Zmierenie - príbeh o láske, sklamaní, zrade, odpustení a zmierení...

Vina a trest...láska a zrada...odpustenie a zmierenie...to sú hlavné duchovné kategórie, okolo ktorých sa točí celý ľudský život a jedného dňa rozhodnú o osude ľudskej duše...

ZMIERENIE - príbeh lásky, tragédie, sklamania, zrady, odpustenia a zmierenia... Jedného dňa zostane len láska, tá bude jediná a víťazná a prelomí všetku temnotu a otvorí žiariace nebo...

Staré príslovie hovorí.. Boh nie je unáhlený... ale je všímavý...

Adam a Eva

Adam a Eva... bola to veľká študentská láska. Spočiatku to bola zamilovanosť, ktorá prerástla do veľkej lásky. Spoznali sa počas štúdia na univerzite, začali spolu chodiť. Obaja pochádzali z náboženských, kresťanských rodín. Plánovali spoločnú budúcnosť... A tak sa doma predstavili rodičom a oznámili, že by sa chceli vziať. Rodičia boli celkom spokojní, pretože mladí ľudia skončili školu a našli si slušnú prácu vo veľkom meste. Takže svadba bola...nevesta Eva v krásnych bielych šatách pred oltárom, kde si sľúbili vernosť a lásku až po hrob. Adam navliekol snubný prsteň svojej milovanej Evičke a podelili sa o prvý bozk. Svadobná oslava, všade - radosť, nádej, smiech.

Išli bývať k Eviným rodičom, ktorí mali väčší dom. V meste si našli dobrú prácu a tak boli šťastní a spokojní. Za krátky čas Eva otehotnela a na bábätko sa doma všetci tešili...rodičia a manželia. Adam robil v práci aj nadčasy a tak chodil domov až neskoro večer. Použil auto svojho svokra, aby sa dostal domov rýchlejšie.

Tak to bolo v ten osudný, pochmúrny novembrový večer. Mrholilo a mesto zahalila hmla. Skutočný nepriateľský čas, ktorý vysáva dušu. Adam večer v tejto tme vyrazil s autom. Musel ísť pomalšie, lebo dobre nevidel. Zrazu oproti videl svetlá a nejaké auto prešlo do protismeru a rútilo sa rovno na neho. Chcel strhnúť volant na kraj cesty... ale už bolo neskoro. Už v ňom bolo protiidúce auto... Ozval sa rachot, škrípanie, rozbíjajúce sa sklo poskakovalo na ceste... Adam stále cítil, že ho zrazilo auto. Na jeho tvári skončil malý krížik visiaci v aute. Upadol do bezvedomia... Niekto zavolal záchranku a hasičov... o chvíľu prišla kvílivá sanitka, po nej hasiči a potom polícia. Oboch mužov ledva vytiahli z havarovaných áut, zaliali ich krvou a previezli do sanitky a rýchlo do nemocnice... Oboch museli operovať, no zachránili.

Adam sa nevrátil domov, bol už neskorý večer a Eva sa bála, rodičia ju utešovali, neboj sa, príde. Mobilný telefón bol nefunkčný. Zavolala na úrad, no vrátnik povedal, že v budove už nikto nie je. Eva bola zúfalá, kam zavolať ...ako zistiť, čo je s Adamom...volala do nemocnice, povedali jej, že ak budú vedieť, ozvú sa. Napísali aj údaje o polícii, že v prípade potreby zavolajú...Eva nemohla zaspať, s plačom sedela s rodičmi a čakala. Pred polnocou zavolali políciu.. váš manžel mal nehodu a leží v nemocnici, operujú ho, našli sme mu doklady. Eva už nič nevnímala, zrútila sa na zem a spadla, rodičia ju zachránili. Auto doma nemali, lebo Adam musel ísť do práce, tak sa rýchlo odviezol taxíkom do nemocnice. Eva išla aj s rodičmi, nechcela zostať doma. Na recepcii im povedali, aby počkali... kým príde chirurg, ktorý mal službu. Ale pochopili, že ďalší chirurgovia boli naliehavo povolaní do práce na náhle 2 operácie. Chirurg konečne dorazil... vy ste pani Eva... váš manžel je po náročnej operácii, ale nebojte sa, jeho stav je stabilizovaný. Okamžite choď domov... a príď zajtra ráno...
Eva to počula ako v súmraku a takmer ju museli rodičia odniesť do taxíka a znova domov.

