Podobenstvo o pšenici a kúkoli
(M.Valtorta:Evanjelium,ako mi bolo odhalené,3/159)
Ľudia sa zhromažďujú v záhradke a dožadujú sa Pánova slova. A hoci Ježiš nemá veľkú chuť hovoriť, lebo je skormútený zo zajatia Krstiteľa a zo spôsobu, ako k nemu došlo, predsa sa však poddá a v tieni stromov začne hovoriť.
,,Ešte v tomto peknom čase, keď obilie dozrieva do klasov, vám chcem ponúknuť podobenstvo inšpirované obilím. Počúvajte.
Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ten muž a jeho sluhovia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a potom odišiel. Spočiatku si nikto nič nevšimol. Prišla zima s dažďami a inovatkou, prišiel koniec mesiaca tebet a zrno vzišlo. Jemná zeleň lístkov, ktoré práve vyklíčili. V počiatkoch svojej nevinnej existencie vyzerali všetky rovnaké. Prišiel mesiac šebat a potom adar, rastliny vyrástli a začali sa nalievať zrnom klasy. Vtedy zbadali, že v zeleni nebola iba pšenica, ale aj kúkoľ, pevne ovinutý svojimi jemnými a pružnými pupencami okolo stebiel obilia.
K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ,Pane, aké semeno si to zasial? Nebolo to vybrané semeno, očistené od každého iného semena, ktoré by nebolo pšenicou?'
,Určite bolo dobré. Ja som ho vybral a všetko zrno bolo rovnakej kvality. Zbadal by som, keby v ňom boli iné semená.'
,A kde sa teda vzalo v pšenici toľko kúkoľa?'
Hospodár porozmýšľal a potom povedal: ,To urobil nejaký môj nepriateľ, aby mi spôsobil škodu.'
Sluhovia sa ho potom spýtali: ,Chceš, aby sme išli na roľu a trpezlivo očistili klasy od kúkoľa a vyzbierali ho? Prikáž nám to a my to urobíme.'
Ale hospodár odpovedal: ,Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu a určite by ste porušili aj jemné klasy. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: »Pokoste všetko spolu, ale prv než poviažete snopy, teraz, keď pupence kúkoľa zoschli na krehkú burinu, kým uzavreté klasy sú mohutnejšie a tvrdšie, pozbierajte najprv kúkoľ z pšenice a poviažte ho zvlášť do snopov. Potom ich spálte a poslúžia ako hnojivo pre pôdu. Dobrú pšenicu zhromaždite do mojej stodoly a bude z nej výborný chlieb, na hanbu môjmu nepriateľovi, ktorý si za svoju nevraživosť zaslúžil len to, že je pred Bohom ničomný.«'
Teraz porozmýšľajte o tom, ako často a koľko zasieva Nepriateľ do vašich sŕdc. A pochopíte, ako treba ustavične a trpezlivo bdieť, aby sa do vybranej pšenice neprimiešalo čo len trocha kúkoľu. Údelom kúkoľa je zhorieť. A vy chcete zhorieť, alebo chcete byť obyvateľmi kráľovstva? Hovoríte, že chcete byť obyvateľmi kráľovstva. Dobre. Usilujte sa nimi byť. Dobrý Boh vám dáva svoje slovo. Nepriateľ bdie, aby mu uškodil, lebo zo pšeničnej múky zmiešanej s múkou kúkoľa je chlieb horký a škodlivý pre žalúdok. Ak máte kúkoľ vo svojej duši, usilujte sa ho dobrou vôľou vytrhať a odhodiť, aby ste boli hodní Boha.
Choďte, deti. Pokoj nech je s vami."
Zástup sa pomaly rozchádza. V záhrade zostanú apoštoli s domácimi a starý Izák, ktorého duša jasá pri pohľadu na svojho Spasiteľa.
,,Poďte ku mne bližšie a počúvajte. Vysvetlím vám úplný význam podobenstva, ktoré má okrem toho, čo som povedal zástupu, ešte dva ďalšie významy.
