Výnimočné postavenie 5. 6. a 7. kapitoly v Matúšovom evanjeliu. Horské kázanie.
VEJ I. 39. - od Ježiša Krista vnútorným slovom prijal a napísal Jakob Lorber v rokoch 1851-1864.
1. V tunajšej zemi (v Rakúsku) by sa tieto raňajky nedali nazvať práve znamenité; ale v zemi, ktorá príslovečne oplývala mliekom a medom, boli to istotne najchutnejšie raňajky, najmä preto, že med zasľúbenej zeme bol a ešte teraz je ten najlepší na svete a rovnako aj mlieko nie je predstihnuté žiadnym mliekom na Zemi.
2. Po jedle bolo podávané lahodné ovocie a mnohí si na ňom pochutnávali a chválili Boha, ktorý dal ovociu takú lahodnú chuť a včelám schopnosť vysávať z poľných kvetín taký presladký med a prinášať ho do ich umelecky vybudovaných buniek!
3. Jeden zo spoločnosti Samaritáncov, ktorý bol mudrcom, vravel: „Božia múdrosť, všemohúcnosť a dobrota nemôže byť nikdy dostatočne vynachválená! Dážď padá k zemi, tisíce tisícov druhov a odrôd rastlín, stromov a kríkov sajú rovnaký dážď a sú zastrčené v rovnakej zemi a predsa má každý druh inú chuť, vôňu a iný tvar! Každý tvar je na pohľad krásny a ľúbezný a nič nerastie neužitočné a ani tá najsuchšia machová rastlinka na kameni nerastie bez účelu!
4. A čo ešte len všetky tie zvieratá na zemi, vo vode a vo vzduchu! Aké množstvo a aká rozmanitosť od komára až ku slonovi, od roztoča až ku obrovskému leviatanovi, ktorý by mohol nosiť hory na chrbte a hrať sa s libanonskými cédrami! Ó Pane, aká moc, aká sila a aká nesmierna hlbina múdrosti musí byť v Bohu, ktorý vedie a riadi Slnko, Mesiac a nespočetne mnohé hviezdy, udržiava more v jeho hlbinách, postavil hory na Zemi a samotnú Zem založil cez Svoje všemohúce Slovo!“
5. Vravím JA: „Áno, áno, dobre si to teraz povedal, je to tak; Boh je najdobrotivejší, najmúdrejší, najspravodlivejší a nepotrebuje od nikoho radu ani poučenie, ak chce niečo učiniť; ale vravím vám: človek tejto Zeme je nemenej povolaný stať sa dokonalým, ako je dokonalý Otec v nebi.
6. Až do tejto doby to síce bolo nemožné, pretože na tejto Zemi smrť držala žezlo; ale od teraz to bude možné každému, kto si dá vážne záležať na tom, aby žil podľa Mojej náuky!
7. Myslím však, že keď toto Boh ponúka človeku za niečo také nepatrné, totiž za ľahké konanie podľa Môjho učenia, nemá človek ľutovať námahu a prácu, aby si vydobyl toto najvyššie!“
8. Vraví veľkňaz: „Áno, Pane, pre to najvyššie sa má človek odvážiť aj pre to najvyššie! Kto sa chce pokochať výhľadom z vysokej hory, musí sa najprv podvoliť namáhavému a obtiažnemu stúpaniu. Kto chce zberať, musí najprv orať a siať a keď niekto vie, že môže niečo vyhrať, musí najprv na to niečo vsadiť; kto sa však k ničomu neodváži v obave, že by azda nič nezískal, ten tiež nikdy nič nezíska! Preto ak nás raz oboznámiš, Ó Pane, s cestami, nebude nám tiež vôbec ťažké dosiahnuť to, čo si nám predtým zvestoval, totiž stať sa takými dokonalými, ako je Otec v Nebi!“
9. Vravím JA: „Zaiste; a k tomu ešte dodávam: Moje jarmo je pohodlné a Moje bremeno je ľahké! Ale ľudia museli doposiaľ nosiť ťažké bremená a nemohli s tým nič dosiahnuť; teraz je otázkou, ako sa bude utvárať ich viera, ak budú musieť vymeniť to navyknuté a ťažkopádne staré za nezvyklé a ľahké nové. Či nakoniec nepovedia: Keďže sme nič nedosiahli s ťažkou námahou a prácou, čo potom dosiahneme s námahou, akú majú deti so svojimi hračkami?
