Svätý S I L V E S T E R -pápež -sviatok 31.december

Kto by nepoznal pojem silvester...posledný deň kalendárneho roku,roku bilancovania,čo sme zažili,kto nám pribudol na svet a kto sa s ním rozlúčil a už ho viac niet...A vstupujeme do nového neznámeho roku a nevieme,čo nás čaká a či neskončíme pod kosou Smrtky a či ešte budeme sláviť ďaľší silvester...
Je to deň delobuchov,ohňostrojov,pyrotechniky...ako jediný deň v roku nemá len 24 hodín...ale v noci sa presúva už do Nového roku a ľudia si prajú a želajú všetko dobré a to zlé nech skončí so starým rokom...
Už sa nikde vážne nepracuje,alebo len naoko...V obchodoch sa to hemží,tak tam si predavačky a pokladníčky užijú svoje...Lebo aj 1 deň zatvorenia obchodov si ľudia vysvetľujú ako koniec sveta a nakupujú ostošesť...Silvester je dňom zábavy,humoru, aj opitých spevoch a rámusu,hluku,revov po mestách v noci aj v domoch...Je to najstrašnejšia noc pre našich zvieracích miláčkov...prežívajú to, ako koniec sveta...polnočné rachoty,farebné svetlá padajúce z neba na zem...ozývajúce sa strašné hromy a blesky privádzajú našich psíkov a mačky do stavu zdesenia a hľadajú úkryt, kde sa len dá a to aj bizardné úkryty pred týmto polnočným šialenstvom...Mnoho psov ujde aj so svojou búdou,keď pri nich zasviští delobuch a vybuchne...a najradšej psíky ujdú preč,že ich už nikto nenájde...Ale to je každý rok a sám človek je vyľakaný,keď mu popod nohy preletí delobuch a vystrelí,že týždeň nepočuje.Dávnejšie bolo vítanie Nového roku decentnejšie a omnoho krajšie...boli len prskavky,žiadne zbrane hromadného ohlušenia-delobuchy,raketle,ohňostroje a ostatná pojašená pyrotechnika...to je pojem silvestra medzi národom...ale ten pojem vznikol z iného,hodnotného a duchovného...a to zo života sv.Silvestra,ktorý svoj život zakončil akurát v posledný deň roku a tak je vlastne vrátnik ostatných svätých behom roka...
Ale pravý silester...to je vlastne spomienka na svätého pápeža Silvestra I.ktorý otvoril cestu slobody kresťanstva a otvára novú etapu cirkvi v slobode...Temné mračná 300 ročného prenasledovania kresťanov v rímskej ríši sú už preč...Moci sa ujíma prvý kresťansky cisár Konštantín Veľký a za jeho vlády pôsobil aj pápež Silvester....Nemal to ľahké,lebo pohanstvo ešte žilo a malo svoju temnú moc...Diablovi sa nepodarilo za 300 rokov zničiť cirkev a Boha v ľuďoch...krv kresťanov len rozmnožila ich rady...Tak diabol skúšal zničiť cirkev zvnútra cez jemu zasvätených bludárov,ktorí slovami hrýzli do pravej viery, ale i mečom stínali hlavy...Ale i toto vnútorné prenasledovanie cirkev prežila a bludári sa rozsypali v prach...
Tak prvý pápež slobodného kresťanstva bol sv.Silvester....ktorý vládol na tú dobu neuveriteľných 21 rokov...a svoju pozemskú púť ukončil v posledný deň v roku 335 ...31.decembra r.335

Svätý Silvester-pápež r.314-335

Silvester I.-pápežom bol zvolený 31.januára 314 až posledného -31.decembra 335,prebral vládu po smrti posledného pápeža z doby prenasledovania cirkvi -sv.Miltiadesa -ktorý zomrel 11.januára r.314

Význačný deň bol 28.októbra 312 kedy bola bitka na Mulvijskom moste cez rieku Tiberu -Konštantín proti Maxenciovi a neskôr v januári 313 vydal víťazný cisár Konštantín slávny Milánsky edikt,ktorým sa stalo kresťanstvo slobodné...

Silvester I.

33. rímsky biskup

Silvester je časový predel...v civilnom,svetskom svete značí-koniec roka,posledný deň roku a jeho rekapitulácia.Je dňom osláv a trvá dlho do noci,niekdy až do rána.Ľudia dakujú,že sa dožili konca roku a vítajú Nový rok s veľkými otáznikmi-ako bude,čo sa prihodí a či tento rok nebude mojím posledným rokom na tejto zemi...

V cirkvi značí veľký,slávny začiatok,lebo koncom r. 313 skončilo strašné 300 ročné prenasledovanie kresťanov za rímskej ríše v podaní 10 krutých prenasledovaniach za panovania rímských cisárov,kedy sa odhaduje že bolo násilne umučených 3 milióny kresťanov-mučeníkov.Silvestrom začína sloboda kresťanstva a je prvý pápež,ktorý už môže slobodne vyjsť z katakomb.Silvester mal,ale veľmi sťažené pôsobenie za vlády kresťanského cisára Konštantína Veľkého,ktorý sa cítil ako vedúca osobnosť kresťanstva a považoval sa ,že je aj nad pápežom.Preto Silvester mal len obmedzené možnosti plného riadenia cirkvi a musel poslúchať cisára,ktorý mal ešte mnoho chýb i zločinov na svojich rukách,že sa odmietal dať pokrstiť.Urobil to až pár dní pred svojou smrťou.Spomína sa aj,že cisára zázračne vyliečil z malomocenstva a začínajúcej slepoty na božiu prímluvu a prímluvu Panny Márie.Najvýznamnejší bol prvý najväčší cirkevný koncil v meste Nicea-Anatólia, Turecko r.325, /20.máj - 25.júl 325/,ktorý zvolal cisár Konštantín,aby potlačil blud kňaza Ária,ktorý neuznával Ježiša ako Boha,len ako proroka a omilosteného človeka.Cisár Konštantín dal na východe vybudovať veľkomesto ležiace v dnešnom Turecku na brehoch Marmarského mora v rekordnom čase 6 rokov /324-330/ a potom preniesol svoje sídlo aj hlavné mesto z Ríma do nového Konštantinopolu /neskôr Carihrad a dnešný Istambul/.Prenesenie sídla cisára r.330 na východ uvoľnilo riadenie cirkvi pre Silvestra a tak Rím ostal pod ochranou pápeža na mnoho storočí.Konštantín dal vybudovať r.325 na vatikánskom pahorku nad hrobom sv. Petra najväčší chrám cirkvi -5 lodný chrám sv. Petra.Silvester dal postaviť baziliku sv.Priscilly,kde sa dal aj pochovať.