Vo všeobecnosti má podobenstvo takéto uplatnenie: Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia Božieho kráľovstva, ktorých Boh zasial do sveta v očakávaní, že dospejú k svojmu cieľu, aby ich Žnec pokosil a priviedol k Hospodárovi sveta, aby ich uložil do svojich stodôl. Kúkoľ sú synovia Zlého, rovnako rozosiati na Božej roli s cieľom spôsobiť starosti Hospodárovi sveta a poškodiť Božie klasy. Boží Nepriateľ ich - čarami - zasial úmyselne, lebo diabol skutočne skazí človeka až tak, že si urobí z neho svoje stvorenie. A toto svoje stvorenie rozsieva, aby zviedol ďalších, ktorých si nemohol zotročiť inak. Žatva, teda viazanie snopov a ich preprava do stodôl, je koniec sveta. Tí, čo ju uskutočňujú, sú anjeli. Im je prikázané zhromaždiť pokosené stvorenia a oddeliť pšenicu od kúkoľa. A ako v podobenstve spália kúkoľ, tak budú pri poslednom súde vo večnom ohni spálení aj zatratení.
Syn človeka pošle vyzbierať zo svojho kráľovstva všetkých tých, čo spôsobujú pohoršenia a páchajú neprávosť. Lebo potom bude kráľovstvo na zemi i v nebi a medzi obyvateľmi kráľovstva na zemi budú primiešaní mnohí synovia Nepriateľa. Oni dosiahnu, ako povedali aj proroci,* dokonalosť v pohoršení a ošklivosť v každej službe na zemi a budú veľmi obťažovať deti ducha. Z Božieho kráľovstva, z nebies, už budú vylúčení skazení, lebo skaza nevojde do neba. Potom teda Pánovi anjeli priložia kosáky medzi zástupy poslednej úrody, pokosia a oddelia pšenicu od kúkoľa a ten hodia do ohnivej pece, kde bude plač a škrípanie zubami. No spravodlivých - vyvolenú pšenicu - privedú do večného Jeruzalema, kde sa zaskvejú ako slnko v kráľovstve môjho i vášho Otca.
Toto je vo všeobecnom význame. Ale pre vás je tu ešte ďaľší význam a ten vám dá odpoveď na otázky, ktoré ste si položili viackrát a zvlášť od včerajšieho večera (pozn.: zrada a zajatie Krstiteľa).
Pýtate sa: ,Môžu byť medzi učeníkmi zradcovia?'
A vaše srdce sa chveje od hrôzy a strachu. Môžu byť. Určite sú.
Rozsievač rozsieva dobré semeno. V tomto prípade namiesto ,rozsieva' by sa mohlo skôr povedať ,zbiera'. Lebo učiteľ, nech už som to ja, alebo to bol Krstiteľ, si vyvolil svojich učeníkov. Ale potom poblúdili? Nie, lepšie...nepovedal som výstižne, keď som učeníkov nazval ,semeno'. Mohli by ste to pochopiť nesprávne. Poviem teda ,roľa'. Veľa učeníkov, veľa rolí, ktoré si vyvolil učiteľ, aby vytvorili oblasť Božieho kráľovstva, Božie pozemky. Učiteľ sa na nich namáha, obrába ich, aby dali stonásobnú úrodu. Venuje im všetku starostlivosť.Trpezlivo, láskavo, múdro, namáhavo a vytrvalo. Vidí aj ich zlé sklony. Ich úbohosť a dychtivosť. Ich tvrdohlavosť a ich slabosti. Ale dúfa, stále dúfa a svoju nádej posilňuje modlitbou a pokáním, lebo ich chce priviesť k dokonalosti.
Ale role sú otvorené. Nie sú uzavretou záhradou obohnanou múrom ako pevnosť, v ktorej je pánom iba učiteľ a do ktorej môže iba on vojsť. Sú otvorené. Postavené doprostred sveta, vo svete, všetci sa k nim môžu priblížiť, všetci môžu na ne vojsť. Všetci a všetko. Ó, kúkoľ nie je jediným zasiatym semenom! Kúkoľ by mohol byť symbolom trpkej ľahkovážnosti svetského ducha. No rodia sa tam, zasiate Nepriateľom, všetky ostatné semená. Tam je žihľava. Tam zasa pýr. Tam cudzopasná kukučina. Tam pupenec. Tam napokon bolehlav a jedovaté rastliny. Prečo? Prečo? Čo sú zač?