10. Vravím vám: budete musieť vyzliecť starého človeka ako starý kabát a obliecť zato kabát celkom nový! Ten bude spočiatku pravdaže nepohodlný, ale kto sa nedá takou maličkosťou zahnať k navyknutému starému, ale dá si ľúbiť malé nepohodlie, ten dospeje k onej dokonalosti, o ktorej som predtým hovoril.
11. Teraz sa však všetci pripravte, Ja nastúpim ihneď malú cestu na horu. Kto chce ísť so Mnou, nech sa vydá na pochod; a ty, Matúš, choď a prines si svoje písacie náčinie! Ale príď skoro, lebo vidíš, že som už pripravený na odchod!“
12. Vraví Matúš: „Pane, Ty vieš, ako veľmi som ochotný Ťa nasledovať! Ak však teraz pôjdem domov, totiž na hlavné mýto pred mestom, kde som zamestnaný v rímskych službách ako colník a pisár, nájdem tam iste ako vždy mnoho práce a rímska stráž ma nepustí skôr, dokým nevykonám túto prácu. Preto by mi bolo milšie, keby som dostal pre dnešok dostatočné písacie náčinie tu a večer si potom prinesiem svoje, s ktorým by som potom vystačil, ako bolo už skôr poznamenané, plné dva dni; lebo na viac než 3 dni nedostanem vopred od Rimanov písacie potreby, a aj tie vždy rýchlo spotrebujem!“
13. Vravím JA: „Priateľu, čiň vždy, čo ti poviem a vždy dobre pochodíš! Len choď, ako som ti povedal a dnes nenájdeš žiadnu prácu a nikoho čakajúceho u mýta. Vezmi si však so sebou ešte aj ostatných svojich pisárov, aby Moje slovo bolo napísané niekoľkonásobne!“ Vraví MATÚŠ: „Keď je teda tak, potom môžem ísť!“
14. Potom colník Matúš ide a doma nachádza všetko tak, ako som mu to bol predpovedal. Zakrátko sa vracia ešte s tromi pisármi a tak sa vydáme so všetkými, ktorí boli v dome, na horu Garizim. A keď po hodinovej ceste prídeme k hore, pýta sa Ma veľkňaz, či má ísť hore a otvoriť starý dom Boží.
15. JA mu však ukážem na krajinu a na mnohých ľudí, ktorí nás nasledovali a vravím mu: „Hľa, priateľu, to je ten najstarší a najsprávnejší dom Boží; je však veľmi zanedbaný, preto ho teraz znovuzriadim tak, ako som znovuzriadil dom Irhaelin! K tomu však netreba tento starý dom a postačí táto krajina na úpätí hory. Zároveň je tu niekoľko lavíc a stolov, ktoré dobre poslúžia pisárom. Otvorte si teda vaše uši, oči a srdce a pripravte sa, lebo teraz sa pred vašimi očami deje to, čo prorokoval Izaiáš!“
16. Vraví MATÚŠ: „Pane, sme pripravení Ťa počúvať!“
17. Teraz sa začína známe horské kázanie, ktoré je možné celkom dobre si prečítať v Matúšovi 5, 6 a 7. - Toto kázanie však trvalo približne tri hodiny, lebo tentokrát som kvôli pisárom rozprával pomaly!
VEJ I. 40.
1. Po skončenom kázaní sa mnohí zhrozili a obzvlášť kňazi a niektorí z nich vraveli: „Kto tu môže byť spasený?! My zákonníci kážeme predsa tiež správne a spravodlivo tak, ako kedysi Mojžiš zvestoval zákony z hory ľudu! Ale to všetko je rosa a mierny večerný vánok oproti tomuto prísnemu učeniu a najmohutnejšiemu kázaniu! Človek tu pravdaže sotva môže povedať niečo podstatné na také učenie! ale je príliš ostré a človek bude ťažko kedy schopný uviesť ho u seba do skutku.