Svätý Silvester I. (tiež Sylvester; † 31. december 335) bol 33. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 31. januára 314 do 31. decembra 335. Za jeho pontifikátu si kresťanstvo upevnilo svoje postavenie vo svete. Je ôsmym najdlhšie vládnucim pápežom (21 rokov, 11 mesiacov a 1 deň).

Biografia

Dátum narodenia nie je známy. Niektoré pramene uvádzajú, že bol zvolený za pápeža vo veku 21 rokov, čo by zodpovedalo roku narodenia cca. 292. Podľa Liber pontificalis bol narodený v Ríme, jeho otcom bol Rufus. Legenda Vita beati Sylvestri uvádza, že jeho matkou bola Justa. Prijal krst ako mladík a v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diocleciána sa ukrýval v lesoch na Monte Sorac neďaleko Ríma. Odtiaľ podľa legendy pochádza aj meno, ktoré si zvolil po svojom zvolení za rímskeho biskupa. Silvester pochádza z latinského slova silva, znamenajúceho les, ktoré označuje aj obyvateľov lesa. Podľa legendy mal rímskeho cisára Konštantína Veľkého vyliečiť z lepry a pokrstiť. Od neho potom získal darom tzv. Patrimonium Petri, pozemok, na ktorom neskôr vznikol Vatikán.

Po smrti pápeža Melchiada bol 31. januára 314 (presný deň v januári nie je istý) zvolený rímskym biskupom. Bol pápežom za vlády cisára Konštantína Veľkého, ktorý sa sám neskôr stal kresťanom, a ktorý v roku 313 povolil takzvaným Milánskym ediktom kresťanstvo. Postavenie cirkvi sa v čase jeho vlády výrazne zlepšilo. Tým skôr možno ľutovať, že sa z tejto doby zachovalo málo hodnoverných historických prameňov. Informácie sú čerpané z neskorších legiend, napríklad už spomínanej Vita beati Sylvestri, ktorá bola objavená na východe a existuje v gréckej, sýrskej a latinskej verzii. Ďalej z apokryfného Constitutum Sylvestre, pôvodom z rokov 501 až 508, ktorý je pripisovaný údajnom rímskemu koncilu o ktorom však nie je iných správ. Napokon zo spisu Donatio Constantini (Konštantínova donácia), ktorý sa prevažne týka okolností údajného cisárovho krstu a podľa ktorého cisár, potom čo preniesol sídlo ríše rímskej do Konštantínopola, postúpil Silvestrovi a jeho nástupcom svetskú moc nad Rímom, Talianskom aj celým Západom. Tento dokument sa stal podkladom pre nároky pápežov na politickú moc. Tento spis je však celkom určite falzifikát pochádzajúcim zo 7. storočia.

Obraz z Baziliky Svätého Pavla za hradbami.

Svätý Silvester I. (tiež Sylvester; † 31. december 335) bol 33. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 31. januára 314 do 31. decembra 335. Za jeho pontifikátu si kresťanstvo upevnilo svoje postavenie vo svete. Je ôsmym najdlhšie vládnucim pápežom (21 rokov, 11 mesiacov a 1 deň).

Dátum narodenia nie je známy. Niektoré pramene uvádzajú, že bol zvolený za pápeža vo veku 21 rokov, čo by zodpovedalo roku narodenia cca. 292. Podľa Liber pontificalis bol narodený v Ríme, jeho otcom bol Rufus. Legenda Vita beati Sylvestri uvádza, že jeho matkou bola Justa. Prijal krst ako mladík a v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diocleciána sa ukrýval v lesoch na Monte Sorac neďaleko Ríma. Odtiaľ podľa legendy pochádza aj meno, ktoré si zvolil po svojom zvolení za rímskeho biskupa. Silvester pochádza z latinského slova silva, znamenajúceho les, ktoré označuje aj obyvateľov lesa. Podľa legendy mal rímskeho cisára Konštantína Veľkého vyliečiť z lepry a pokrstiť. Od neho potom získal darom tzv. Patrimonium Petri, pozemok, na ktorom neskôr vznikol Vatikán.

Po smrti pápeža Melchiada bol 31. januára 314 (presný deň v januári nie je istý) zvolený rímskym biskupom. Bol pápežom za vlády cisára Konštantína Veľkého, ktorý sa sám neskôr stal kresťanom, a ktorý v roku 313 povolil takzvaným Milánskym ediktom kresťanstvo. Postavenie cirkvi sa v čase jeho vlády výrazne zlepšilo. Tým skôr možno ľutovať, že sa z tejto doby zachovalo málo hodnoverných historických prameňov. Informácie sú čerpané z neskorších legiend, napríklad už spomínanej Vita beati Sylvestri, ktorá bola objavená na východe a existuje v gréckej, sýrskej a latinskej verzii. Ďalej z apokryfného Constitutum Sylvestre, pôvodom z rokov 501 až 508, ktorý je pripisovaný údajnom rímskemu koncilu o ktorom však nie je iných správ. Napokon zo spisu Donatio Constantini (Konštantínova donácia), ktorý sa prevažne týka okolností údajného cisárovho krstu a podľa ktorého cisár, potom čo preniesol sídlo ríše rímskej do Konštantínopola, postúpil Silvestrovi a jeho nástupcom svetskú moc nad Rímom, Talianskom aj celým Západom. Tento dokument sa stal podkladom pre nároky pápežov na politickú moc. Tento spis je však celkom určite falzifikát pochádzajúcim zo 7. storočia.

