Ježiš na ceste k pastierom, šperky Aglae
(M.Valtorta,Evanjelium,2/11)
Kráčajú okolo kopca. V tieni lesa na druhom svahu sú Eliášove ovce. Pastieri sedia v tieni a strážia ich. Zbadajú Ježiša a pribehnú.
,,Pokoj s vami. Tu ste?"
,,Mali sme o teba starosti... pre oneskorenie... "
,,Museli sme sa zdržať..."
,,Ale... nič zlého?"
,,Nie, nič priateľu. Smrť jedného verného na mojej hrudi. Nič iné. Na spiatočnej ceste sme zašli aj do Joty. Mesto bez akejkoľvek prípravy, okrem jednoduchej dobroty, vedelo pochopiť podstatu môjho učenia a milovať praktickou, nezištnou a svätou láskou. Poslalo ti šaty a jedlo, Izák, a k almužnám, ktoré zostali na tvojom lôžku, chceli ti všetci niečo pridať, keďže sa vraciaš do sveta a nič nemáš. Vezmi si. Ja nikdy nenosím peniaze. Ale tieto som vzal, lebo sú očistené láskou. Teraz budeš musieť chodiť po dedinách, do ktorých ťa pošlem. Zídu sa ti. Robotník má právo na odmenu, aj keď sa stará o duše... lebo ešte máme telo, ktoré treba živiť, akoby to bol somárik, ktorý pomáha pánovi. No nie je to veľa. Ty však s tým vyjdeš... Ján má v tom vreci šaty a sandále. Budú veľké...v dare je však toľko lásky!"
Izák vezme batoh a odíde za krík obliecť sa. Bol ešte bosý a mal na sebe zvláštnu tógu urobenú z pokrývky.
,,Učiteľ," vraví Eliáš. ,,Tá žena...tá žena, ktorá je v Jánovom dome... keď si bol preč tri dni a my sme pásli na hebronských lúkach, poslala za nami slúžku s touto taškou a s odkazom, že sa chce s nami rozprávať... Neviem, či som urobil dobre... ale prvý krát som vrátil tašku a povedal som: ,Nemám čo počúvať...' Potom mi odkázala: ,Príď v mene Ježiša.' Tak som išiel... Čakala, aby tam nebol jej... teda človek, ktorý ju vydržiava... Koľko vecí chcela vedieť! Ale ja som povedal málo. Z opatrnosti. Je neviestka. Bál som sa, či nie je pasťou pre teba. Pýtala sa ma, kto si, kde bývaš, čo robíš, či si pán... Povedal som, že si chudobný človek, jednoduchý, robotník, ktorého Múdrosť urobila múdrym... Nič viac."
,,Dobre si urobil," vraví Ježiš. No Judáš súčasne vykríkne: ,,Zle si urobil! Prečo si nepovedal, že je Mesiáš, že je Kráľ sveta? Rozdrviť ju, namyslenú Rimanku, Božím bleskom!"
,,Nepochopila by ma... A potom? Mohol som si byť istý, či je úprimná? Mohol som hodiť sväté veci do jej úst? Mohol som vari vystaviť Ježiša nebezpečenstvu, keby som povedal priveľa? Všetci mu môžu ubližovať, ale ja nie."
,,Pôjdeme my, Ján, povedať jej, kto je učiteľ, vysvetliť jej svätú pravdu."
,,Ja nie. Iba ak by mi to prikázal Ježiš. Keby Ježiš chcel, mohol ju poučiť. Neurobil to... nie je potrebné, aby sme to urobili my. Teraz... Eliáš, ukáž tašku." Judáš vysype obsah tašky na okraj plášťa, lebo si sadol do trávy. Vykotúľajú sa prstene, náramky, náhrdelník ... ,,Všetko šperky! Čo s nimi urobíme?"
,,Môžu sa predať," vraví Šimon.
,,Môže to spôsobiť nepríjemnosti," namietne Judáš, no obdivuje ich.
