Pri brode na Jordáne s pastiermi Simeonom, Jánom a Matejom, plán na oslobodenie Krstiteľa
(M.Valtorta, Evanjelium,2/24)
Vidím brod Jordánu, zelenú cestu, ktorá lemuje rieku a pre svoj tieň je vyhľadávaná pocestnými. Prechádzajú celé rady somárikov a ľudia s nimi. Na brehu traja muži pasú ovce. Jozef čaká na ceste a obzerá sa vpravo i vľavo.
V diaľke sa objaví Ježiš s troma učeníkmi. Jozef zavolá na pastierov. Tí popoženú ovce a nechajú ich ísť po trávnatom brehu. Idú rezko v ústrety Ježišovi.
,,Ja sa takmer neodvážim... Ako sa mu len pozdravím?"
,,Ach! Je taký dobrý! Povieš mu: ,Pokoj s tebou.' Aj on vždy tak zdraví."
,,On áno... ale my..."
,,A kto som ja? Nie som ani jeden z jeho prvých ctiteľov, a má ma tak rád... ach, tak rád!"
,,Ktorý to je?"
,,Ten najvyšší a svetlovlasý."
,,Povieme mu o Krstiteľovi, Matej?"
,,Ó, áno!"
,,Nebude si myslieť, že sme mu dali prednosť pred ním?"
,,Ale nie, Simeon. Ak je Mesiáš, vidí do sŕdc a uvidí aj v našich, že v Krstiteľovi sme hľadali jeho."
Obe skupiny sú teraz od seba niekoľko metrov. Ježiš sa už usmieva svojím neopísateľným úsmevom.
,,Pokoj s vami," pove Ježiš a dvíha ruky ako na objatie. A upresňuje: ,,Pokoj tebe, Simeon, Ján a Matej, verní mne a verní prorokovi Jánovi! Pokoj tebe, Jozef," a pobozká ho na líce. Ostatní traja teraz kľačia. ,,Poďte, priatelia. Pod tieto stromy, na riečne kamene. Porozprávame sa."
Zostupujú. Ježiš si sadá na veľký vyčnievajúci koreň stromu, ostatní na zem. Ježiš sa usmieva a pozorne si prezerá jedného po druhom: ,,Dovoľte mi, aby som spoznal vaše tváre. Vaše duše už poznám ako duše spravodlivých, ktorí konajú dobro a milujú ho nad všetky výhody sveta. Nesiem vám pozdrav od Izáka, Eliáša a Léviho. A ešte jeden pozdrav od mojej matky. Máte správy o Krstiteľovi?"
Muži doteraz mlčali, iste z poníženej úcty, no dodali si odvahu.
,,Je ešte vo vezení. Chveje sa nám srdce pre neho, lebo je v rukách ukrutníka ovládaného pekelným tvorom a obklopeného skazeným dvorom. My ho milujeme... Ty vieš, že ho milujeme a že si zaslúži našu lásku. Potom, ako si odišiel z Betlehema, ľudia nás prenasledovali... ale viac než pre ich nenávisť boli sme smutní, zrazení ako stromy, ktoré vylomil vietor, z toho, že sme stratili teba. Potom, po rokoch trápenia ako človek so zlepenými viečkami, ktorý sa usiluje vidieť slnko, a nemôže, sme zakúsili, že Krstiteľ je Boží muž, predpovedaný prorokmi, aby pripravil cesty svojmu Kristovi. A tak sme šli za ním. Povedali sme si: ,Ak ho on predchádza, pôjdeme k nemu a nájdeme ho.' Lebo ty si to bol, Pane, koho sme hľadali."
,,Viem to. A našli ste ma. Som s vami."
,,Slúžili sme mu v duchovných službách, o ktoré nás žiadal, s takou láskou, s akou sme ho i počúvali, hoci bol prísny, lebo si to nebol ty - Slovo, ale hovoril vždy Božie slová."
,,Viem to. A tohto nepoznáte?" a ukáže na Jána.
,,Videli sme ho s inými Galilejčanmi v zástupoch najvernejších Krstiteľovi. A ak sa nemýlime, ty sa voláš Ján, o ktorom nám, svojim najbližším, hovoril: ,Hľa, ja som prvý, on je posledný. A potom bude on prvý a ja posledný.' Nikdy sme nepochopili, čo chce povedať."