Obraz z Baziliky Svätého Pavla za hradbami.

Pápežovi Silvestrovi sa nevyhli spory, ktoré už niekoľko desaťročí ohrozovali jednotu cirkvi. Okrem donatistov išlo najmä o ariánstvo. Ariánci boli stúpenci alexandrijského kňaza Areia (260 až 336), ktorý niekedy okolo roku 318 začal popierať božstvo Ježiša Krista. Tvrdili, že Ježiš nie je rovnakej podstaty ako Boh Otec, ale len vznešeným tvorom, neskôr Bohom prijatým za jeho Syna. Aj keď alexandrijský biskup odsúdil názory svojho podriadeného, popularita Areia, ktorý bol vynikajúcim kazateľom, prispela k rozšíreniu tohto názoru.

Cisár, ktorý sa obával že spory, povedú k rozdeleniu ríše zvolal v roku 325 do Nicei v Malej Ázii prvý nicejský koncil (častý omyl je, že tento všeobecný snem sa konal v Nice vo Francúzsku). Na ňom sa tzv. nicejským vyznaním viery rozhodlo, že Ježiš je jednej podstaty s Bohom Otcom. Pápež sa Nicejského koncilu sám nezúčastnil, ale poslal na nich len svojich dvoch presbyterov a dvoch diakonov. Pravdepodobne tým pápež dával najavo nesúhlas so skutočnosťou, že koncil zvolal cisár, ale aj možno tým protestoval proti niektorým cisárovým praktikám (nechal zavraždiť svojho syna Crispa aj svoju druhú manželku, mal niekoľko konkubín a krst mu bol preto až do chvíle jeho umierania odoprený). Nicejský koncil definoval vieru a dogmy (záväznú liturgii, teológii, interpretáciu biblie) a odsúdil všetko, čo sa odlišuje, medzi prvými ariánstvo a nestoriánstvo. Koncil formuloval a vyhlásil tzv. Nicaeum (staro kresťanské vyznanie viery). Koncil rozhodol aj otázku, kedy má byť slávená Veľká noc. Za termín Zmŕtvychvstanie bola stanovená prvá nedeľa po prvom jarnom splne.

V roku 330 povýšil cisár Konštantín Byzancion na hlavné mesto celej rímskej ríše, od tej doby na jeho počesť nazývané Konštantínopol. Tým sa predurčil úpadok Ríma, ktorý zostal naďalej len centrom kresťanstva, kým svetská moc ríše sa presunula do nového centra. To malo mať v budúcnosti vážne následky, pretože konštantínopolský patriarcha nepatril do tej doby medzi popredných kresťanských biskupov.

Pápež Silvester potom vykonal úpravu bohoslužieb a vydal rad liturgických nariadení. Okrem iného prikázal, aby sa v budúcnosti oltáre namiesto z dreva stavali z kameňa. Oltáre nemali byť pokryté hodvábom, ale len plátnom. Stanovil presné stupňa svätenie kňazov. Je spájaný aj so vznikom rímskej speváckej školy a tiež nechal zostaviť prvú rímsku martyrológiu (zoznam kresťanských mučeníkov). Podľa ďalšie tradície práve tento pápež zaviedol slávenie nedele ako "dies Dominica", Deň Pána.

Za Silvestrov pontifikátu došlo k definitívnej premene pohanského Ríma na kresťanský. S pomocou cisára boli v Ríme postavené štyri slávne baziliky: sv. Jána v Lateráne, sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Nad katakombami svätej Priscily nechal vybudovať kostol v ktorom bol neskôr sám pochovaný.

Silvester zomrel 31. decembra 335 po pontifikáte, ktorý trval 21 rokov a 11 mesiacov. Ako prvý pápež bol pochovaný v chráme, v bazilike svätej Priscilly na Via Salaria, kde boli pochovaní aj niektorí ďalší pápeži. Jeho hrob objavil v roku 1890 archeológ De Rossi. V tej dobe však už jeho pozostatky boli uložené v chráme San Silvestro in Capie, kam ich dal počas 8. storočia preniesť pápež Pavol I.

Pamiatku svätého Silvestra uctieva cirkev 31. decembra. Dátum jeho sviatku má ale aj symbolický význam. Tak ako 31. decembra sa končí jeden rok a s nádejou očakávame príchod nového, tak aj pontifikát Silvestra I. označuje koniec éry prenasledovania kresťanov a začína zlatý vek cirkvi.

Silvester je jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. Stal sa patrónom domáceho zvieratstva a dobrej úrody. Býva zobrazovaný v pápežskom ornáte, s knihou, mušľou alebo býkom.

Svätý Silvester I. bol 33. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 31. januára 314 do 31. decembra 335. Za jeho pontifikátu si kresťanstvo upevnilo svoje postavenie vo svete. Je ôsmym najdlhšie vládnucim pápežom. Wikipédia

Dátum a miesto narodenia: 285 po Kr., Avellino, Taliansko

Dátum úmrtia: 31. decembra 335 po Kr., Rím, Taliansko

Pochovaný/-á: 31. decembra 335 po Kr., Catacombs of Priscilla, Rím, Taliansko

Rodičia: Justa, Rufinus

Sviatok: 31. december

Pápežovi Silvestrovi sa nevyhli spory, ktoré už niekoľko desaťročí ohrozovali jednotu cirkvi. Okrem donatistov išlo najmä o ariánstvo. Ariánci boli stúpenci alexandrijského kňaza Areia (260 až 336), ktorý niekedy okolo roku 318 začal popierať božstvo Ježiša Krista. Tvrdili, že Ježiš nie je rovnakej podstaty ako Boh Otec, ale len vznešeným tvorom, neskôr Bohom prijatým za jeho Syna. Aj keď alexandrijský biskup odsúdil názory svojho podriadeného, popularita Areia, ktorý bol vynikajúcim kazateľom, prispela k rozšíreniu tohto názoru.