Žihľava - to sú duchovia uštipační, neskrotní, ktorí zraňujú, lebo prekypujú jedmi a spôsobujú veľa ťažkostí. Pýr - parazity, ktoré vyčerpávajú učiteľa a vedia sa len plaziť a vyciciavať. Využívajú jeho prácu a škodia horlivým, krorí by ozaj prinášali veľa ovocia, keby učiteľa neznepokojovala a nevyrušovala starostlivosť o pýr. Nečinný pupenec, ktorý nevstane zo zeme a využíva druhých. Kukučina - muky učiteľa už aj na tak bolestnej ceste a muky verných učeníkov, ktorí ho nasledujú. Zachytávajú sa, bodajú, zraňujú, škriabu, vnášajú nedôveru a utrpenie. Jedovaté rastliny - zločinci medzi učeníkmi, tí, ktorí dospejú k zrade a vyhasia život ako bolehlav a iné jedovaté rastliny. Videli ste už niekedy, aké sú krásne so svojimi kvietkami, z ktorých sa potom stanú biele, ružové a modrofialové guľôčky? Kto by povedal, že tá hviezdna korunka, biela alebo trošku ružovkastá, so zlatým srdiečkom, alebo tie pestrofarebné koráliky, také podobné iným drobným plodom, ktoré sú lahôdkou pre vtákov a deťúrence, môžu spôsobiť smrť, keď dozrejú? Nikto. A nevinní sa tu chytajú do pasce. Myslia si, že všetky sú dobré ako oni... a trhajú ich a zomierajú.
Myslia si, že sú všetky dobré ako oni! Ó, aká to pravda, ktorá robí učiteľa úžasným a odsudzuje jeho zradcu! Ako? Dobrota neodzbrojuje? Nerobí zlovolnosť neškodnou? Nie. Nerobí ju takou, lebo človek, ktorý padol za korisť Nepriateľovi, je ľahostajný k všetkému, čo je vyššie. A každá vyššia vec má pre neho iný význam. Dobrota sa stáva slabosťou, po ktorej možno šliapať a dráždi jeho zlovoľnosť, ako vôňa krvi podráždi šelmu zabíjať. Aj učiteľ je vždy nevinný... a dovolí svojmu zradcovi, aby ho otrávil, lebo nechce a nemôže pripustiť, aby si iní mysleli, že nejaký človek môže zájsť až tak ďaleko, že sa stane vrahom nevinného človeka.
Do učeníkov, učiteľových rolí, prichádzajú nepriatelia. Je ich veľa. Prvý je diabol. Ostatní sú jeho sluhovia, čiže ľudia, neresti, svet a telo. Nuž a učeník, ktorého môžu najľahšie zasiahnuť, je ten, ktorý nie je úplne blízko pri Učiteľovi, ale je na rozhraní medzi Učiteľom a svetom. Nevie, nechce sa úplne odlúčiť od toho, čo je svet, telo, neresti a diabol, aby patril úplne tomu, kto ho privedie k Bohu. Svet, telo, neresti a diabol na tohto rozsievajú svoje semená - zlato, moc, ženy, pýchu, strach z negatívnej mienky sveta a ducha prospechárstva. ,Veľkí ľudia sú silnejší. A tak im slúžim, aby boli mojimi priateľmi.' A tak sa človek stáva zločincom a zatratencom pre tieto mizerné veci!
Prečo Učiteľ, ktorý vidí nedokonalosť učeníka, aj keď sa nechce poddať myšlienke: ,Tento bude mojím vrahom,' ho ihneď nevytrhne zo svojich radov? Toto sa pýtate.
Pretože je to zbytočné urobiť. Keby to urobil, nezabránil by tomu, že bude jeho nepriateľom, dvojnásobným a nebezpečnejším nepriateľom, zo zlosti alebo z utrpenia, že ho odhalili alebo vyhnali. Z utrpenia. Áno. Lebo často si zlý učeník neuvedomuje, že je taký. Diabolské dielo je také rafinované, že si to ani neuvedomí. Stane sa posadnutým a nemá ani podozrenie, že je podrobený takej operácii. Zo zlosti. Áno. Zlosť z toho, že ho spoznali takého, aký je, keď si neuvedomuje činnosť Satana a jeho stúpencov - tých ľudí, ktorí pokúšajú slabého v jeho slabostiach, aby odstránili zo sveta svätého, ktorý ich uráža v ich ničomnosti pri porovnaní s jeho dobrotou.
