Poučenie o sviatostiach (1)
(M.Valtorta,Evanjelium,ako mi bolo odhalené,10/347)
Sú na inom husto zalesnenom vrchu neďaleko Nazareta, ku ktorému sa vinie cesta po jeho úpätí.
Ježiš ich posadí do kruhu, najbližšie sú apoštoli, za nimi učeníci, tí ktorí sa nerozišli na rôzne miesta.
Len čo si posadajú a stíchnu, všetci sa sústredia na Ježišovu reč. Hovorí:
,,Venujte mi úplnú pozornosť, pretože vám budem hovoriť o vrcholne dôležitých veciach. Neporozumejete ešte všetkému, ani to všetko nebudete chápať správne. Ale ten, ktorý príde po mne, vám umožní pochopiť. Počúvajte ma teda.
Nik nie je väčšmi presvedčený než vy, že bez Božej pomoci človek ľahko zhreší, pretože jeho telesná konštitúcia, zoslabená hriechom, je príliš slabá. Bol by som teda neprezieravý Vykupiteľ, keby som vám po tom, čo som dal za vaše vykúpenie tak veľa, neposkytol aj prostriedky, aby ste sa uchovali v ovocí mojej obety.
Viete, že náchylnosť hrešiť pochádza z prvého hriechu, ktorý pozbavil ľudí milosti, a zbavuje ich duchovnej sily: spojenia s milosťou. Aby bola však navrátená aj budúcim generáciam, je potrebný istý prostriedok. Prostriedok, ktorý nebude len obradný úkon, ale ktorý tomu, kto ho prijme, skutočne vtlačí ozajstný charakter Božích detí, akými boli Adam a Eva, ktorých duša oživovaná milosťou vlastnila vznešené dary, ktoré milovaným stvoreniam daroval Boh.
Vy viete, čo človek mal a čo stratil. Teraz sa skrze moju obetu brány otvorili a rieka milosti môže prúdiť na všetkých, ktorí si ju žiadajú z lásky ku mne. A preto budú mať ľudia charakter Božích detí pre zásluhy Prvorodeného medzi ľuďmi, toho, kto sa vám prihovára, vášho Vykupiteľa, vášho večného Veľkňaza, vášho brata v Otcovi, vášho Učiteľa. Bude to od Ježiša Krista a skrze Ježiša Krista, že ľuďia terajší i budúci budú môcť vlastniť nebo a tešiť sa z Boha, konečného cieľa človeka.
Doteraz ani tí najspravodlivejší zo spravodlivých, i keď boli obrezaní ako synovia vyvoleného ľudu, nemohli dosiahnuť tento cieľ. Boh síce zohľadnil ich čnosti a mali pripravené miesta v nebi, ale bolo pre nich zatvorené a nemohli sa tešiť z Boha, pretože na požehnaných záhonoch ich duší, prekvitajúcich všetkými čnosťami, bol aj prekliaty strom dedičného hriechu, a nemohla ho zničiť nijaká akokoľvek svätá činnosť, ani sa nedalo vojsť do neba s koreňmi a haluzím takého zhubného stromu. V Prípravný deň sa vzdychy patriarchov, prorokov a všetkých spravodlivých Izraela utíšili v radosti z dovŕšeného vykúpenia, a duše, belšie ako sneh na horách, lebo boli také čnostné, stratili aj poslednú škvrnu, ktorá ich odlučovala od neba.
Svet však pokračuje. Povstávajú a povstanú nové generácie. Ľudia mnohých národov budú prichádzať ku Kristovi. Môže Kristus umrieť v každej nove generácii, aby ju spasil, alebo pre každý národ, ktorý k nemu príde? Nie. Kristus raz zomrel a už nikdy viac nezomrie, naveky. Majú teda tieto generácie, tieto národy, zmúdreť skrze moje Slovo, no nevlastniť nebo a netešiť sa z Boha, pretože sú zranené dedičným hriechom? Ani to nie. Nebolo by to spravodlivé voči nim, lebo ich láska ku mne by bola márna, a ani voči mne, lebo by som zomrel len pre veľmi málo ľudí. A teda? Ako zlúčiť tieto odlišné veci? Aký nový zázrak urobí Kristus - ktorý ich už urobil toľko - skôr než odíde zo sveta do neba po tom, čo miloval ľudí natoľko, že za nich chcel zomrieť?
Jeden som už urobil tým, že som vám zanechal svoje telo a krv za posilujúci a posväcujúci pokrm, ako pamiatku svojej lásky - a dal som vám príkaz, aby ste to, čo som urobil, ako pamiatku na mňa; ako posväcujúci prostriedok pre učeníkov, aj pre ich učeníkov, až do konca sveta. No spomínate si, čo som urobil v ten večer, keď ste už boli zvonka očistení? Opásal som si zásteru, umyl som vám nohy a jednému z vás, pohoršenému z toho príliš ponižujúceho gesta, som odvetil: ,Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.'
