Kamil Horal
1,1 tis.

Svätá K A T A R Í N A ...A L E X A N D R I J S K Á...P A N N A a M U Č E N I C A-sviatok 25.november

Sv.Katarína alexandrijská,panna a mučenica -25.november 310

Veľká svätica Východu z čias vrcholiaceho prenasledovania kresťanov za rímskej ríše.Spomína jej život a umučenie za čias cisára Maxencia,ale niektoré údaje svedčia za pravdepodobnejšom cisárovi Maximinovi Dajovi,ktorý spravoval začiatkom 4.st.Egypt a bol mimoriadne krutý a nemravný,znásilňoval a zabíjal ženy a mučenie mu prinášalo potešenie.Spomína aj kráľovský pôvod Kataríny ako dcéry kráľa Kontosa a jej meno značí -vždy čistá .Ako dátum jej mučeníckej smrti sa uvádza 25.november roky 307,310,311.Jej mrtve telo podľa legendy odniesli anjeli na horu Sinai,kde ju kresťania pochovali a jej hrob sa našiel až v 8 st.A je tam vybudovaný na vysokej skale slávny Kláštor sv.Kataríny.Podľa legendy bola mučená uviazaná na kolese a tak jej popraskali kosti,ale ešte žila,tak jej sťali hlavu.Je uctievaná ako jedna zo 14 sv. Pomocníkoch v núdzi.

Katarína na ľade...sviatky na blate...prastaré meteo príslovie




Svätá Katarína Alexandrijská je mučenica, ktorá bola ako 18 ročná umučená rukami pohanského vládcu Maxentiusa. Cirkev ju zaraďuje medzi 14 svätých pomocníkov v núdzi, ktorých orodovanie u Boha sa uznáva ako osobitne účinné.

Svätá Katarína bola o 1100 rokov identifikovaná svätou Johankou z Arku ako jednou z tých, ktorá sa jej zjavila a radila jej, keď sa ako mladé dievča postavilo na čelo francúzskej armády katolíckeho kráľa v obrane Francúzska.


Podľa tradície, bola dcérou správcu egyptského najväčšieho mesta Alexandrie. Po zjavení Panny Márie s malým Ježišom, sa stala kresťankou. Celé detstvo venovala štúdiu, v ktorom vynikala. Chýry o jej vedecko filozofickej obhajobe kresťanstva sa dostali až k vtedajšiemu vládcovi Maxentiusovi, ktorý proti nej postavil 50 najlepších dobových filozofov. Tieto debaty nakoniec Katarína za prítomnosti ostatných vyhrala. Prítomní následne konvertovali na kresťanstvo, za čo ich Maxentius dal zavraždiť.

Zajal samotnú sv. Katarínu a uväznil ju. Po dlhom mučení, kedy jej telo bolo posiate ranami, ju dal zavraždiť. Počas väzenia ju navštívilo viac ako 200 ľudí, vrátane manželky vládcu Maxentiusa. Všetci sa po stretnutí s ňou obrátili na kresťanstvo, za čo každého čakala smrť. Keď Maxentius precitol, ponúkol sv. Katarína milosť za podmienky, že sa za neho vydá. Tá to odmietla s odôvodnením, že jej ženíchom je Kristus. Následne bola odsúdená na smrť na lámacom kolese, ktoré sa však rozpadlo vo chvíli, ako sa k nemu priblížila. Následne bola sťatá. Telo svätej Kataríny bolo nájdené mníchmi okolo roku 850 v blízkosti Hory Sinaj. Olej, ktorý z neho vychádzalo spôsobilo množstvo zázrakov a veľmi prispelo k rozvoji úcty k sv. Kataríny Alexandrijskej v stredoveku.

Sv. Katarína Alexandrijská –panna a mučenica

Deň oslavy 25. november
* narodená koncom 3. storočia v Alexandrii, Egypt
+ zomrela medzi r. 311-313 v Alexandrii
Caravaggio, Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid (wikipedia.org)

Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Podľa nich sa Katarína – dcéra kráľa Kosta – narodila v egyptskej Alexandrii. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi.Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia.

Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila, tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo (preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom) a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila.

Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny.
Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov.


Svätá Katarína Alexandrijská (gr. Αικατερίνη; * ? – † 307) bola podľa legiend kresťanská panna a mučeníčka žijúca v 4. storočí.

Ide do istej miery o apokryfnú postavu, ktorej život a skutky sa zakladajú iba na legendách. Vzhľadom na jednu z najznámejších legiend spájaných so svätou Katarínou záver jej života možno časovo ohraničiť obdobím panovania rímskeho cisára Maxentia (vládol v rokoch 306312).

Svätá Katarína v legendách

Ako napovedá jej meno narodila sa v egyptskej Alexandrii a podľa všetkého bola veľmi vzdelanou a krásnou mladou ženou pochádzajúcou dokonca z kráľovského rodu. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aikatheriné, t. j. „stále čistá“. Z toho sa odvodzoval starý latinský tvar mena Ecaterina a pravdepodobne aj ruské Jekaterina.