2. Kto môže milovať svojho nepriateľa, kto činiť dobro tomu, ktorý mu činí zlo a kto môže žehnať tým, ktorí ho nenávidia a hovoria o ňom len špatne?! A ak si niekto chce odo mňa niečo vypožičať, nemám sa od neho odvracať a zatvárať si ucho a srdce pred jeho rečou, aj keď jasne vidím, že mi dlžník nikdy nebude môcť vrátiť to, čo si vypožičiava?! Ach, to je predsa pochabá vec! Ak sa to dozvedia leniví a práce sa štítiaci ľudia, či nepôjdu ihneď ku zámožným a nebudú si od nich tak dlho vypožičiavať, dokým títo budú niečo mať?! A keď zámožní takým spôsobom rozpožičajú všetko a niet ničoho ľahšieho ako to, chudobným, ktorí nemôžu nikdy vrátiť to, čo si vypožičali a nemajú nakoniec sami už nič, potom je otázka, kto bude v budúcnosti vôbec pracovať a od koho potom chudobní dostanú nejakú pôžičku?!
3. Je teda až príliš jasné, že zachovávaním takejto náuky, ktorá je proti všetkej prirodzenosti ľudských zriadení, musel by sa svet za krátku dobu stať úplnou púšťou! Ak je však svet púšťou, odkiaľ potom vezmú ľudia nejaké vzdelanie, ak budú nutne musieť zaniknúť všetky vzdelávacie ústavy, lebo nikto nebude mať majetok, aby ich zakladal a udržiaval?!
4. S touto náukou to teda nepôjde na žiadny spôsob! Zlí ľudia a nepriatelia dobrých ľudí a ich dobrých veci musia byť trestaní a kto mi dá facku, ten musí dostať aspoň dve dobre vymerané naspäť, aby mu do budúcna zašla chuť uštedriť mi opäť facku! Nedbalý dlžník nech je zatvorený do pracovnej veže, aby sa naučil pracovať a nabudúce si zarábal svoj chlieb ako pracovitý človek usilovnosťou svojich rúk a človek celkom chudobný nech prosí o almužnu a nebude mu odoprená! To je starý, ale dobrý zákon, pod ktorým môže trvať ľudská spoločnosť! Ale zákony, ktoré nám dal teraz tento domnelý Kristus, sú pre ľudský život príliš nepraktické a nemôžu byť teda prijaté.
5. O všetkom ostatnom som však už nechcel nič vravieť, hoci to znelo tiež nezmyselne, ale čo to nariaďované sebamrzačenie pri možných pohoršeniach dokonca cez vlastné údy a k tomu však tiež zrejme prikazovaná záhaľka, podľa ktorej sa nemá nikto o nič starať, ale jedine stále a stále hľadať Božie Kráľovstvo, všetko ostatné bude dané zhora!? - Podrobme vec len malej niekoľkomesačnej skúške, počas ktorej to doby nech sa ľudia ničoho nedotknú a nepracujú a ukáže sa, či im budú pečené holuby lietať do úst!
6. A aké hlúpe je nekonečné prikazované sebamrzačenie pri pohoršovaní údov! Nechajme niekoho odťať si ostrou sekerou v pravici ľavicu a odhodiť ju. Čo však urobí, keby ho potom pohoršovala pravica, ako si ju potom odsekne a ako si vylúpne oči a ako si nakoniec bezruký odsekne tie ešte azda ho pohoršujúce nohy?! - Ach, choďte mi preč s takou náukou! Tá by bola príliš zlá aj pre krokodýla, ak nepoviem že pre človeka! - Len si trochu domyslite následky a bude vám až príliš jasné, že takáto náuka nemôže byť nič iné, ako následok starožidovského fanatizmu!
7. Keby prišli všetci anjeli z nebies a učili ľudí takýmto cestám pre dosiahnutie večného života a používanie takýchto prostriedkov pre získanie neba, potom nech sú takí hlúpi učitelia vypráskaní trstenicou zo sveta a nech si to hlúpe nebo sami zožerú! - Len tá nedôslednosť! - „Zub za zub“ a „oko za oko“ On nachádza ako nespravodlivé a kruté, káže najväčšiu miernosť a znášanlivosť a otvára vráta dokonca všetkým zlodejom, lebo vraví: „Kto ťa požiada o suknicu, tomu pridaj ešte aj plášť!“ Pekná to náuka! - Ale zato si majú ľudia sami vylupovať oči a odtínať ruky a nohy! - Ďakujem pekne! - Kto z vás už niekedy počul väčší nezmysel?!“
8. Tu pristúpi tento kňaz bližšie ku Mne a vraví: „Majstre! Tvoje skutky svedčia o tom, že dokážeš viac než obyčajný človek. Ale ak môžeš len trochu správne myslieť, o čom nepochybujem, pretože som Ťa v Irhaelinom dome počul hovoriť celkom múdro, odvolaj určité nanajvýš nepraktické poučky tejto Tvojej kázne! Inak sme nútení, napriek všetkým Tvojim skutkom, ktoré sú ináč celkom hodné Mesiáša, považovať Ťa zrejme za mága, fanaticky vyškoleného v nejakej staroegyptskej škole a vykázať Ťa od nás ako úplného mesiášského rúhača!