A tak sa svätý modlí a odovzdá sa Bohu. Vraví: ,Nech sa stane to, čo ty dovolíš, aby sa stalo.' Iba pripojí tento dodatok: ,Len nech to poslúži tvojmu cieľu.' Svätý vie, že príde čas, keď z úrody bude odstránený zlý kúkoľ. Kto ho odstráni? Sám Boh, ktorý nedovolí viac, než je užitočné pre víťazstvo jeho milujúcej vôle."
,,Ale ak pripustíš, že vždy je to Satan a jeho stúpenci..., zdá sa mi, že zodpovednosť učeníka je menšia, " vraví Matúš.
,,Never tomu. Ak existuje zlo, existuje aj dobro, a človek má schopnosť rozlišovania a s ňou má aj slobodu.."
,,Hovoríš, že Boh nedovolí viac, než je užitočné pre víťazstvo jeho milujúcej vôle.** Teda aj táto chyba je užitočná, ak ju on dovolí, a poslúži víťazstvu Božej vôle," vraví Iškariotský.
,,A ty usudzuješ ako Matúš, že to ospravedlňuje zločin učeníka. Boh stvoril leva bez dravosti a hada bez jedu. Teraz je lev dravý a had jedovatý. Preto ich Boh oddelil od človeka. Uvažuj o tom a uplatňuj to v živote. Poďme do domu. Slnko už silne pripeká. Ako na začiatku búrky. A vy ste unavení z prebdenej noci."
* Dan 9,27; 11,31; 11,36; 12,11
** Boh nedovolí viac, než je užitočné pre víťazstvo jeho milujúcej vôle.
Aj keď Boh dovolí, aby človek urobil to, čo sa dobrovoľne rozhodne urobiť, a to preto, aby ho preveril a posilnil v milosti, alebo aby ho posúdil ako hodného trestu, jeho (človekova) vina nebude v nijakom prípade zmenšená. Lebo ak je pravda, že človek môže na Boží podnet alebo na diablov popud konať dobro alebo zlo, potom nie je menej pravda, že človek - ktorý od neho dostal všetky tie prirodzené, morálne a nadprirodzené dary, schopné z neho urobiť Božieho syna, dediča neba - by mal nasledovať iba Boha v jeho pozvaniach lásky.
Ľudia sa zhromažďujú v záhradke a dožadujú sa Pánova slova. A hoci Ježiš nemá veľkú chuť hovoriť, lebo je skormútený zo zajatia Krstiteľa a zo spôsobu, ako k nemu došlo, predsa sa však poddá a v tieni stromov začne hovoriť.
,,Ešte v tomto peknom čase, keď obilie dozrieva do klasov, vám chcem ponúknuť podobenstvo inšpirované obilím. Počúvajte.
Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ten muž a jeho sluhovia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a potom odišiel. Spočiatku si nikto nič nevšimol. Prišla zima s dažďami a inovatkou, prišiel koniec mesiaca tebet a zrno vzišlo. Jemná zeleň lístkov, ktoré práve vyklíčili. V počiatkoch svojej nevinnej existencie vyzerali všetky rovnaké. Prišiel mesiac šebat a potom adar, rastliny vyrástli a začali sa nalievať zrnom klasy. Vtedy zbadali, že v zeleni nebola iba pšenica, ale aj kúkoľ, pevne ovinutý svojimi jemnými a pružnými pupencami okolo stebiel obilia.
K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ,Pane, aké semeno si to zasial? Nebolo to vybrané semeno, očistené od každého iného semena, ktoré by nebolo pšenicou?'
,Určite bolo dobré. Ja som ho vybral a všetko zrno bolo rovnakej kvality. Zbadal by som, keby v ňom boli iné semená.'
,A kde sa teda vzalo v pšenici toľko kúkoľa?'
Hospodár porozmýšľal a potom povedal: ,To urobil nejaký môj nepriateľ, aby mi spôsobil škodu.'
Sluhovia sa ho potom spýtali: ,Chceš, aby sme išli na roľu a trpezlivo očistili klasy od kúkoľa a vyzbierali ho? Prikáž nám to a my to urobíme.'
