Stano Kobella
123

Domáca starosť o dušu - Slovo k meninám

Domáca starosť o dušu - Slovo k meninám - 19. novembra 1842 popoludní

Milý a dobrý Otče, ktorý si svätý, presvätý! Nebol by si taký láskavý dať mi malé slovíčko len pre manželku Anselma H. W.? Ona sa už istotne dávno na to tešila a bude sa dnes azda tým viac na to tešiť, pretože iste očakáva niečo v deň svojich menín. Ako si doposiaľ vždy vypočul moju prosbu o niečo v Tvojom najsvätejšom mene, tak dúfam aj tentokrát s dôverou, že Ty, svätý Otče, ma vypočuješ aj tentokrát. Ale ako vždy, staň sa aj tentokrát Tvoja najsvätejšia vôľa! Amen.

1. Aké chceš teda slovíčko? Sladké, jemné, spôsobné, francúzske; alebo nežné, mäkké, lichotivé, živé; alebo vyznanie lásky, objednávku, posolstvo, pravdu, vinšový dopis? Hľa, to sú samé slovíčka! Vyjadri sa teda určitejšie, čo chceš, lebo v tvojom duchu nevidím žiadnu určitosť.

2. Čo ti mám teda dať, keď sa v sebe nevyslovuješ, čo by si chcel? Kto nemá chlieb, nech prosí o chlieb a dostane ho. Kto by chcel ženu, nech prosí o ženu, a dostane sa mu jej. Kto chce múdrosť, nech poprosí o múdrosť, a dostane sa mu jej. A za čokoľvek tu niekto prosí v plnej dôvere a s celkom určitým srdcom, to sa mu dostane, ak to nie je pochabé alebo v neporiadku.

3. Keď ale prosíš o neurčité slovíčko, mám ti nejaké dať? Ty vravíš: Každé bude to najlepšie, čokoľvek ti dám! To je pravda, ale to najlepšie nie je vždy príjemné počuť. Tak je aj napomenutie odo Mňa lepšie ako uspávacia útecha. A predsa každý chce počuť radšej sladkú útechu ako trochu trpkejšie napomenutie! Preto sa teraz vyslov konkrétnejšie, čo chceš, inak ti nič nedám!

4. Dobre teda, ty chceš oboje! Tak ti tiež dám oboje! A tak teda povedz v Mojom mene žene Ans. H. W., že jej odkazujem k jej sviatku:

5. Duchovné zamestnanie, ako sú trebárs úvahy o Mojich vedeniach lásky u ľudí a o Mojej Otcovskej opatere sú lepšie a omnoho cennejšie než nepretržitý domácky cvernový priemysel!

6. Z tohto dôvodu by Mi bolo tiež milšie, keby si moja milá Eliška H. častokrát predsavzala pridržiavať tak horlivo aj svoje dcéry, aby pre Mňa zhotovili pár duchovných ponožiek a punčôch, košieľ, náprseniek, odevov a tomu podobného, ako ich častokrát veľmi prísne pridržuje, aby zhotovovali materiálny odev alebo niečo inakšie tomu podobné!

7. Pozri sa, Moja milá dcéra, tým ti nechcem robiť výčitku. Je lepšie pracovať než leňošiť. Ale pravdivé je aj to, že opäť naproti tomu je omnoho lepšie činiť viac pre ducha, než pre telo.

8. Lebo kto pracuje pre ducha, ten bude aj zberať úrodu pre ducha, ktorý bude žiť večne. Kto však pracuje viac pre telo, ten raz bude väzieť vo veľkej (duchovnej) chudobe. Lebo na onom svete bude mať každý len to, čo si tu duchovne vydobyl, a nie viac a nie menej.

9. Preto buď aj ty, Moja dcéra, pre seba ako aj pre svoje dcéry, dobudúcna starostlivá predovšetkým o to, aby pracovali po celý deň viac pre ducha než pre telo, tak zhromaždíš sebe a svojim dcéram bohatstvo pre večnosť!

10. Hľa, len krátky a pominuteľný je všetok svetský zisk a k tomu je ešte špatný a trpký. Ak však pracuješ pre Mňa v tvojom srdci a v srdciach tvojich dcér podľa tvojej schopnosti, tak budeš mať raz dokonca za malú vec nesmierne veľkú a večne trvajúcu odmenu! - Takéto ti vravím dnes a v každom čase. Prijmi to verne vo svojom srdci, tak budem mať veľkú radosť z teba a z tvojich milých! Ja, tvoj milý, dobrý Otec! Amen.

preložené do slovenčiny zo zbierky Nebeské dary 2
Verejná doména