Šikanovanie veriacich týkajúce sa predovšetkým sv. prijímania, ale aj cez zákaz kľačať v kostole.

Šikanovanie veriacich týkajúce sa predovšetkým sv. prijímania, ale aj cez zákaz kľačať v kostole.
Hoci o koronavírusovej epidémii už niekoľko týždňov nemôže byť v Európe reč, ak vôbec mnohé opatrenia boli oprávnené, prináša táto panika stále nové plody.

Zverejnené štúdie dokazujú, že nákazlivosť týmto vírusom je zreteľne nižšia, než sa vlády doteraz domnievali, ale veriaci a zodpovední funkcionári sú vystavovaní stále novému šikanovaniu. Môže sa dnes ešte kľačanie pokladať za „politicky korektné“?

Je známe, že počet obetí koronavírusy v nemeckom priestore je pod priemerom úmrtnosti na sezónnu chrípku a v niektorých krajinách ako Belgicko, Francúzsko, Veľká Británia a Španielsku dosiahol úroveň silnej chrípkovej vlny.
Úplne sa zamlčuje, že Svetová zdravotnícka organizácia v Ženeve oznámila na tlačovej konferencii Video, že podľa doteraz známych podkladov nakazení jedinci, ktorí nevykazujú žiadne symptómy choroby, nemôžu byť pre ďalších jedincov zdrojom nákazy. Opačný názor bol doteraz hlavným argumentom pre radikálne opatrenia. Podľa týchto údajov infikovaní jedinci bez symptómov alebo len s malými ťažkosťami boli pokladaní za najnebezpečnejších šíriteľov nákazy, pretože nepoužívajú žiadne ochranné opatrenia a stýkajú sa s ďalšími ľuďmi. Tento názor sa medzi ľuďmi divoko rozšíril, hoci bol neodôvodnený.

Tento omyl bol tiež zodpovedný za to, že vlády a vládni epidemiológovia zverejňovali s veľkou publicitou počty nakazených osôb, pričom tieto údaje mali zmysel maximálne pre štatistikou. Tieto počty boli počas celých mesiacov hlavným nástrojom pre vytváranie paniky a odôvodňovania mimoriadnych opatrení pod vplyvom sporného radikalizmu. Podľa posledných oznámení SZO bolo potrebné tieto opatrenia považovať za ľahšie kontrolovateľné nebezpečenstvo. Nie len teraz, ale od samého začiatku.

Prečo nie sú tieto poznatky nezverejňujú? Všetko nasvedčuje tomu, že vec nahráva farmaceutickému priemyslu a miliardovým obchodom lobistov ako je Bill Gates. Niektorí to považujú za nástroj kontroly obyvateľstva.

Faktom je:
14. mája Aba Grifoni, Daniela Weiskopf, Sydney Ramirez, Davey Smith a ďalší mikrobiológovia a imunológovia zverejnili štúdiu, v ktorej konštatujú, že 60% ľudí je proti koronavírusu úplne imúnna, pretože v skutočnosti skrze občasné „nachladnutia“ sú pod vplyvom SARS-CoV -2 a nie pod koronavírusom. Nebezpečenstvo tohto vírusu je potrebné redukovať na faktor 5. (Štúdia)

Cirkevné šikanovanie
A čo robí cirkev, ktorá visí na perách ministrov zdravotníctva, ktorí (aspoň v Nemecku) nemajú žiadnu odbornú kompetenciu? Zavádzajú absurdný boj proti prijímaniu do úst. Pritom významní a zodpovední lekári jednotne zastávajú názor, že prijímanie na jazyk je najlepšou ochranou.
V Bologni, červenom hrade Talianska, kde pápež František uzavrel pakt medzi politickou a cirkevnou mocou, žasnú veriaci nad prívalom šikanovania.

7. mája podpísala talianska vláda s TBK spoločný protokol o obnove bohoslužieb. Ten obsahuje pre niektorých veriacich poľutovaniahodné šikanovanie, týkajúce sa predovšetkým sv. prijímania. V Bologni si arcibiskup Zuppi pridal ešte dodatočné opatrenia, ktoré v protokole nie sú.

V jeho diecéze bol totiž zahájený nielen boj proti prijímaniu do úst, ale aj proti kľačaniu.
Oboje je už niekoľko rokov niektorým cirkevným kruhom tŕňom v oku. „Správny“ kresťan vraj nekľačí, ale stojí, aby mal s Bohom oči v rovnakej výške. Tak nejako znejú slová nariadenia. S koronavírusom sa tu prihrieva zvláštna vlastná polievočka.

Na šikanovanie sa sťažujú aj veriaci vo svätyni v Lorete. Tento svätý dom mohol byť celé mesiace navštevovaný len domácim obyvateľstvom. Teraz sa tu nesmie kľačať. Ak tak niekto urobí, je vyzvaný, aby sa postavil. Vo svätyni môžu veriaci zotrvať iba tri minúty, pretože ju vraj „nie je možné stále dezinfikovať“.

Obrazy vo farskom kostole sv. Pavla z Ravony dokumentujú tento dvojaký boj proti eucharistickej úcte. Kostol zasvätený sv. Pavlovi je prvýkrát spomínaný roku 990. Vtedy bol spojený s jednou ženskou kongregácií. Od roku 1123 až 1630 bol pri chráme augustiniánsky kláštor, ktorý sa stal obeťou morovej epidémie. Kostol vtedy slúžil krátko ako lazaret a augustiniáni tu pôsobili až do roku 1655. Roku 1454 tu bol vybudovaný farský kostol, o ktorý sa staral diecézny klérus. Dvakrát tu bol kult prerušený. 1866 zabralo spojené talianske kráľovstvo kostol i faru na vojenské účely a 1899, kedy bol starý kostol zbúraný a nahradený novým väčším.

K ďalšiemu prerušeniu tisícročných bohoslužieb došlo až na jar v roku 2020 kvôli opatreniam proti koronavírusu.

Giuseppe Nardi, Katholisches
alianciazanedelu.sk/archiv/6459