Poslední z výkladů ,Rozsévače' byl inspirován zradou a zajetím Jana Křtitele
(M.Valtorta:Evanjelium,ako mi bolo odhalené,3/154)
Niekto silno zabúcha na dvere.
,,Kto to môže byť v túto hodinu?" spýta sa Peter a vstáva otvoriť. Ukáže sa Ján. Veľmi rozrušený, zaprášený, s jasnými stopami plaču na tvári.
,,Ty si tu?" zakričia všetci. ,,Ale čo sa stalo?"
Ježiš vstal a povie iba: ,,Kde je matka?"
A Ján, prichádzajúc dopredu, si pokľakne k nohám svojho Učiteľa, vystrie ruky akoby žiadal o pomoc a povie: ,,Matka sa má dobre, ale plače ako ja, ako mnohí, a prosí ťa, aby si nešiel popri Jordáne z našej strany. Preto ma poslala naspäť, lebo... lebo Jána, tvojho bratranca, uväznili..." Ján plače a medzi prítomnými zavládne veľký rozruch.
Ježiš veľmi zbledne, ale nerozruší sa. Iba povie: ,,Vstaň a rozprávaj."
,,Išiel som dolu s matkou a ženami. Aj Izák a Timon boli s nami. Tri ženy a traja muži. Poslúchol som tvoj príkaz zaviesť Máriu k Jánovi... ach! Ty si vedel, že to bolo ich posledné zbohom! Že to malo byť posledné zbohom... Búrka, čo bola pred pár dňami, nás zdržala na niekoľko hodín. To však stačilo, aby Ján už viac nevidel Máriu... My sme prišli okolo poludnia a jeho zajali na svitaní za spevu kohúta..."
,,Ale kde? Ako? Kto? V jeho skrýši?" všetci sa vypytujú, všetci chcú vedieť.
,,Zradili ho! Použili tvoje meno, aby ho zradili!"
,,Aká hrôza! Ale kto to urobil?" kričia všetci.
A Ján sa znova roztriasol a vyslovil potichu tú hrôzu, aby ju ani vietor nepočul: ,,Jeden jeho učeník..."
Zmätok dosahuje vrchol. Niektorí zlorečia, iní zasa plačú a ďaľší z nich skamenia ako socha.
Ján sa hodí Ježišovi okolo krku a kričí: ,,Bojím sa o teba! O teba, o teba! Svätí majú zradcov, ktorí sa predávajú za zlato a zo strachu pred mocnými, z dychtivosti po odmene, z... z poslušnosti Satanovi. Za tisíce a tisíce vecí! Ó, Ježišu, Ježišu, Ježišu! Aká to bolesť! Môj prvý učiteľ! Môj Ján, ktorý mi dal teba!"
,,Len pokojne! Pokojne! Nateraz sa mi nestane nič."
,,Ale potom? Čo sa stane neskôr? Pozerám sa... pozerám sa na týchto... bojím sa všetkých... i seba. Medzi nami bude tvoj zradca..."
,,Ale čo si sa zbláznil? Myslíš si, že by sme ho neroztrhali na kusy?" zakričí Peter.
A Iškariotský: ,,Ó! Naozaj sa zbláznil! Ja sa nikdy nestanem zradcom. Ale ak by som sa cítil taký zoslabnutý, že by som sa ním mohol stať, zabil by som sa. Radšej tak, ako byť vrahom Boha."
Ježiš sa uvoľní z Jánovho zovretia a prudko zatrasie Iškariotským so slovami: ,,Nerúhaj sa! Nič ťa nemôže oslabiť, ak to nechceš. A keby sa to stalo, mal by si plakať, a nie spáchať ďaľší zločin okrem bohovraždy. Slabým sa stáva ten, kto sám pretrhne živé puto s Bohom."
Potom sa vráti k Jánovi, ktorý plače s hlavou položenou na stole a vraví: ,,Hovor po poriadku. I ja trpím. Bol z mojej krvi a môj predchodca."
,,Videl som len niekoľkých jeho učeníkov. Boli zarmútení a rozzúrení na zradcu. Ostatní odprevadili Jána do väzenia, aby mu boli nablízku pri smrti."
