P O P O L C O V Á....S T R E D A - 14.február 2024
Popolcová streda 14.február 2024
PRACH SI , A NA PRACH SA OBRÁTIŠ
Po niekoľkých dňoch bujarej veselosti a zábavy obdobia Fašiangov...ako ostrý meč prerazí čas , mocný,pochmúrny hlas boží...
LEBO ...PRACH ...SI ..A .. NA ...SA...OBRÁTIŠ....a vpadneme do smutného,bolestného obdobia pokánia,pôstu,modlitieb...do ponurého,šerého pôstneho obdobia,ktoré nám mohutne pripomína pominuteľnosť a tvrdý fakt...že sme tu len na chvíľu...na krátkej pozemskej dovolenke...na pár rokov...Tú krátku dovolenku Boh určil každému človeku inak...začiatok dovolenky vieme...ale jej posledný deň nevieme,je krutým a bolestným tajomstvom...lebo môže byť už aj zajtra...a nevieme,či dostaneme tú milosť,aby sme mohli predstúpiť pred Večného Sudcu duchovne pripravení a prijať náš konečný rozsudok obopínajúci celú večnosť...a ktorý už nie je možné zvrátiť...Preto aj pre túto desivú,temnú skutočnosť konca každého ľudského života zaviedla sv.cirkev obdobie pokánia...ktorý začne dnes Popolcovou Stredou...aby sme sa úprimným pokáním a ozajstnou zmenou očistili a pripravili na slávenie radostného Vzkriesenia Krista na Veľkú noc,ale i našu duchovnú očistu a pokánie ako prípravu na našu vlastnú SMRŤ...
V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!" Genezis 3 -19
Márnosť nad márnosť...všetko je márnosť ....telo sa zmení v prach..ostáva len nesmrteľná duša...všetky bohatstva sveta sa raz rozsypú v prach...každého živého na konci cesty čaká smrť...Popolcová streda a Veľký pôst človeka upriamujú na veľké pravdy...že tu na zemi je len dočasne...ako na dovolenke a raz musí všetko zanechať a odísť do prachu zeme...
14.februára 2024 prichádza Smutná,uplakaná Popolcová streda...ktorá prináša od pradávna bolestnú, ubíjajúcu PRAVDU...PRACH... SI... A... NA... PRACH... SA... OBRÁTIŠ...tento rok sa s Popolcovou Stredou zviezol a doviezol aj sv.Valentín...patrón zaľúbených a zamilovaných,ktorý to už do Fašiangov nestíhol...ale prach večnej pravdy padne aj na nich,na zaľúbených,milencov...a pripomenie všetkým krutú,bolestnú pravdu...o krátkom ľudskom živote,o pominuteľnosti a volaní večnosti...kam všetci živí spejeme...Lebo... PRACH SI A NA PRACH SA OBRÁTIŠ...
14.Február r.869 v Ríme umiera sv.Konštantín...,ktorý prijal v kláštore meno Cyril...uplynulo 1155 rokov od jeho smrti... Chorľavý Konštantín sa v Ríme utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a 14. februára 869 skonal. Pochovaný bol v chráme sv. Klimenta v Ríme.
14.Februára r.269 bol popravený-sťatý sv.Valentín,kňaz a mučeník ,patrón zaľúbených,zamilovaných a snúbencov,ktorého popravili za krátkeho prenasledovania za rímskeho cisára Klaudia II.Gótskeho
Popolcová streda
Genezis 3, 9-24
Gn 3,9-24
9 I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: "Kde si?"
10 On odpovedal: "Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl." 11 Vravel mu: "Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!" 12 Adam odpovedal: "Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol." 13 Potom povedal Pán, Boh, žene: "Prečo si to urobila?!" A ona odpovedala: "Had ma naviedol, i jedla som." 14 Tu povedal Pán, Boh, hadovi: "Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! 15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu."
16 Žene povedal: "Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou." 17 "A Adamovi povedal: "Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: "Nesmieš z neho jesť!", nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. 18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.