Najznámejšia legenda o svätej Kataríne vraví, že ako kresťanská veriaca verejne protestovala u cisára Maxentia proti uctievaniu pohanských modiel. Cisár dal zavolať päťdesiat najváženejších učencov a filozofov, ktorí mali za úlohu vyvrátiť jej vieru. Kataríne, napriek jej mladému veku, sa však podarilo pred filozofmi svoju vieru obhájiť a dokonca ich presvedčila aby sa obrátili na kresťanstvo. Keď učenci priznali pred cisárom svoj neúspech, dal ich okamžite všetkých popraviť. Napriek Kataríninmu víťazstvu bola i ona napokon mučená a popravená. Predchádzala tomu však cisárova ponuka na sobáš. Katarína sa však odvolala na Ježiša Krista, ktorému sa sľúbila, a ponuku odmietla. Nasledovalo väzenie a mučenie. Ešte vo väzení obrátila na kresťanstvo cisárovu manželku a dvesto vojakov.


Maxentius sa rozhodol Katarínu zlomiť na kolese s vyčnievajúcimi hrotmi. Pri mučení sa však koleso zlomilo a preto rozhodol meč, ktorým bola sťatá. Koleso ako nástroj jej múk sa stalo Kataríniným hlavným atribútom, s ktorým býva najčastejšie zobrazovaná. Prostredníctvom neho sa svätá Katarína stala patrónkou všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu (mlynári, kolári, lodníci a pod.).

Podľa tradície zomrela 24. novembra 304.

Kult svätej Kataríny

Kult svätej Kataríny je od najstarších čias veľmi rozšíreným a zasiahol takmer celý kresťanský svet. Dostala titul veľkomučenica. Jeho prvotným strediskom sa stal známy Monastier svätej Kataríny na Sinajskom polostrove. Monastier patriaci gréckej ortodoxnej cirkvi hojne navštevujú pútnici, ktorým ukazujú údajný Katarínin hrob. Podľa povesti ostatky svätice odniesli po jej smrti anjeli práve na vrch Sinaj, kde ich pochovali. Pri jej hrobe sa zastavovali aj križiaci, ktorí sa od počiatku druhého tisícročia vydávali k Svätému hrobu.

O popularite a význame kultu svätej Kataríny svedčí množstvo kostolov zasvätených tejto svätici. Aj na Slovensku je ich hojný počet; k veľmi známym patria:

Kostol svätej Kataríny AlexandrijskejnaMestskom hrade,Kremnica

Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej,Banská Štiavnica

Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej,Dolný Kubín

Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej,Handlová

Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej,Smolník

ruiny bývaléhoKláštora sv. Kataríny AlexandrijskejpriDechticiach.
V Česku k známym kostolom patria napr. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Olomouci, veľmi významnou pamiatkou románskeho slohu je Rotunda svätej Kataríny v Znojme.

Svätá Katarína Alexandrijská bola istý čas druhou najuctievanejšou svätou ženou (hneď po Panne Márii). V západnom kresťanstve patrí medzi štrnásť svätých pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Barborou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa jej sviatok slávi 24. novembra, ide o menší (tzv. šestiričný) sviatok bez veľkého slávoslovia.


Svätá Katarína v umení

Svätá Katarína býva častým umeleckým námetom a to už od najstarších čias. Mnoho veľkých svetových maliarov sa inšpirovalo pri tvorbe jej legendou (Fra Angelico, Raffael, Lorenzo Lotto, Correggio, Lucas Cranach starší, Peter Paul Rubens); k známym dielam patrí freska Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom od renesančného maliara Pinturicchio (v Apoštolskom paláci vo Vatikáne) zachytávajúca ústrednú scénu svätokatarínskej legendy.


Svätá Katarína Alexandrijská bola podľa legiend kresťanská panna a mučeníčka žijúca v 4. storočí. Ide do istej miery o apokryfnú postavu, ktorej život a skutky sa zakladajú iba na legendách.

Dátum a miesto narodenia: 287 po Kr., Alexandria, Egypt

Dátum úmrtia: 305 po Kr., Alexandria, Egypt

Miesto posledného odpočinku: Kláštor svätej Kataríny, Egypt

Rodičia: Constus

Atribúty: zlomené koleso, meč, palma, ľalia, koruna na hlave, kríž

Sviatok: 25. november (rímskokat. cirkev), 24. november (vých. cirkvi)

Sv. Katarína Alexandrijská – mučeníčka

Deň oslavy 25. november
* narodená koncom 3. storočia v Alexandrii, Egypt
+ zomrela medzi r. 311-313 v Alexandrii
Caravaggio, Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid (wikipedia.org)

Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Podľa nich sa Katarína – dcéra kráľa Kosta – narodila v egyptskej Alexandrii. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi.Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia.

Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila, tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo (preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom) a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila.

Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny.
Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov.

Katarína Alexandrijská, panna a mučenica

Svätá

Sviatok:
25. november

* Cyprus (?)
† 307 (?) Alexandria, Egypt

Atribúty: zlomené koleso, kniha, meč, koruna

Patrónka dievčat, mníšok, žien, tých, čo chcú uzavrieť manželstvo, zdravotných sestier, slúžok, filozofov, teológov, vedcov, učiteľov, študentov, právnikov, notárov, advokátov, rečníkov, knihovníkov, kolárov, mlynárov, pekárov, hrnčiarov, garbiarov, pradiarov, súkenníkov, lanárov, námorníkov, tlačiarov, sekretárov, zbrojárov, obuvníkov, kaderníkov, krajčírov, brusičov; všetkých profesií, ktoré majú do činenia s kolesami; ďalej nemocníc, univerzít, knižníc, plodín; proti bolestiam hlavy, horúčke



Sv. Katarína Alexandrijská, bazilejská škola, okolo 1500, Kunstmuseum Bazilej

Uctievanie sv. Kataríny Alexanrijskej je veľmi rozšírené. Vzývala sa ako jedna zo štrnástich pomocníkov v núdzi. Napriek tomu nevieme s určitosťou potvrdiť jej historickú existenciu. Jej úcta sa objavila podľa dostupných zdrojov po prvýkrát až v 8. storočí.

Zdá sa, že sa narodila v Alexandrii v šľachtickej rodine. Obrátila sa na kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov. Upálil päťdesiat z tých, ktorí sa obrátili vďaka sv. Kataríne. Potom sa obrátil aj proti nej. Ponúkol jej kráľovský sobáš, ak sa vzdá viery. Ona to však odmietla, preto ju uväznil. Kým bola vo väzení, podarilo sa jej obrátiť Maxenciovu ženu a dvesto vojakov. Všetkých dal Maxencius popraviť. Katarínu priviazal na koleso vybité klincami a v tom ju vláčil. Keď sa koleso rozpadlo, odťal jej hlavu.

Po druhom vatikánskom koncile bol kult sv. Kataríny obmedzený, ostal iba na tých miestach, kde bol rozšírený. Aj na Slovensku sa slávi len ako ľubovoľná spomienka.


Životopisné dáta:

Sv. Katarína sa narodila v Alexandrii v patricijskej rodine. Osobne
usvedčila cisára Maxentia z prenasledovania kresťanov a keď osobne
obrátila na vieru 50 učencov, nechal ich popraviť. Nenechala sa uplatiť
sľúbeným sobášom s panovníckou rodinou (samozrejme, ak odpadne od viery), tak ju nechali zviazať a uväznili ju. Keď sa Maxentius vrátil z inšpekcie vojenského tábora, našiel doma svoju ženu, veliteľa a 200 vojakov jej stráže obrátených na katolícku vieru.


Dal ich všetkých popraviť. Potom
odsúdil Katarínu na smrť lámaním v kolese, ale to sa samo zázračne polámalo, a tak ju dal sťať. Priviedli ju na popravisko a jej mučenie sledovali davy, najmä žien z lepších rodín, ktoré nariekali nad jej osudom. Panna kráčala s veľkým pokojom. Pred smrťou povedala túto modlitbu:

“Pane Ježišu Kriste, môj Bože, ďakujem ti, že si ma postavil na skalu
viery a viedol moje kroky po ceste spásy. Otvor svoju náruč, ruky zranené na kríži a prijmi moju dušu, ktorú prinášam ako obetu na slávu Tvojho mena. Odpusti mi hriechy, ktoré som spáchala z nevedomosti a obmy moju dušu krvou, ktorú za Teba prelejem. Nenechaj moje telo, zabité pre lásku k Tebe, v moci tých, čo ma nenávidia. Zhliadni láskavo na tento ľud a daj mu poznať pravdu. A nakoniec, Pane, vo svojom nekonečnom milosrdenstve, pozdvihni tých, čo Ťa budú vzývať skrze mňa, aby bolo Tvoje meno vždy oslávené.”


Potom kázala vojakom, aby vykonali svoje rozkazy a bola sťatá jedinou
ranou. Zomrela 25. novembra asi v roku 310. Onedlho sa začali diať mnohé
zázraky. Jej telo, ako sama žiadala, anjeli odniesli a uložili na hore Sinai, aby odpočívalo tam, kde Boh napísal svoj zákon do kameňa a ktorý si ona verne zapísala do srdca. Katarína je jedna zo 14 pomocníkov, bola jedným z hlasov, ktoré počula sv. Jana z Arcu. Je patrónka filozofov, učencov, slúžok a advokátov.


Komentár prof. Plinia:

Tento útržok zo života sv. Kataríny je taký nádherný, že mi je ľúto, že
ho musím komentovať. Radšej by som ho nechal žiariť nad obzorom tak, ako je. Ale pretože ma požiadali o rozbor, dovolím si povedať pár slov.


Prvá vec, ktorá ma napadá je, že v tej dobe boli ženy z vysokej
spoločnosti kultivované a dobré. Dnes sa také ženy formujú do skupín,
kde znevažujú a potupujú všetky dobré zámery. Aký potenciál mala
krajina, kde ženy z dôležitých rodín nasledovali sv. Katarínu až na
popravisko, plakali nad ňou, súcitili s ňou, s mučeníčkou, ktorej život
zobral nenávistný cisár? Cisár bol všemohúci. Mohol odsúdiť hocikoho.
Ale ony zostali napriek tomu so sv. Katarínou.