Nikto ani okom nemihol, nespal... Ráno sa rýchlo obliekli a opäť odviezli taxíkom do nemocnice na operáciu. Stále museli čakať a čakanie bolo hrozné. Nakoniec ich pripustil primár chirurgie... Adam sa už po operácii zotavil, jeho stav je stabilizovaný... no musím vám oznámiť jednu smutnú správu. Adamovi sme museli amputovať ľavú nohu od kolena dole. Bol úplne zošrotovaný a hrozilo vykrvácanie. S tou nohou sa už nedalo nič robiť, iba ju amputovať. Ešte o tom nevie, musíme ho na to pripraviť. Ostatné nemá žiadne vážne následky, iba odreniny a rezné rany, no utrpel šok. Druhý muž, ktorý do neho vletel, je na tom oveľa lepšie... má len zlomenú ruku a odreniny... Eve sa zrútil svet... primára si už nevšímala a spadla. .museli ju resuscitovať a odviezť domov, aby si ľahla a dávali sedatívne injekcie. Rodičia okolo nej skákali, ošetrovali ju...Eva si myslela, že je to jej smrť...bude mať trvalo invalidného manžela na invalidnom vozíku...v ušiach jej zvonilo a srdce krvácalo. Adamov stav sa zlepšoval, išli za ním do nemocnice... Nehodu zavinil vodič oprotiidúceho auta, ktorý popíjal a vracal sa domov z oslavy. Adam sa pokúsil prejsť si rukami po boľavej nohe a zrazu si s hrôzou uvedomil, že nemá nohu od kolena. Pochopil hroznú pravdu a zrútil sa mu celý svet. Lekári museli Adamovi povedať, že mu musia amputovať ľavú nohu...ale neboj sa, dá sa s tým žiť...Eva opäť prišla a objala ležiaceho Adama a obaja sa horko rozplakali.. Lekári povedali Eva, že bude na invalidnom vozíku a potom sa uvidí, čo sa dá robiť.

Doma to mali ťažké, najmä Evina mama. Bože môj...ostane na invalidnom vozíku...celý život? bude postihnutý a budeme sa musieť oňho starať a potom hlavne o teba Eva... a čakáš s ním aj dieťa... Uvedomuješ si, že to všetko bude na tvojich pleciach... aký hrozný život. bude to. Si ešte mladá, krásna...a takto budeš pochovaná do konca života, otec a ja prejdeme a čo potom so sebou urobíš? s muzom na voziku a dietatom... Z coho budes zit... tie socialne davky nestacia na prezitie... a preco si sa tolko rokov ucila a trapila s ucenim... Evicka ty toto všetko treba zvážiť, kde je ešte čas...veď by sa dalo začať odznova a dobre sa baviť...Eve mamine slová zamrazili a prebodli srdce ako ostrý nôž... Adama mala rada, milovala on, vzali sa z lásky, ale čo z toho ostane po pár rokoch...skončí ako frustrovaná zlomená žena...bude musieť ťahať za dvoch a vychovávať dieťa.. .
Evina mama, ale nedala sa...a zarezala Eve rovno do srdca...Evička, vieš, že ťa ľúbime, ale s otcom sme sa dohodli, že ti navrhneme... aby si sa rozviedla s Adamom. a ísť na potrat... je to jeho dieťa... a tak sa oslobodíš... počúvaj nás... .chceme ti zachrániť život a šťastie... veď si nájdeš novú partnera...a zacnes s nim novy zivot...a budes stastna a mat rodinu...,Eve sa zamotala hlava a cely svet...chcela by byt v tom, pre co zomrela. chvíľu... Nie, mama nie... to je hrozné, ja to nedokážem... mama ju objala... môžeš a my ti pomôžeme... chceme len tvoje šťastie.. .Dni

sa vliekli slimačím tempom .Eva chodila stále do nemocnice. Videla, ako sestrička dala Adamovi misku na stolicu, potom bažanta na cikanie...a ukázala Eve, ako bude musieť Adamovi pomôcť. Ten smrad a ponižujúce utieranie a čistenie zadku sa zdalo Eve neprekonateľný odpor. bolo to veľmi znepokojujúce, ale nemohol si pomôcť. Bo poslali pomáhať iným...
Eva prišla domov s plačom a povedala mame... mami, urobím, ako si mi povedala... nezvládam to... mama ju objala a spolu sa rozplakali. ...som tak rád, že ma počúvaš. Zvážte, že Adam bude mrzák, invalid a čaká vás strašný život...
Najprv vybavíme interrupciu, lebo je najvyšší čas... Eva sa tomu bránila... musí zabiť svoje dieťa. ..ale mama ju presvedčila...musíš..nie si prvá ani posledná...a ako si ťa nejaký muž vezme s cudzím dieťaťom...rozumej tomu...Musíš byť úplne slobodná. ..

A tak Eva išla na potrat...myslela si, že sa prepadne pod zem...bolo to hrozné...mal to byť chlapec...Mama ju utešovala, starala sa o ňu...oni Adamovi o tom nič nepovedal. Teraz budeš žiadať o rozvod... máme známych na súde... oni to urýchlia... stačí tvoj súhlas, že s Adamom nechceš bývať. Eva išla s mamou do nemocnice a hneď povedala Adamovi... Adam... musím sa s tebou rozviesť... .nehnevaj sa...Adam nechápavo civel...čo hovorí... Adam, svokra začala...nemôžeš chcieť aby ti Eva ničila život s tebou ako invalidom...pochop to...celý život budeš kaliko a on sa bude musieť starať. z Teba...Adam s otvorenými ústami...a čo naše dieťa ???....Eva sa rozplakala...nahradila ju mama...vieš Adam...ona nie je viac ziadne dieta...Eva si ho vzala...pochop...Adam zbledol ako stena...myslel si ze toto je ista smrt...Zbohom Adam...prosim uz mi nevolaj a vyhrali sme 'nestretať sa...povedala Eva trpko...a zavreli s mamou dvere....

Adam to nemohol prežiť...rozhodol sa zabiť sa...pýtal si prášok na spanie...ale zobral celú škatuľku sestričke,keď ho čistila,že si to nevšimla a všetko vysypal. tabletky do úst a napil sa vody... Nech je mi Boh milostivý... toto nemá zmysel ďalej žiť...
Sestrička hľadala škatuľku s tabletkami na spanie, no nenašla. .. chodila po izbách a pozerala sa ...prišla k Adamovej posteli, ktorý tvrdo spal, a uvidela prázdnu krabicu pod jeho posteľou. Strašne sa zľakla a utekala po doktora, lebo tie tabletky určite zjedol. otravou a smrťou...

Ale Adam nechcel žiť, len nevedel chodiť... tak rozmýšľal, ako sa zabiť. No v nemocnici si už dávali väčší pozor, keď chcel vstať z postele, zviazali ho. Lekári k nemu poslali psychológa, aby zmenil názor. Jedna rehoľná sestra večer zavolala nemocničnému kňazovi. Prišiel kňaz a rozprával sa s Adamom, najprv nechcel, ale neskôr mu povedal o svojom utrpení. Kňaz mu povedal, že k nemu príde znova a ak sa bude chcieť vyspovedať. ..takže je k dispozícii. Adam nevedel, dôležité je priznať sa, keď v sebe cítil hnev, neodpustenie a sklamanie. Každá spomienka na bývalú manželku Evu ho zožierala, horela ako oheň... Sám to nezvládnem, je to celé veľmi diabolské ..to sa nedá len tak odpustiť...Zrada a opustenie, keď bol na jeho najhoršie. Ich láska vyhasla a zostala len krutá bolesť...

Neskôr farár priviedol k Adamovi aj mladé manželské páry, ktoré sa venovali ľuďom v núdzi a Adam sa postupne dostal z najhoršieho. Rozprávali mu o Bohu, jeho milosrdnej láske a oddanosti mu slúžiť... Adam počúval, bol veriaci, ale tak klasicky sa mu to zdalo príliš vzdialené a prikrášlené. Jeho život bol ťažký a krutý. Veľa ľudí sa za neho modlilo, manželia to spomínali iným a kňaz zaňho slúžil sv. Adam sa snažil pomodliť... ale pri slovách Odpusť nám naše hriechy, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom... prestal.. nešlo to.. Až jedného dňa to z neho všetko spadlo, už nie. ver sám sebe... cítil, že lúče Božej lásky konečne prerazili jeho chladné, mŕtve srdce a to bolo naplnené láskou a pokojom, o ktorom sa mu ani nesnívalo, že niekedy príde. Bol to veľký Boží zázrak, navonok neviditeľný, no vnútorne sa ho naplno dotkol a obrátil. Potom mohol požiadať kňaza o spoveď a dokázal zo srdca odpustiť, hoci sám nevedel, ako sa to stalo a bolo to možné. Potom do Adamovho života vstúpil Ježiš a jeho láska a všetka temnota a temnota zmizli. Adam opäť našiel svoj mŕtvy život a bol duchovne vzkriesený do nového... života s Bohom.

Po rozvode a rozchode s Adamom žila Eva u rodičov. Našla si dobre platenú prácu v meste a snažila sa zabudnúť na všetko predtým. Zabila každú spomienku na Adama a ich predchádzajúci spoločný život. Spomienka na potrat ju pálila a mučila najviac. Bála sa Božej pomsty. Prestala chodiť do kostola, k sviatostiam a už sa nemodlila. Mala kamarátov, ktorí ju robili šťastnou... Eva urobila dobre, máš svoj rozum... celý život by si sa borila s invalidom... celá pokazená a dieťa na krku... Každá žena by urob to na svojom mieste. Kamaráti ju pozývali na rôzne zábavy a párty, aby jej nebolo smutno. Na firemnom večierku tak spoznala mladého fešného technika Karola.

Karol ju zbadal sedieť pri stole s kamarátkami a prišiel ju poprosiť o tanec...Eva išla...Karol bol milý, inteligentný a pekný chlap...veľa žien po ňom potajme túžilo...ale zostal sám. Dotancovali a ona si s kamarátkami sadla za stôl... Napadli ju ako osy... schmatla toho najkrajšieho chlapa, tak si poriadne vyberá... a ty si ho zaujal. Máš neskutočné šťastie. Eva bola v rozpakoch... vy kravy predsa... bol to len tanec... Ale prišiel zas Karol... či by s ním nešla na prechádzku... kamarátky ju závistlivo prenasledovali... ale choďte keď zavolá... Eva teda išla. Kráčali vonku pred zábavným barom a rozprávali sa. Karol ju opäť pozval na rande a Eva nakoniec prijala a stretli sa... Karol ju pozval k sebe do bytu, ale Eva nechcela... ešte je priskoro, až tak sa nepoznáme... Prešiel asi mesiac a Eva bola s Karolom... stalo sa, čo nechcela. Karol ju hneď požiadal o ruku... že je šialene zamilovaný... a hoci sa Eva snažila držať si odstup... sama tomu podľahla... aj ona sa zamilovala.

A tak prešiel nejaký čas a Eva priviedla Karola k rodičom, aby ho predstavila...mama sa potešila...taký galantný, úctyhodný a fešák...Eva...nečakaj...vezmi si ho. ..má prácu, je šikovný, slušný a má ťa rád...Eva tomu ani nechcela veriť...ale nakoniec súhlasila a svadba bola...iba na úrade.. .Presťahovala sa ku Karolovi do bytu, aby mali súkromie a tak začali spolu bývať.
Prešiel rok, druhý, tretí... ale Eva nemohla mať dieťa... potajomky si vyčítala, že to bol trest za to, že išla na potrat... prešlo 5 rokov... všetko klaplo a oni boli šťastní.

Bolo tesne pred Vianocami, všade zneli vianočné koledy a pesničky a Eva išla do veľkého obchodného domu nakúpiť darčeky... pre Karola a jej rodičov. Bol už večer, všade bolo plno svetiel a plno ľudí. Eva niesla darčeky v taške a prechádzala cez cestu.

Zrazu pocítila strašnú ranu do chrbta a odhodilo ju na kraj cesty. Zrazilo ju auto, na ktoré zozadu nevidela a vodič nedával pozor... Ostala ležať na kraji cesty... kričala, nariekala... okoloidúci zavolali záchranku. a chcel jej nejako pomôcť, ale nemohla sa postaviť. Prišla sanitka, naložili ju dovnútra a odviezli do nemocnice. Musela byť na pohyblivom lôžku a vzali ju na röntgen... a vyšetrenia... zlomená platnička v chrbte a zlomená bedrová kosť. Najhoršie je, že si necítila nohy a nemohla nimi hýbať. Požiadala ich, aby zavolali manželovi Karolovi a jej rodičom. Leteli do nemocnice a nehodou boli zhrození. Evu pomaly uložili do postele a lekári zvažovali, čo ďalej. Budeme jej musieť operovať platničku v krížoch, ale boli to poškodené nervy, že si necítila nohy. A tak sa Eve začali galeje a more bolesti, ani po operácii sa nevedela postaviť na nohy. Ostala na invalidnom vozíku. Karol sa o ňu staral, no postupne sa jeho námaha a ochota vytratili. Keď lekári povedali, že je veľmi malá šanca, že Eva bude ešte niekedy chodiť, že jej nohy zostanú ochrnuté a bude natrvalo pripútaná na invalidný vozík.

Bude vyžadovať plnú starostlivosť. Karol pri správe zbledol, Evini rodičia aj mama plakali, že sa o ňu postarajú... no uvedomili si, že sú starší a opúšťajú ich sily. Eva už bola doma. Karol sa utiahol do seba, bol tichý, takmer nebol doma. Eva cítila, že ich láska ochladzuje. Musela sa presťahovať k rodičom, pretože Karol sa o ňu nestaral. Do jeho domu chodil len zriedka. Až kým už neprišiel. Eva mu volala, čo sa deje... najprv sa neozval.. .ale potom sa s ňou rozprával...vieš Eva, ja sa o teba neviem postarať a ani nemám. nerv...pochop to...som este mlada a takto by som si znicila zivot...co by s tebou nemalo perspektivu...rozideme sa a rozvedieme sa...Eva sa rozplakala a pochopila strasnu pravdu ...A už mám novú známosť, mladšieho inžiniera a čakáme dieťa...Eva zbledla a nevládala rozprávať. Pošlem ti rozvodový list, aj tvoje veci. ..už mi nevolaj a už sa ani nestretneme...ber to ako uzavretú, hotovú vec...