19 V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!" 20 Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich. 21 Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich. 22 Potom im Pán, Boh, povedal: "Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky!" 23 A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. 24 Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.
Malá čiastka zeme
1) Malá čiastka zeme tu ťa prikryje, po tom putovaní telo ti zhnije. Tu ťa zemská starosť viacej netrápi, tohto sveta márnosť v nič sa obráti. 2) Malá čiastka zeme tu ti je istá, ju už posvätila Krv Pán Krista. V nej všetko zanecháš a v tmavom hrobe k prvej sa navrátiš zasa podobe. 3) Čo máš tu na zemi, všetko opustíš, s priateľmi sa teraz smutne rozlúčiš. Keď taká časť zeme skryje raz aj nás, budeme ti rovní vo všetkom v ten čas. 4) Do hrobu už zložme chladné to telo, bo na tejto zemi dosť už trpelo. Nech pod znakom kríža tíško spočíva, duša ale v nebi slávu požíva.
Popolcová streda
kríž z popola na čele kresťanky Iný názov
Škaredá streda Druh
kresťanský sviatok Dátum
streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou Rok 2022
Márnosť nad márnosť...všetko je len márnosť ....telo sa zmení v prach..ostáva len nesmrteľná duša...všetky bohatstva sveta sa raz rozsypú v prach...každého živého na konci cesty čaká smrť...Popolcová streda a Veľký pôst človeka upriamujú na tieto veľké,smutné pravdy...že tu na zemi je človek len dočasne...ako na dovolenke a raz musí všetko zanechať a odísť do prachu zeme...
Súčasťou omše na Popolcovú stredu je značenie kríža popolom na čelá veriacich
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnútradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ (Gn 3, 19) alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium .“
Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Veľkým piatkom).
Z histórie Popolcovej stredy
Popolcová streda, alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou, do týchto dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkou nocou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.
Označenie popolom: veľmi staré gesto s históriou
Poznačenie popolom sa nachádza v Starom zákone mnohokrát ako znak smútku a poníženia, v znamení prosby o Božie milosrdenstvo. A tak pred postupujúcou asýrskou armádou, ktorej velil impozantný Holofernes, „všetci Izraeliti z Jeruzalema, ženy a deti vrátane, padli tvárou nadol pred svätyňou a s hlavami pokrytými popolom vystreli ruky pred Hospodinom.“ ( por. Jud, 4). Rovnako Jób po takmer rúhavom volaní k Bohu sa vracia k nemu v úplnej dôvere a sľubuje, že sa na znak pokánia posype popolom. ( Job 42, 6). Prorok Jeremiáš vyzýva celý izraelský národ, aby sa „zvalil v popole“. (por. Jer 6)
Na Popolcovú stredu nik od nás nečaká vyváľať sa v popole – dostaneme z neho len štipku na čelo, no dôležitý je postoj srdca.
Popol pôstu predznamenáva našu smrť
„Prach si a v prach sa obrátiš“ Túto formulku počujeme na Popolcovú stredu každý rok, ale nie je to smutné. Vieme predsa, že sme smrteľní – prečo sa na to snažiť zabudnúť? – bolo by tragické, keby sa náš život skončil smrťou. Ale nie je to tak.
Vedomie, že sme povolaní k večnému životu, prisľúbenému vzkrieseniu, mení pohľad na všetko, čo tvorí náš každodenný život: znovu objavujeme jeho skutočný rozmer, rozmer večnosti. Čím viac si uvedomujeme, že naša existencia nie je obmedzená na pozemský horizont, tým viac sa usilujeme usmerniť svoj život na dosiahnutie Božieho kráľovstva.
Prijatie popola prejavuje našu túžbu po obrátení a pokání
„Obráťte sa a verte evanjeliu!“ , hovorí dnes liturgie. Ak to preložíme do dnešného jazyka, znamená to: „Konvertuj a ver!“ , čo je celkom dobrý program! A Pán nás dnes slovami prvého čítania prosí: „Obráťte sa ku mne celým srdcom!“
Hriech nie je obyčajné porušenie pravidla, ale rana uštedrená láskyplnému vzťahu, aký má Boh k nám. Dať dieťaťu porozumieť vážnosti hriechu – a dôležitosti obrátenia – nezačína učením mravného kódexu, ale objavením nekonečnej lásky Boha!