Nádherný kontrast tu vidíme medzi duchmi a rozličnými milosťami, ktoré
dáva Duch Svätý. Tie dámy plakali, pravdepodobne zasiahnuté darom sĺz.
Ale sv. Katarína nie, tá kráčala pokojne, ticho a nebojácne na smrť, zahalená iným druhom milosti Svätého Ducha. Neplakala nad sebou, nad martýriom, ktoré bolo pre iné dôvodom k náreku. Bolo to určite pôsobivé, zástup žien kráčal medzi kordónom vojakov a v čele išla vznešená, pokojná a iné na pokoj nabádajúca sv. Katarína, ktorá mala o chvíľu zomrieť.


Pred tým, ako jej vyhasili život, pomodlila sa. Tá modlitba má krásu hviezdneho jasu, ktorý ožaruje oblohu a vyžaruje z viacerých miest. Začala: “Pane Ježišu Kriste, môj Bože”. Cisár sa snažil prinútiť ju klaňať sa modlám a ona vyhlásila božstvo Ježiša Krista, aby ukázala, že neuznáva iného boha, len Krista.

Potom povedala: “ďakujem ti, že si ma postavil na skalu viery a viedol
moje kroky po ceste spásy”. To znamená: Ďakujem Ti, že Ti patrím, zdroju
mojej spásy, Ty si zdroj všetkého dobrého vo mne. Som dobrá, lebo Ty si
dobrý a dal si mi istotu katolíckej viery. Urobil si, aby som milovala
cnosť a dal si mi pevnosť v jej praktizovaní. Uznávam, že všetko, čo vo
mne je, je z Teba.

Pokračovala: “Otvor svoju náruč, ruky zranené na kríži a prijmi moju dušu, ktorú prinášam ako obetu na slávu Tvojho mena.” Čo môže byť krajšie? Prosila Ukrižovaného, aby rozpäl svoje zakrvavené náručie a prijal jej dušu, ktorá odchádza z tohoto života a ktorá uzrela zem, ktorá je presiaknutá jej mučeníckou krvou. Aká úžasná blízkosť! Aké stretnutie: Mučeník mučeníkov, Náš Pán Ježiš Kristus a táto hrdinská a veľkolepá mučenica, sv. Katarína z Alexandrie. Aká nádherná myšlienka, že jej krv sa zmieša s Krvou Nášho Pána. Aká hlboká myšlienka o spoločenstve svätých je vyjadrená touto túžbou. Mala takú obrovskú istotu, že bude prijatá do Neba, že žiadala Pána, aby ju objal. Aká obdivuhodná istota!

Potom sa modlila: “Odpusti mi hriechy, ktoré som spáchala z nevedomosti
a obmy moju dušu krvou, ktorú za Teba prelejem.” Bála sa, že sa dopustila nejakých hriechov a prosila, aby zásluhy jej mučeníctva ich obmyli.

“Nenechaj moje telo, zabité pre lásku k Tebe, v moci tých, čo ma nenávidia.” Keď poprosila Pána o to, aby sa postaral o jej dušu, prosila aj, aby sa postaral o jej telo. Tu je vidieť úctu, ktorú prechovávala ku svojmu telu, lebo svätosť tela bola základom pre jej cvičenie sa v cnosti. A ako úžasne Boh odpovedal! Keď zomrela, nechal anjelov, aby jej telo zobrali a odniesli k najmajestátnejšej hore, ktorá po Kalvárii existuje, na Sinaj, kde Boha dal ľuďom zákon. “Zhliadni láskavo na tento ľud a daj mu poznať pravdu.” Potom už nemyslela na seba ale na tých, ktorých opúšťala.

“A nakoniec, Pane, vo svojom nekonečnom milosrdenstve, pozdvihni tých,
čo Ťa budú vzývať skrze mňa, aby bolo Tvoje meno vždy oslávené.” Bola
si tak istá, že pôjde do neba, že sa už prihovárala za tých, ktorí sa k
nej budú modliť.

Keď sa domodlila, ticho pokynula vojakom, aby vykonali rozsudok. Bez
chvenia, bez túžby predĺžiť si život o kúsok. Bez sĺz, ktoré bývajú znakom strachu. Nie. Povedala všetko, čo chcela povedať a vydala sa do Božích rúk. Sťali ju a jej modlitba bola okamžite vypočutá.

O aké milosti prosiť sv. Katarínu? Prosme ju, aby sme si zachovali rovnakú
vyrovnanosť ako ona čeliac smrti, keď sa raz začne uskutočňovať trest, ktorý bol ohlásený vo Fatime a my budeme čeliť nepriateľom Cirkvi a kresťanstva. Sú dva druhy vyrovnanosti tvárou v tvár smrti. Jedna je vyrovnanosť idiota, druhá pochádza z milosti. Smrť, oddelenie tela a duše, a navonok ponorenie sa do ničoty je taká strašná vec, že je možné jej čeliť len dvoma možnými postojmi. Vyrovnanosťou idiota, ktorý nikdy nemyslí na dôsledky čohokoľvek a vyrovnanosťou človeka zahaleného milosťou.

