystry, ktorá sa nachádzala na území dnešného Turecka, a pravdepodobne bol pokrstený na I. misijnej ceste apoštola Pavla. Na II. ceste už bol sprievodcom apoštola a bol od tejto doby takmer vždy s ním. Pavol nazýva Timoteja „milovaným synom“ (porov. 2 Tim 1,2). Chváli jeho starostlivosť. Napríklad v liste Filipanom píše: „O Timotejovi však dobre viete, ako sa osvedčil, keď so mnou ako syn s otcom slúžil evanjeliu.“ (Flp 2,22). V dnešnom čítaní sme počuli o vrúcnom vzťahu apoštola Pavla k tomuto svojmu žiakovi: „Ďakujem za teba Bohu, ktorému slúžim s čistým svedomím ako moji predkovia, keď na teba neustále myslím vo svojich modlitbách vo dne v noci. Spomínam na tvoje slzy a túžim ťa uvidieť, aby moja radosť bola úplná. Pripomínam si tvoju úprimnú vieru, ktorú mala už tvoja babička Lóis a tvoja matka Euniké a ktorú máš, ako som presvedčený, aj ty.“ (2 Tim 1,3-5).
Podľa týchto prameňov Pavol v roku 45, na svojej I. misijnej ceste, obrátil na kresťanskú vieru dve židovské ženy, matku a starú matku Timoteja. Jeho matka bola vydatá za pohana, Gréka. Timotej bol odmalička vychovávaný v bázni Božej, takže Pavol môže na jeho adresu povedať: „Od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spasenie, a to vierou v Krista Ježiša.“ Keď sa Pavol okolo roku 50 znovu objaví v Lystre, mladučký Timotej je už kresťanom (Sk 16,1). Pavol si ho na odporúčanie kresťanov, ktorí si Timoteja pre jeho príkladný život veľmi vážili, zvolil za sprievodcu a pomocníka a chcel, aby šiel s ním. Timotej vo všetkej pokore a poslušnosti opustil otca i matku a odišiel s Pavlom. Pavol ho vysvätil za kňaza a vzal so sebou na apoštolské cesty. Tiež ho občas posielal na rôzne miesta, aby už obrátených kresťanov utvrdzoval vo viere, alebo aby zbieral dary pre chudobných. Na zvláštne vnuknutie Ducha Sv. ho Pavol vysvätil na biskupa a zveril mu správu cirkvi v Efeze. Aby ho potešil a povzbudil, napísal mu dva pekné listy, ktoré sa dostali do zbierky posvätných kníh NZ. V prvom mu dáva cenné pastoračné rady, pre vedenie kresťanskej obce. Druhý mu píše z väzenia, dáva mu rôzne duchovné rady: „Preto ti kladiem na srdce, aby si roznecoval oheň Božieho daru, ktorého sa ti dostalo vzkladaním mojich rúk. Lebo Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a súvahy. Nehanbite sa teda vydávať svedectvo o našom Pánovi; ani za mňa, jeho väzňov, sa nehanbite, ale znášaj spolu so mnou všetko zlé pre evanjelium.“ (2 Tim 1,6-8)
Vcelku tieto Pavlove listy ukazujú na to, že aj Pavol mal učeníka, ktorého miloval ako Ježiš sv. Jána. Listy odhaľujú takmer materskú starostlivosť sv. Pavla o Timoteja, jeho dôveru v neho, keď ho poveril dôležitými úlohami, jeho úprimné povzbudzovanie, jeho ustavične modlitby za neho, jeho úzkosť o jeho zdraví a mnoho ďalších miest, ktoré ukazujú na jedinečný vzťah medzi apoštolom Pavlom a Timotejom. Pavol svoj druhý list Timotejovi končí takto: „Ponáhľaj sa, aby si prišiel za mnou čo najskôr... Pri mojej prvej obhajobe nikto pri mne nebol, všetci ma opustili. Nech im to Boh nepočíta! Pán však pri mne stál a dal mi silu, aby som mohol dovŕšiť zvestovanie evanjelia, a počuli ich všetci pohania; a bol som vyslobodený z levej papule. Pán ma vyslobodí zo všetkého zlého a zachová pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu patrí sláva na veky vekov, amen.“ (2 Tim 4,16-18)
Ďalšie jeho osudy poznáme len z tradície. Staroveký dejepisec Eusebius ho nazýva prvým biskupom v Efeze. Podľa apokryfných Skutkov Timotejovcov zo 4. storočia, ho zabili v Efeze 22. januára roku 97, pretože vystúpil proti nemravným slávnostiam vo sviatok pohanskej bohyni Artemidy. Jeho ostatky sa uchovávajú v Ríme v kostole San Giovani in Fonte. V čom je aktuálny tento svätý dnes: Aj dnes sa verejne koná mnoho nemravných vecí a je dobré, aby sme si u tohto svätého vyprosovali silu tieto veci zavrhnúť a chrániť pred nimi aj tých, ktorí sú nám zverení.
Druhý dnešný svätý, svätý Titus, sa narodil ako pohan. Po boku apoštola Pavla sa objavuje práve počas jeho cesty do Jeruzalema na apoštolský snem. Na niektorej ďalšej ceste zanechal apoštol Pavol Tita na Kréte. Zomrel vo veku 94 rokov ako biskup na Kréte.
Všetky reakcie:
Svätý Timotej a Titus
sa stali žiakmi apoštolov a obľúbenými pomocníkmi apoštola Pavla, ktorý ich priviedol k poznaniu právd evanjelia a poveril ich jeho šírením. Timotej bol neskôr od neho ustanovený biskupom v Efeze a Titus ho pred svojím poverením evanjelizácie na Kréte tiež sprevádzal na jeho apoštolských cestách.
Titus bol Grék, narodený pohanským rodičom v Antiochii Sýrskej. Najskôr bol pokrstený apoštolom Pavlom, ktorého sa stal dôverným priateľom. Spolu s Barnabášom ho sprevádzal na apoštolský snem do Jeruzalema. Pavol ho pri svojej tretej apoštolskej ceste poslal z Efezu do Korintu, aby tam zaviedol poriadok. Keď do Korintu písal druhý list, uviedol v ňom: "A tak sme vyzvali Tita, ktorý započal toto dielo lásky, aby ich medzi vami tiež dokončil. Buď Bohu vďaka, že dal Títovi do srdca rovnako horlivý záujem o vás!"(2Kor 8 ,6; 8,16)
MODLITBA
Bože, ty si dal svätému Timotejovi a Títovi spoznať cestu, ktorá vedie k spáse, a naplnil si ich horlivosťou potrebnou na apoštolskú prácu; na ich príhovor daj aj nám, nech žijeme zbožne a spravodlivo a šťastne dôjdeme do nebeskej vlasti. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha
