Digitus Dei Coronavirus: Prorok Daniel svojho času napísal: „Od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní“ (Dan 12,11)

Digitus Dei Coronavirus: Prorok Daniel svojho času napísal: „Od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní“ (Dan 12,11)
Na začiatku pôstneho obdobia čítame v Evanjeliu, že sa Pán Ježiš utiahol na púšť, aby sa pripravil na vrchol svojej činnosti na tejto zemi: smrť a zmŕtvychvstanie.

Do ústrania odišiel na dlhých štyridsať dní. Preto plným právom môžeme povedať, že náš pôst má biblický základ.
Samozrejme, poznáme aj pôsty, hovoríme im diéty, ktoré praktizujeme, ak chceme zhodiť nadbytočné kilá, ale náš pôst, ako príprava na Veľkú noc – Slávnosť zmŕtvychvstania Ježiša Krista nie je o tom.
Kresťanský pôst je o tom, že naše telo pozývame, aby sa do prípravy osláv zmŕtvychvstania Pána tiež účinne zapojilo, a aby sme si dokázali v čase pôstu aj čosi odrieknuť. Nielen mäso, ale aj iné dobré jedlo, sladkosti, alkohol, víno, cigarety, výlety, plesy, zábavy, a pod.

Ako najhorší sen
Ak by Cirkev ináč poňala liturgický rok, tak cez pôstne obdobie by sme mali kostoly štyridsať dní zatvorené, lebo veď „Pán Ježiš je na púšti“. Žiadne zázraky, žiaden chlieb, nijaké ryby, žiadne uzdravenia, všetko musí počkať, víno z Kány je už dávno vypité. Pán Ježiš je na púšti, stiahol sa z verejného života, neviem, čo je s ním. Mnohým ani nechýba. Až do roku Pána 2020 sme si takéto pôstne obdobie so zatvorenými kostolmi ani v najhoršom sne nevedeli predstaviť. A je to tu. Ozajstný pôst nie ani tak bez jedla, ako bez Ježiša Krista, bez svätej omše, bez svätej spovede.

Právom nás tlačí otázka: Koľko to bude ešte trvať? Nevieme. Prorok Daniel svojho času, asi 165 rokov pred Kristom, napísal: „Od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní“ (Dan 12,11). Nevieme, akú ustavičnú starozákonnú obetu mohol mať prorok Daniel na mysli. Ale vieme, že od Poslednej večere Pána Ježiša, počnúc apoštolmi, ich nástupcami a kňazmi všetkých čias až po dnešok, sa donedávna a to naozaj ustavične – na každom kontinente, v každom časovom pásme – slávila katolícka svätá omša. Optimisti vravia, že sv. omše sa slúžia aj naďalej, aj keď za zatvorenými dverami. Áno, ale Pán Ježiš je uväznený aj so svojimi služobníkmi, aj v Bazilike sv. Petra v samom srdci Cirkvi, no iste v nádeji na lepšie časy.

Podobenstvá a dnešok
Tri pokúšania Pána Ježiša na púšti vidíme v troch súčasných charakteristikách našej doby a spoločnosti.
Pokušenie chleba. Potraviny v kontajneroch, a hlad vo svete. Ešteže vieme, že „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
Pokušenie konať proti zákonom prírody: Skoč dole, nič sa ti nestane. Naozaj? Newton len matematicky vyjadril ako rýchlo sa padá na zem, ale zemská príťažlivosť je Božím zákonom a preto ani Pán Ježiš nezoskočil ani zo strechy chrámu, ani z kríža. Urob z muža ženu a zo ženy muža a nazvi to ľudským právom.

Mailom som dostal aj toto povzbudenie, nájdete ho na viacerých weboch:
„Prestávali sme si vážiť prírodu a preto sme dostali takú chorobu, aby bol pobyt v nej pre nás taký vzácny. Prestali sme vedieť fungovať v rodinách a preto nás táto choroba zavrela do našich domovov, aby sme sa ako rodina opäť naučili fungovať.
Prestávali sme si vážiť starých a chorých a preto sme dostali túto chorobu, aby sme si pripomenuli, akí sú zraniteľní.
Prestávali sme si vážiť zdravotníkov a lekárnikov, aby sme zistili, akí sú nepostrádateľní.
Prestávali sme mať úctu voči učiteľom a preto nám táto choroba zavrela školy, aby si to rodičia mohli sami vyskúšať.
Mysleli sme, že si môžeme kúpiť všetko, byť kdekoľvek a s kýmkoľvek chceme, a preto sme dostali takúto chorobu, aby sme si uvedomili, že to všetko nie je samozrejmosť.

Mamona nás opantala, voľný čas sme trávili v nákupných centrách, preto nám ich táto choroba zavrela, aby sme pochopili, že šťastie si nemôžme kúpiť.
Zameriavali sme veľa pozornosti na náš vzhľad a výzor a porovnávali sa, preto nám táto choroba zakryla tváre, aby sme pochopili, že tam netkvie naša krása.
Mysleli sme si, že sme páni na tejto zemi a preto sme dostali túto chorobu, aby nás niečo miniatúrne čo ani nevidno dokázalo skrotiť, dať nám príručku a trochu pokory.
Táto choroba nám veľa berie, ale zároveň nám dáva možnosť sa toho tak strašne veľa naučiť a pochopiť čo je v živote najdôležitejšie.
Dostali sme chorobu ušitú na mieru. Asi sme ju ako ľudstvo naozaj potrebovali.“

Pýcha – najväčšie pokušenie
Tretie, najväčšie pokušenie pýchy, slávy, moci a bohatstva je najlákavejšie. Vidíme ho vo všetkých kultúrach sveta a v každom z nás. Človeče, ty koruna tvorstva, budeš ako Boh. No nebudeš. Stačí jeden malý vírus, a všetko je ináč.

Prestali sme si vážiť Pána Boha a mysleli sme si, že ísť na svätú omšu a prijať telo Ježiša Krista v Eucharistii môžeme kedykoľvek. Tešili sme sa s prorokom, ktorý nás upozornil: „Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku?“ (Iz 55, 6) a iný dodal: „Hľa, prídu dni – hovorí Pán, i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova.“ (Am 8, 11).

Vydeľte Danielovo číslo tristo šesťdesiatimi piatimi (1290 : 365) a máte čas, o ktorom hovorí prorok. Tri a pol roka. Iste, môžeme dúfať, že sa zmýlil. Nádej zomiera posledná.

Ján Košiar
alianciazanedelu.sk/archiv/5800