Ježiš sa obráti naľavo, k Jánovi, pritiahne si ho k srdcu s ešte žiarivejším úsmevom a vysvetluje: ,,Chcel povedať, že on je prvý, ktorý povedal: ,Hľa, Baránok.,' a že tento Ján bude posledný z priateľov Syna človeka, ktorý bude hovoriť zástupom o Baránkovi. Ale že v srdci Baránka tento je prvý, lebo je mu najdrahší zo všetkých ľudí. To chcel povedať. Keď však uvidíte Krstiteľa, a ešte ho uvidíte a ešte mu poslúžite do určenej hodiny, povedzte mu, že on nie je posledný v srdci Krista. Ani nie tak veľmi pre krv ako pre svätosť ho milujem, rovnako ako tohto. Zapamätajte si to. Ak sa svätec vo svojej pokore vyhlasuje za ,posledného', Božie Slovo ho vyhlasuje za rovnakého, ako je mne milý učeník. Povedzte mu, že milujem tohto, pretože má jeho meno a pretože v ňom nachádzam znaky Krstiteľa, toho, čo pripravuje duše pre Krista."
,,Povieme to. Ale uvidíme ho ešte?"
,,Uvidíte ho."
,,Áno, Herodes sa ho neodváži zabiť zo strachu pred ľuďmi a na tom dvore žiadostivosti a skazenosti by bolo ľahko ho oslobodiť, keby sme mali veľa peňazí. Ale... nech by sme mali akokoľvek veľa - priatelia dali -, ešte veľa chýba. A veľmi sa bojíme, že to nestihneme včas... a že ho zabijú."
,,Koľko myslíte, že vám chýba na výkupné?"
,,Nie na výkupné, Pane. Herodiada ho veľmi nenávidí a ona ovláda Herodesa príliš na to, aby pristúpil na výkupné. Ale... v Macheronte sa zbehli, myslím, všetci žiadostiví ľudia z kráľovstva. Všetci si chcú užívať, všetci sa chcú hrať na veľkých pánov, od ministrov po sluhov. A na to sú potrebné peniaze... Našli sme takého, čo by za veľkú sumu nechal Krstiteľa ujsť. Aj Herodes si to možno želá..., lebo sa bojí. Bojí sa ľudu a svojej ženy. Takto by uspokojil ľud a žena by ho neobviňovala, že jej nevyhovel."
,,A koľko žiada ten človek?"
,,Dvadsať strieborných talentov. Máme len dvanásť a pol."
,,Judáš, povedal si, že tie šperky sú veľmi pekné."
,,Pekné a cenné."
,,Koľko by sa za ne mohlo získať? Zdá sa, že sa v tom vyznáš."
,,Áno, vyznám sa. Chceš ich predať?"
,,Azda... Povedz, koľko by mohli stáť?"
,,Ak by sa dobre predali, aspoň šesť talentov."
,,Si si tým istý?"
,,Áno, Učiteľ. Samotný náhrdelník, taký hrubý a ťažký, má hodnotu aspoň troch talentov. A aj náramky... neviem, ako ich mohli jemné zápestia udržať..."
,,Boli to jej okovy, Judáš."
,,To je pravda, Učiteľ... Ale mnohí by chceli také okovy mať!"
,,Myslíš? Kto?"
,,Ale...mnohí!"
,,Áno, mnohí, ktorí sa len volajú mužmi... A poznal by si možného kupca?"
,,Chceš ich predať? Pre Krstiteľa? Pozri však, je to prekliate zlato!"
,,Ach, ľudská nedôslednosť! Práve si povedal, so zrejmou túžbou, že mnohí by chceli mať to zlato, a potom ho nazveš prekliatym?! Judáš, Judáš...! Je prekliate, áno. Je prekliate. Ale ona povedala: ,Posvätí sa, ak poslúži chudobnému a svätému.' A dala ho preto, aby sa obdarovaný modlil za jej úbohú dušu, ktorá ako zárodok budúceho motýľa rastie v semene jej srdca. Kto je svätejší a chudobnejší ako Krstiteľ? On je svojím poslaním roveň Eliášovi, ale svätosťou ho presahuje. Je chudobnejší než ja. Ja mám matku a dom....Keď ich človek má, a také čisté a sväté ako ich mám ja, nie je nikdy opustený. On už nemá dom a nemá už ani matkin hrob. Všetko je zničené, zneuctené ľudskou ničomnosťou... Kto je teda kupec?"