,,Povedal som jej to aj ja, keď som ich bral. Povedal som aj: ,Tvoj pán ťa zbije.' Odpovedala mi: ,Nie sú to jeho veci. Sú moje a môžem s nimi robiť, čo chcem. Viem, že je to hriešne zlato...ale stane sa dobrým, ak poslúži chudobnému a svätému. Aby na mňa pamätal.' A plakala."
,,Choď tam, Učiteľ."
,,Nie."
,,Pošli Šimona."
,,Nie."
,,Tak pôjdem ja."
,,Nie."
Ježišove ,nie' sú suché a rozkazovacie.
,,Urobil som zle, že som s ňou hovoril a vzal to zlato?" opýta sa Eliáš, keď vidí Ježiša vážneho.
,,Neurobil si zle. Netreba však urobiť nič viac."
,,Ale azda sa táto žena chce vykúpiť a potrebuje byť poučená...," namieta ešte Judáš.
,,Už v nej pôsobí veľa iskier schopných podnietiť požiar, v ktorom môže zhorieť jej neresť a duša sa obnoviť ľútosťou. Nedávno som vám rozprával o kvase, ktorý sa šíri v múke a vytvorí z nej svätý chlieb. Počúvajte krátke podobenstvo. Táto žena je múka. Múka, do ktorej Zlý namiešal pekelné prášky. Ja som kvas. Totiž moje slovo je kvas. Ale ak je v múke veľa pliev, alebo ak sú primiešané kamienky a piesok a s nimi popol, môže vykysnúť chlieb, aj keď kvas je dobrý? Nevykysne. Treba trpezlivo odstraňovať z múky plevy, popol, kamienky a piesok. Okolo prechádza milosrdenstvo a ponúka sito... Prvé - urobené zo základných stručných právd. Tie sú potrebné, aby ich pochopil ten, kto sa nachádza v sieti úplnej nevedomosti, neresti, pohanstva. Ak ho duša prijme, začína prvé očisťovanie. Druhé sa udeje so sitom samotnej duše, ktorá porovnáva svoje bytie s Bytím, ktoré sa jej zjavilo. A má z toho hrôzu. A začína jej dielo. Stále jemnejšou prácou, po kamienkoch, piesku a popole, dospeje k tomu, aby vybrala to, čo už je múka, ale ešte stále s hrudkami, príliš hrubá, aby bol z nej výborný chlieb. Hľa, teraz je už celá pripravená. Vtedy znova ide okolo milosrdenstvo, prenikne do pripravenej múky - aj toto je príprava, Judáš - a pepracuje ju na chlieb. Je to však dlhý proces a z ,vôle' duše. Tá žena... tá žena má už v sebe to najnutnešjšie, čo jej bolo správne dať a čo jej môže slúžiť, aby dokončila svoju prácu. Necháme ju, nech ju dokončí, ak ju bude chcieť vykonať, a nebudeme ju rušiť. Všetko vyrušuje dušu, ktorá sa pretvára - zvedavosť, nepremyslená horlivosť, neústupčivosť, ako aj nadmerný súcit."
,,Teda, nepôjdeme tam?"
,,Nie."
Eliáš priniesol mlieko a tmavý chlieb. ,,Učiteľ, kým som čakal spolu s Izákom, usiloval som sa presvedčiť tých z Hebronu... Ale veria, prisahajú a chcú len Jána. Je to ich ,svätý' a chcú iba jeho."
,,Je to spoločný hriech mnohých dedín a mnohých súčasných i budúcich veriacich. Hľadia na robotníka, a nie na pána, ktorý poslal robotníka. Vypytujú sa robotníka bez toho, aby mu aspoň povedali: ,Povedz svojmu pánovi toto.' Zabúdajú, že robotník jestvuje preto, lebo jestvuje pán, kto poúča robotníka a robí ho schponým pracovať. Zabúdajú, že robotník sa môže prihovárať. Ale iba jediný môže povoliť - pán. V tomto prípade Boh a jeho Slovo s ním. Čo už? Slovo pociťuje z toho bolesť, ale nie hnev. Poďme."