Prosme teda sv. Katarínu, aby nám pomohla zachovať pokoj v každej
životnej situácii a najmä v nebezpečenstve života, či dokonca mučeníckej
smrti, ak to bude vôľa Panny Márie.


Sv. Katarína Alexandrijská – mučenica

Deň oslavy 25. november
* narodená koncom 3. storočia v Alexandrii, Egypt
+ zomrela medzi r. 311-313 v Alexandrii

Caravaggio, Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid (wikipedia.org)

Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Podľa nich sa Katarína – dcéra kráľa Kosta – narodila v egyptskej Alexandrii. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi.Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia.

Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila, tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo (preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom) a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila.
Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny.
Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov.

Tomáš Dominik 25. novembra 2020

Svätá Katarína Alexandrijská je mučenica, ktorá bola ako 18 ročná umučená rukami pohanského vládcu Maxentiusa. Cirkev ju zaraďuje medzi 14 svätých pomocníkov v núdzi, ktorých orodovanie u Boha sa uznáva ako osobitne účinné.

Svätá Katarína bola o 1100 rokov identifikovaná svätou Johankou z Arku ako jednou z tých, ktorá sa jej zjavila a radila jej, keď sa ako mladé dievča postavilo na čelo francúzskej armády katolíckeho kráľa v obrane Francúzska.

Podľa tradície, bola dcérou správcu egyptského najväčšieho mesta Alexandrie. Po zjavení Panny Márie s malým Ježišom, sa stala kresťankou. Celé detstvo venovala štúdiu, v ktorom vynikala. Chýry o jej vedecko filozofickej obhajobe kresťanstva sa dostali až k vtedajšiemu vládcovi Maxentiusovi, ktorý proti nej postavil 50 najlepších dobových filozofov. Tieto debaty nakoniec Katarína za prítomnosti ostatných vyhrala. Prítomní následne konvertovali na kresťanstvo, za čo ich Maxentius dal zavraždiť.

Zajal samotnú sv. Katarínu a uväznil ju. Po dlhom mučení, kedy jej telo bolo posiate ranami, ju dal zavraždiť. Počas väzenia ju navštívilo viac ako 200 ľudí, vrátane manželky vládcu Maxentiusa. Všetci sa po stretnutí s ňou obrátili na kresťanstvo, za čo každého čakala smrť. Keď Maxentius precitol, ponúkol sv. Katarína milosť za podmienky, že sa za neho vydá. Tá to odmietla s odôvodnením, že jej ženíchom je Kristus. Následne bola odsúdená na smrť na lámacom kolese, ktoré sa však rozpadlo vo chvíli, ako sa k nemu priblížila. Následne bola sťatá. Telo svätej Kataríny bolo nájdené mníchmi okolo roku 850 v blízkosti Hory Sinaj. Olej, ktorý z neho vychádzalo spôsobilo množstvo zázrakov a veľmi prispelo k rozvoji úcty k sv. Kataríny Alexandrijskej v stredoveku.
Na Slovensku sa v týchto dňoch slávi 400 výročie postavenia kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach- Postavili ho 21. decembra 1618 na podnet grófa Krištofa Erdodiho s manželkou Barborou Turzovou.

25. novembra

SV. KATARÍNA ALEXANDRIJSKÁ
mučeníčka
(3. stor.?)


Od vrcholného stredoveku sv. Katarína Alexandrijská patrila medzi najuctievanejšie svätice a viaceré iné svätice odvodzovali od nej svoje meno (Katarína Sienská, Katarína Švédska a i.). Avšak historici neposkytujú o nej spoľahlivé údaje. Jej najstaršie zachované (grécke) životopisy pochádzajú až zo 6. storočia a odvtedy až do 11. storočia priberali stále viac legendárnych prvkov.
Katarína sa v najstarších gréckych životopisoch nazývala Aicateriné, t. j. "stále čistá". Z toho sa odvodzoval starý latinský tvar mena Ecaterina a pravdepodobne aj ruské Jekaterina. Neskoršie sa v latinčine uchytil tvar Catharina, ktorému zodpovedá slovenské Katarína.