Hriešnik je ten, ktorý je otočený k Bohu chrbtom. Obrátenie srdca ma postaví tvárou v tvár k Nemu, ako malé dieťa, ktoré sa po tom, čo urobilo zle, vracia k svojmu otcovi a hľadí do jeho tváre s úplnou dôverou.
Strohosť pôstneho popola nás pozýva k radosti. Kresťan nie je masochista, ktorý by sa pokoril pre potešenie! Nejde mu ani tak o pohľad na jeho hriech, ako o pohľad na Boha, plač nad svojimi chybami, ako o žasnutie nad nekonečnou láskou a milosrdenstvom Otca.
Prijímanie popola počas liturgie Popolcovej stredy je proces lásky a dôvery vpísaný do kresťanského spoločenstva. Vyznávame svoj hriech, skladáme pred Pána svoj kríž, ale ešte viac vyznávame nekonečné Božie milosrdenstvo: „Zmiluj sa nado mnou, Bože môj, vo svojej láske, podľa svojho veľkého milosrdenstva, zotri môj hriech!“ (Žalm 50)
Popolcová streda Čo oslavuje Popolcová streda?
Popolcová streda je kresťanským sviatkom. Začína sa ním pôstne obdobie, ktoré je 40 dní (nepočítajúc nedele), pôstom a pokáním pred slávením Veľkej noci.
Kedy je Popolcová streda?
Popolcová streda nastáva 46 dní pred Veľkou nocou. Od Veľkej noci sa v kalendári pohybuje tiež Popolcová streda. Najskorší deň môže nastať 4. februára a posledný je 10. marca.
Tu je niekoľko dátumov Popolcovej stredy: 22. februára 2012 13. februára 2013 5. marca 2014 18. februára 2015 10. februára 2016 1. marca 2017 14. februára 2018 6. marca 2019
Mnoho kresťanov sa zúčastňuje na bohoslužbe Popolcovej stredy. Počas tejto služby si kňaz alebo kazateľ môžu popolmi trieť znamenie kríža na čele. Popol predstavuje smútok a pokánie. Niekedy sa popol zhromažďuje pri spaľovaní dlaní z Kvetnej nedele z predchádzajúceho roku.
Kresťania sa na Popolcovú stredu často postia. Môžu mať jedno plné jedlo a dve menšie jedlá, ale veľa sa postia na deň chlebom a vodou. V tento deň tiež nejedia mäso.
Pôst môže pokračovať počas celého pôstu, najmä na Veľký piatok. Kresťania sa okrem pôstu často vzdávajú niečoho pre pôstne obdobie ako ponuku obety. To je zvyčajne niečo, čo ľudí baví, ako je čokoláda, hranie videohier, horúca voda na sprchovanie alebo dokonca spánok v posteli.
História Popolcovej stredy
Deň popolcovej stredy sa v Biblii nezmieňuje, ale slúži na počesť udalostí, ktoré sa v Biblii stali. 40 dní pôstu má znamenať 40 dní, ktoré Ježiš strávil v púšti tým, že ich pokúšal diabol. Poprašovanie popola sa v Biblii spomína ako znak smútku a pokánia. Kríž nakreslený na čele symbolizuje kríž, na ktorom Ježiš zomrel, aby očistil svet od jeho hriechov.
Predpokladá sa, že popolcovú stredu bol prvýkrát pozorovaný v Stredovek okolo 8. stor. Prvýkrát sa volal Deň popola. Odvtedy sa táto prax stala každoročným rituálom v mnohých kresťanských cirkvách vrátane katolíkov, luteránov a metodistov.