,,Tu v Jerichu je jeden a mnohí v Jeruzaleme. Ale ten z Jericha!!! Ach, to je ale prefíkaný levantský zlatotepec, úžerník, úplatkár, kupliar, iste zlodej, možno vrah... určite prenasledovaný Rímom. Nechá sa volať Izák, aby sa zdalo, že je Žid. Jeho pravé meno je však Diomédes. Poznám ho dobre..."
,,Uvidíme!" preruší Šimon Horlivec, ktorý hovorí málo, ale všetko si všíma. A spýta sa: ,,Ako to, že ho poznáš tak dobre?"
,,Ale ...vieš... Aby som urobil láskavosť vplyvným priateľom. Išiel som k nemu... a obchodoval som... My z chrámu...vieš..."
,,Áno! Urobíte každú robotu, ukončí Šimon s chladnou iróniou. Judáš vzplane, ale neprehovorí.
,,Môže kúpiť?" opýta sa Ježiš.
,,Myslím, že áno. Nikdy mu nechýbajú peniaze. Avšak treba vedieť predávať, lebo Grék je prefíkaný a keď vidí, že má dočinenia s čestným človekom, s... holúbkom z hniezda, poriadne ho ošklbe. Ale ak má dočinenia so seberovným supom..."
,,Choď tam ty, Judáš. Si na to súci. Máš prefíkanosť líšky a dravosť supa," povie Horlivec. A dodá: ,,Ó, odpusť, Učiteľ. Hovoril som pred tebou!"
,,I ja zmýšľam ako ty, a preto hovorím Judášovi, aby šiel. Ján, choď s ním. Stretneme sa pri západe slnka. Miesto stretnutia bude pri tržnici. Choď. A snaž sa čo najlepšie."
Judáš hneď vstane. Ján pozerá ako úpenlivo prosiaci či ako odohnaný psík. Ježiš sa však opäť rozpráva s pastiermi a nevšimne si jeho prosebný pohľad. A Ján sa vydáva za Judášom.
,,Chcel by som vás urobiť šťastnými," povie Ježiš.
,,To budeš robiť vždy, Učiteľ. Nech ťa Najvyšší žehná za nás... Ten človek je tvoj priateľ?"
,,Je. Nepozdáva sa ti, že by mohol byť?"
Pastier Ján skloní hlavu a mlčí. Prehovorí Šimon Horlivec: ,,Iba ten, kto je dobrý, dokáže vidieť. Ja nie som dobrý a nevidím to, čo vidí Dobrotivosť. Vidím vonkajšok. Dobrý prenikne aj do vnútra. Aj ty, Ján, vidíš ako ja. Učiteľ je však dobrý... a vidí..."
,,Čo vidíš, Šimon, v Judášovi? Prikazujem ti, aby si hovoril."
,,Nuž, keď sa tak na neho pozerám, myslím na isté záhadné miesta, ktoré sa podobajú norám šeliem a nákazlivým barinám. Človek v nich vidí len veľké nástrahy a so strachom od nich bočí. Ale... ale vzadu sú aj hrdličky a sláviky a pôda je bohatá na zdravé vody a liečivé byliny. Chcem veriť, že Judáš je taký... Verím tomu, lebo si ho zobral. Ty, ktorý vieš..."
,,Áno. Ja, ktorý viem... V srdci toho človeka je veľa zákrut... No nechýbajú mu ani dobré stránky. Videl si to v Betleheme... Túto dobrú stránku, ktorá je ľudsky dobrá, treba pozdvihnúť k dobru, ktoré by bolo duchovným. Potom Judáš bude taký, aký by si chcel, aby bol. Je mladý..."
,,Aj Ján je mladý..."
,,A ty si vo svojom srdci dopovieš - a je lepší. Ale Ján je Ján! Miluj ho, Šimon, tohto úbohého Judáša... Prosím ťa o to. Ak ho budeš milovať... bude sa ti zdať lepším."
,,Snažím sa o to... kvôli tebe... On však láme moje úsilie, ako by bolo riečnou trstinou... Učiteľ, ja mám však len jeden zákon - robiť to, čo ty chceš. Preto milujem Judáša napriek tomu, že niečo vo mne kričí proti nemu i proti mne samému."
,,Čo, Šimon?"
,,Neviem to presne... Niečo ako výkrik nočného strážnika...čo mi hovorí: ,Nespi! Dávaj pozor!' Neviem... nedá sa to pomenovať. Ale je... je to vo mne proti nemu."
,,Už na to nemysli, Šimon. Nesnaž sa to opísať. Človeku škodí poznať isté pravdy... a mohol by si sa pomýliť v poznaní. Nechaj to na svojho Učiteľa. Ty mi daj svoju lásku a mysli na to, že to ma urobí šťastným..."