Ale hospodár odpovedal: ,Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu a určite by ste porušili aj jemné klasy. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: »Pokoste všetko spolu, ale prv než poviažete snopy, teraz, keď pupence kúkoľa zoschli na krehkú burinu, kým uzavreté klasy sú mohutnejšie a tvrdšie, pozbierajte najprv kúkoľ z pšenice a poviažte ho zvlášť do snopov. Potom ich spálte a poslúžia ako hnojivo pre pôdu. Dobrú pšenicu zhromaždite do mojej stodoly a bude z nej výborný chlieb, na hanbu môjmu nepriateľovi, ktorý si za svoju nevraživosť zaslúžil len to, že je pred Bohom ničomný.«'
Teraz porozmýšľajte o tom, ako často a koľko zasieva Nepriateľ do vašich sŕdc. A pochopíte, ako treba ustavične a trpezlivo bdieť, aby sa do vybranej pšenice neprimiešalo čo len trocha kúkoľu. Údelom kúkoľa je zhorieť. A vy chcete zhorieť, alebo chcete byť obyvateľmi kráľovstva? Hovoríte, že chcete byť obyvateľmi kráľovstva. Dobre. Usilujte sa nimi byť. Dobrý Boh vám dáva svoje slovo. Nepriateľ bdie, aby mu uškodil, lebo zo pšeničnej múky zmiešanej s múkou kúkoľa je chlieb horký a škodlivý pre žalúdok. Ak máte kúkoľ vo svojej duši, usilujte sa ho dobrou vôľou vytrhať a odhodiť, aby ste boli hodní Boha.
Choďte, deti. Pokoj nech je s vami."
Zástup sa pomaly rozchádza. V záhrade zostanú apoštoli s domácimi a starý Izák, ktorého duša jasá pri pohľadu na svojho Spasiteľa.
,,Poďte ku mne bližšie a počúvajte. Vysvetlím vám úplný význam podobenstva, ktoré má okrem toho, čo som povedal zástupu, ešte dva ďalšie významy.
Vo všeobecnosti má podobenstvo takéto uplatnenie: Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia Božieho kráľovstva, ktorých Boh zasial do sveta v očakávaní, že dospejú k svojmu cieľu, aby ich Žnec pokosil a priviedol k Hospodárovi sveta, aby ich uložil do svojich stodôl. Kúkoľ sú synovia Zlého, rovnako rozosiati na Božej roli s cieľom spôsobiť starosti Hospodárovi sveta a poškodiť Božie klasy. Boží Nepriateľ ich - čarami - zasial úmyselne, lebo diabol skutočne skazí človeka až tak, že si urobí z neho svoje stvorenie. A toto svoje stvorenie rozsieva, aby zviedol ďalších, ktorých si nemohol zotročiť inak. Žatva, teda viazanie snopov a ich preprava do stodôl, je koniec sveta. Tí, čo ju uskutočňujú, sú anjeli. Im je prikázané zhromaždiť pokosené stvorenia a oddeliť pšenicu od kúkoľa. A ako v podobenstve spália kúkoľ, tak budú pri poslednom súde vo večnom ohni spálení aj zatratení.
Syn človeka pošle vyzbierať zo svojho kráľovstva všetkých tých, čo spôsobujú pohoršenia a páchajú neprávosť. Lebo potom bude kráľovstvo na zemi i v nebi a medzi obyvateľmi kráľovstva na zemi budú primiešaní mnohí synovia Nepriateľa. Oni dosiahnu, ako povedali aj proroci,* dokonalosť v pohoršení a ošklivosť v každej službe na zemi a budú veľmi obťažovať deti ducha. Z Božieho kráľovstva, z nebies, už budú vylúčení skazení, lebo skaza nevojde do neba. Potom teda Pánovi anjeli priložia kosáky medzi zástupy poslednej úrody, pokosia a oddelia pšenicu od kúkoľa a ten hodia do ohnivej pece, kde bude plač a škrípanie zubami. No spravodlivých - vyvolenú pšenicu - privedú do večného Jeruzalema, kde sa zaskvejú ako slnko v kráľovstve môjho i vášho Otca.
Toto je vo všeobecnom význame. Ale pre vás je tu ešte ďaľší význam a ten vám dá odpoveď na otázky, ktoré ste si položili viackrát a zvlášť od včerajšieho večera (pozn.: zrada a zajatie Krstiteľa).
Pýtate sa: ,Môžu byť medzi učeníkmi zradcovia?'
A vaše srdce sa chveje od hrôzy a strachu. Môžu byť. Určite sú.