Vy ste nechápali, čo som chcel povedať, o akom podiele som hovoril, aký symbol som urobil. Nuž, poviem vám to. Okrem toho, že som vás poučil o pokore a nevyhnutnosti byť čistými, aby ste mohli vojsť a byť súčasťou môjho kráľovstva, okrem láskavého upozornenia, že Boh od spravodlivého človeka, teda od človeka čistého duchom i intelektom, vyžaduje len posledné umytie časti, ktorá sa nevyhnutne najľahšie zašpiní aj u spravodlivých, bárs len samotným prachom, ktorý pri nevyhnutnom spolužití medzi ľuďmi dopadá na umyté údy, na umyté telo, naučil som vás i čosi iné. Umyl som vám nohy, najnižšiu časť tela, tú, ktorá sa pohybuje v blate, prachu a občas i v špine, aby som označil telo, telesnú časť človeka, ktoré je vždy nedokonalé. Niekedy je to sotva badateľná nedokonalosť, ktorú vidí len Boh, ale ktorú treba strážiť, aby nezmohutnela a nestala sa zvykom, a treba s ňou bojovať, aby sa vykorenila.
Umyl som vám teda nohy. Kedy? Predtým, než som lámal chlieb a víno a premenil ich na moje telo a na moju krv. Pretože ja som Baránok Boží a nemôžem zostúpiť tam, kde je stopa Satana. Teda najprv som vás umyl. Potom som sa vám dal. Aj vy budete umývať krstom tých, čo prídu ku mne, aby neprijímali moje telo nehodne a aby sa pre nich nezmenilo na hrozné odsúdenie na smrť.
Ľakáte sa. Pozeráte sa jeden na druhého. Pohľadmi sa pýtate: ,A čo Judáš?' Hovorím vám: ,Judáš si zjedol svoju smrť.' Najvyšší úkon lásky sa mu nedotkol srdca. Posledný pokus jeho Učiteľa narazil na jeho kamenné srdce a na tom kameni bol namiesto znaku tau vyrytý hrozný znak Satana, znamenie šelmy.
Umyl som vás teda skôr, ako som vás vpustil na eucharistickú hostinu, skôr, ako som vypočul vyznanie vašich hriechov, skôr, ako som na vás zoslal Ducha Svätého, a tým charakter pravých kresťanov, a mojich kňazov posilnených milosťou. Takto robte teda aj ostatným, ktorých budete pripravovať na kresťanský život.
Krstite vodou v mene jediného a trojjediného Boha a v mojom mene, a skrze moje nekonečné zásluhy, aby sa tak v srdciach zotrel dedičný hriech, odpustili hriechy, vliala do nich milosť sväté čnosti, a aby do zasvätených chrámov, ktorými budú telá ľudí žijúcich v Pánovej milosti, mohol zostúpiť a urobiť si v nich príbytok Duch Svätý.
Voda bola potrebná na zrušenie hriechu? Voda sa nedotýka duše, to nie. Tak ako ani nehmotný znak sa nedotýka pohľadu človeka, takého telesného vo všetkom jeho počínaní. Mohol som pokojne vliať život aj bez viditeľného prostriedku. Ale kto by tomu uveril? Koľkí ľudia dokážu pevne veriť bez toho, že by videli? Vezmite teda zo starého Mojžišovho zákona očistnú vodu používanú na očistenie nečistých, a ich znovuprijatie do tábora potom, čo sa poškvrnili dotykom s mŕtvolou. Veru, každý človek, ktorý sa narodí, je poškvrnený, lebo bol v kontaktu s dušou mŕtvou pre milosť. Nech sa teda očistí očistnou vodou od nečistého kontaktu a stane sa tak hodnou vstúpiť do večného chrámu.
Nech je vám voda drahá... Po tom, čo som odčiňoval a vykupoval počas tridsiatich troch rokov namáhavého života, ktorý som zavŕšil umučením, po tom, čo som dal všetku svoju krv za hriechy ľudí, z bezkrvného dokonaného tela Mučeníka vyšli liečivé vody, aby zmyli dedičný hriech. Dokonanou obetou som vás z tohto hriechu vykúpil. Keby ma na prahu života nejaký môj božský zázrak donútil zostúpiť z kríža, veru, hovorím vám, že preliatou krvou by som očistil hriechy, ale nie dedičný hriech. Preň bolo nevyhnutné úplné dovŕšenie obety. Naozaj, uzdravujúce vody, o ktorých hovorí Ezechiel,* vyšli z môjho boku. Ponorte si do nich duše, aby z nich vyšli nepoškvrnené a mohli prijať Ducha Svätého, ktorý - na pamiatku toho dychu, čo Stvoriteľ vdýchol do Adama, aby mu dal ducha a tým i svoj obraz a podobu - príde, aby opäť dýchal a prebýval v srdciach vykúpených ľudí.