Podľa legendárnych životopisov Katarína žila v egyptskom veľkomeste Alexandrii a údajne pochádzala z kráľovského rodu. Vynikala múdrosťou a krásou. Keď vypuklo Maxenciovo (Maximínovo?) prenasledovanie kresťanov, Katarína mala približne 18 rokov. Cisár údajne osobne prišiel do Alexandrie, aby riadil hromadné obetovanie bohom. Vtedy sa deva aj so služobnicami odobrala k pohanskému chrámu, aby povzbudzovala kresťanov k vytrvalosti vo viere. Chytili ju a odviedli do cisárskeho paláca, kde jej cisár ponúkal manželstvo. Keď odmietla a nechcela sa zriecť kresťanskej viery, dal povolať pohanských filozofov a rečníkov, aby ju priviedli k zmene zmýšľania rozumovými dôkazmi. Avšak výsledok bol opačný: Katarína ich presvedčila o správnosti kresťanskej viery. Cisár dal učencov upáliť a Katarínu uväznil.
Legendárne životopisy hýria scénami, podľa ktorých Katarína priviedla ku kresťanskej viere mnohých, ktorí s ňou prišli do styku, vrátane cisárovnej. Cisár dal všetkých pozabíjať a kresťanskú divotvorkyňu odsúdil na roztrhanie ozubenými kolesami. Ale keď sa mučiarenské kolesá rozsypali a pozabíjali mučiteľov, cisár dal Katarínu sťať.
Legendy hovoria o zázračnom prenesení jej tela na polostrov Sinaj, kde je podľa nej pomenovaná hora a kláštor sv. Kataríny. Legenda môže vychádzať z historickej skutočnosti, že telo mučeníčky preniesli (v 7. stor.?) mnísi, ktorí sa ho usilovali zachrániť pred mohamedánskymi Arabmi, ktorí okupovali severnú Afriku.
Sv. Katarínu Alexandrijskú si uctievali ako patrónku filozofi a teológovia (osobitne na parížskej univerzite), väzni, kolári, dievčatá na vydaj.

Svätá Katarína bola nielen krásna a múdra

Spomienka na svätú Katarínu Alexandrijskú má pevné miesto v latinskom (25. november) i byzantskom (24. november) liturgickom kalendári.

Svätá Katarína Alexandrijská, rytina A. F. Girarda. Foto: wellcomecollection.org/search

Katarína Alexandrijská patrí k najviac uctievaným ženám medzi svätými. Aj keď jej život je pre historické bádanie rozsiahlo nejasný, predsa len môžeme vychádzať z toho, že v jej postave sa uchovala spomienka na ženu, ktorá disponovala veľkými intelektuálnymi schopnosťami a vedela ich aj použiť. V antike bola Alexandria mestom učencov. Vzdelanie a veda boli vtedy síce privilégiom mužov, ale je ťažko predstaviteľné, že by v duchovnom centre ako Alexandria mohli zostať nedostupné nadanej žene.

Informáciu o Kataríne podáva Synaxár: Katarína sa narodila okolo roku 290 a bola dcérou bohatého aristokrata. Popri bohatstve vlastnila aj výnimočnú krásu a vysokú inteligenciu, bola nadanou žiačkou najslávnejších učiteľov a ovládala viacero jazykov. Vo veku 18 rokov dosiahla taký vysoký stupeň poznania, že sa tešila všeobecnému obdivu. Kvôli jej aristokratickému pôvodu a kráse, bohatstvu a učenosti sa o ňu uchádzali mnohí mladí muži, avšak ona sa chcela vydať len za muža, ktorý by jej bol rovnocenný vo vznešenosti, kráse, bohatstve a múdrosti. Pustovník, ktorého jej matka poprosila o radu, odpovedal, že pozná veľmi dobre jedného muža, ktorého múdrosť je ešte väčšia ako múdrosť jej dcéry a ktorý je kráľom nad celým stvorením.

A Katarína sa nechala pokrstiť. V jednom videní si ju Ježiš vzal za ženu a nechal ju sľúbiť, že na zemi nevstúpi do manželstva so žiadnym iným mužom. V tom čase sa v Alexandrii zdržiaval cisár Maximinus Daia (308 – 313) a vyžadoval od obyvateľstva pod vyhrážkou mučenia a smrti, aby obetovalo rímskym bohom. Katarína šla k nemu, uznala ho ako vládcu, ale ostro odsúdila kult bohov. Cisár bol premožený jej krásou a múdrosťou a sľúbil, že z nej urobí cisárovnú, ak sa vráti k viere v bohov. Cisár dal predvolať päťdesiatich slávnych filozofov, ktorí mali diskutovať s Katarínou. Ona však presvedčila vzdelancov o kresťanskej viere. A keď dokonca prosili o krst, cisár ich dal popraviť, Katarínu však nechal mučiť kolesami.

S pomocou anjela Katarína prestála mučenie, čo malo za následok, že nielen cisárovná, ale aj blízky priateľ cisára a ďalších 200 vojakov sa prihlásilo k viere v Krista. Maximinus Daia nechal všetkých popraviť, ako poslednú Katarínu. Ona ešte povedala ďakovnú modlitbu, potom ju sťali. Z jej hrdla – takto sa informuje – vytieklo mlieko namiesto krvi. Katarínino telo potom anjeli priniesli z Alexandrie na Sinaj.