9. Skúmaj len Sám Tvoje násilné učenie trochu presnejšie a musíš uznať, že Tvoja náuka je úplne nepoužiteľná pre získanie večného života a nikto sa nebude môcť nikdy podľa nej riadiť! Lebo ak by si mal niekto zaslúžiť nebo takýmto spôsobom, potom iste nechá nebo nebom! Lebo potom by mu bolo iste lepšie nikdy sa nenarodiť, než takto získať nebo, do ktorého môže vstúpiť len zmrzačený! Povedz mi ale celkom úprimne, či to uznávaš, alebo či azda berieš Tvoju náuku skutočne vážne!“
10. Vravím JA: „Ty si veľkňaz a si slepší ako krtko pod zemou; čo si potom možno myslieť a čo očakávať od tých druhých? Ja som vám tu podal obrazy a vy prehĺtate len ich hmotu, ktorá vám hrozí zadusením; ale o Duchu, ktorého som vložil do týchto obrazov, nemáte, ako sa zdá, ani poňatie!
11. Ver Mi: Za akých múdrych sa pokladáte, takí múdri sme aj my a vieme to veľmi dobre, či sa človek môže a má zmrzačiť, aby obdržal večný život! Ale vieme aj to, že vy nechápete a ešte dlho nepochopíte ducha tejto náuky! My však nevezmeme naše slová naspäť. Máš síce aj uši, ale tie nepočujú to pravé; máš rovnako oči, ktoré sú však naďalej duchovne slepé a tak s otvorenými ušami a očami nič nepočuješ a nevidíš!“
(pokračovanie...)
1. V tunajšej zemi (v Rakúsku) by sa tieto raňajky nedali nazvať práve znamenité; ale v zemi, ktorá príslovečne oplývala mliekom a medom, boli to istotne najchutnejšie raňajky, najmä preto, že med zasľúbenej zeme bol a ešte teraz je ten najlepší na svete a rovnako aj mlieko nie je predstihnuté žiadnym mliekom na Zemi.
2. Po jedle bolo podávané lahodné ovocie a mnohí si na ňom pochutnávali a chválili Boha, ktorý dal ovociu takú lahodnú chuť a včelám schopnosť vysávať z poľných kvetín taký presladký med a prinášať ho do ich umelecky vybudovaných buniek!
3. Jeden zo spoločnosti Samaritáncov, ktorý bol mudrcom, vravel: „Božia múdrosť, všemohúcnosť a dobrota nemôže byť nikdy dostatočne vynachválená! Dážď padá k zemi, tisíce tisícov druhov a odrôd rastlín, stromov a kríkov sajú rovnaký dážď a sú zastrčené v rovnakej zemi a predsa má každý druh inú chuť, vôňu a iný tvar! Každý tvar je na pohľad krásny a ľúbezný a nič nerastie neužitočné a ani tá najsuchšia machová rastlinka na kameni nerastie bez účelu!
4. A čo ešte len všetky tie zvieratá na zemi, vo vode a vo vzduchu! Aké množstvo a aká rozmanitosť od komára až ku slonovi, od roztoča až ku obrovskému leviatanovi, ktorý by mohol nosiť hory na chrbte a hrať sa s libanonskými cédrami! Ó Pane, aká moc, aká sila a aká nesmierna hlbina múdrosti musí byť v Bohu, ktorý vedie a riadi Slnko, Mesiac a nespočetne mnohé hviezdy, udržiava more v jeho hlbinách, postavil hory na Zemi a samotnú Zem založil cez Svoje všemohúce Slovo!“
5. Vravím JA: „Áno, áno, dobre si to teraz povedal, je to tak; Boh je najdobrotivejší, najmúdrejší, najspravodlivejší a nepotrebuje od nikoho radu ani poučenie, ak chce niečo učiniť; ale vravím vám: človek tejto Zeme je nemenej povolaný stať sa dokonalým, ako je dokonalý Otec v nebi.