Cisár, ktorý sa obával že spory, povedú k rozdeleniu ríše zvolal v roku 325 do Nicei v Malej Ázii prvý nicejský koncil (častý omyl je, že tento všeobecný snem sa konal v Nice vo Francúzsku). Na ňom sa tzv. nicejským vyznaním viery rozhodlo, že Ježiš je jednej podstaty s Bohom Otcom. Pápež sa Nicejského koncilu sám nezúčastnil, ale poslal na nich len svojich dvoch presbyterov a dvoch diakonov. Pravdepodobne tým pápež dával najavo nesúhlas so skutočnosťou, že koncil zvolal cisár, ale aj možno tým protestoval proti niektorým cisárovým praktikám (nechal zavraždiť svojho syna Crispa aj svoju druhú manželku, mal niekoľko konkubín a krst mu bol preto až do chvíle jeho umierania odoprený). Nicejský koncil definoval vieru a dogmy (záväznú liturgii, teológii, interpretáciu biblie) a odsúdil všetko, čo sa odlišuje, medzi prvými ariánstvo a nestoriánstvo. Koncil formuloval a vyhlásil tzv. Nicaeum (staro kresťanské vyznanie viery). Koncil rozhodol aj otázku, kedy má byť slávená Veľká noc. Za termín Zmŕtvychvstanie bola stanovená prvá nedeľa po prvom jarnom splne.

V roku 330 povýšil cisár Konštantín Byzancion na hlavné mesto celej rímskej ríše, od tej doby na jeho počesť nazývané Konštantínopol. Tým sa predurčil úpadok Ríma, ktorý zostal naďalej len centrom kresťanstva, kým svetská moc ríše sa presunula do nového centra. To malo mať v budúcnosti vážne následky, pretože konštantínopolský patriarcha nepatril do tej doby medzi popredných kresťanských biskupov.

Pápež Silvester potom vykonal úpravu bohoslužieb a vydal rad liturgických nariadení. Okrem iného prikázal, aby sa v budúcnosti oltáre namiesto z dreva stavali z kameňa. Oltáre nemali byť pokryté hodvábom, ale len plátnom. Stanovil presné stupňa svätenie kňazov. Je spájaný aj so vznikom rímskej speváckej školy a tiež nechal zostaviť prvú rímsku martyrológiu (zoznam kresťanských mučeníkov). Podľa ďalšie tradície práve tento pápež zaviedol slávenie nedele ako "dies Dominica", Deň Pána.

Za Silvestrov pontifikátu došlo k definitívnej premene pohanského Ríma na kresťanský. S pomocou cisára boli v Ríme postavené štyri slávne baziliky: sv. Jána v Lateráne, sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Nad katakombami svätej Priscily nechal vybudovať kostol v ktorom bol neskôr sám pochovaný.

Silvester zomrel 31. decembra 335 po pontifikáte, ktorý trval 21 rokov a 11 mesiacov. Ako prvý pápež bol pochovaný v chráme, v bazilike svätej Priscilly na Via Salaria, kde boli pochovaní aj niektorí ďalší pápeži. Jeho hrob objavil v roku 1890 archeológ De Rossi. V tej dobe však už jeho pozostatky boli uložené v chráme San Silvestro in Capie, kam ich dal počas 8. storočia preniesť pápež Pavol I.

Pamiatku svätého Silvestra uctieva cirkev 31. decembra. Dátum jeho sviatku má ale aj symbolický význam. Tak ako 31. decembra sa končí jeden rok a s nádejou očakávame príchod nového, tak aj pontifikát Silvestra I. označuje koniec éry prenasledovania kresťanov a začína zlatý vek cirkvi.

Silvester je jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. Stal sa patrónom domáceho zvieratstva a dobrej úrody. Býva zobrazovaný v pápežskom ornáte, s knihou, mušľou alebo býkom.

31. decembra.