Eve sa zrútil celý svet, už nevládala ani plakať... v hrozných, duševných bolestiach sa obrátila k Bohu s prosbou o pomoc... Boha nadlho vystrihla zo svojho života a teraz už nemala čo držať sa. Jej život sa zdal úplne skazený, zničený a stále bola pred sebou ako špinavá, smradľavá handra. S bolesťou si spomenula, že to isté urobila pred rokmi svojmu Adamovi a teraz sa jej to vrátilo ako strašný bumerang. Pochopila, že to bol Boží trest za to, čo kedysi urobila. Jedinou oporou boli jej rodičia a mama, ktorí jej robili radosť a snažili sa ju povzbudiť. Ostala doma na invalidnom vozíku. Čoskoro jej otec dostal infarkt a zomrel. Jej mama to nevydržala a zbláznila sa, skončila na psychiatrii. žiť...všetko na ňu padlo, posledná nádej zhasla...Rozmýšľala, ako sa zabiť...Chodila k nej jedna terénna sestra na rehabilitáciu a cvičenie. Eva sa rozplakala a povedala sestričke, že už nemusí ísť. .lebo už nechce žiť...ale sestrička ju utešovala...Evicka neboj sa...všetko sa na dobré obráti...a dala jej obrázok Panny Márie Pomocnice. Kresťania...je tam krátka modlitba... .modlite sa k nej, Panna Mária vám pomôže...Eva tomu už neverila, ale skúsila sa pomodliť. Eva zostala v dome sama, bez pomoci. Potom jej táto sestra povedala...viete, je tam rehabilitačný ústav, kde sa chodia liečiť ochrnutí pacienti, mnohým to pomohlo...objednajte sa tam...verte mi...tam to naozaj pomáha.. .a je tam dobrý personál, pracuje tam jeden môj kamarát. A tak pomohla vybaviť pobyt v tom rehabilitačnom ústave.
Pre Evu prišla sanitka, sestrička ju zbalila a tak Eva odišla do rehabilitačného ústavu. Tam bola ubytovaná na izbe so staršou pani. Bola veľmi milá a príjemná, takže Eva bola spokojná... Bola odkázaná na cudziu pomoc na vozíku... najhoršie bolo ísť na stolicu a dať si misku a potom sa vycikať... aj plienky. Pre Evu, ešte ako mladú ženu, po tridsiatke to bolo veľmi ponižujúce a hanbila sa. Ale musela si zvyknúť. Ústav bol plný invalidov, ľudí na invalidnom vozíku, ktorí nemohli chodiť, alebo mali ochrnuté ruky, ale boli tam aj ležiaci po úrazoch, ktorí sa nemohli hýbať. Bol to strašný svet ľudskej biedy a chorôb. Eva už bola otupená od toľkého nešťastia, ktoré ju postihlo. Strašne trpela pri pomyslení na matku, že stratila zdravý rozum a dožije svoj život v psychiatrickej liečebni...
Eva už naplno pochopila, aký je ľudský život a šťastie krehké a všetko sa môže v okamihu zmeniť. Darmo si človek môže čokoľvek plánovať... Brali ju na rehabilitácie, masírovali jej nohy, kríže, mazali mastičky, umývali sa, cvičili. Eva nemohla hýbať nohami, a tak len sledovala, čo s jej nohami robí rehabilitačná sestra. Modlila sa modlitbu z obrazu Panny Márie... Prosila Boha, aby ukončil jej utrpenie a vzal ju z tohto sveta. Po rehabilitácii čakala na rehabilitačnej izbe, kým ju sestrička odvezie na izbu.

Všimla si, že sa otvorili dvere a na invalidnom vozíku sedela stará pani a tlačila vozík...svoj starý Adam...pozerala sa ako na zjavenie...to nie je možné...salenár sa naňho len podobá. ... videla, že trochu pokrivkáva, ale kráčalo sa jej dobre po vlastných. Srdce jej búšilo a ústa mala dokorán... zdá sa mi... to je nejaký sen... kde by bol Adam, roky o ňom nepočula a nevedela, či je. živá...