6. Až do tejto doby to síce bolo nemožné, pretože na tejto Zemi smrť držala žezlo; ale od teraz to bude možné každému, kto si dá vážne záležať na tom, aby žil podľa Mojej náuky!
7. Myslím však, že keď toto Boh ponúka človeku za niečo také nepatrné, totiž za ľahké konanie podľa Môjho učenia, nemá človek ľutovať námahu a prácu, aby si vydobyl toto najvyššie!“
8. Vraví veľkňaz: „Áno, Pane, pre to najvyššie sa má človek odvážiť aj pre to najvyššie! Kto sa chce pokochať výhľadom z vysokej hory, musí sa najprv podvoliť namáhavému a obtiažnemu stúpaniu. Kto chce zberať, musí najprv orať a siať a keď niekto vie, že môže niečo vyhrať, musí najprv na to niečo vsadiť; kto sa však k ničomu neodváži v obave, že by azda nič nezískal, ten tiež nikdy nič nezíska! Preto ak nás raz oboznámiš, Ó Pane, s cestami, nebude nám tiež vôbec ťažké dosiahnuť to, čo si nám predtým zvestoval, totiž stať sa takými dokonalými, ako je Otec v Nebi!“
9. Vravím JA: „Zaiste; a k tomu ešte dodávam: Moje jarmo je pohodlné a Moje bremeno je ľahké! Ale ľudia museli doposiaľ nosiť ťažké bremená a nemohli s tým nič dosiahnuť; teraz je otázkou, ako sa bude utvárať ich viera, ak budú musieť vymeniť to navyknuté a ťažkopádne staré za nezvyklé a ľahké nové. Či nakoniec nepovedia: Keďže sme nič nedosiahli s ťažkou námahou a prácou, čo potom dosiahneme s námahou, akú majú deti so svojimi hračkami?
10. Vravím vám: budete musieť vyzliecť starého človeka ako starý kabát a obliecť zato kabát celkom nový! Ten bude spočiatku pravdaže nepohodlný, ale kto sa nedá takou maličkosťou zahnať k navyknutému starému, ale dá si ľúbiť malé nepohodlie, ten dospeje k onej dokonalosti, o ktorej som predtým hovoril.
11. Teraz sa však všetci pripravte, Ja nastúpim ihneď malú cestu na horu. Kto chce ísť so Mnou, nech sa vydá na pochod; a ty, Matúš, choď a prines si svoje písacie náčinie! Ale príď skoro, lebo vidíš, že som už pripravený na odchod!“
12. Vraví Matúš: „Pane, Ty vieš, ako veľmi som ochotný Ťa nasledovať! Ak však teraz pôjdem domov, totiž na hlavné mýto pred mestom, kde som zamestnaný v rímskych službách ako colník a pisár, nájdem tam iste ako vždy mnoho práce a rímska stráž ma nepustí skôr, dokým nevykonám túto prácu. Preto by mi bolo milšie, keby som dostal pre dnešok dostatočné písacie náčinie tu a večer si potom prinesiem svoje, s ktorým by som potom vystačil, ako bolo už skôr poznamenané, plné dva dni; lebo na viac než 3 dni nedostanem vopred od Rimanov písacie potreby, a aj tie vždy rýchlo spotrebujem!“
13. Vravím JA: „Priateľu, čiň vždy, čo ti poviem a vždy dobre pochodíš! Len choď, ako som ti povedal a dnes nenájdeš žiadnu prácu a nikoho čakajúceho u mýta. Vezmi si však so sebou ešte aj ostatných svojich pisárov, aby Moje slovo bolo napísané niekoľkonásobne!“ Vraví MATÚŠ: „Keď je teda tak, potom môžem ísť!“
14. Potom colník Matúš ide a doma nachádza všetko tak, ako som mu to bol predpovedal. Zakrátko sa vracia ešte s tromi pisármi a tak sa vydáme so všetkými, ktorí boli v dome, na horu Garizim. A keď po hodinovej ceste prídeme k hore, pýta sa Ma veľkňaz, či má ísť hore a otvoriť starý dom Boží.