,,Ale ešte nie je mŕtvy... znova môže utiecť," usiluje sa ho potešiť Horlivec, ktorý má Jána veľmi rád.
,,Ešte nie je mŕtvy, ale zomrie," odpovie Ján.
,,Áno, zomrie. Vie to tak isto, ako to viem ja. Teraz ho už nikto a nič nezachráni. Kedy? Neviem. Viem, že z Herodesových rúk nevyjde živý."
,Áno, z Herodesových. Počúvaj. Ján išiel k tej úžine medzi vrchmi Hebal a Garizim, ktorou sme prešli aj my, keď sme sa vracali do Galiley, lebo zradca mu povedal: ,Mesiáš zomiera, lebo ho napadli nepriatelia. Chce ťa vidieť a zveriť ti tajomstvo. A Ján odišiel so zradcom a ešte s jedným. V tieni údolia boli Herodesovi ozbrojenci a zajali ho. Ostatní utiekli a priniesli správu učeníkom, ktorí zostali v Enone. Práve prišli, keď som ta došiel ja s matkou. Strašné na tom je, že to bol jeden z nášho kraja... a že na čele tohto sprisahania, aby ho chytili, boli farizeji z Kafarnauma. Boli za Jánom a povedali mu, že ty si bol ich hosťom a že odtiaľ si odišiel do Judey... Nevyšiel by z úkrytu kvôli nikomu, len kvôli tebe..."
Po Jánovom rozprávaní nastane hrobové ticho. Ježiš vyzerá akoby mal omdlieť, jeho modré oči potemneli a zakalili sa. Stojí so sklonenou hlavou, s mierne sa chvejúcou rukou ešte stále spočívajúcou na Jánovom pleci. Nik sa neodváži prehovoriť.
Ježiš prelomí ticho: ,,Pôjdeme do Judey inou cestou. Ale zajtra čo najskôr musím ísť do Kafarnauma. Odpočiňte si. Idem do olivovej záhrady. Potrebujem byť sám." Odchádza a nepovie už nič iné.
,,Určite sa ide vyplakať," zašepká Jakub Alfejov.
,,Poďme za ním, brat," povie Júda Tadeáš.
,,Nie. Nechajte ho vyplakať sa. My len ticho vyjdeme, aby sme počuli. Bojím sa nástrah zo všetkých strán," odpovie Horlivec.
,,Hej, poďme. My, rybári, na breh. Ak príde niekto od jazera, uvidíme ho. A vy medzi olivovníky. Určite bude na svojom mieste pri orechu. Na úsvite pripravíme loďky, aby sme mohli vyraziť čo najskôr. Tie hady! Ó, hovoril som to! Všakže, chlapče? Ale... Matka je naozaj v bezpečí?"
,,Ó, áno. Aj pastieri - Jánovi učeníci išli s ňou. Ondrej... nášho Jána už neuvidíme!"
,,Buď ticho! Pripomína mi to kuvikanie kuvika... Jeden predchádza druhého a... a..."
,,Pre svätú archu! Buďte ticho! Ak budete ešte hovoriť o nešťastí pre Učiteľa, začnem od vás a okúsite chuť môjho vesla na chrbtoch!" skríkne rozčúlený Peter. ,,Vy," hovorí potom tým, ktorí zostávajú medzi olivovníkmi, ,,vezmite si palice, hrubé konáre, sú tam v drevárni. A schovajte sa so zbraňami. Prvý, kto sa priblíži k Ježišovi, aby mu ublížil, nech zahynie."
,,Učeníci! Učeníci! Musíme byť opatrní pri nových!" zvolá Filip.
Nový učeník, (ten, ktorý nemohol pochovať mŕtveho otca) sa cíti zranený a spýta sa: ,,Pochybuješ o mne? Učiteľ si ma vyvolil a povolal ma."
,,Nie o tebe. Myslel som na zákonníkov a farizejov a na ich ctiteľov. Odtiaľ príde pohroma, ver tomu."