Sv. Silvester, pápež a vyznavač

.
Po skvelom víťazstve cisára rimského Licinia nad Maximinom Dajom a po smrti jeho zišli sa pozostalí dvaja cisári, Konštantín Veľký a Licinius na jar roku 313 v meste Miláne a vydali druhý, slobodomyseľnejší zákon v prospech kresťanov, žijúcich v rozsiahlom štáte rímskom. Oni hovorili v tom pamätnom spise medzi iným takto: «My, ktorí sme sa zišli v Miláne a o všetkom sme sa poradili čo dotýka sa všeobecného dobrého a verejnej bezpečnosti, považovali sme za prvú povinnosť svoju, nariadiť to, čo vzťahuje sa na bohoslužbu; i udelili sme kresťanom a ostatným poddaným slobodu, podľa ktorej žiť môžu v náboženstve svojom, aby sme tak s neba stiahli požehnanie na seba a na celú dŕžavu. I uzavreli sme, aby sa nikomu, ktokoľvek by bol, neprekážalo, keď z hlbiny srdca prežíva v kresťanstve, i aby zachovával to náboženstvo, ktoré bude považovať za najprimeranejšie: aby nám nadeliť ráčil milosť Svoju najvyšší Boh, ktorému sa klaniame.» Toho samého roku usnul v Pánu pápež sv. Melchiades; s ním začalo svitať mučenému posiaľ kresťanstvu blažené ráno voľnosti a pokoja. Nástupcom jeho na stolici sv. Petra stal sa sv. Sylvester. Kresťanský Rím vystupoval už za blahonosného účinkovania jeho z tajomstvenej hĺbky tmavých katakomb na úslnie hrdých námestí, i staval neprekážaný skvelé a nádherné chrámy pravému Bohu. Áno, so sv. pápežom Silvestrom začína sa nová časodoba v dejinách sv. cirkve.
Sv. Silvester narodil sa v Ríme zo vzácnych a cnostných rodičov, ktorí veľký majetok svoj vynakladali ku podpore chudobných ľudí a pocestných. Otec jeho nazýval sa Rufin, matke meno bolo Justa. Synček ich nadaný bol milostivým Bohom od prirodzenosti dobrým srdcom a veľkými darami duchovnými. Otec Rufin zomrel privčas; ale starostlivá matka Justa vychovávala výborne synka svojho. Keď povyrástol, dala ho vyučovať učenému a svätému kňazovi, ktorému meno bolo Zyrinus Usilovnosťou svojou a učením vedám bohosloveckým, zbožným životom a horlivosťou vo službách Božích vydobyl si mladý učenec veľkú vážnosť u pápeža sv. Marcellina, že prijal ho roku 296 medzi duchovenstvo svoje a neskôr sám udelil mu sviatosť posvätenia kňažstva. Jako kňaz cvičil sa sv. Silvester v každej cnosti a slúžil za príklad iným kňazom. Toho času bolo postavenie kňazov kresťanských ešte veľmi neisté medzi početnými pohanmi, áno i nebezpečné. Ačkoľvek cisár Konštantín ctil si vysoko kresťanov, nemohol v neprítomnosti svojej vždy prekaziť, aby pohanskí vladári a sberba nesužovala ich, najmä keď i druhí cisári, Maxencius, Galerius, Maximin Daja a Licinius, neboli priateľmi, ale prenasledovníkami ich. Ešte s času na čas vzbúrila sa zúrivosť pohanov i v samom Ríme, ešte nenasýtila sa krvolačnosť modlárov, najmä žretcov, a mnohí a to zvlášte kňazi cedili krv svoju za svätú vieru. A tak bolo treba veľkej odhodlanosti a horúcej lásky k tomu za potreby, kto chcel vstúpiť do služby svätej cirkvi a svedomite plniť povinnosti povolania svojho. Sv. Silvester bol verný a smelý bojovník Kristov. Podľa príkladu nábožných rodičov bol štedrým otcom chudobných, láskavý tešiteľ a podporca prenasledovaných alebo uväznených kresťanov, i starostlivý ochranca cudzincov. Medzi inými cnosťami prejavoval zvláštnu čistotu a nevinnosť srdca. On bol výrečným, vytrvalým, neohroženým učiteľom ľudu. Týmito a druhými mnohými cnosťami vydobyl si takú úctivosť a vážnosť u všetkých kresťanov rimských, jakej nepožíval žiadon iný kňaz.
Svätý a horlivý kňaz znášal i príkorie pre kresťanské cnosti svoje. Zbožný kňaz, menom Timotheus, prišiel do Ríma, aby navštívil hroby sv. apoštolov Petra a Pavla. Sv. Silvester prijal ho pohostinne u seba. Timotheus pomáhal horlivé rozširovať svätú vieru v hlavnom meste, i získal mnoho pohanov sv. cirkvi. Pohania uväznili horlivého kňaza a miestodržiteľ Tarkvinius Perpenus usiloval sa hrozbami a mučením nakloniť vyznavača Kristovho, aby obetoval modlám. Sv. Timotheus nechcel zapreť vieru svoju, i odsúdil ho miestodržiteľ ukrutného cisára rimského Maxencia do smradľavého žalára a okolo roku 310 dal ho zoťať. Sv. Silvester odkúpil od vojakov telo sv. mučeníka Timothea a pochoval ho počestne v záhrade zbožnej kresťanky, menom Theodory, neďaleko hrobu sv. apoštola Petra. Keď dozvedel sa o tom miestodržiteľ Tarkvinius Perpenus a domýšľal sa, že po sv. mučeníkovi pozostať mohli peniaze a iný majetok u sv. Silvestra, u ktorého sa bol sv. Timotheus za dlhší čas zdržoval, zatúžil tyran v lakomstve svojom po domnele ukrytých pokladoch. I dal chytiť svätého Silvestra a uväznil ho v žalári. Ale toto väzenie sv. Silvestra dopustením Božím netrvalo dlho. Na druhý deň po uväznení horlivého kňaza, obedoval lakomý Tarkvinius Perpenus rybu a pritom prehltol kosť, ktorá zaprela sa mu v hrtáni a zadusila ho. Náhla smrť ukrutného lakomca dopomohla svätému Silvestrovi zase na slobodu a on mohol pokračovať v bohumilom pôsobení.
Po smrti pápeža sv. Melchiadesa bol sv. Silvester roku 313 jednohlasne vyvolený na stolicu sv. Petra, ako jeho tridsiatyštvrtý nástupca. Všetci predchádzajúci pápeži alebo zomreli smrťou mučeníckou za svätú vieru, alebo dokonali v hájení sv. cirkve jako svätí život svoj. Sv. Sylvester mohol už v pokoji slobodne spravovať sv. cirkev. Veď cisár Konštantín Veľký prijal bol sv. vieru a poprial voľnosti a pokoja kresťanstvu, keď skvele zvíťazil bol roku 312 nad spolucisárom Maxenciom a sv. kríž povýšený bol na rumoch modiel a chrámov pohanských. Pokoj, ktorý teraz požívala sv. cirkev, bol príčinou, že svätý Silvester bez prekážky mohol venovať sily svoje rozkvetu mladučkej sv. cirkve a sv. náboženstvu. I otvárali a stavali sa chrámy; sv. omša nekonala sa viacej tajne na skrytých miestach a v podzemných hrobitovoch (katakombách); kresťania mohli sa verejne schádzať ku službám Božím a nebolo im treba viac strachovať sa pred zúrivou sberbou pohanskou a pred vojakmi cisárskymi, keď chceli sa modliť na hroboch svätých mučeníkov. Teraz pod správou pápežovou verejne a smele ohlasovali biskupi a kňazi vieru Pána Ježiša Krista, slávne udeľovali sväté sviatosti a prijímali zástupy pohanov a Židov do lona sv. cirkve. Veľkú radosť sv. Silvestrovi spôsobilo to, keď cisár Konštantín Veľký začal stavať rozličné velikánske a nádherné chrámy či basiliky. Najstaršou stavbou kresťanskou bola kaplnka krstná, ktorú dal na vŕšku Lateráne vybudovať ku cti sv. Jánu. Pri tejto kaplnke dal neskôr vystaviť nádhernú basiliku (či chrám) ku cti sv. Jána Evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa, ktorá až posiaľ stojí a považovaná býva za matku sveta kresťanského a za hlavu všetkých chrámov. Svätý Silvester posvätil slávnostne ten nádherný chrám a dal postaviť v ňom ten oltár drevený, na ktorom sv. apoštolovia