Katarína je príkladom toho, akú významnú rolu zohrávali ženy v starovekej cirkvi. V žiadnom prípade neboli donucované k mlčaniu, ale ohlasovali vieru a vystupovali za náboženskú a názorovú slobodu. Katarína a mnohé ďalšie ženy tohto obdobia, ktoré raz uznali vieru ako pravdu, šli cestou nasledovania Ježiša dôsledne až po mučeníctvo. Katarína bola jednou z kresťanov, ktorí sa nebáli tých, ktorí síce môžu zabiť telo, ale nie dušu. Katarína bola jednou z kresťanov, ktorých vláčia po súdoch, ktorým ale Duch vnuká, čo tam budú hovoriť, a ktorí vydávajú svedectvo o viere pred kráľmi, miestodržiteľmi a pohanmi. (Mt 10,28; Mk 13,11; Mt 27,2)

Na ikone vidíme mučenicu stvárnenú ako vznešenú mladú ženu v aristokratickom oblečení. Sebavedome a istá si vo svojej veci stojí s krížom v ruke pred nami a káže Krista, Ukrižovaného, ktorého pohania považujú za bláznovstvo, ktorého bláznovstvo je však múdrejšie ako všetci ľudia. (1 Kor 23nn) Na hlave má Katarína korunu ako odkaz na jej aristokratický pôvod, ale predovšetkým ako poznávacie znamenie tých, ktorí sa osvedčili vo viere. Katarína bola verná až po smrť. Zato dostala korunu života, ktorá je prisľúbená tým, ktorí milujú Boha. (2Tim 4,8; Jak 1,12; Zjv 2,10; Zjv 14,14)

Katarína je príkladom toho, že ženy zohrávali veľkú rolu pri šírení viery. Úctu, ktorú Ježiš prejavoval ženám, prvé spoločenstvá kresťanov nespochybňovali. Katarína si nenechala zakázať ani samostatné myslenie a vlastný názor. Cisár, ktorému išlo o moc, nemal žiadnu šancu voči jej argumentom, preto ju násilím odstránil zo sveta. Avšak učencov, ktorým išlo o poznanie a pravdu, Katarínine slová presvedčili. Uznali, že viera je cennejšia ako pozemská moc, cennejšia aj ako pozemský život.




Životopisné dáta:

Sv. Katarína sa narodila v Alexandrii v patricijskej rodine. Osobne
usvedčila cisára Maxentia z prenasledovania kresťanov a keď osobne
obrátila na vieru 50 učencov, nechal ich popraviť. Nenechala sa uplatiť
sľúbeným sobášom s panovníckou rodinou (samozrejme, ak odpadne od viery), tak ju nechali zviazať a uväznili ju. Keď sa Maxentius vrátil z inšpekcie vojenského tábora, našiel doma svoju ženu, veliteľa a 200 vojakov jej stráže obrátených na katolícku vieru. Dal ich všetkých popraviť. Potom
odsúdil Katarínu na smrť lámaním v kolese, ale to sa samo zázračne polámalo, a tak ju dal sťať. Priviedli ju na popravisko a jej mučenie sledovali davy, najmä žien z lepších rodín, ktoré nariekali nad jej osudom. Panna kráčala s veľkým pokojom. Pred smrťou povedala túto modlitbu:

“Pane Ježišu Kriste, môj Bože, ďakujem ti, že si ma postavil na skalu
viery a viedol moje kroky po ceste spásy. Otvor svoju náruč, ruky zranené na kríži a prijmi moju dušu, ktorú prinášam ako obetu na slávu Tvojho mena. Odpusti mi hriechy, ktoré som spáchala z nevedomosti a obmy moju dušu krvou, ktorú za Teba prelejem. Nenechaj moje telo, zabité pre lásku k Tebe, v moci tých, čo ma nenávidia. Zhliadni láskavo na tento ľud a daj mu poznať pravdu. A nakoniec, Pane, vo svojom nekonečnom milosrdenstve, pozdvihni tých, čo Ťa budú vzývať skrze mňa, aby bolo Tvoje meno vždy oslávené.”


Potom kázala vojakom, aby vykonali svoje rozkazy a bola sťatá jedinou
ranou. Zomrela 25. novembra asi v roku 310. Onedlho sa začali diať mnohé
zázraky. Jej telo, ako sama žiadala, anjeli odniesli a uložili na hore Sinai, aby odpočívalo tam, kde Boh napísal svoj zákon do kameňa a ktorý si ona verne zapísala do srdca. Katarína je jedna zo 14 pomocníkov, bola jedným z hlasov, ktoré počula sv. Jana z Arcu. Je patrónka filozofov, učencov, slúžok a advokátov.


Prvá vec, ktorá ma napadá je, že v tej dobe boli ženy z vysokej
spoločnosti kultivované a dobré. Dnes sa také ženy formujú do skupín,
kde znevažujú a potupujú všetky dobré zámery. Aký potenciál mala
krajina, kde ženy z dôležitých rodín nasledovali sv. Katarínu až na
popravisko, plakali nad ňou, súcitili s ňou, s mučeníčkou, ktorej život
zobral nenávistný cisár? Cisár bol všemohúci. Mohol odsúdiť hocikoho.
Ale ony zostali napriek tomu so sv. Katarínou.


