Náročná lekcia! A čo na to povedať? Je to naozaj všetko v najlepšom poriadku? Alebo sú tu už vážne problémy? Napr. berlínsky arcibiskup už vydal obežník v ktorom povoľuje požehnávanie párov rovnakého pohlavia. Tvrdenie, že požehnávame len osoby a nie hriešny stav, je sofismus. Oni požadujú práve požehnanie ich vzťahu, ktorý je hriešny pretože sa chcú pripodobniť manželom... (Iní to zas žiadajú, aby provokovali cirkev). Hriešnikov vždy požehnávala Cirkev, keď sa dali na cestu pokánia. Ale požehnávať v kostoloch gejov a lesby, znamená utvrdzovať ich v hriešnom stave a to cirkev a nijaký kňaz ani biskup nemôže konať, ak chce zostať verný Kristovi a jeho náuke. Môžu sa vytvárať rôzne dialektické a sofistické argumenty, ale pravda zostáva nemenná. Genderizmus je súčasťou ateistickej neomarxistickej ideológie, ktorá evidentne odporuje kresťanstvu. Čudujem sa, že niektorí tak ochotne preberajú túto ideológiu a chcú ju prepašovať do kresťanského ponímania života. Ježiš povedal: vaše áno, nech áno a nie, nie! Čo je nad to, je od diabla. V predmetnej argumentácii je opačná logika: áno, ale... nie, ale... Čo sa mi tu ďalej nepozdáva, je spochybňovanie tradície, kvôli vývoju. Pre komunistov kedysi platilo, že dejiny sveta začali "veľkým februárom". Pre dnešných progresívnych kresťanov zas dejiny cirkvi začínajú II.VK, akoby pred tým nič nebolo. Napokon vidíme, že pre nich ani II.VK nebol konečným riešením, pretože ten nenastolil tie otázky, ktoré nastoľuje súčasná tzv. postmoderná, resp. post-kresťanská doba. Preto sa asi ani veľmi netreba čudovať nad týmito pretriasanými témami, ktoré, ako vidíme, sa riešia veľmi rafinovane, aby sme mohli ospravedlniť to, čo sa ospravedlniť nijakým spôsobom nedá.