Poučenie o sviatostiach (2)
(M.Valtorta,Evanjelium,ako mi bolo odhalené10/351)
,,A vezmite chlieb a víno tak, ako som to urobil ja, požehnajte ich v mojom mene, lámte a rozdávajte ich, aby sa kresťania živili mnou. A z chleba a vína urobte ešte obetu nebeskému Otcovi a potom ju používajte na pamiatku obety, ktorú som obetoval ja, a dokonal na kríži pre vašu spásu. Ja, Kňaz a Obeta, sám som sa obetoval a nechal stýrať, pretože keby som nechcel ja, nik iný by to za mňa urobiť nemohol. Vy, moji kňazi, robte to na moju pamiatku, aby nekonečné poklady mojej obety vystupovali k Bohu a zhovievavo zostupovali na všetkých, krorí ich vzývajú s neochvejnou vierou.
S neochvejnou vierou, povedal som. Nevyžadujú sa vedomosti, ale viera, aby mal človek z eucharistického pokrmu a z eucharistickej obety úžitok. Viera, že v tom chlebe a víne, ktoré človek poverený mnou a tými, čo po mne prídu, - vami, tebou, Peter, nový veľkňaz novej Cirkvi, tebou, Jakub Alfejov, tebou, Ján, tebou, Ondrej, tebou, Šimon, tebou, Filip, tebou, Bartolomej, tebou, Tomáš, tebou, Júda Tadeáš, tebou, Matúš, tebou, Jakub Zebedejov -, bude premieňať v mojom mene, je moje pravé telo a moja pravá krv. A kto sa nimi bude živiť, bude prjímať moje telo, krv, dušu a božstvo. A ten, kto ma reálne obetuje, obetuje Ježiša Krista, ako sa on obetoval za hriechy sveta. Môže ma prijať chlapec či človek bez vzdelania, rovnako ako učenec a dospelý. A chlapec i človek bez vzdelania bude mať rovnaký úžitok z prinesenej obety, ako ktokoľvek z vás. Stačí, keď v nich bude viera a Pánova milosť.
Vy však prijmete nový krst, krst Ducha Svätého. Sľúbil som vám ho a dostanete ho. Sám Duch svätý zostúpi na vás. Poviem vám, kedy. Budete ním naplnení, aby ste upevňovali kresťanov v milosti a vlievali im dary Tešiteľa. Kráľovská sviatosť, o niečo menšia než kňazstvo, nech má vznešenosť Mojžišových svätení s vkladaním rúk a pomazaním voňavým olejom, ktorý sa kedysi používal na svätenie kňazov.*
Nie. Nepozerajte sa na seba tak vystrašene! Nehovorím znesväcujúce slová! Neučím vás znesväcujúci úkon! Dôstojnosť kresťana je, opakujem, len o málo menšia ako kňazstvo. Kde žijú kňazi? V chráme. A kresťan bude žijúcim chrámom. Čo robia kňazi? Slúžia Bohu modlitbami, obetami a starostlivosťou o veriacich. Tak by mali robiť... A kresťan bude slúžiť Bohu modlitbou, obetou a bratskou láskou.
A budete počúvať vyznania hriechov tak, ako som ja počúval vaše i mnohých, a keď som videl pravú kajúcnosť, odpúšťal som.
Ste vzrušení? Prečo? Bojíte sa, že nebudete vedieť rozlišovať? Už neraz som hovoril o hriechu a o posudzovaní hriechu. Dbajte však, aby ste pri posudzovaní hriechu zohľadňovali sedem podmienok, pre ktoré nejaký čin môže alebo nemusí byť hriechom, a o ich rôznej závažnosti. Zhrniem to. Kedy človek zhrešil, koľkokrát, kto zhrešil, s kým, s čím, aká je matéria hriechu, aká príčina, prečo zhrešil. No nebojte sa. Duch Svätý vám pomôže.
Z celého srdca vás zaprisahám, aby ste žili sväto. Svätý život natoľko zväčší vo vás nadprirodzené svetlo, že sa naučíte čítať v ľudských srdciach bez omylov a budete môcť láskavo povedať hriešnikom, ktorí sa ostýchajú odhaliť svoje previnenia, stav ich srdca a s autoritou ho povedať tým, ktorí odmietajú vyznať ich, pričom bojazlivým pomôžete a nekajúcich pokoríte. Majte na pamäti, že zem stráca toho, ktorý odpúšťal, a že vy musíte byť tými, akým som bol ja: spravodlivý, trpezlivý, milosrdný, nie však slaboch. Povedal som vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. Preto každého človeka posudzujte rozvážne a nenechajte sa ovplyvniť sympatiami či antipatiami, darmi alebo hrozbami, buďte nestranní vo všetkom a pri všetkých, ako je Boh, majúc na pamäti ľudskú slabosť a úklady jeho nepriateľov.