Peter a Pavol, i ostatní pápeži počas prenasledovania svätej viery prinášali boli nekrvavú obetu svätej omše, a na krorom iba pápeži právo majú slúžiť sv. omšu. A sv. Silvester na pamiatku toho i prikázal, aby zatiaľ všetky oltáre v chrámoch boli zhotovené zo skaly; iba v chráme sv. Jána na Laterána má sa zachovať starožitný oltár drevený. Konštantín Veľký dal vystaviť i na úpätí vŕšku Vatikána, v bývalých záhradách Nerónových, kde bývali mučený prví kresťania a telo sv. Petra bolo pochované, nádherný chráme ku cti svätému Petrovi a Pavlovi, jako i druhé mnohé chrámy, kostoly a kaplnky. Ten veľkolepý chrám, ku ktorého stavbe cisár Konštantín Veľký nakládal štedre, ozdobovali 86 stĺpy; pod oltárom bol hrob sv. Petra. I tento chrám povstal horlivosťou sv. Silvestra, ktorý ho slávne vysvätil. Chrámy pohanské dal cisár porúcať a sochy modiel zboriť. Aby služby Božie dôstojne konať sa mohli, daroval cisár chrámom kresťanským strieborné a zlaté kalichy a iné nádoby a náradia, jako i nádherné rúcha cirkevné; ba nadelil chrámy i kňazstvo štedrými dôchodkami a majetkami, aby toto výlučenie venovať sa mohlo službe Božej. Stalo sa síce ako rozprávajú spisovatelia života sv. Silvestra, že i sv. Silvester bol prinútený na čas opustiť Rím a utiahnúť sa na vrch Sorakte menovaný, ktorý teraz menuje sa vrchom Silvestrovým a vzdialený je od večného mesta asi na sedem míl: ale tento nepokoj netrval dlho.
Keď cisár Konštantín Veľký vrátil sa z výpravy vojenskej do Ríma, upadol, do ťažkej nemoce; telo jeho pokryté bolo výsypom, ktorú nebezpečnú nemoc menovali lekári prašinou slonovou. I dcéra cisára Konštancia napadnutá bola touto chorobou; ale na orodovanie sv. Agnesy bola divotvorne uzdravená. Na radu lekárov chcel sa liečiť cisár Konštantín obyčajným a bežným toho času spôsobom — krvou detí. I dal pochytať mnoho detí, ktoré mali byť pobité, aby z krvi ich pripravený bol mu liečivý kúpel. Práve chceli úslužní sluhovia porezať nevinné deti, keď cisár poľutoval ich a rodičiek, i radšej chcel zomrieť na tú strašnú nemoc, než použiť neľudského prostriedku ku vyliečeniu svojmu. I rozkázal vydať dietky do náručia nariekajúcim matkám a štedre ich obdarovať. V noci zjavili sa mu vo sne svätí apoštoli Peter a Pavel a pochválili ho, že nedal prelievať nevinnú krv dietok, i riekli mu, aby poslal na vrch Sorakte pre najvyššieho pastiera sv. cirkve, sv. Silvestra, že ten vylieči ho z nebezpečnej nemoce. Cisár Konštantín Veľký uposlúchol a dal si doviesť z úkrytu svätého Silvestra. A sv. pápež vrúcnou modlitbou uzdravil cisára od prašiny a svätým krstom obmyl i nečistotu s duše jeho. Iní spisovatelia cirkevní, menovite Eusebis, hovoria, že cisár Konštantín Veľký dal sa iba pred smrťou svojou pokrstiť v predmestí Nikomedie v letohrádku Acuyrone a síce r. 337, lebo chcel sa dať pokrstiť dľa príkladu Spasiteľovho v rieke Jordáne a myslel, že tak dojde iste spasenia.
Od toho času požíval svätý Silvester veľkú vážnosť u cisára Konštantína Veľkého, ktorý často s ním sa radieval o blahu a rozkvete sv. cirkve. V Ríme žili ešte mnohí neveriaci pohania a zatvrdelí Židia. Cisár povolal ich na verejnú miestnosť ku spoločnej rozprave s učeným svätým pápežom Silvestrom. Nástupca sv. Petra hovoril s takou presvedčujúcou výrečnnosťou a silou a preukázal základne pravdu kresťanského učenia, že i pohania i Židia zamlkli a nič nemohli namietať. A úcta sv. Silvestra ešte bola väčšia u cisára. A tak prekvitala sv. cirkev na Západe, kde panoval cisár Konštantín Veľký a to spôsobilo veľkú radosť svätému Silvestrovi. Ale na Východe, kde panoval cisár Licinius, nebolo ešte premožené pohanstvo a to dotýkalo sa bolestne sv. pápeža.
Roku 316 vypovedal Licinius vojnu Konštantínovi Veľkému a začal krvavé prenasledovať kresťanov z nenávisti proti spolucisárovi svojmu. Konštantín Veľký zvíťazil pri Adrianopole nad Liciniom skvele a syn jeho Krispus zničil r. 323 loďstvo Liciniovo. On ušiel do Asie, i poslal manželku svoju s purpurom červeným (rúchom cisárskym) na znak poďakovania Konštantínovi Veľkému a prosil o milosť, ktorá mu daná bola. Ale roku 325 zase shromaždil vojsko a tiahol proti Konštantínovi Veľkému. Tento zvíťazil potretí raz nad vierolomným Liciniom, ktorý upadol v krvavej bitke do zajatia a bol zahrdúsený. Rozsiahlá ríša rimská mala teraz iba jedného a to kresťanského panovníka. A sv. Silvester mohol otcovsky starať sa o kresťanov po celej ríši rímskej.
Roku 326 putovala sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, do Sv. Zeme, našla na vrchu Kalvárskom pri Jeruzaleme sv. kríž, i dala hneď stavať veľký chrám nad posvätným miestom, kde bol sv. kríž nájdený.
V mestečku Betleheme dala tiež nad jaskyňou, v ktorej narodil sa Spasiteľ sveta, vystavať prekrásny chrám, ako tiež i na vrchu Olivovom, s ktorého Spasiteľ vystúpil do neba. Táto obetovavá horlivosť sv. Heleny osladzovala život sv. pápeža Silvestra.
Keď sv. cirkev nebola už napádaná surovou mocou pohanov a vyznavači Kristovi neboli mučení pre sv. vieru, predsa sv. cirkev bola napádaná a to vlastnými nezdarnými synami — bludármi a kacirmi, ktorí ohrožovali čisté učenie svätej cirkve osobnými prevrátenými mienkami svojimi, i za času blahonosného účinkovania sv. Silvestra. Bolelo to zaiste svätého pápeža, keď pozoroval, ako znepokojujú Donatisti a Ariáni veriacich kresťanov. Veď on usiloval sa s kňazstvom svojím prechovávať vo sv. cirkvi čistotu učenia i mravov a donášať blahonosné nariadenia.
Hneď na začiatku spravovania pápežského, vystúpiť bol nútený svätý Silvester proti bludárom Donatistom. I zvolaný bol snem cirkevný roku 326 do mesta Arlesu v Gallii (Francúzsku), na ktorom zúčastnilo sa do dvesto biskupov. Sv. Otec nemohol sám vydať sa na tak ďalekú cestu a poslal na snem štyroch plnomocných poslancov svojich, dvoch učených kňazov a dvoch diakonov. V mene Pána Ježiša Krista zavrhli shromaždení biskupi bludy Donatistov a odsúdili, i podali o tom zprávu svätému Silvestrovi, jako hlave sv. cirkve, čo oni ustanovili a uzavreli. Sv. pápež potvrdil uzavretia snemu cirkevného. I na Východe boli toho času vydržiavané miestne snemy cirkevné proti bludárom, a síce v meste Ancyre v Galacii a v meste Novej Cesarei (Neocaesarea) v Ponte, na ktorých vynesené boli osožné a blahonosné uzavretia v prospech čistoty učenia apoštolského i jednoty vo sv. cirkvi.