Vidím brod Jordánu, zelenú cestu, ktorá lemuje rieku a pre svoj tieň je vyhľadávaná pocestnými. Prechádzajú celé rady somárikov a ľudia s nimi. Na brehu traja muži pasú ovce. Jozef čaká na ceste a obzerá sa vpravo i vľavo.
V diaľke sa objaví Ježiš s troma učeníkmi. Jozef zavolá na pastierov. Tí popoženú ovce a nechajú ich ísť po trávnatom brehu. Idú rezko v ústrety Ježišovi.
,,Ja sa takmer neodvážim... Ako sa mu len pozdravím?"
,,Ach! Je taký dobrý! Povieš mu: ,Pokoj s tebou.' Aj on vždy tak zdraví."
,,On áno... ale my..."
,,A kto som ja? Nie som ani jeden z jeho prvých ctiteľov, a má ma tak rád... ach, tak rád!"
,,Ktorý to je?"
,,Ten najvyšší a svetlovlasý."
,,Povieme mu o Krstiteľovi, Matej?"
,,Ó, áno!"
,,Nebude si myslieť, že sme mu dali prednosť pred ním?"
,,Ale nie, Simeon. Ak je Mesiáš, vidí do sŕdc a uvidí aj v našich, že v Krstiteľovi sme hľadali jeho."
Obe skupiny sú teraz od seba niekoľko metrov. Ježiš sa už usmieva svojím neopísateľným úsmevom.
,,Pokoj s vami," pove Ježiš a dvíha ruky ako na objatie. A upresňuje: ,,Pokoj tebe, Simeon, Ján a Matej, verní mne a verní prorokovi Jánovi! Pokoj tebe, Jozef," a pobozká ho na líce. Ostatní traja teraz kľačia. ,,Poďte, priatelia. Pod tieto stromy, na riečne kamene. Porozprávame sa."
Zostupujú. Ježiš si sadá na veľký vyčnievajúci koreň stromu, ostatní na zem. Ježiš sa usmieva a pozorne si prezerá jedného po druhom: ,,Dovoľte mi, aby som spoznal vaše tváre. Vaše duše už poznám ako duše spravodlivých, ktorí konajú dobro a milujú ho nad všetky výhody sveta. Nesiem vám pozdrav od Izáka, Eliáša a Léviho. A ešte jeden pozdrav od mojej matky. Máte správy o Krstiteľovi?"
Muži doteraz mlčali, iste z poníženej úcty, no dodali si odvahu.
,,Je ešte vo vezení. Chveje sa nám srdce pre neho, lebo je v rukách ukrutníka ovládaného pekelným tvorom a obklopeného skazeným dvorom. My ho milujeme... Ty vieš, že ho milujeme a že si zaslúži našu lásku. Potom, ako si odišiel z Betlehema, ľudia nás prenasledovali... ale viac než pre ich nenávisť boli sme smutní, zrazení ako stromy, ktoré vylomil vietor, z toho, že sme stratili teba. Potom, po rokoch trápenia ako človek so zlepenými viečkami, ktorý sa usiluje vidieť slnko, a nemôže, sme zakúsili, že Krstiteľ je Boží muž, predpovedaný prorokmi, aby pripravil cesty svojmu Kristovi. A tak sme šli za ním. Povedali sme si: ,Ak ho on predchádza, pôjdeme k nemu a nájdeme ho.' Lebo ty si to bol, Pane, koho sme hľadali."
,,Viem to. A našli ste ma. Som s vami."
,,Slúžili sme mu v duchovných službách, o ktoré nás žiadal, s takou láskou, s akou sme ho i počúvali, hoci bol prísny, lebo si to nebol ty - Slovo, ale hovoril vždy Božie slová."
,,Viem to. A tohto nepoznáte?" a ukáže na Jána.
,,Videli sme ho s inými Galilejčanmi v zástupoch najvernejších Krstiteľovi. A ak sa nemýlime, ty sa voláš Ján, o ktorom nám, svojim najbližším, hovoril: ,Hľa, ja som prvý, on je posledný. A potom bude on prvý a ja posledný.' Nikdy sme nepochopili, čo chce povedať."