15. JA mu však ukážem na krajinu a na mnohých ľudí, ktorí nás nasledovali a vravím mu: „Hľa, priateľu, to je ten najstarší a najsprávnejší dom Boží; je však veľmi zanedbaný, preto ho teraz znovuzriadim tak, ako som znovuzriadil dom Irhaelin! K tomu však netreba tento starý dom a postačí táto krajina na úpätí hory. Zároveň je tu niekoľko lavíc a stolov, ktoré dobre poslúžia pisárom. Otvorte si teda vaše uši, oči a srdce a pripravte sa, lebo teraz sa pred vašimi očami deje to, čo prorokoval Izaiáš!“
16. Vraví MATÚŠ: „Pane, sme pripravení Ťa počúvať!“
17. Teraz sa začína známe horské kázanie, ktoré je možné celkom dobre si prečítať v Matúšovi 5, 6 a 7. - Toto kázanie však trvalo približne tri hodiny, lebo tentokrát som kvôli pisárom rozprával pomaly!
VEJ I. 40.
1. Po skončenom kázaní sa mnohí zhrozili a obzvlášť kňazi a niektorí z nich vraveli: „Kto tu môže byť spasený?! My zákonníci kážeme predsa tiež správne a spravodlivo tak, ako kedysi Mojžiš zvestoval zákony z hory ľudu! Ale to všetko je rosa a mierny večerný vánok oproti tomuto prísnemu učeniu a najmohutnejšiemu kázaniu! Človek tu pravdaže sotva môže povedať niečo podstatné na také učenie! ale je príliš ostré a človek bude ťažko kedy schopný uviesť ho u seba do skutku.
2. Kto môže milovať svojho nepriateľa, kto činiť dobro tomu, ktorý mu činí zlo a kto môže žehnať tým, ktorí ho nenávidia a hovoria o ňom len špatne?! A ak si niekto chce odo mňa niečo vypožičať, nemám sa od neho odvracať a zatvárať si ucho a srdce pred jeho rečou, aj keď jasne vidím, že mi dlžník nikdy nebude môcť vrátiť to, čo si vypožičiava?! Ach, to je predsa pochabá vec! Ak sa to dozvedia leniví a práce sa štítiaci ľudia, či nepôjdu ihneď ku zámožným a nebudú si od nich tak dlho vypožičiavať, dokým títo budú niečo mať?! A keď zámožní takým spôsobom rozpožičajú všetko a niet ničoho ľahšieho ako to, chudobným, ktorí nemôžu nikdy vrátiť to, čo si vypožičali a nemajú nakoniec sami už nič, potom je otázka, kto bude v budúcnosti vôbec pracovať a od koho potom chudobní dostanú nejakú pôžičku?!
3. Je teda až príliš jasné, že zachovávaním takejto náuky, ktorá je proti všetkej prirodzenosti ľudských zriadení, musel by sa svet za krátku dobu stať úplnou púšťou! Ak je však svet púšťou, odkiaľ potom vezmú ľudia nejaké vzdelanie, ak budú nutne musieť zaniknúť všetky vzdelávacie ústavy, lebo nikto nebude mať majetok, aby ich zakladal a udržiaval?!
4. S touto náukou to teda nepôjde na žiadny spôsob! Zlí ľudia a nepriatelia dobrých ľudí a ich dobrých veci musia byť trestaní a kto mi dá facku, ten musí dostať aspoň dve dobre vymerané naspäť, aby mu do budúcna zašla chuť uštedriť mi opäť facku! Nedbalý dlžník nech je zatvorený do pracovnej veže, aby sa naučil pracovať a nabudúce si zarábal svoj chlieb ako pracovitý človek usilovnosťou svojich rúk a človek celkom chudobný nech prosí o almužnu a nebude mu odoprená! To je starý, ale dobrý zákon, pod ktorým môže trvať ľudská spoločnosť! Ale zákony, ktoré nám dal teraz tento domnelý Kristus, sú pre ľudský život príliš nepraktické a nemôžu byť teda prijaté.