Prišla sestra a odviedla ju na izbu... na izbe sa Eva vzrušene pýtala, kto je tá sestrička, ktorá vezie starkú na vozíku... Sestrička sa usmiala... to je náš rehabilitačný pracovník Adam. ... poznáš ho???...Eve by krv nevadila...nie, ja nie...len mi niekoho pripomínal...A sestrička neprestávala vrelo štebotať... náš Adamko je najlepší človek a pracovník, akého sme tu mali ...Všetci ho tu majú radi...od sestričiek, pacientov až po lekárov. Verím, že je to výnimočný človek. Raz mal haváriu a odrezali mu nohu od kolena a robili mu plastickú operáciu, takže tú nohu má ako svoju, trochu kríva, ale chodí sám, občas s barlami, ale je úplne svojský. -dostatočná a býva tu vo firemnom byte a pracuje ako zdravotná sestra a fyzioterapeutka u nás v ústave...Eva počúvala sestričku s otvorenými ústami. Bože, to je ako v nejakom zvláštnom sne...povedala, že si Eva... Vieš, on je naozaj veľmi dobrý a milý človek, stále mladý človek, každý pacient ho chce len na rehabilitáciu, je to naozaj odborník, zodpovedný a poctivý v práci, robí aj nadčasy zadarmo... A neuveríte, že veľa ľudí začalo chodiť na jeho cvičenia a zlepšil sa im zdravotný stav... A je veľmi nábožný, chodí do kostola a ministrov, keď môže. Všetci ho tu majú radi... plne si to zaslúži a žije skromne, nerýpe neberie peniaze ani žiadne úplatky, ako niektorí fyzioterapeuti... Nehovorí o sebe, tak nevieme. čokoľvek o jeho živote... Eva takmer omdlela od úžasu a prekvapenia...
Bože môj, len aby ma tu nevidel, musím si dávať pozor. ..povedala si.
Prosím sestrička, chcela by som, aby ste so mnou cvičili len vy... Sestrička sa tvárila prekvapene... áno, dám, ale ak si vezmem dovolenku, niekto ma zastupuje a často ma zastupuje Adam. Ach... sestrička , prosím nedávajte ma na rehabilitáciu s tým Adamom, prosím vás... sestrička začudovane pozrela na Evu... a ja vás prosím a prečo... pacienti sú. bojuješ o Adama a ty nechceš? Nechcem...no teda...sestrička si myslela, že sa asi hanbí za pána fyzioterapeuta a preto s ním nechce cvičiť...

Eva sa úzkostlivo vyhýbala tomu, aby sa niekde s Adamom stretla... Pri jednom poobedňajšom cvičení sestrička neprišla do práce, tak ju Adam prekvapil a odišiel do cvičebne...otvoril dvere a uvidel Evu sedieť na invalidnom vozíku...Ostal stáť v nej sa nečudujem. ..Eva by sa najradšej prepadla pod zem...ale už bolo neskoro. ty si Eva...? hanblivo sa spýtal Adam...Eva len prikývla...a čo tu robíš, prečo si na vozíčku? Eva sa začala celá triasť...zrazila som sa a mám ochrnuté nohy...Eva koktala...chcela som, aby ste ma tu nevideli... A už to nevydržala a vypustila zo seba veľkú nariekať... zakryla si tvár rukami... až pocítila, ako ju Adam objal a pohladil... Neplač Eva... nemusíš sa ma báť ... Eva prosila s srdcervúci plač a vzlyky...Adam, ak môžeš a je to možné...odpusť mi všetko...Adam stál pri nej a sklonil sa a objal ju...už dávno som ti všetko odpustil, nikdy by som dokázal som to sám... ale Boh mi pomohol a s Božou pomocou som dokázala všetko odpustiť a zmieriť sa s Tebou...
Eva stále plakala, vzlykala... všetko sa jej prevalcovalo pred očami... ako bola opustila Adama v najťažšej chvíli...ako im zabila dieťa...a odišla...našla si novú lásku, ktorá ju sklamala tak, ako kedysi sklamala Adama...
To, čo som spravil ja, ani nemôže byť odpustené...aj keby sa Boh nado mnou zľutoval...tak ja sám nedokážem odpustiť takú hnusnú, ohavnú zradu, ktorú som spáchal...
Neboj sa Eva...ani ja som nechcela žiť a predsa žijem...a Boh si ma našiel a teraz slúžim cez týchto úbohých chorých, ako som bol aj ja...zostal som Ti verný ...tak ako som kedysi pred Bohom sľúbil...v dobrom aj zlom...Eve sa takmer zastavilo srdce...až doteraz pochopila...vernosť až do smrti, v radostiach...aj bolestiach a utrpeniach... Ten manželský sľub mal silu celej armády...bola to istota, pevný hrad a sila života...Už to úplne pochopila a hneď videla, ako hlboko klesla... Najradšej by už nikdy nestretnúť Adama, pretože to stretnutie otvorilo jej umlčané svedomie... a tá duchovná bolesť ju zrazila k zemi... najradšej by bola mŕtva, aby nemusela zažiť pohľad na vlastný pád... tá krutá bolesť zo sklamania zo seba samej, akú kedysi zažil Adam... prežívala teraz...
Ale Adam ju tak nenechal... bol pri nej tak blízko a blízko jej ubolenej duše...
ja neveril som, že raz budem chodiť a napokon sa aj stalo, urobili mi plastickú operáciu nohy a naučil som sa chodiť a môžem pracovať skoro ako zdravý človek. Aj ja som raz bola poslaná do tohto ústavu na liečenie a cvičenie.. tu som sa naučila chodiť a zostala som tu pracovať, doplnila som si zdravotný kurz a dali mi aj firemný byt a som tu taká šťastná...
Odteraz na pojdem s tebou cvicit a dufam, ze to pomoze. Budem sa za to modliť a dúfam, že jedného dňa budeš môcť ísť aj ty, že ma Boh vypočuje. ..