Ježiš sa obráti naľavo, k Jánovi, pritiahne si ho k srdcu s ešte žiarivejším úsmevom a vysvetluje: ,,Chcel povedať, že on je prvý, ktorý povedal: ,Hľa, Baránok.,' a že tento Ján bude posledný z priateľov Syna človeka, ktorý bude hovoriť zástupom o Baránkovi. Ale že v srdci Baránka tento je prvý, lebo je mu najdrahší zo všetkých ľudí. To chcel povedať. Keď však uvidíte Krstiteľa, a ešte ho uvidíte a ešte mu poslúžite do určenej hodiny, povedzte mu, že on nie je posledný v srdci Krista. Ani nie tak veľmi pre krv ako pre svätosť ho milujem, rovnako ako tohto. Zapamätajte si to. Ak sa svätec vo svojej pokore vyhlasuje za ,posledného', Božie Slovo ho vyhlasuje za rovnakého, ako je mne milý učeník. Povedzte mu, že milujem tohto, pretože má jeho meno a pretože v ňom nachádzam znaky Krstiteľa, toho, čo pripravuje duše pre Krista."
,,Povieme to. Ale uvidíme ho ešte?"
,,Uvidíte ho."
,,Áno, Herodes sa ho neodváži zabiť zo strachu pred ľuďmi a na tom dvore žiadostivosti a skazenosti by bolo ľahko ho oslobodiť, keby sme mali veľa peňazí. Ale... nech by sme mali akokoľvek veľa - priatelia dali -, ešte veľa chýba. A veľmi sa bojíme, že to nestihneme včas... a že ho zabijú."
,,Koľko myslíte, že vám chýba na výkupné?"
,,Nie na výkupné, Pane. Herodiada ho veľmi nenávidí a ona ovláda Herodesa príliš na to, aby pristúpil na výkupné. Ale... v Macheronte sa zbehli, myslím, všetci žiadostiví ľudia z kráľovstva. Všetci si chcú užívať, všetci sa chcú hrať na veľkých pánov, od ministrov po sluhov. A na to sú potrebné peniaze... Našli sme takého, čo by za veľkú sumu nechal Krstiteľa ujsť. Aj Herodes si to možno želá..., lebo sa bojí. Bojí sa ľudu a svojej ženy. Takto by uspokojil ľud a žena by ho neobviňovala, že jej nevyhovel."
,,A koľko žiada ten človek?"
,,Dvadsať strieborných talentov. Máme len dvanásť a pol."
,,Judáš, povedal si, že tie šperky sú veľmi pekné."
,,Pekné a cenné."
,,Koľko by sa za ne mohlo získať? Zdá sa, že sa v tom vyznáš."
,,Áno, vyznám sa. Chceš ich predať?"
,,Azda... Povedz, koľko by mohli stáť?"
,,Ak by sa dobre predali, aspoň šesť talentov."
,,Si si tým istý?"
,,Áno, Učiteľ. Samotný náhrdelník, taký hrubý a ťažký, má hodnotu aspoň troch talentov. A aj náramky... neviem, ako ich mohli jemné zápestia udržať..."
,,Boli to jej okovy, Judáš."
,,To je pravda, Učiteľ... Ale mnohí by chceli také okovy mať!"
,,Myslíš? Kto?"
,,Ale...mnohí!"
,,Áno, mnohí, ktorí sa len volajú mužmi... A poznal by si možného kupca?"
,,Chceš ich predať? Pre Krstiteľa? Pozri však, je to prekliate zlato!"
,,Ach, ľudská nedôslednosť! Práve si povedal, so zrejmou túžbou, že mnohí by chceli mať to zlato, a potom ho nazveš prekliatym?! Judáš, Judáš...! Je prekliate, áno. Je prekliate. Ale ona povedala: ,Posvätí sa, ak poslúži chudobnému a svätému.' A dala ho preto, aby sa obdarovaný modlil za jej úbohú dušu, ktorá ako zárodok budúceho motýľa rastie v semene jej srdca. Kto je svätejší a chudobnejší ako Krstiteľ? On je svojím poslaním roveň Eliášovi, ale svätosťou ho presahuje. Je chudobnejší než ja. Ja mám matku a dom....Keď ich človek má, a také čisté a sväté ako ich mám ja, nie je nikdy opustený. On už nemá dom a nemá už ani matkin hrob. Všetko je zničené, zneuctené ľudskou ničomnosťou... Kto je teda kupec?"
,,Tu v Jerichu je jeden a mnohí v Jeruzaleme. Ale ten z Jericha!!! Ach, to je ale prefíkaný levantský zlatotepec, úžerník, úplatkár, kupliar, iste zlodej, možno vrah... určite prenasledovaný Rímom. Nechá sa volať Izák, aby sa zdalo, že je Žid. Jeho pravé meno je však Diomédes. Poznám ho dobre..."
