(M.Valtorta,Evanjelium,ako mi bolo odhalené, 5/305)
Už nekráčajú, ale bežia za skorého svitania. Ešte sa ani nevysušila rosa na lúkach, keď prídu do oblasti Betsaidy, zovretej v malom priestranstve medzi jazerom, riekou a kopcom.
A z lesa na kopci vystupuje po chodníčku mládenec sklonený pod nošou haluzia. Zostupuje rýchlo, takmer behom, a zo svojho miesta nevidí apoštolov... Šťastne si spieva a uteká s nošou dreva. Keď príde na hlavnú cestu k prvým domom Betsaidy, zhodí svoj náklad na zem, narovná sa, aby si odpočinul, a prehodí si tmavé vlasy dozadu. Je vysoký a štíhly, má silné telo, obratné a štíhle údy. Má peknú postavu dospievajúceho mladíka.
,,To je Marziam," povie Ondrej. (Marziam je sirotek, adoptovaný bezdětným Petrem)
,,Čo blázniš, veď to je už muž," odpovie mu Peter.
Ondrej si priloží ruky k ústam do tvaru lievika a silne zavolá na chlapca.
Mládenec, ktorý sa práve sklonil naložiť si svoj náklad, - po tom, ako si pritiahol opasok na krátkej tunike, sotva mu siahajúcej po …Více