O mnoho viac škodil sv. cirkvi Arius a prívrženci jeho. Svätý Silvester prosil skrúšene Pána Boha o pomoc proti tomuto bezbožnému kacirovi, ktorý znevažoval druhú osobu Božiu, Pána Ježiša Krista, i o zachránenie čistého učenia apoštolského. A podporovaný cisárom Konštantínom Veľkým vynasnažoval sa sv. Sylvester, aby hneď v zárodku potlačil a udusil vznikajúci bezbožný blud. Keď všetko namáhanie jeho bolo zmarené, svolal cisár Konštantín Veľký v porozumení so sv. pápežom Sylvestrom I. prvý všeobecný snem cirkevný do mesta Nicei. Snem zasedol roku 325 k poradám, na ktorých zúčastnilo sa vyše tristo biskupov z celého kresťanského sveta. Všetci kresťania boli plní nádeje; lebo od časov apoštolských nemohol sa zísť všeobecný snem cirkevný: ale teraz zišla sa ponajprv sv. cirkev, východná a západná, na jeden spoločný snem. Sv. Silvester nemohol pre starobu svoju vybrať sa z Ríma do Asie na takú ďalekú a obťažnú cestu. I poslal ta dvoch učených a zbožných kňazov, Vita a Vincencia; ale v mene pápežovom hovoril na sneme slávný Hosius, biskup Kardubský zo Španielska. Kacirstvo Ariovo bolo zavrhnuté na sneme, na ktorom bol i sám cisár prítomný a pôvodca jeho i so stúpencami bol vyobcovaný z lona sv. cirkve. Cisár Konštantín poslal Aria i niektorých zaťatých prívržencov jeho do vyhnanstva v Illyrii.
Uzavretia snemu cirkevného poslali shromaždení biskupi svätému Silvestrovi ku potvrdeniu do Ríma. Sv. pápež zvolal hneď do Ríma biskupov, a keď sa ich zišlo 272, zaviedol ich do chrámu a s najväčšou slávnosťou potvrdil tie uzavretia týmito slovami: «Potvrďujeme ústami svojimi a v uzrozumení všetko, čo v meste Nicei v Bithynii skrze 318 ctihodných biskupov k zachovaniu svätej matky našej, katolíckej a apoštolskej cirkve, bolo ustanovené, a vyobcúvame všetkých, ktorí by opovážili sa zničiť uzavretia tohoto veľkého a svätého všeobecného snemu cirkevného, ktorý vydržiaval sa v prítomnosti veľmi nábožného a ctihodného cisára Konštantína Veľkého.»
Sv. Syilvester neunavene pracoval na rozširovaní a zvelebovaní svätej cirkve až do staroby svojej. On bol naplnený Duchom svätým a múdrosť jeho bola celému kresťanskému svetu známa. Z premnohých cností ozdobovali ho najviac svätosť života a horlivá láska k Bohu a ku bližným, najmä ku chudobným. On vysvätil päťdesiatpäť biskupov. Vysoký vek konečne podkopal sily jeho; veď skoro za dvadsaťdva roky zasedal na stolici sv. Petra a dňom i nocou staral sa a pracoval na blahobyte a rozkvete sv. cirkve. Po mnohých prácach a starosťach usnul blažene v Pánu dňa 31. decembra roku 335.
Telo svätého Silvestra pochované bolo slávnostne v kostole na cintoríne sv. Priscilly a na náhrobku jeho bol jednoduchý nápis: «Tu odpočíva katolík a vyznavač.» Neskôr prenesené bolo telo jeho do chrámu, ktorý menuje sa chrámom sv. Silvestra.
Svätý Silvester vyobrazuje sa v rúchu pápežskom, pri ňom vidno vola.
Poučenie.
Dnes, v deň sv. Silvestra, jako v posledný deň roku občianskeho, rozvažuj, kresťane, že všetci ľudia povolaní sú k večnému blahoslavenstvu, i vezmi si srdečne a úprimne pred seba, že budeš ho vyhľadávať nasledovaním učenia Pána Ježiša Krista a tiež nasledovaním života sv. Silvestra i všetkých svätých Božích.
O polnoci zanikne zase jeden rok života tvojho kresťane, do mora večnosti a nenavráti sa viacej. Možno, že ten rok Dude posledným rokom života tvojho pozemského; ved hodina, deň, mesiac, rok smrti :vojej sú neznáme. Buď vždy pripravený i hovor často posledné slová mnohých svätých: «Pane, vôľa Tvoja staň sa!»
Ale, kresťane, či môžeš dnes povedať ;o sv. Silvestrom slová sv. Pavla: «Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru ;om zachoval?» Alebo či skôr nemáš zvolať i Eucheriusom: «Kto prinavráti mi tento deň, tento rok, ktorý stratil som márnymi rečami?» Či svedomie ti nehovorí, že nevyhladával si spasenie duše svojej a tak že ty máš bolestne zvolať, jako cisár Títus, ktorý, keď nič dobrého cez deň nevykonal, každého večera vykríkol: «Priatelia, tento leň som ztratil!?» Kresťane, hľa, ešte niekoľko hodín a zase jeden rok života tvojho zmizne. Koľko dní prežil si v ňom daromné, bez toho, že by si bol niečo dobrého vykonal pre Boha a pre dušu svoju ? Minulý rok poprial ti Boh, aby si Mu verne slúžil a zachránil dušu svoju. Rozvažuj, čo hovorí sv. Hieronym: «Každý čas, ktorý neprežívaš v konaní cností, ide v zahynutie a za nič býva považovaný, jako by ho ani nebolo bývalo.» Vezmi si k srdcu, čo hovoril sv. Ján Zlatoustý: «Keď chceš mať úžitok z nového roku, hovor sám k sebe takto: «Dni sa míňajú, roky utekajú, súd Boží stojí pred dverami: čo som urobil dobrého ?» Nábožný Tomáš Kempenský píše: «Keby sme sa každý rok priučili aspoň jednej cnosti, a odložili aspoň jednu neprávosť, skoro by sme boli dokonalými ľudmi.»
Rimská pohanská bájka rozpráva, že boh Jupiter (Parom) dal vraj človekovi nádobu, v ktorej bolo zavrené všetko, čo si iba priať mohol človek; i prikázal vraj človekovi, aby neotvoril tú nádobu, než iba na určitom mieste. Človek zaradoval sa; ale nemohol potlačiť zvedavosť svoju, ihneď pootvoril nádobu. Sotva to urobil, mizly mu dary z nádoby; preto ju hneď zavrel. Ale keď prišiel na miesto, ktoré naznačil mu Jupiter, zbadal, že v nádobe zo všetkých darov zostala iba jediná nádej. Kto by nespozoroval v tejto bájke učenie sv. náboženstva o prvotnom hriechu a o následkoch jeho? Človek skrze hriešnu zvedavosť pramatky Evy a následkom tej skrze hriech spáchaný prestúpením zákazu Božieho, ztratil nadprirodzené dary, a iba nádej zostala mu, že tými darami zase môže byť oblažený, keď použije čas života pozemského jako prípravu ku večnosti. Kresťane, i ty máš nádej v budúcom roku na život večný! Aby tá nádej ťa nesklamala, zaumieň si dnes, že budeš v budúcom roku pracovať na spasení duše svojej a vyhľadávať večné, nebeské dary. Hľaď napraviť pokánim, čo si premeškal. Použi lepšie čas, než posiaľ. Spomni si, že, keby si bol zomrel v minulom roku v smrteľných hriechoch, kde by si bol teraz, čo by bolo z nádeje tvojej? Pripravuj sa k blaženej smrti, jako sv. Silvester. Spomni si na prísneho Sudcu, Boha! Predstav si, že budúceho roku zomrieš, že duša tvoja uletí z tela, že zostane sama v nekonečnom priestranstve, že nebude s ňou nikoho zo známych, z ľudí, z rodnej dediny alebo z mesta pochádzajúcich z krajiny, z tejto čiastky sveta, z Európy, ba z celého sveta, — že v tom nekonečnom prázdnom priestranstve zjaví sa od razu všemohúci Boh v celej nesmiernej veľkosti Svojej a sláve, a že zjaví sa jako spravodlivý, prísny, hrozný Sudca, ktorý pozná všetky myšlienky, slová, skutky tvoje! Jako ti bude v takom strašnom postavení!? Jako odpovieš na otázku: «Čo si urobil dobrého ?»
Modlitba.
Prosíme Ta, všemohúci Bože, popraj nám na prímluvu sv. Silvestra, služobníka Svojho, milosť, aby sme dľa príkladu svätých Tvojich živí boli a na konci dní našich radostne zvolať mohli: dobrý boj sme bojovali, beh sme dokonali, vieru sme zachovali, prichystaná je nám koruna spravodlivosti, ktorú dá nám v ten deň Pán, spravodlivý Sudca! O to prosíme Teba skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána a Spasiteľa nášho. Amen.

