Chutná klobása...najlepšie ak je to cudzia klobáska...tá chutí najlepšie...
Tento príbeh zažila jedna známa už dávnejšie...
Bolo leto a ja som cestovala vlakom.V jednej stanici som musela prestúpiť a čakať na ďaľší vlak,ktorý pôjde do toho mesta,kde som cestovala.pochodila som po železničnom nástupišti a vošla do budovy železničnej stanice.No čo...musím čakať...bola som aj hladná,tak som hľadala nejakú jedáleň,či bufet.Ušušlaný hlas hlásateľky odchodov a príchodov vlakov stále reval v amplióne.V rohu stanice bola jedáleň,tak som vošla dnu a šla som ku pulte pozrieť,čo tam majú.Vo vitríne som videla oschnuté, obložené žemle,bohvie aké staré,prikysnuté šaláty s poletujúcimi muchami,tvrdé rožky,nazelenalé salámy a divná zelenkastá šunka...Stará klasika.Musím vybrať niečo,z čoho by som sa neotrávila...vedľa sa varil hrniec s klobáskami...ktoré rozvoniavali...tak toto by som mohla prežiť...dám si tie klobásky,sú varené...tak snáď nebude tento deň mojím posledným...Bolo tam zopár ľudí a jedáleň mala klasické stoly na stojaka...Tak som kúpila 2 klobásky,2 rožky a horčicu,dali mi to na tanier,vzala som si príbor,našťastie bol čistý a aj umytý,zaplatila som a šla s tanierom dozadu k voľnému stolu na stojaka...položila som tanier s 2 klobáskami na stôl,omietla som smeti z pečiva po stole a spomenula som si,že by k tým klobáskam bodlo jedno malé pivo,no čo...Šla som k výčapu kúpiť malé pivo...chvíľu som čakala v rade,lebo predo mnou boli chlapi -asi murári a brali pivá a polky...Tak som už malé pivo vzala a zaplatila a šla ku svojmu stolu s klobáskami...
Ale naraz vidím,že pri stole s mojími klobáskami stojí nejaká cudzia žena a pochutnáva si už na klobáske...Dobre vidím...nemám halucinácie ? pomyslela som si...nemarí sa mi to? Kde sa tu táto drzá,ohromná mátoha vzala...Prišla som s pivom k stolu a oproti mne za stolom stála tá nenažraná,drzá opica...Jedla mi klobásku,v pokoji,akoby sa nechumelilo...To svet nevidel,čo sa to robí....No do mňa akoby hrom strelil...babsko to bolo riadne,v stredných rokoch,vyše sto kilová...riadna gorila...Tá,keby mi jednu strelila,tak je po mne,a odletím až na koľaje.Ale môj hnev a rozčúlenie bolo silnejšie...a prišla som rozčúlená k stolu oproti tej gorile a drapla som rukami jednu klobásku z taniera a začala som ju jesť s jedným rožkom.Tá stvora ju jedla s príborom a rožkom.Stáli sme oproti za stojákom.Ona na mňa vygúlila také očiská,ako reflektory.Nafúkla sa ako melón... Tfíí ...no toto...neslýchaneeé !!!...zamrmlala hrubým hlasom obryňa...To je už vrchol...Tfiií...no hnus... zabručala ako rozúrený pes...Ale ja som sa nedala a jedla som tú jednu klobásku veselo ďalej.Však ja Ti ukážem....a naučím ťa... po kostole hvízdať...povedala som si smelo...Baba prestala jesť a treskla príbor na stôl ....No zožer ...!!! zdrapla zo zeme tašku,škaredo sa na mňa pozrela ako rozhnevaná smrť a mrmlajúc si, šla preč z jedálne...ešte sa pri dverách zlostne obzrela na mňa...A veru aj zožeriem, čo som si poctivo zaplatila...povedala som si v duchu...A tá nenažraná, nafúknutá burgyňa... bola fuč...Taák...tu máš ty mátoha jedna, nenažraná...jesť cudzie klobásky...Ja Ťa naučím móresom...Tak a je to vybavené... uľavilo sa mi,že aspoň takto som tú gorilu vybavila.Hrozné,čoho sa dnes dožijeme...Dojedla som jednu klobásu a tú jej ohryzenú som nechala na tanieri...Popíjala som si po troche malé pivo,aby sa mi trochu od nervov uľavilo...
Oproti mne bol ďaľší stôl stoják a pozerám,že je tam tanier s 2 klobáskami...čo to vidím...to tu niekto zabudol?Šla som sa pozrieť a skoro som omdlela...veď tie klobásky,rožky a príbor boli moje,ja som ich tu dala a splietla som si stôl...
Máátička skákavá... Veď ja som zjedla cudziu klobásku.To ma omývajte...aby som sa tu nezložila...Ako je to možné,že som to nevidela...Od hanby by som sa pod zem prepadla a najradšej zahrabala hlboko do zeme...no hrozný šok..!!!.Očervenela som ako rak...až sa mi vlasy zježili a uši rozpálili.Teraz som si uvedomila,čo som urobila.Veď tá baba tu nebola predtým,kde sa tu vzala...musela tie klobásky kúpiť,zakiaľ som ja čakala v rade pri výčape na pivo...tak sa tu uložila a jedla...a ja som si to splietla a nevidela som dozadu..lebo oproti mne stála tá ženská.No hrozné...pohádzala som rýchlo moje klobásky a rožky do sáčka a dopila pivo a utekala von z jedálne niekde sa schovať a počkať na môj vlak...len som sa modlila,aby som vonku nestretla tú ženu...to by to bola moja smrť...od hanby by som sa prepadla...Tú ženu som už našťastie viac v živote nevidela... A odvtedy si už dávam sakramentsky bacha na kúpené jedlo,už nejdem preč od neho ani za svet...
Trepifajksl Mohu potvrdit. V Koruně na Václaváku jsem si koupil porci pečeného krocana a kávu. Jelikož lžíčka na zamíchání kávy byla na řetízku hned u stolu na stojáka, tak jsem udělal 2 kroky, zamíchal kávu a otočil se zpět a už tam krocan nebyl. Na protější straně stolu muž bezdomoveckého vzezření se chystal pozřít mého pečeného krocana. Duchapřítomně jsem mu stačil mou porci odebrat …Viac
Trepifajksl Mohu potvrdit. V Koruně na Václaváku jsem si koupil porci pečeného krocana a kávu. Jelikož lžíčka na zamíchání kávy byla na řetízku hned u stolu na stojáka, tak jsem udělal 2 kroky, zamíchal kávu a otočil se zpět a už tam krocan nebyl. Na protější straně stolu muž bezdomoveckého vzezření se chystal pozřít mého pečeného krocana. Duchapřítomně jsem mu stačil mou porci odebrat a spílal jsem mu, ale v afektu ve svém nářečí. Na tož tento muž aniž by se zastyděl vypustil větu : Ty jsi Číňan? Tato jeho reakce, když si na to vzpomenu, mě pobaví dodnes.
Něco obdobného se stalo známému za socíku v Koruně na Václaváku. Ale tomu se nedivím, protože tam bylo běžné, že než si člověk došel pro nápoj, už mu někdo hodoval na jeho párku.