5. O všetkom ostatnom som však už nechcel nič vravieť, hoci to znelo tiež nezmyselne, ale čo to nariaďované sebamrzačenie pri možných pohoršeniach dokonca cez vlastné údy a k tomu však tiež zrejme prikazovaná záhaľka, podľa ktorej sa nemá nikto o nič starať, ale jedine stále a stále hľadať Božie Kráľovstvo, všetko ostatné bude dané zhora!? - Podrobme vec len malej niekoľkomesačnej skúške, počas ktorej to doby nech sa ľudia ničoho nedotknú a nepracujú a ukáže sa, či im budú pečené holuby lietať do úst!
6. A aké hlúpe je nekonečné prikazované sebamrzačenie pri pohoršovaní údov! Nechajme niekoho odťať si ostrou sekerou v pravici ľavicu a odhodiť ju. Čo však urobí, keby ho potom pohoršovala pravica, ako si ju potom odsekne a ako si vylúpne oči a ako si nakoniec bezruký odsekne tie ešte azda ho pohoršujúce nohy?! - Ach, choďte mi preč s takou náukou! Tá by bola príliš zlá aj pre krokodýla, ak nepoviem že pre človeka! - Len si trochu domyslite následky a bude vám až príliš jasné, že takáto náuka nemôže byť nič iné, ako následok starožidovského fanatizmu!
7. Keby prišli všetci anjeli z nebies a učili ľudí takýmto cestám pre dosiahnutie večného života a používanie takýchto prostriedkov pre získanie neba, potom nech sú takí hlúpi učitelia vypráskaní trstenicou zo sveta a nech si to hlúpe nebo sami zožerú! - Len tá nedôslednosť! - „Zub za zub“ a „oko za oko“ On nachádza ako nespravodlivé a kruté, káže najväčšiu miernosť a znášanlivosť a otvára vráta dokonca všetkým zlodejom, lebo vraví: „Kto ťa požiada o suknicu, tomu pridaj ešte aj plášť!“ Pekná to náuka! - Ale zato si majú ľudia sami vylupovať oči a odtínať ruky a nohy! - Ďakujem pekne! - Kto z vás už niekedy počul väčší nezmysel?!“
8. Tu pristúpi tento kňaz bližšie ku Mne a vraví: „Majstre! Tvoje skutky svedčia o tom, že dokážeš viac než obyčajný človek. Ale ak môžeš len trochu správne myslieť, o čom nepochybujem, pretože som Ťa v Irhaelinom dome počul hovoriť celkom múdro, odvolaj určité nanajvýš nepraktické poučky tejto Tvojej kázne! Inak sme nútení, napriek všetkým Tvojim skutkom, ktoré sú ináč celkom hodné Mesiáša, považovať Ťa zrejme za mága, fanaticky vyškoleného v nejakej staroegyptskej škole a vykázať Ťa od nás ako úplného mesiášského rúhača!
9. Skúmaj len Sám Tvoje násilné učenie trochu presnejšie a musíš uznať, že Tvoja náuka je úplne nepoužiteľná pre získanie večného života a nikto sa nebude môcť nikdy podľa nej riadiť! Lebo ak by si mal niekto zaslúžiť nebo takýmto spôsobom, potom iste nechá nebo nebom! Lebo potom by mu bolo iste lepšie nikdy sa nenarodiť, než takto získať nebo, do ktorého môže vstúpiť len zmrzačený! Povedz mi ale celkom úprimne, či to uznávaš, alebo či azda berieš Tvoju náuku skutočne vážne!“
10. Vravím JA: „Ty si veľkňaz a si slepší ako krtko pod zemou; čo si potom možno myslieť a čo očakávať od tých druhých? Ja som vám tu podal obrazy a vy prehĺtate len ich hmotu, ktorá vám hrozí zadusením; ale o Duchu, ktorého som vložil do týchto obrazov, nemáte, ako sa zdá, ani poňatie!
11. Ver Mi: Za akých múdrych sa pokladáte, takí múdri sme aj my a vieme to veľmi dobre, či sa človek môže a má zmrzačiť, aby obdržal večný život! Ale vieme aj to, že vy nechápete a ešte dlho nepochopíte ducha tejto náuky! My však nevezmeme naše slová naspäť. Máš síce aj uši, ale tie nepočujú to pravé; máš rovnako oči, ktoré sú však naďalej duchovne slepé a tak s otvorenými ušami a očami nič nepočuješ a nevidíš!“
(pokračovanie...)