Vychádzajú a rozpŕchnu sa, niektorí k loďkám, iní medzi olivovníky na kopcoch.
Niekto silno zabúcha na dvere.
,,Kto to môže byť v túto hodinu?" spýta sa Peter a vstáva otvoriť. Ukáže sa Ján. Veľmi rozrušený, zaprášený, s jasnými stopami plaču na tvári.
,,Ty si tu?" zakričia všetci. ,,Ale čo sa stalo?"
Ježiš vstal a povie iba: ,,Kde je matka?"
A Ján, prichádzajúc dopredu, si pokľakne k nohám svojho Učiteľa, vystrie ruky akoby žiadal o pomoc a povie: ,,Matka sa má dobre, ale plače ako ja, ako mnohí, a prosí ťa, aby si nešiel popri Jordáne z našej strany. Preto ma poslala naspäť, lebo... lebo Jána, tvojho bratranca, uväznili..." Ján plače a medzi prítomnými zavládne veľký rozruch.
Ježiš veľmi zbledne, ale nerozruší sa. Iba povie: ,,Vstaň a rozprávaj."
,,Išiel som dolu s matkou a ženami. Aj Izák a Timon boli s nami. Tri ženy a traja muži. Poslúchol som tvoj príkaz zaviesť Máriu k Jánovi... ach! Ty si vedel, že to bolo ich posledné zbohom! Že to malo byť posledné zbohom... Búrka, čo bola pred pár dňami, nás zdržala na niekoľko hodín. To však stačilo, aby Ján už viac nevidel Máriu... My sme prišli okolo poludnia a jeho zajali na svitaní za spevu kohúta..."
,,Ale kde? Ako? Kto? V jeho skrýši?" všetci sa vypytujú, všetci chcú vedieť.
,,Zradili ho! Použili tvoje meno, aby ho zradili!"
,,Aká hrôza! Ale kto to urobil?" kričia všetci.
A Ján sa znova roztriasol a vyslovil potichu tú hrôzu, aby ju ani vietor nepočul: ,,Jeden jeho učeník..."
Zmätok dosahuje vrchol. Niektorí zlorečia, iní zasa plačú a ďaľší z nich skamenia ako socha.
Ján sa hodí Ježišovi okolo krku a kričí: ,,Bojím sa o teba! O teba, o teba! Svätí majú zradcov, ktorí sa predávajú za zlato a zo strachu pred mocnými, z dychtivosti po odmene, z... z poslušnosti Satanovi. Za tisíce a tisíce vecí! Ó, Ježišu, Ježišu, Ježišu! Aká to bolesť! Môj prvý učiteľ! Môj Ján, ktorý mi dal teba!"
,,Len pokojne! Pokojne! Nateraz sa mi nestane nič."
,,Ale potom? Čo sa stane neskôr? Pozerám sa... pozerám sa na týchto... bojím sa všetkých... i seba. Medzi nami bude tvoj zradca..."
,,Ale čo si sa zbláznil? Myslíš si, že by sme ho neroztrhali na kusy?" zakričí Peter.
A Iškariotský: ,,Ó! Naozaj sa zbláznil! Ja sa nikdy nestanem zradcom. Ale ak by som sa cítil taký zoslabnutý, že by som sa ním mohol stať, zabil by som sa. Radšej tak, ako byť vrahom Boha."
Ježiš sa uvoľní z Jánovho zovretia a prudko zatrasie Iškariotským so slovami: ,,Nerúhaj sa! Nič ťa nemôže oslabiť, ak to nechceš. A keby sa to stalo, mal by si plakať, a nie spáchať ďaľší zločin okrem bohovraždy. Slabým sa stáva ten, kto sám pretrhne živé puto s Bohom."
Potom sa vráti k Jánovi, ktorý plače s hlavou položenou na stole a vraví: ,,Hovor po poriadku. I ja trpím. Bol z mojej krvi a môj predchodca."
,,Videl som len niekoľkých jeho učeníkov. Boli zarmútení a rozzúrení na zradcu. Ostatní odprevadili Jána do väzenia, aby mu boli nablízku pri smrti."