Rozsievač rozsieva dobré semeno. V tomto prípade namiesto ,rozsieva' by sa mohlo skôr povedať ,zbiera'. Lebo učiteľ, nech už som to ja, alebo to bol Krstiteľ, si vyvolil svojich učeníkov. Ale potom poblúdili? Nie, lepšie...nepovedal som výstižne, keď som učeníkov nazval ,semeno'. Mohli by ste to pochopiť nesprávne. Poviem teda ,roľa'. Veľa učeníkov, veľa rolí, ktoré si vyvolil učiteľ, aby vytvorili oblasť Božieho kráľovstva, Božie pozemky. Učiteľ sa na nich namáha, obrába ich, aby dali stonásobnú úrodu. Venuje im všetku starostlivosť.Trpezlivo, láskavo, múdro, namáhavo a vytrvalo. Vidí aj ich zlé sklony. Ich úbohosť a dychtivosť. Ich tvrdohlavosť a ich slabosti. Ale dúfa, stále dúfa a svoju nádej posilňuje modlitbou a pokáním, lebo ich chce priviesť k dokonalosti.
Ale role sú otvorené. Nie sú uzavretou záhradou obohnanou múrom ako pevnosť, v ktorej je pánom iba učiteľ a do ktorej môže iba on vojsť. Sú otvorené. Postavené doprostred sveta, vo svete, všetci sa k nim môžu priblížiť, všetci môžu na ne vojsť. Všetci a všetko. Ó, kúkoľ nie je jediným zasiatym semenom! Kúkoľ by mohol byť symbolom trpkej ľahkovážnosti svetského ducha. No rodia sa tam, zasiate Nepriateľom, všetky ostatné semená. Tam je žihľava. Tam zasa pýr. Tam cudzopasná kukučina. Tam pupenec. Tam napokon bolehlav a jedovaté rastliny. Prečo? Prečo? Čo sú zač?
Žihľava - to sú duchovia uštipační, neskrotní, ktorí zraňujú, lebo prekypujú jedmi a spôsobujú veľa ťažkostí. Pýr - parazity, ktoré vyčerpávajú učiteľa a vedia sa len plaziť a vyciciavať. Využívajú jeho prácu a škodia horlivým, krorí by ozaj prinášali veľa ovocia, keby učiteľa neznepokojovala a nevyrušovala starostlivosť o pýr. Nečinný pupenec, ktorý nevstane zo zeme a využíva druhých. Kukučina - muky učiteľa už aj na tak bolestnej ceste a muky verných učeníkov, ktorí ho nasledujú. Zachytávajú sa, bodajú, zraňujú, škriabu, vnášajú nedôveru a utrpenie. Jedovaté rastliny - zločinci medzi učeníkmi, tí, ktorí dospejú k zrade a vyhasia život ako bolehlav a iné jedovaté rastliny. Videli ste už niekedy, aké sú krásne so svojimi kvietkami, z ktorých sa potom stanú biele, ružové a modrofialové guľôčky? Kto by povedal, že tá hviezdna korunka, biela alebo trošku ružovkastá, so zlatým srdiečkom, alebo tie pestrofarebné koráliky, také podobné iným drobným plodom, ktoré sú lahôdkou pre vtákov a deťúrence, môžu spôsobiť smrť, keď dozrejú? Nikto. A nevinní sa tu chytajú do pasce. Myslia si, že všetky sú dobré ako oni... a trhajú ich a zomierajú.
Myslia si, že sú všetky dobré ako oni! Ó, aká to pravda, ktorá robí učiteľa úžasným a odsudzuje jeho zradcu! Ako? Dobrota neodzbrojuje? Nerobí zlovolnosť neškodnou? Nie. Nerobí ju takou, lebo človek, ktorý padol za korisť Nepriateľovi, je ľahostajný k všetkému, čo je vyššie. A každá vyššia vec má pre neho iný význam. Dobrota sa stáva slabosťou, po ktorej možno šliapať a dráždi jeho zlovoľnosť, ako vôňa krvi podráždi šelmu zabíjať. Aj učiteľ je vždy nevinný... a dovolí svojmu zradcovi, aby ho otrávil, lebo nechce a nemôže pripustiť, aby si iní mysleli, že nejaký človek môže zájsť až tak ďaleko, že sa stane vrahom nevinného človeka.