Pripomínam vám, že Boh občas dopustí aj pády svojich vyvolených. Nie pre to, že by sa mu páčilo vidieť ich padnúť, ale preto, že z pádu môže povstať budúci úžitok. Podajte teda ruku tomu, kto padol, pretože neviete, či ten pád nie je rozhodujúcou krízou v zle, ktoré navždy umiera a zanecháva v krvi očistu, plodiacu zdravie. V našom prípade plodiacu svätosť.
Zato k tým, ktorí k mojej krvi nebudú mať úctu, a s dušou práve očistenou sa opäť budú stokrát vrhať do blata, buďte prísni. Nezlorečte im, no buďte prísni, napomínajte ich, pokarhajte ich sedemdesiat krát sedem ráz a ku krajnému trestu vylúčenia od vyvoleného ľudu sa uchýľte až vtedy, keď vás donúti konať ich tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, ktorý pohoršuje bratov, aby ste sa aj vy nestali spolupáchateľmi ich činov. Spomeňte si, čo som vám povedal: Keď sa tvoj brat prehreší, napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte dvoch alebo troch svedkov. Keby ani to nestačilo, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.
V Mojžišovom zákone je manželstvo zmluvou.** V novom kresťanskom náboženstve nech je to posvätný a nerozlučiteľný úkon, na ktorý nech zostúpi milosť Pána, aby z manželov urobil svojich dvoch služobníkov na rozmnožovanie ľudského rodu.
Usilujte sa od prvej chvíle radiť manželovi, patriacemu k novému náboženstvu, aby obrátil manželského partnera nachádzajúceho sa ešte mimo počtu veriacich, aby ho prijal, aby sa tak vyhli bolestným rozdielom v zmýšľaní, a v dôsledku toho narušeniu pokoja, čo sme pozorovali medzi nami. No keď ide o veriacich v Pána, nech sa zo žiadneho dôvodu nerozváže to, čo Boh spojil. A v prípade, keď manželská stránka, kresťan, je spojený s pohanom, radím, aby ten niesol svoj kríž trpezlivo, v tichosti a aj so silou, aby na obranu svojej viery dokázal aj zomrieť, ale aby nezanechal manželskú stránku, s ktorou sa spojil s plným súhlasom. Toto je moja rada pre dokonalejší život v manželskom stave, kým nebude rozšírením kresťanstva možné, aby sa uzatvárali manželstvá medzi veriacimi. Teda nech je puto posvätné a nerozlučiteľné a láska svätá.
Bolo by zle, keby sa pre tvrdosť sŕdc malo stať v novej viere to, čo sa stávalo vo starej, teda umožnilo prepustenie a rozpad manželstva, aby sa vyhlo pohoršeniam spôsobeným ľudskou žiadostivosťou. Veru, hovorím vám, že v každom stave, i v manželskom, každý musí niesť svoj kríž. A veru, hovorím vám tiež, že nijaký tlak nesmie pokriviť vašu autoritu, aby ste povedali: ,Nie je to dovolené' tomu, kto chce uzavrieť nové manželstvo prv, než jeden z manželov zomrie. Je lepšie, hovorím vám, ak sa jedna hnijúca časť oddelí, sama, či nasledovaná inými, než by sa mala držať v tele Cirkvi za cenu toho, že by sa jej umožnilo niečo, čo by sa priečilo svätosti manželstva, nad čím by sa pokorní mohli pohoršiť, a mohli by preto nepriaznivo zmýšľať o kňazskej bezúhonnosti a o hodnote bohatstva či moci.