Nádherný kontrast tu vidíme medzi duchmi a rozličnými milosťami, ktoré
dáva Duch Svätý. Tie dámy plakali, pravdepodobne zasiahnuté darom sĺz.
Ale sv. Katarína nie, tá kráčala pokojne, ticho a nebojácne na smrť, zahalená iným druhom milosti Svätého Ducha. Neplakala nad sebou, nad martýriom, ktoré bolo pre iné dôvodom k náreku. Bolo to určite pôsobivé, zástup žien kráčal medzi kordónom vojakov a v čele išla vznešená, pokojná a iné na pokoj nabádajúca sv. Katarína, ktorá mala o chvíľu zomrieť.


Pred tým, ako jej vyhasili život, pomodlila sa. Tá modlitba má krásu hviezdneho jasu, ktorý ožaruje oblohu a vyžaruje z viacerých miest. Začala: “Pane Ježišu Kriste, môj Bože“. Cisár sa snažil prinútiť ju klaňať sa modlám a ona vyhlásila božstvo Ježiša Krista, aby ukázala, že neuznáva iného boha, len Krista.


Potom povedala: „ďakujem ti, že si ma postavil na skalu viery a viedol
moje kroky po ceste spásy“. To znamená: Ďakujem Ti, že Ti patrím, zdroju
mojej spásy, Ty si zdroj všetkého dobrého vo mne. Som dobrá, lebo Ty si
dobrý a dal si mi istotu katolíckej viery. Urobil si, aby som milovala
cnosť a dal si mi pevnosť v jej praktizovaní. Uznávam, že všetko, čo vo
mne je, je z Teba.

Pokračovala: „Otvor svoju náruč, ruky zranené na kríži a prijmi moju dušu, ktorú prinášam ako obetu na slávu Tvojho mena.“ Čo môže byť krajšie? Prosila Ukrižovaného, aby rozpäl svoje zakrvavené náručie a prijal jej dušu, ktorá odchádza z tohoto života a ktorá uzrela zem, ktorá je presiaknutá jej mučeníckou krvou. Aká úžasná blízkosť! Aké stretnutie: Mučeník mučeníkov, Náš Pán Ježiš Kristus a táto hrdinská a veľkolepá mučenica, sv. Katarína z Alexandrie. Aká nádherná myšlienka, že jej krv sa zmieša s Krvou Nášho Pána. Aká hlboká myšlienka o spoločenstve svätých je vyjadrená touto túžbou. Mala takú obrovskú istotu, že bude prijatá do Neba, že žiadala Pána, aby ju objal. Aká obdivuhodná istota!

Potom sa modlila: „Odpusti mi hriechy, ktoré som spáchala z nevedomosti
a obmy moju dušu krvou, ktorú za Teba prelejem.” Bála sa, že sa dopustila nejakých hriechov a prosila, aby zásluhy jej mučeníctva ich obmyli.

“Nenechaj moje telo, zabité pre lásku k Tebe, v moci tých, čo ma nenávidia.” Keď poprosila Pána o to, aby sa postaral o jej dušu, prosila aj, aby sa postaral o jej telo. Tu je vidieť úctu, ktorú prechovávala ku svojmu telu, lebo svätosť tela bola základom pre jej cvičenie sa v cnosti. A ako úžasne Boh odpovedal! Keď zomrela, nechal anjelov, aby jej telo zobrali a odniesli k najmajestátnejšej hore, ktorá po Kalvárii existuje, na Sinaj, kde Boha dal ľuďom zákon. “Zhliadni láskavo na tento ľud a daj mu poznať pravdu.” Potom už nemyslela na seba ale na tých, ktorých opúšťala.


“A nakoniec, Pane, vo svojom nekonečnom milosrdenstve, pozdvihni tých,
čo Ťa budú vzývať skrze mňa, aby bolo Tvoje meno vždy oslávené.” Bola
si tak istá, že pôjde do neba, že sa už prihovárala za tých, ktorí sa k
nej budú modliť.

Keď sa domodlila, ticho pokynula vojakom, aby vykonali rozsudok. Bez
chvenia, bez túžby predĺžiť si život o kúsok. Bez sĺz, ktoré bývajú znakom strachu. Nie. Povedala všetko, čo chcela povedať a vydala sa do Božích rúk. Sťali ju a jej modlitba bola okamžite vypočutá.

O aké milosti prosiť sv. Katarínu? Prosme ju, aby sme si zachovali rovnakú
vyrovnanosť ako ona čeliac smrti, keď sa raz začne uskutočňovať trest, ktorý bol ohlásený vo Fatime a my budeme čeliť nepriateľom Cirkvi a kresťanstva. Sú dva druhy vyrovnanosti tvárou v tvár smrti. Jedna je vyrovnanosť idiota, druhá pochádza z milosti. Smrť, oddelenie tela a duše, a navonok ponorenie sa do ničoty je taká strašná vec, že je možné jej čeliť len dvoma možnými postojmi. Vyrovnanosťou idiota, ktorý nikdy nemyslí na dôsledky čohokoľvek a vyrovnanosťou človeka zahaleného milosťou.


Prosme teda sv. Katarínu, aby nám pomohla zachovať pokoj v každej
životnej situácii a najmä v nebezpečenstve života, či dokonca mučeníckej
smrti, ak to bude vôľa Panny Márie.




Kláštor sv.Kataríny-hora Sinai