Fakty o Popolcovej strede Popolcová streda nastáva deň po Mardi Gras alebo posledný deň karnevalu. V stredoveku bol popol sypaný skôr na hlavu, než aby bol ťahaný krížom na čelo. Mnoho ľudí drží popol na čele po celý deň. Je to znamenie, že sú hriešnici a potrebujú Božie odpustenie. Pretože dodržiavanie Popolcovej stredy nie je v Biblii prikázané, je v niektorých kresťanských cirkvách povinnosťou ju dodržiavať. Patrí sem aj pôstne obdobie. V Biblii sa často používa obdobie 40 dní.
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používal pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu kresťanstva.
Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa, či smerovania vlastného života. Vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.
Prípravný obdobím pred Veľkou nocou v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách, v Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pre Veľkou nocou / medzi 4. februárom a 11. marcom /. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu kňazi , alebo diakon v takýto predveľkonočný čas na omšiach robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami : - Pamätaj, že prach si, na prach sa obrátiš. -
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8.storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov , ktorí v tento deň začínali cestu pokánia .Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostaní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu nahradilo značenie krížika na čelo.
Greckokatolíci / byzantského obradu /, ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci / latinského obradu / . Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pre Lazarovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú greckokatolíci aj soboty a nedele / zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú /. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie , zmenu zmýšľania nad svojím životom. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - stredy a v piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriaci rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary , bohoslužba nemá anaforu / eucharistický kanón / premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň , na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho, či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.
Z histórie :
V učení Dvanástich apoštolov zo začiatku 3. storočia sa odporúča jeden až dvojdňový pôst pred krstom a dvoj až trojdňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul štyridsaťdňový pôst, ktorý sa odporúčal veriacim už na začiatku 4. storočia. Číslo štyridsať malo svoj posvätný význam : Ježiš Kristus sa pôstil štyridsať dní pred svojím verejným vystúpením , štyridsať dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, štyridsať dní sa pôstil Mojžiš na vrchu Sinaj, štyridsať putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrch Horeb, kam k nemu prišiel Boh.
Pôvodne pôstne pravidlá boli veľmi prísne, dovoľovali požívanie jedla len jeden krát denne. Okrem toho boli sprísnené abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky, napríklad maslo, syry. Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a pôstenia boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini. Pôstné obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte do nedávna nazývala Quadragesima / grecky tesserakostes /, t.j. štyridsať dni pred Veľkou nocou.
Začiatkom 5. Storočia sv. Maximus, turínsky biskup zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali : Septuagesima - táto nedeľa bola u nás známa pod menom Deviatnik, potom sú to nedele : Sexagesima a Quinquagesima. Spolu so štyridsaťdňovým pôstom tvorili prípravu, symbolizujúcu sedemdesiat rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký / 590 -604 / pred narodením Krista vytvoril pre tieto osobitné prosebné v modlitby. Pápež Alexander III. /1159 - 1181 / nariadil, aby sa spev Alleluja - podobne ako v štyridsaťdňovom pôstnom období nahradili invokáciou / Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae / Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy /. V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ cez rok.
História Popolcovej stredy a pôstu
Veselé fašiangové obdobie, charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním ukončuje Popolcová (alebo latinsky Dies cinerum či ľudovo škaredá, keďže to bol aj sviatok žien) streda ako počiatočný deň 40-dňového pôstu, predchádzajúci Veľkú noc. Pretože do tohto časového úseku nezapočítavajú nedele, v skutočnosti je to 46. deň pred Veľkou nocou. Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky - najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka. Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, ktorý je záväzný pre každého kresťana vo veku od 18 do 60 rokov formou zdržiavania sa mäsitého pokrmu, ktorý je povinný pre každého od 14 rokov. Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, čiže nemá pevne stanovený dátum. Vyplýva to z faktu, že predchádza Veľkej noci, ktorej časové umiestnenie v roku je tiež pohyblivé. Pôst, začínajúci Popolcovou stredou sa začína vždy v stredu siedmeho týždňa pred Veľkou nocou. Tento princíp platí nielen v rímsko-katolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.
Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“. Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu – sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život. Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je pomazaný kňazom na čele popolom v tvare kríža. Toto značenie má dva dôvody: každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista. Dôkazy o akejsi príprave na Veľkú noc existujú od najstarších čias Cirkvi. Napríklad svätý Irenej († 203) napísal pápežovi svätému Viktorovi I. list, v ktorom sa vyjadril k sláveniu Veľkej noci a rozdielom medzi zvykmi na Východe a Západe: „Spor sa netýka len dňa, ale aj skutočný charakter pôstu. Niektorí si myslia, že by sa mali postiť jeden deň, iní dva, iní ešte viac; niektorí nechávajú svoj „deň“ na koniec 40 hodín. Takéto odchýlky v dodržiavaní nevznikli v našej dobe, ale oveľa skôr - v dobe našich predkov. Keď Rufinus preložil túto pasáž z gréčtiny do latinčiny, interpunkcia medzi „40“ a „hodinami“ spôsobila, že význam vyzeral ako „40 dní, dvadsaťštyri hodín denne“. Dôležitosťou tohto úryvku však zostáva, že od čias „našich praotcov“ – vždy výraz pre apoštolov – existovalo 40-dňové obdobie prípravy na pôstne obdobie. Skutočné praktiky a trvanie pôstu však stále neboli v celej Cirkvi rovnomerné. Pôst sa stal regulárnejším po legalizácii kresťanstva v roku 313. Nicejský koncil (325) vo svojich disciplinárnych kánonoch poznamenal, že každý rok by sa mali konať dve provinčné synody, „jedna pred 40 dňami pôstu“. Svätý Atanáz († 373) v týchto „Slávnostných listoch“ prosil svoju kongregáciu, aby sa pred intenzívnejším pôstom Veľkého týždňa postila 40 dní. Svätý Cyril Jeruzalemský († 386) dal vo svojich Katechetických prednáškach dal katechumenom 18 predkrstných pokynov. Svätý Cyril Alexandrijský († 444) vo svojej sérii „Slávnostných listov“ zaznamenal aj praktiky a trvanie pôstu, pričom zdôraznil 40-dňové obdobie pôstu. Napokon pápež svätý Lev († 461) kázal, že veriaci musia „pôstmi naplniť apoštolské ustanovenie 40 dní“, pričom opäť poukázal na apoštolský pôvod pôstu. Dá sa teda s istotou dospieť k záveru, že na konci štvrtého storočia existovalo 40-dňové obdobie prípravy na Veľkú noc, známe ako pôst, a že modlitba a pôst boli jeho hlavnými duchovnými cvičeniami. Samozrejme, číslo „40“ malo vždy osobitný duchovný význam, pokiaľ ide o prípravu. Na vrchu Sinaj sa pripravoval na prijatie Desatora: „Mojžiš tam zostal s Pánom 40 dní a 40 nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu.“ (Ex 34,28). Eliáš kráčal „40 dní a 40 nocí“ na vrch Hospodinov, vrch Horeb (iný názov pre Sinaj) (1 Kr 19,8). A čo je najdôležitejšie, Ježiš sa postil a modlil „40 dní a 40 nocí“ na púšti predtým, ako začal svoju verejnú službu (Mt 4,2). Keď bolo ustanovených 40 dní pôstu, ďalší vývoj sa týkal toho, aký veľký pôst sa má robiť. Napríklad v Jeruzaleme sa ľudia postili 40 dní, od pondelka do piatku, ale nie v sobotu alebo nedeľu, takže pôst trval osem týždňov. V Ríme a na Západe sa ľudia postili šesť týždňov, od pondelka do soboty, takže pôst trval šesť týždňov. Nakoniec prevládol pôst šesť dní v týždni počas šiestich týždňov a bola zavedená Popolcová streda, aby sa počet pôstnych dní pred Veľkou nocou zvýšil na 40. Pravidlá pôstu boli rôzne. Niektoré oblasti Cirkvi sa zdržali všetkých foriem mäsa a živočíšnych produktov, zatiaľ čo iné urobili výnimky pre jedlo, ako sú ryby. Napríklad pápež svätý Gregor († 604), ktorý písal svätému Augustínovi z Canterbury, vydal toto pravidlo: „Zdržiavame sa tela, mäsa a všetkého, čo pochádza z mäsa, ako mlieko, syr a vajcia.