,,Ale ešte nie je mŕtvy... znova môže utiecť," usiluje sa ho potešiť Horlivec, ktorý má Jána veľmi rád.
,,Ešte nie je mŕtvy, ale zomrie," odpovie Ján.
,,Áno, zomrie. Vie to tak isto, ako to viem ja. Teraz ho už nikto a nič nezachráni. Kedy? Neviem. Viem, že z Herodesových rúk nevyjde živý."
,Áno, z Herodesových. Počúvaj. Ján išiel k tej úžine medzi vrchmi Hebal a Garizim, ktorou sme prešli aj my, keď sme sa vracali do Galiley, lebo zradca mu povedal: ,Mesiáš zomiera, lebo ho napadli nepriatelia. Chce ťa vidieť a zveriť ti tajomstvo. A Ján odišiel so zradcom a ešte s jedným. V tieni údolia boli Herodesovi ozbrojenci a zajali ho. Ostatní utiekli a priniesli správu učeníkom, ktorí zostali v Enone. Práve prišli, keď som ta došiel ja s matkou. Strašné na tom je, že to bol jeden z nášho kraja... a že na čele tohto sprisahania, aby ho chytili, boli farizeji z Kafarnauma. Boli za Jánom a povedali mu, že ty si bol ich hosťom a že odtiaľ si odišiel do Judey... Nevyšiel by z úkrytu kvôli nikomu, len kvôli tebe..."
Po Jánovom rozprávaní nastane hrobové ticho. Ježiš vyzerá akoby mal omdlieť, jeho modré oči potemneli a zakalili sa. Stojí so sklonenou hlavou, s mierne sa chvejúcou rukou ešte stále spočívajúcou na Jánovom pleci. Nik sa neodváži prehovoriť.
Ježiš prelomí ticho: ,,Pôjdeme do Judey inou cestou. Ale zajtra čo najskôr musím ísť do Kafarnauma. Odpočiňte si. Idem do olivovej záhrady. Potrebujem byť sám." Odchádza a nepovie už nič iné.
,,Určite sa ide vyplakať," zašepká Jakub Alfejov.
,,Poďme za ním, brat," povie Júda Tadeáš.
,,Nie. Nechajte ho vyplakať sa. My len ticho vyjdeme, aby sme počuli. Bojím sa nástrah zo všetkých strán," odpovie Horlivec.
,,Hej, poďme. My, rybári, na breh. Ak príde niekto od jazera, uvidíme ho. A vy medzi olivovníky. Určite bude na svojom mieste pri orechu. Na úsvite pripravíme loďky, aby sme mohli vyraziť čo najskôr. Tie hady! Ó, hovoril som to! Všakže, chlapče? Ale... Matka je naozaj v bezpečí?"
,,Ó, áno. Aj pastieri - Jánovi učeníci išli s ňou. Ondrej... nášho Jána už neuvidíme!"
,,Buď ticho! Pripomína mi to kuvikanie kuvika... Jeden predchádza druhého a... a..."
,,Pre svätú archu! Buďte ticho! Ak budete ešte hovoriť o nešťastí pre Učiteľa, začnem od vás a okúsite chuť môjho vesla na chrbtoch!" skríkne rozčúlený Peter. ,,Vy," hovorí potom tým, ktorí zostávajú medzi olivovníkmi, ,,vezmite si palice, hrubé konáre, sú tam v drevárni. A schovajte sa so zbraňami. Prvý, kto sa priblíži k Ježišovi, aby mu ublížil, nech zahynie."
,,Učeníci! Učeníci! Musíme byť opatrní pri nových!" zvolá Filip.
Nový učeník, (ten, ktorý nemohol pochovať mŕtveho otca) sa cíti zranený a spýta sa: ,,Pochybuješ o mne? Učiteľ si ma vyvolil a povolal ma."
,,Nie o tebe. Myslel som na zákonníkov a farizejov a na ich ctiteľov. Odtiaľ príde pohroma, ver tomu."
Vychádzajú a rozpŕchnu sa, niektorí k loďkám, iní medzi olivovníky na kopcoch.