Svadba je vážny a svätý úkon. A aby som to zdôraznil, zúčastnil som sa na svadbe, a vykonal som tam prvý zázrak. Beda však, ak sa zvrhne na žiadostivosť a rozmarnosť. Manželstvo, prirodzená zmluva medzi mužom a ženou, sa odteraz povyšuje na duchovnú zmluvu, skrze ktorú duše dvoch, ktorí sa milujú, prisahajú slúžiť Pánovi vo vzájomnej láske ponúknutej jemu, v poslušnosti jeho príkazu rozmnožovať sa, aby dali deti Pánovi. "
* Ex 29,1-35 Lv 8,1-36
** Tob 7,14
,,A vezmite chlieb a víno tak, ako som to urobil ja, požehnajte ich v mojom mene, lámte a rozdávajte ich, aby sa kresťania živili mnou. A z chleba a vína urobte ešte obetu nebeskému Otcovi a potom ju používajte na pamiatku obety, ktorú som obetoval ja, a dokonal na kríži pre vašu spásu. Ja, Kňaz a Obeta, sám som sa obetoval a nechal stýrať, pretože keby som nechcel ja, nik iný by to za mňa urobiť nemohol. Vy, moji kňazi, robte to na moju pamiatku, aby nekonečné poklady mojej obety vystupovali k Bohu a zhovievavo zostupovali na všetkých, krorí ich vzývajú s neochvejnou vierou.
S neochvejnou vierou, povedal som. Nevyžadujú sa vedomosti, ale viera, aby mal človek z eucharistického pokrmu a z eucharistickej obety úžitok. Viera, že v tom chlebe a víne, ktoré človek poverený mnou a tými, čo po mne prídu, - vami, tebou, Peter, nový veľkňaz novej Cirkvi, tebou, Jakub Alfejov, tebou, Ján, tebou, Ondrej, tebou, Šimon, tebou, Filip, tebou, Bartolomej, tebou, Tomáš, tebou, Júda Tadeáš, tebou, Matúš, tebou, Jakub Zebedejov -, bude premieňať v mojom mene, je moje pravé telo a moja pravá krv. A kto sa nimi bude živiť, bude prjímať moje telo, krv, dušu a božstvo. A ten, kto ma reálne obetuje, obetuje Ježiša Krista, ako sa on obetoval za hriechy sveta. Môže ma prijať chlapec či človek bez vzdelania, rovnako ako učenec a dospelý. A chlapec i človek bez vzdelania bude mať rovnaký úžitok z prinesenej obety, ako ktokoľvek z vás. Stačí, keď v nich bude viera a Pánova milosť.
Vy však prijmete nový krst, krst Ducha Svätého. Sľúbil som vám ho a dostanete ho. Sám Duch svätý zostúpi na vás. Poviem vám, kedy. Budete ním naplnení, aby ste upevňovali kresťanov v milosti a vlievali im dary Tešiteľa. Kráľovská sviatosť, o niečo menšia než kňazstvo, nech má vznešenosť Mojžišových svätení s vkladaním rúk a pomazaním voňavým olejom, ktorý sa kedysi používal na svätenie kňazov.*
Nie. Nepozerajte sa na seba tak vystrašene! Nehovorím znesväcujúce slová! Neučím vás znesväcujúci úkon! Dôstojnosť kresťana je, opakujem, len o málo menšia ako kňazstvo. Kde žijú kňazi? V chráme. A kresťan bude žijúcim chrámom. Čo robia kňazi? Slúžia Bohu modlitbami, obetami a starostlivosťou o veriacich. Tak by mali robiť... A kresťan bude slúžiť Bohu modlitbou, obetou a bratskou láskou.
A budete počúvať vyznania hriechov tak, ako som ja počúval vaše i mnohých, a keď som videl pravú kajúcnosť, odpúšťal som.
Ste vzrušení? Prečo? Bojíte sa, že nebudete vedieť rozlišovať? Už neraz som hovoril o hriechu a o posudzovaní hriechu. Dbajte však, aby ste pri posudzovaní hriechu zohľadňovali sedem podmienok, pre ktoré nejaký čin môže alebo nemusí byť hriechom, a o ich rôznej závažnosti. Zhrniem to. Kedy človek zhrešil, koľkokrát, kto zhrešil, s kým, s čím, aká je matéria hriechu, aká príčina, prečo zhrešil. No nebojte sa. Duch Svätý vám pomôže.
Z celého srdca vás zaprisahám, aby ste žili sväto. Svätý život natoľko zväčší vo vás nadprirodzené svetlo, že sa naučíte čítať v ľudských srdciach bez omylov a budete môcť láskavo povedať hriešnikom, ktorí sa ostýchajú odhaliť svoje previnenia, stav ich srdca a s autoritou ho povedať tým, ktorí odmietajú vyznať ich, pričom bojazlivým pomôžete a nekajúcich pokoríte. Majte na pamäti, že zem stráca toho, ktorý odpúšťal, a že vy musíte byť tými, akým som bol ja: spravodlivý, trpezlivý, milosrdný, nie však slaboch. Povedal som vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. Preto každého človeka posudzujte rozvážne a nenechajte sa ovplyvniť sympatiami či antipatiami, darmi alebo hrozbami, buďte nestranní vo všetkom a pri všetkých, ako je Boh, majúc na pamäti ľudskú slabosť a úklady jeho nepriateľov.