,,Uvidíme!" preruší Šimon Horlivec, ktorý hovorí málo, ale všetko si všíma. A spýta sa: ,,Ako to, že ho poznáš tak dobre?"
,,Ale ...vieš... Aby som urobil láskavosť vplyvným priateľom. Išiel som k nemu... a obchodoval som... My z chrámu...vieš..."
,,Áno! Urobíte každú robotu, ukončí Šimon s chladnou iróniou. Judáš vzplane, ale neprehovorí.
,,Môže kúpiť?" opýta sa Ježiš.
,,Myslím, že áno. Nikdy mu nechýbajú peniaze. Avšak treba vedieť predávať, lebo Grék je prefíkaný a keď vidí, že má dočinenia s čestným človekom, s... holúbkom z hniezda, poriadne ho ošklbe. Ale ak má dočinenia so seberovným supom..."
,,Choď tam ty, Judáš. Si na to súci. Máš prefíkanosť líšky a dravosť supa," povie Horlivec. A dodá: ,,Ó, odpusť, Učiteľ. Hovoril som pred tebou!"
,,I ja zmýšľam ako ty, a preto hovorím Judášovi, aby šiel. Ján, choď s ním. Stretneme sa pri západe slnka. Miesto stretnutia bude pri tržnici. Choď. A snaž sa čo najlepšie."
Judáš hneď vstane. Ján pozerá ako úpenlivo prosiaci či ako odohnaný psík. Ježiš sa však opäť rozpráva s pastiermi a nevšimne si jeho prosebný pohľad. A Ján sa vydáva za Judášom.
,,Chcel by som vás urobiť šťastnými," povie Ježiš.
,,To budeš robiť vždy, Učiteľ. Nech ťa Najvyšší žehná za nás... Ten človek je tvoj priateľ?"
,,Je. Nepozdáva sa ti, že by mohol byť?"
Pastier Ján skloní hlavu a mlčí. Prehovorí Šimon Horlivec: ,,Iba ten, kto je dobrý, dokáže vidieť. Ja nie som dobrý a nevidím to, čo vidí Dobrotivosť. Vidím vonkajšok. Dobrý prenikne aj do vnútra. Aj ty, Ján, vidíš ako ja. Učiteľ je však dobrý... a vidí..."
,,Čo vidíš, Šimon, v Judášovi? Prikazujem ti, aby si hovoril."
,,Nuž, keď sa tak na neho pozerám, myslím na isté záhadné miesta, ktoré sa podobajú norám šeliem a nákazlivým barinám. Človek v nich vidí len veľké nástrahy a so strachom od nich bočí. Ale... ale vzadu sú aj hrdličky a sláviky a pôda je bohatá na zdravé vody a liečivé byliny. Chcem veriť, že Judáš je taký... Verím tomu, lebo si ho zobral. Ty, ktorý vieš..."
,,Áno. Ja, ktorý viem... V srdci toho človeka je veľa zákrut... No nechýbajú mu ani dobré stránky. Videl si to v Betleheme... Túto dobrú stránku, ktorá je ľudsky dobrá, treba pozdvihnúť k dobru, ktoré by bolo duchovným. Potom Judáš bude taký, aký by si chcel, aby bol. Je mladý..."
,,Aj Ján je mladý..."
,,A ty si vo svojom srdci dopovieš - a je lepší. Ale Ján je Ján! Miluj ho, Šimon, tohto úbohého Judáša... Prosím ťa o to. Ak ho budeš milovať... bude sa ti zdať lepším."
,,Snažím sa o to... kvôli tebe... On však láme moje úsilie, ako by bolo riečnou trstinou... Učiteľ, ja mám však len jeden zákon - robiť to, čo ty chceš. Preto milujem Judáša napriek tomu, že niečo vo mne kričí proti nemu i proti mne samému."
,,Čo, Šimon?"
,,Neviem to presne... Niečo ako výkrik nočného strážnika...čo mi hovorí: ,Nespi! Dávaj pozor!' Neviem... nedá sa to pomenovať. Ale je... je to vo mne proti nemu."
,,Už na to nemysli, Šimon. Nesnaž sa to opísať. Človeku škodí poznať isté pravdy... a mohol by si sa pomýliť v poznaní. Nechaj to na svojho Učiteľa. Ty mi daj svoju lásku a mysli na to, že to ma urobí šťastným..."