A tak šiel Adam cvičiť Eve ochrnuté nohy... aj počas voľna bol s Evou... Priviedol k Eve kňaza a ten sa jej duchovne venoval a Eva bola šťastná... tak sa priznala po r. dlho a prijala Sviatosť Oltárnu a Adam ju odviezol do kostola na omšu sv. Eva sama neverila, že je to realita.. začala mať nádej, ktorá už bola akoby mŕtva. Postupne v nej ožila stará láska k Adamovi, ktorého kedysi násilne zabila a pochovala. Adam jej povedal... Stále ťa ľúbim, zostal som ti verný a pred Bohom sme stále manželia...Eva sa opäť rozplakala, nevedela pochopiť, že ju Adam stále chce...Potom ju Adam požiadal o ruku, ak chces...mozeme sa zobrat aj na civilnom urade...Eva nakoniec suhlasila a tak pripravili mensi svadobny obrad...svedci boli 2 sestry...a tak druhykrat Eva obliekol sa do bielych šiat a opäť sľúbil vernosť a lásku Adamovi a on jej. Dali si nové obrúčky...
A potom si v kostole obnovili manželský sľub... a tak sa opäť stali manželmi, ktorými boli...

Adam sa Eve tak venoval, že postupne dokázala hýbať nohami a nervy zareagovali a Eva pomaly hýbala nohami a neskôr skúšala chodiť. Trvalo to viac ako rok... ale Eva zázračne začala chodiť, síce len s barlami, ale dokázala sa postaviť a pomaly prejsť pár krokov. Bol to veľký zázrak a úspech, v ktorý nikto nedúfal...
Eva sa nasťahovala do Adamovho bytu a keď jej mama zomrela na psychiatrii, tak predala rodičovský dom a za to kúpili pekný, veľký byt blízko inštitúcie. A po čase sa to neuveriteľné a nemožné stalo skutočnosťou...Eve sa narodil krásny chlapček a potom dievčatko...Eva a Adam ďakovali Bohu za také veľké zázraky...Eva sa postupne naučila chodiť sama a vzala si starostlivosti o svoje deti a milovaného manžela Adama, ktorý bol jej najväčším životným šťastím, ktoré mohla v živote dostať, veľkou výhrou a najväčším darom, aký mohla od Boha dostať. Adam zostal pracovať v ústave a neskôr tam začala pracovať aj Eva... A takto žije táto rodina šťastne, pretože si dokázali navzájom odpustiť a zmieriť sa a nájsť cestu k Bohu...

Boh sám môže viesť také neskutočné životné cesty, ktoré je nemožné premeniť ľudsky na skutočnosť...

Odpustenie a zmierenie... to je Božia cesta... Nech je tento príbeh aj poučením pre mnohých z nás...