V jednom malom,okrajovom mestečku bola menšia fabrika...V nej robili chlapi aj ženy na smeny...Majstrom jednej dieľne bol starší pán Laco...a v druhej dieľni boli ešte traja chlapi,čo hrávali v miestnej kapele...teda muzike...Chodili hrávať s trúbami aj na pohreby.Z roboty ich pustili prv...lebo si to nadrobili...A tak Laco a ďaľší muzikanti mali zákazku-hrať na pohrebe...umrel jeden pán a rodina si ich najala...Na miestnom cintoríne robili podľa potreby traja hrobári...Hroby sa kopali ešte vtedy ručne,krompáč a lopata...lebo sa aj už vtedy pochovávalo občas už do použitých hrobov...tak aby pôvodnú truhlu vybrali a zakopali hlbšie a prihodili hlinou,aby to vypadalo,že je len hrob nový...Občas sa stará truhla rozsypala a museli ukladať ostatky nebožtíka do kúta hrobu a zahádzať ho hlinou...Hneď v deň smrti rodina zosnulého hlásila hrobárom ,kde majú kopať,aby mali aspoň 1...príp. dva dni na vykopanie hrobu ručne.Zvyklo sa dávať hrobárom peniaze a tiež aj pálené...aspoň dve fľašky vodka,borovička,,,čo chceli...tak v deň pohrebu už bol hrob vykopaný a nachystaný s plachtou...a keď došiel pohrebný sprievod s kňazom,tak už truhlu uložili a keď smútoční hostia odišli,prišli hrobári hrob zasypať...robili to aj v noci ..pri lampáši,keď nestihli cez deň... Tak to bolo aj v tomto pohrebe dojednané...Smútiaca rodina hrobárom zaplatila a dala potrebné pálené...Alkohol sa vyžadoval u hrobárov,lebo tá práca mala aj svoje tienisté stránky,aby tam neodpadli,keď museli nezotlelé ostatky staršieho nebožtíka likvidovať...bol tam aj hrozný smrad hlavne v lete...tak alkohol to utlmil...
Tak naša kapela s trúbami hrala pred kostolom a v kostole boli pohrebné obrady so zádušnou sv. omšou...Klasické ...Už ma obkľúčili,smrteľné stony úzkosti záhrobia...čo sa nieslo kostolom pochmúrne zo starého organu zhora...to už všetci plakali, keď už truhlu vynášali pred kostol...kedysi vozil truhlu pohrebný koč s koňami...ale teraz už bola pohrebná dodávka...a tak sa za pomaly idúcim autom poskladal pohrebný sprievod -na čele kňaz s miništrantom s krížom...muzikanti...za autom s truhlou plačúca rodina a potom ostatná rodina a nakoniec ostatní -susedia,kolegovia,známi...a tak sa pohrebný sprievod ťahal po ulici ako dlhý had...auta stáli a čakali...čo bola i povera,ak vás v jazde zastaví pohreb..."máte po chlebe"...nešťastie vás neobíde...a tak sa pohreb vliekol pomaly na blízky vrch nad mestečkom,kde bol cintorín...Vtedy ešte neboli všade Domy smútku...len šopa s náradím pre hrobárov na cintoríne...
A tak pohreb došiel pomaly na cintorín k hrobu,pre nebožtíka...Ale z predu pohrebu boli počuť naraz výkriky úžasu a zalomenie rukami...tí vzadu nevedeli čo sa stalo,či snáď ďaľší nebožtík... A veru nebolo čudné,že nastalo zhrozenie....
Na mieste hrobu bolo vykopané len asi 40 cm do hlbky...a dvaja hrobári na mol opití, spali na okraji hrobu na lopatách a krompáču...Kopať začali až ráno v deň pohrebu,lebo predtým mali iný pohreb...tak vykopali len kúsok a napili sa,bolo teplo, a tak sa riadne opili,fľašky z alkoholu boli pohodené vedľa nich...
Hrôzostrašný, tragikomický pohľad...Kňaz od úžasu sa zabudol, čo sa má modliť...muzikanti tiež skončili...zabudli od údivu čo hrali...prišla aj smútočná rodina,vdova odpadla pri pohľade na ten podivný krátkometrážny hrob..ostatní zalamovali rukami...neveriac vlastným očiam...došli aj ľudia z konca pohrebného sprievodu a boli v šoku...Čo teraz?
Hrobári boli v hlbokom alkoholovom opojení,keď s nimi triasli,tak len čosi nesúvisle bľabotali a spali ďalej...Tak čo,chlapi ich vzali a odniesli ku krížu a tam ich nechali...do zajtra snáď vytriezvia...Prišli dvaja synovia zosnulého a prosili kňaza, aby sa modlil ďalej a ostal...kňaz preklopil oči,lebo sa už všetky modlitby pri mrtvom odmodlil...a muzikanti dostali príkaz hrať smútočné piesne a spievať...Všetky známe pohrebné piesne už vyspievali...a tak šli dokola s nimi...Ostatní ľudia sa modlili so zdeseným kňazom...ja mám ešte náboženstvo učiť- 3 triedy a večernú omšu...snáď nechcete,aby som tu nocoval...bránil sa zúfalý kňaz...toto ešte nevidel a nezažil...
Synovia zosnulého hneď vyzliekli čierne obleky a vrhli sa do hrobu kopať...ešte im pomáhali dvaja krstní...tak sa striedali,aby rýchlejšie vykopali hrob...No kde by sme dali truhlu a prerušený pohreb,to ešte nikdy nebolo, chovať po častiach...ani márnica tu nebola ani príp. krematórium...Ženy ledva vzkriesili k životu omdletú vdovu a chceli jej volať sanitku,ale mobily neboli a telef. búdka bola 2 km vzdialená a nemocnica 5 km...Tak si smútočný sprievod-ľudia posadali na obruby iných hrobov dookola a s kňazom sa vytrvalo modlili a muzikanti hrali a spievali...až zachrípli...už vyspievali celý katolícky spevník s pohrebnými piesňami a iné nevedeli...veď Mendosíno,či Gotta tam spievať nebudú...Všetci nervózne hľadeli do hrobu,či sa už prehlbuje...chlapi boli spotení ako myši,dychčali ako skazená lokomotíva,poty z nich liali,fučali...
tak ich vystriedali iní chlapi,ktorí zo súcitu sa nemohli na to dívať...Keby aspoň truhlu nebolo vidno...vravili si...Už sa aj tmilo po skoro 4 hodinách,konečne mal hrob akú-takú hlbku...a rýchlo nachystali plachty na hrob,ktoré zatial doniesli z domu iné ženy,ale boli to len jednofarebné závesy,,,ktoré vzali doma zo skrine..-.Zamdletá vdova,chudiatko uplakané sa už dosť prebrala a ostatní smútiaci sedeli už hladní po vedľajších hrobov...Nebožtík sa za ten čas mohol aj vzkriesiť,keby vedel,čo sa deje na jeho vlastnom pohrebe...Tak konečne mohol začať klasický pohreb a truhlu spúšťali do dodatočne vykopaného hrobu...synovia zosnulého,špinaví,doblatení,potrhaní ako od psov...akoby prišli z ragby...stáli nad hrobom aj s matkou,ktorú ženy museli držať,aby nezletela do hrobu ona...Mnohí smútoční hostia a známi chceli ujsť z toho čudesného pohrebu...ale bolo to všetko vidno a nikto nechcel utekať prvý,lebo by bol terčom klebiet,ohovárania a odsudzovania celého mesta...Opilci -hrobári,ktorých odvliekli ku krížu sa už za ten čas aj preberali a hlasno volali,bľabotali nesúvisle aj spievali...neslušné,nemravné piesne...Dvaja krstní tam museli ísť a urobiť a preberajúcimi sa hrobármi poriadok,chceli ich od zlosti lopatou umlčať...Tak krstný z rodiny z tašky vybral fľašku vodky, pôvodne určenú pre organistu a hrobárov znovu nadojil alkoholom a tí za chvíľu bezpečne utíchli, ponoriac sa znova do alkoholického tranzu a opojenia...Tak všetci poctivo nedobrovoľne ostali...všetci boli nervózni.lebo každému sa narušili denné plány a nič nezrobili,nevybavili...
Ešte predtým bol problém,ako truhlu spustia do hrobu,chýbali povrazy-laná,ktoré opití hrobári kdesi zašantročili...Tak jeden synovec utekal dole pod cintorín,kde boli garáže nákl.aut a vybral pásy na uchytenie materialu a doniesol k hrobu...
Tak pohreb konečne začal, už sa aj šerilo...kňaz sa rýchlo pomodlil a odspieval požadované ...truhlu konečne spustili do hrobu,ktorý mal len minimálnu hlbku...a tak sa so zosnulým všetci rozlúčili,kňaz šprintoval do kostola,aby stihol večernú omšu,lebo ľudia ho budú už hľadať,kde sa podel...
Tak sa všetci rozišli...muzikanti s trúbami zachrípnutí prišli domov a nemohli vydať hlasu..
.Na druhý deň ukazovali v robote posunkami...Hrobárov nadránom prebrala zima a chlad a nemohli pochopíť,kde sa tam nabrali pod krížom...a tak sa doteperili domov...Celé mesto si o tom rozprávalo...od predavačiek v obchode,cez kaderníčky až po úradoch,v škole a v nemocnici...Odvtedy si deň pred pohrebom rodina kontroluje ,či je hrob vykopaný.Hrobárov MNV prepustil,dostali výpoveď...ale na druhý deň ich znova prijali,lebo mesto nemalo hrobárov a ľudia si mreli spokojne ďalej ...Ale na to si už dali potom hrobári sakramentsky bacha...lebo ich chlapi v krčme poriadne dobili a ženy im škaredo nadali....Takže to sú spomienky na staré zašlé časy a pohreby,ktoré sa takto už dnes takmer nekonajú,lebo truhlu hneď vezú do krematorky na spálenie...je to lacnejšie ako klasicky pohreb do hrobu...a urnu môžu dať hocikde. To je asi všetko o jednom nezvyčajne pridlhom pohrebe...zo začiatku 80 rokoch...