“ Všeobecným pravidlom bolo aj to, že človek má jesť jedno jedlo denne, večer alebo o 15:00 Aj tieto pôstne pravidlá sa tiež vyvíjali. Nakoniec bolo povolené menšie občerstvenie počas dňa, aby si človek udržal sily z ručnej práce. Jesť ryby bolo povolené a neskôr aj mäso bolo povolené cez týždeň okrem Popolcovej stredy a piatku. Dalo sa povolenie jedenia mliečnych výrobkov, ak sa vykonávala zbožná práca, a nakoniec sa toto pravidlo úplne uvoľnilo. (Abstinencia dokonca aj mliečnych výrobkov viedla k praxi požehnania veľkonočných vajíčok a jedenia palaciniek na fašiangový utorok, deň pred Popolcovou stredou.) V priebehu rokov boli v Pôstnych slávnostiach vykonané úpravy, vďaka ktorým sú naše praktiky nielen jednoduché, ale aj ľahké. Popolcovou stredou sa stále začína pôst, ktorý trvá 40 dní, okrem nedele. Súčasné zákony o pôste a abstinencii sú veľmi jednoduché: Na Popolcovú stredu a Veľký piatok sa veriaci postia (majú len jedno plné jedlo denne a menšie občerstvenie, aby si udržali silu) a zdržiavajú sa mäsa; v ostatné piatky pôstu sa veriaci zdržiavajú mäsa. Ľudia sú stále povzbudzovaní, „aby sa niečoho vzdali“ pre pôst ako obetu. Okrem toho treba klásť dôraz na vykonávanie duchovných prác, ako je účasť na krížovej ceste, účasť na svätej omši, vyčlenenie týždennej posvätnej hodiny pred Najsvätejšou sviatosťou, čas na osobnú modlitbu a duchovné čítanie a najmä dobrá spoveď a prijatie sviatostného rozhrešenia. Hoci sa praktiky mohli v priebehu storočí vyvíjať, zameranie zostáva rovnaké: činiť pokánie z hriechu, obnoviť svoju vieru a pripraviť sa na radostné slávenie tajomstiev našej spásy. Hlavným zmyslom tohto obdobia však nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od Boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Aj v prvom čítaní dňa nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa. Obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha. Aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľnili celé naše srdce pre nášho Pána. Aby Pán mohol v nás konať. Aby sme si Ho v srdci niesli všade, kde budeme. V jednote s ním potom budeme svetlom sveta a soľou zeme.
Obdobie veľkonočného pôstu sa začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda. Dátum sa ráta podľa lunárneho kalendára a pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Tento sviatok je pohyblivý a tento rok pripadne na stredu 1. marca.
Slávenie Popolcovej stredy bolo zavedené v 7. storočí. Týmto dňom sa začal pôst. Bol to čas, kedy bolo už zjedené mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek. Jedli sa už zväčša kaše, strukoviny, kyslá kapusta či múčne jedlá. Pili sa bylinkové čaje. Organizmus sa tak prečistil, oddýchol si pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového cyklu.
Pôst mal pomôcť nájsť človeku cestu k duchovným hodnotám. Človek sa má pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov, na Veľkú Noc, na sviatok spojený so vzkriesením Ježiša. V tento deň sa chodilo do kostola na popolec. Odtiaľ je aj názov ,,Popolcová streda”. Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň obliekali v zmysle tradícií kajúci odev, ktorý bol v smútočných farbách. Na hlavu si sypali popol.
Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Popol musí pochádzať z ratolestí, posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roku. Dodnes je zvykom hovoriť, že keď človek urobí chybu, že si ,,sype popol na hlavu”, aby tak napravil, čo spôsobil, či pokazil a vyprosil si od Boha odpustenie.
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom.
Podľa starého zvyku pozostávala Popolcová streda z nejakej pôstnej polievky, napríklad to bola kyslá mliečna polievka. Robili sa aj múčne jedlá, války, čiže šúľance. Zbožnejšie ženy jedávali až večer, aj to len niečo malé, na zahnanie hladu.