Do učeníkov, učiteľových rolí, prichádzajú nepriatelia. Je ich veľa. Prvý je diabol. Ostatní sú jeho sluhovia, čiže ľudia, neresti, svet a telo. Nuž a učeník, ktorého môžu najľahšie zasiahnuť, je ten, ktorý nie je úplne blízko pri Učiteľovi, ale je na rozhraní medzi Učiteľom a svetom. Nevie, nechce sa úplne odlúčiť od toho, čo je svet, telo, neresti a diabol, aby patril úplne tomu, kto ho privedie k Bohu. Svet, telo, neresti a diabol na tohto rozsievajú svoje semená - zlato, moc, ženy, pýchu, strach z negatívnej mienky sveta a ducha prospechárstva. ,Veľkí ľudia sú silnejší. A tak im slúžim, aby boli mojimi priateľmi.' A tak sa človek stáva zločincom a zatratencom pre tieto mizerné veci!
Prečo Učiteľ, ktorý vidí nedokonalosť učeníka, aj keď sa nechce poddať myšlienke: ,Tento bude mojím vrahom,' ho ihneď nevytrhne zo svojich radov? Toto sa pýtate.
Pretože je to zbytočné urobiť. Keby to urobil, nezabránil by tomu, že bude jeho nepriateľom, dvojnásobným a nebezpečnejším nepriateľom, zo zlosti alebo z utrpenia, že ho odhalili alebo vyhnali. Z utrpenia. Áno. Lebo často si zlý učeník neuvedomuje, že je taký. Diabolské dielo je také rafinované, že si to ani neuvedomí. Stane sa posadnutým a nemá ani podozrenie, že je podrobený takej operácii. Zo zlosti. Áno. Zlosť z toho, že ho spoznali takého, aký je, keď si neuvedomuje činnosť Satana a jeho stúpencov - tých ľudí, ktorí pokúšajú slabého v jeho slabostiach, aby odstránili zo sveta svätého, ktorý ich uráža v ich ničomnosti pri porovnaní s jeho dobrotou.
A tak sa svätý modlí a odovzdá sa Bohu. Vraví: ,Nech sa stane to, čo ty dovolíš, aby sa stalo.' Iba pripojí tento dodatok: ,Len nech to poslúži tvojmu cieľu.' Svätý vie, že príde čas, keď z úrody bude odstránený zlý kúkoľ. Kto ho odstráni? Sám Boh, ktorý nedovolí viac, než je užitočné pre víťazstvo jeho milujúcej vôle."
,,Ale ak pripustíš, že vždy je to Satan a jeho stúpenci..., zdá sa mi, že zodpovednosť učeníka je menšia, " vraví Matúš.
,,Never tomu. Ak existuje zlo, existuje aj dobro, a človek má schopnosť rozlišovania a s ňou má aj slobodu.."
,,Hovoríš, že Boh nedovolí viac, než je užitočné pre víťazstvo jeho milujúcej vôle.** Teda aj táto chyba je užitočná, ak ju on dovolí, a poslúži víťazstvu Božej vôle," vraví Iškariotský.
,,A ty usudzuješ ako Matúš, že to ospravedlňuje zločin učeníka. Boh stvoril leva bez dravosti a hada bez jedu. Teraz je lev dravý a had jedovatý. Preto ich Boh oddelil od človeka. Uvažuj o tom a uplatňuj to v živote. Poďme do domu. Slnko už silne pripeká. Ako na začiatku búrky. A vy ste unavení z prebdenej noci."
* Dan 9,27; 11,31; 11,36; 12,11
** Boh nedovolí viac, než je užitočné pre víťazstvo jeho milujúcej vôle.
Aj keď Boh dovolí, aby človek urobil to, čo sa dobrovoľne rozhodne urobiť, a to preto, aby ho preveril a posilnil v milosti, alebo aby ho posúdil ako hodného trestu, jeho (človekova) vina nebude v nijakom prípade zmenšená. Lebo ak je pravda, že človek môže na Boží podnet alebo na diablov popud konať dobro alebo zlo, potom nie je menej pravda, že človek - ktorý od neho dostal všetky tie prirodzené, morálne a nadprirodzené dary, schopné z neho urobiť Božieho syna, dediča neba - by mal nasledovať iba Boha v jeho pozvaniach lásky.