Kráčajú okolo kopca. V tieni lesa na druhom svahu sú Eliášove ovce. Pastieri sedia v tieni a strážia ich. Zbadajú Ježiša a pribehnú.
,,Pokoj s vami. Tu ste?"
,,Mali sme o teba starosti... pre oneskorenie... "
,,Museli sme sa zdržať..."
,,Ale... nič zlého?"
,,Nie, nič priateľu. Smrť jedného verného na mojej hrudi. Nič iné. Na spiatočnej ceste sme zašli aj do Joty. Mesto bez akejkoľvek prípravy, okrem jednoduchej dobroty, vedelo pochopiť podstatu môjho učenia a milovať praktickou, nezištnou a svätou láskou. Poslalo ti šaty a jedlo, Izák, a k almužnám, ktoré zostali na tvojom lôžku, chceli ti všetci niečo pridať, keďže sa vraciaš do sveta a nič nemáš. Vezmi si. Ja nikdy nenosím peniaze. Ale tieto som vzal, lebo sú očistené láskou. Teraz budeš musieť chodiť po dedinách, do ktorých ťa pošlem. Zídu sa ti. Robotník má právo na odmenu, aj keď sa stará o duše... lebo ešte máme telo, ktoré treba živiť, akoby to bol somárik, ktorý pomáha pánovi. No nie je to veľa. Ty však s tým vyjdeš... Ján má v tom vreci šaty a sandále. Budú veľké...v dare je však toľko lásky!"
Izák vezme batoh a odíde za krík obliecť sa. Bol ešte bosý a mal na sebe zvláštnu tógu urobenú z pokrývky.
,,Učiteľ," vraví Eliáš. ,,Tá žena...tá žena, ktorá je v Jánovom dome... keď si bol preč tri dni a my sme pásli na hebronských lúkach, poslala za nami slúžku s touto taškou a s odkazom, že sa chce s nami rozprávať... Neviem, či som urobil dobre... ale prvý krát som vrátil tašku a povedal som: ,Nemám čo počúvať...' Potom mi odkázala: ,Príď v mene Ježiša.' Tak som išiel... Čakala, aby tam nebol jej... teda človek, ktorý ju vydržiava... Koľko vecí chcela vedieť! Ale ja som povedal málo. Z opatrnosti. Je neviestka. Bál som sa, či nie je pasťou pre teba. Pýtala sa ma, kto si, kde bývaš, čo robíš, či si pán... Povedal som, že si chudobný človek, jednoduchý, robotník, ktorého Múdrosť urobila múdrym... Nič viac."
,,Dobre si urobil," vraví Ježiš. No Judáš súčasne vykríkne: ,,Zle si urobil! Prečo si nepovedal, že je Mesiáš, že je Kráľ sveta? Rozdrviť ju, namyslenú Rimanku, Božím bleskom!"
,,Nepochopila by ma... A potom? Mohol som si byť istý, či je úprimná? Mohol som hodiť sväté veci do jej úst? Mohol som vari vystaviť Ježiša nebezpečenstvu, keby som povedal priveľa? Všetci mu môžu ubližovať, ale ja nie."
,,Pôjdeme my, Ján, povedať jej, kto je učiteľ, vysvetliť jej svätú pravdu."
,,Ja nie. Iba ak by mi to prikázal Ježiš. Keby Ježiš chcel, mohol ju poučiť. Neurobil to... nie je potrebné, aby sme to urobili my. Teraz... Eliáš, ukáž tašku." Judáš vysype obsah tašky na okraj plášťa, lebo si sadol do trávy. Vykotúľajú sa prstene, náramky, náhrdelník ... ,,Všetko šperky! Čo s nimi urobíme?"
,,Môžu sa predať," vraví Šimon.
,,Môže to spôsobiť nepríjemnosti," namietne Judáš, no obdivuje ich.