Zo zeme si bol vzatý a do zeme sa raz navrátiš....
To je smutný údel každého človeka...
Všetky sviatky spojené s Veľkou nocou sú pohyblivé a menia sa každý rok ináč.Najdôležitejší je dátum-stanovenie Veľkej noci.
Veľká noc sa slávi na pamiatku úteku Židov /Izraelitov/ z egyptského otroctvá.Pripomína posvätnú noc,kedy si Židia svoje dvere označili krvou obetovaného baránka a v tú noc chodil anjel smrti a zabíjal všetko prvorodené,aj prvorodených synov...kde na dverách nebolo označenie znakom krvi.V ten deň dal faraón prikaz,aby Izraeliti mohli opustiť Egypt.
Rok 2024 kresťanského gregoriánskeho kalendára je u Židov rok 5784 od stvorenia sveta...
Útek Židov z Egyptského otroctva sa udial v jarnom období pravdepodobne za vlády egyptského faróna Merenptaha /panoval od konca júla alebo začiatku augusta 1213 do 2. mája1203 pred Kr. /
Židia slávili Pesach-teda Veľkú noc vždy 15 dňa jarného mesiaca Nisan a to 7 dní...Pre rok 2024 je židovský 15 Nisan -23.apríla 2024 a sviatky trvajú 7 dní do 21.apríla...Židovský jarný mesiac Nisan trvá 30 dní a v roku 2024 je od 9.4 do 8.5 roku 2024.Ježiš bol ukrižovaný a umrel na kríži v prípravný deň -14 Nisana pred Veľkou nocou-sobota 15 Nisana,čo je pravdepodobne piatok /Veľký piatok / 7.apríla roku 30 nášho letopočtu...
V prvých storočiach kresťanskej doby nebol dátum sviatku Veľkej noci presne určený...aby kopíroval židovskú Veľkú noc.Na cirkevnom koncile v Nicei roku 325 sa záväzne určil dátum Veľkej noci :
Veľká noc je vždy PRVÁ NEDEĽA PO PRVOM JARNOM SPLNE MESIACA.../prvý jarný deň -21.3. -astronomická jar/
Fáza Mesiaca je tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme. Mení sa periodicky zmenou polohy Mesiaca pri pohybe okolo Zeme relatívne vzhľadom na Zem a Slnko. Keď je Mesiac medzi Zemou a Slnkom, strana Mesiaca privrátená k Zemi nie je osvetlená a príslušná fáza Mesiaca sa nazýva nov.Od jedného splnu do druhého splnu je cca 29,5 dňa
Dĺžka synodického mesiaca je 29d 12h 44 m 02,8s – 29,530 59 stredných slnečných dní. Po ubehnutí jedného siderického mesiaca opíše Mesiac okolo Zeme 360°, no potrebuje ešte asi 2d 5h, aby sa dostal do rovnakej polohy vzhľadom na Zem a Slnko – do rovnakej fázy pozorovanej zo Zeme – do novu.
Jarná rovnodennosť je úradne stanovená na 21.marec /hoci sa astronomická môže reálne odlišovať/
Určenie dátumu Veľkej noci: / je rozhodujúci prvý jarný spln mesiaca/
1/ Ak padne prvý jarný spln mesiaca na nedeľu 21.marca- Veľká noc bude až za týždeň - 28.marca
2/ Ak padne prvý jarný spln mesiaca na sobotu 21.marca...tak Veľká noc bude už 22.marca
3/ Ak padne prvý jarný spln na sobotu 20.marca /teda posledný deň zimného obdobia/ tak najbližší prvý jarný spln mesiaca bude až o mesiac 18 apríla -25.apríla /najneskorší možný dátum Veľkej noci/
Veľká noc teda môže byť v rozmedzí 22. marca až 25.apríla
Vzhľadom k tomu,že ľudia sa pred tisícmi rokmi riadili podľa hviezd,slnka a mesiaca...tak ostal aj dátum Veľkej noci závislý na splne mesiaca...