Všetko ku väčšej cti a sláve trojjediného Boha, preslávnej, vždy čistej, neporušenej Panny Márie a milých svätých a svätíc Božích, i na oslavu svätej katolíckej cirkve, ktorej úsudku riadky svoje bez podmienky s najhlbšou úctou podrobujeme.

Silvester I., pápež

Sviatok: 31. december

* Rím
† 31. december 335 tamtiež

Pontifikát: 314 – 335

Význam mena: obyvateľ lesov, lesný muž (lat.)

Sv. Silvester sa narodil v Ríme. Za kňaza ho vysvätil pápež sv. Marcelín. Bolo to v pokojnom období, po ktorom prišlo prenasledovanie kresťanov za cisára Diokleciána. Silvester ho prežil a takisto aj prenasledovanie za Maximiána. Dočkal sa pokojných časov, ktoré nastali vďaka cisárovi Konštantínovi Veľkému a jeho Milánskemu ediktu roku 313. Roku 314 sa stal pápežom. V tom istom roku poslal štyroch legátov na koncil Západnej Cirkvi, ktorý zvolal kvôli ariánom. Roku 325 sa konal slávny koncil v Nicei. Vtedy už bol Silvester vo vysokom veku, a tak znova vyslal na koncil svojich legátov. Zomrel r. 335.