Pripomínam vám, že Boh občas dopustí aj pády svojich vyvolených. Nie pre to, že by sa mu páčilo vidieť ich padnúť, ale preto, že z pádu môže povstať budúci úžitok. Podajte teda ruku tomu, kto padol, pretože neviete, či ten pád nie je rozhodujúcou krízou v zle, ktoré navždy umiera a zanecháva v krvi očistu, plodiacu zdravie. V našom prípade plodiacu svätosť.
Zato k tým, ktorí k mojej krvi nebudú mať úctu, a s dušou práve očistenou sa opäť budú stokrát vrhať do blata, buďte prísni. Nezlorečte im, no buďte prísni, napomínajte ich, pokarhajte ich sedemdesiat krát sedem ráz a ku krajnému trestu vylúčenia od vyvoleného ľudu sa uchýľte až vtedy, keď vás donúti konať ich tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, ktorý pohoršuje bratov, aby ste sa aj vy nestali spolupáchateľmi ich činov. Spomeňte si, čo som vám povedal: Keď sa tvoj brat prehreší, napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte dvoch alebo troch svedkov. Keby ani to nestačilo, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.
V Mojžišovom zákone je manželstvo zmluvou.** V novom kresťanskom náboženstve nech je to posvätný a nerozlučiteľný úkon, na ktorý nech zostúpi milosť Pána, aby z manželov urobil svojich dvoch služobníkov na rozmnožovanie ľudského rodu.
Usilujte sa od prvej chvíle radiť manželovi, patriacemu k novému náboženstvu, aby obrátil manželského partnera nachádzajúceho sa ešte mimo počtu veriacich, aby ho prijal, aby sa tak vyhli bolestným rozdielom v zmýšľaní, a v dôsledku toho narušeniu pokoja, čo sme pozorovali medzi nami. No keď ide o veriacich v Pána, nech sa zo žiadneho dôvodu nerozváže to, čo Boh spojil. A v prípade, keď manželská stránka, kresťan, je spojený s pohanom, radím, aby ten niesol svoj kríž trpezlivo, v tichosti a aj so silou, aby na obranu svojej viery dokázal aj zomrieť, ale aby nezanechal manželskú stránku, s ktorou sa spojil s plným súhlasom. Toto je moja rada pre dokonalejší život v manželskom stave, kým nebude rozšírením kresťanstva možné, aby sa uzatvárali manželstvá medzi veriacimi. Teda nech je puto posvätné a nerozlučiteľné a láska svätá.
Bolo by zle, keby sa pre tvrdosť sŕdc malo stať v novej viere to, čo sa stávalo vo starej, teda umožnilo prepustenie a rozpad manželstva, aby sa vyhlo pohoršeniam spôsobeným ľudskou žiadostivosťou. Veru, hovorím vám, že v každom stave, i v manželskom, každý musí niesť svoj kríž. A veru, hovorím vám tiež, že nijaký tlak nesmie pokriviť vašu autoritu, aby ste povedali: ,Nie je to dovolené' tomu, kto chce uzavrieť nové manželstvo prv, než jeden z manželov zomrie. Je lepšie, hovorím vám, ak sa jedna hnijúca časť oddelí, sama, či nasledovaná inými, než by sa mala držať v tele Cirkvi za cenu toho, že by sa jej umožnilo niečo, čo by sa priečilo svätosti manželstva, nad čím by sa pokorní mohli pohoršiť, a mohli by preto nepriaznivo zmýšľať o kňazskej bezúhonnosti a o hodnote bohatstva či moci.
Svadba je vážny a svätý úkon. A aby som to zdôraznil, zúčastnil som sa na svadbe, a vykonal som tam prvý zázrak. Beda však, ak sa zvrhne na žiadostivosť a rozmarnosť. Manželstvo, prirodzená zmluva medzi mužom a ženou, sa odteraz povyšuje na duchovnú zmluvu, skrze ktorú duše dvoch, ktorí sa milujú, prisahajú slúžiť Pánovi vo vzájomnej láske ponúknutej jemu, v poslušnosti jeho príkazu rozmnožovať sa, aby dali deti Pánovi. "
* Ex 29,1-35 Lv 8,1-36
** Tob 7,14