Pre rok 2023 je Veľká noc určená na nedeľu 31.3.2024...Prvý jarný spln mesiaca v roku 2024 -25.3.-pondelok a najbližšia nedeľa je 31.3.-ako Veľká noc.
Keď sa odpočíta 40 dní pôstu...tak začiatok Veľkého pôstu v r. 2024 pripadá na stredu 14.2.2024 -Popolcová streda
Do obdobia pôstu sa ale nepočítajú nedele /v období od 14.2.2024 do 31.3.2024 t.j za 40 dní je 6 nedieľ -6 pôstných nediel,čo je celkom obdobie 46 dní...pôstu...
Po Veľkej noci sa počítajú všetky cirkevné sviatky od dátumu Veľkej noci
Veľký piatok bude 29.3.2024
Veľkonočná nedeľa bude 31.3.2024
Veľkonočný pondelok bude 1. apríla 2024
40 dní po Veľkej noci je Nanebovstúpenie Pána,vždy vo štvrtok - 9.máj /31.3 + 40 dní =9.máj 2024/
10 dní po Nanebovstúpení Pána - 9 a 10 = 19.mája 2024 sú Turíce -Zoslanie Ducha svätého / vždy nedeľa/
23.5.2024 -sviatok Nášho Pána Ježiša Krista,najvyššieho a večného kňaza / ide o nový sviatok,na Slovensku sa slávi od r.2014/
Týždeň po sviatku Turíc sa slávi sviatok Najsvätejšej Trojice /vždy nedeľa/-26.5.2024
4 dni po sviatku Najsvätejšej Trojice /vždy vo štvrtok po Trojici/ je sviatok Najsvätejšieho Tela a krvi Krista /Božie Telo/= 30.5. 2024 -štvrtok
Za týždeň po sviatku Božieho Tela -/vždy v piatok/ -sa slávi sviatok Najsvätejšieho Božského srdca Ježišovho - piatok -7.júna 2024
Deň po sviatku Božského srdca Ježišovho sa slávi sviatok Nepoškvrneného Srdca Preblahoslavenej Panny Márie - v sobotu 8.júna 2024 /vždy v sobotu/
LEBO ...PRACH ...SI ..A .. NA ...SA...OBRÁTIŠ....a vpadneme do smutného,bolestného obdobia pokánia,pôstu,modlitieb...do ponurého,šerého pôstneho obdobia,ktoré nám mohutne pripomína pominuteľnosť a tvrdý fakt...že sme tu len na chvíľu...na krátkej pozemskej dovolenke...na pár rokov...Tú krátku dovolenku Boh určil každému človeku inak...začiatok dovolenky vieme...ale jej posledný deň nevieme …Viac
LEBO ...PRACH ...SI ..A .. NA ...SA...OBRÁTIŠ....a vpadneme do smutného,bolestného obdobia pokánia,pôstu,modlitieb...do ponurého,šerého pôstneho obdobia,ktoré nám mohutne pripomína pominuteľnosť a tvrdý fakt...že sme tu len na chvíľu...na krátkej pozemskej dovolenke...na pár rokov...Tú krátku dovolenku Boh určil každému človeku inak...začiatok dovolenky vieme...ale jej posledný deň nevieme,je krutým a bolestným tajomstvom...lebo môže byť už aj zajtra...a nevieme,či dostaneme tú milosť,aby sme mohli predstúpiť pred Večného Sudcu duchovne pripravení a prijať náš konečný rozsudok obopínajúci celú večnosť...a ktorý už nie je možné zvrátiť...Preto aj pre túto desivú,temnú skutočnosť konca každého ľudského života zaviedla sv.cirkev obdobie pokánia...ktorý začne dnes Popolcovou Stredou...aby sme sa úprimným pokáním a ozajstnou zmenou očistili a pripravili na slávenie radostného Vzkriesenia Krista na Veľkú noc,ale i našu duchovnú očistu a pokánie ako prípravu na našu vlastnú SMRŤ...