,,Povedal som jej to aj ja, keď som ich bral. Povedal som aj: ,Tvoj pán ťa zbije.' Odpovedala mi: ,Nie sú to jeho veci. Sú moje a môžem s nimi robiť, čo chcem. Viem, že je to hriešne zlato...ale stane sa dobrým, ak poslúži chudobnému a svätému. Aby na mňa pamätal.' A plakala."
,,Choď tam, Učiteľ."
,,Nie."
,,Pošli Šimona."
,,Nie."
,,Tak pôjdem ja."
,,Nie."
Ježišove ,nie' sú suché a rozkazovacie.
,,Urobil som zle, že som s ňou hovoril a vzal to zlato?" opýta sa Eliáš, keď vidí Ježiša vážneho.
,,Neurobil si zle. Netreba však urobiť nič viac."
,,Ale azda sa táto žena chce vykúpiť a potrebuje byť poučená...," namieta ešte Judáš.
,,Už v nej pôsobí veľa iskier schopných podnietiť požiar, v ktorom môže zhorieť jej neresť a duša sa obnoviť ľútosťou. Nedávno som vám rozprával o kvase, ktorý sa šíri v múke a vytvorí z nej svätý chlieb. Počúvajte krátke podobenstvo. Táto žena je múka. Múka, do ktorej Zlý namiešal pekelné prášky. Ja som kvas. Totiž moje slovo je kvas. Ale ak je v múke veľa pliev, alebo ak sú primiešané kamienky a piesok a s nimi popol, môže vykysnúť chlieb, aj keď kvas je dobrý? Nevykysne. Treba trpezlivo odstraňovať z múky plevy, popol, kamienky a piesok. Okolo prechádza milosrdenstvo a ponúka sito... Prvé - urobené zo základných stručných právd. Tie sú potrebné, aby ich pochopil ten, kto sa nachádza v sieti úplnej nevedomosti, neresti, pohanstva. Ak ho duša prijme, začína prvé očisťovanie. Druhé sa udeje so sitom samotnej duše, ktorá porovnáva svoje bytie s Bytím, ktoré sa jej zjavilo. A má z toho hrôzu. A začína jej dielo. Stále jemnejšou prácou, po kamienkoch, piesku a popole, dospeje k tomu, aby vybrala to, čo už je múka, ale ešte stále s hrudkami, príliš hrubá, aby bol z nej výborný chlieb. Hľa, teraz je už celá pripravená. Vtedy znova ide okolo milosrdenstvo, prenikne do pripravenej múky - aj toto je príprava, Judáš - a pepracuje ju na chlieb. Je to však dlhý proces a z ,vôle' duše. Tá žena... tá žena má už v sebe to najnutnešjšie, čo jej bolo správne dať a čo jej môže slúžiť, aby dokončila svoju prácu. Necháme ju, nech ju dokončí, ak ju bude chcieť vykonať, a nebudeme ju rušiť. Všetko vyrušuje dušu, ktorá sa pretvára - zvedavosť, nepremyslená horlivosť, neústupčivosť, ako aj nadmerný súcit."
,,Teda, nepôjdeme tam?"
,,Nie."
Eliáš priniesol mlieko a tmavý chlieb. ,,Učiteľ, kým som čakal spolu s Izákom, usiloval som sa presvedčiť tých z Hebronu... Ale veria, prisahajú a chcú len Jána. Je to ich ,svätý' a chcú iba jeho."
,,Je to spoločný hriech mnohých dedín a mnohých súčasných i budúcich veriacich. Hľadia na robotníka, a nie na pána, ktorý poslal robotníka. Vypytujú sa robotníka bez toho, aby mu aspoň povedali: ,Povedz svojmu pánovi toto.' Zabúdajú, že robotník jestvuje preto, lebo jestvuje pán, kto poúča robotníka a robí ho schponým pracovať. Zabúdajú, že robotník sa môže prihovárať. Ale iba jediný môže povoliť - pán. V tomto prípade Boh a jeho Slovo s ním. Čo už? Slovo pociťuje z toho bolesť, ale nie hnev. Poďme."