Krstite mojím krstom, ale v mene Trojjediného Boha, pretože skutočne, keby Otec nechcel a Duch nekonal, Slovo by sa nebolo vtelilo a vy byste nedostali vykúpenie. Preto je spravodlivé a náležité, aby každý človek dostal život skrze tých, čo sa spojili so zámerom dať mu ho, a aby sa menoval Otec, Syn a Duch Svätý pri úkone krstu, ktorý sa podľa mňa bude nazývať kresťanský, na odlíšenie od iných úkonov, minulých či budúcich, ktoré budú obradmi, nie však nezmazateľnými znakmi na nesmrteľnej časti.
* Ez 47,1-12
Sú na inom husto zalesnenom vrchu neďaleko Nazareta, ku ktorému sa vinie cesta po jeho úpätí.
Ježiš ich posadí do kruhu, najbližšie sú apoštoli, za nimi učeníci, tí ktorí sa nerozišli na rôzne miesta.
Len čo si posadajú a stíchnu, všetci sa sústredia na Ježišovu reč. Hovorí:
,,Venujte mi úplnú pozornosť, pretože vám budem hovoriť o vrcholne dôležitých veciach. Neporozumejete ešte všetkému, ani to všetko nebudete chápať správne. Ale ten, ktorý príde po mne, vám umožní pochopiť. Počúvajte ma teda.
Nik nie je väčšmi presvedčený než vy, že bez Božej pomoci človek ľahko zhreší, pretože jeho telesná konštitúcia, zoslabená hriechom, je príliš slabá. Bol by som teda neprezieravý Vykupiteľ, keby som vám po tom, čo som dal za vaše vykúpenie tak veľa, neposkytol aj prostriedky, aby ste sa uchovali v ovocí mojej obety.
Viete, že náchylnosť hrešiť pochádza z prvého hriechu, ktorý pozbavil ľudí milosti, a zbavuje ich duchovnej sily: spojenia s milosťou. Aby bola však navrátená aj budúcim generáciam, je potrebný istý prostriedok. Prostriedok, ktorý nebude len obradný úkon, ale ktorý tomu, kto ho prijme, skutočne vtlačí ozajstný charakter Božích detí, akými boli Adam a Eva, ktorých duša oživovaná milosťou vlastnila vznešené dary, ktoré milovaným stvoreniam daroval Boh.
Vy viete, čo človek mal a čo stratil. Teraz sa skrze moju obetu brány otvorili a rieka milosti môže prúdiť na všetkých, ktorí si ju žiadajú z lásky ku mne. A preto budú mať ľudia charakter Božích detí pre zásluhy Prvorodeného medzi ľuďmi, toho, kto sa vám prihovára, vášho Vykupiteľa, vášho večného Veľkňaza, vášho brata v Otcovi, vášho Učiteľa. Bude to od Ježiša Krista a skrze Ježiša Krista, že ľuďia terajší i budúci budú môcť vlastniť nebo a tešiť sa z Boha, konečného cieľa človeka.
Doteraz ani tí najspravodlivejší zo spravodlivých, i keď boli obrezaní ako synovia vyvoleného ľudu, nemohli dosiahnuť tento cieľ. Boh síce zohľadnil ich čnosti a mali pripravené miesta v nebi, ale bolo pre nich zatvorené a nemohli sa tešiť z Boha, pretože na požehnaných záhonoch ich duší, prekvitajúcich všetkými čnosťami, bol aj prekliaty strom dedičného hriechu, a nemohla ho zničiť nijaká akokoľvek svätá činnosť, ani sa nedalo vojsť do neba s koreňmi a haluzím takého zhubného stromu. V Prípravný deň sa vzdychy patriarchov, prorokov a všetkých spravodlivých Izraela utíšili v radosti z dovŕšeného vykúpenia, a duše, belšie ako sneh na horách, lebo boli také čnostné, stratili aj poslednú škvrnu, ktorá ich odlučovala od neba.
Svet však pokračuje. Povstávajú a povstanú nové generácie. Ľudia mnohých národov budú prichádzať ku Kristovi. Môže Kristus umrieť v každej nove generácii, aby ju spasil, alebo pre každý národ, ktorý k nemu príde? Nie. Kristus raz zomrel a už nikdy viac nezomrie, naveky. Majú teda tieto generácie, tieto národy, zmúdreť skrze moje Slovo, no nevlastniť nebo a netešiť sa z Boha, pretože sú zranené dedičným hriechom? Ani to nie. Nebolo by to spravodlivé voči nim, lebo ich láska ku mne by bola márna, a ani voči mne, lebo by som zomrel len pre veľmi málo ľudí. A teda? Ako zlúčiť tieto odlišné veci? Aký nový zázrak urobí Kristus - ktorý ich už urobil toľko - skôr než odíde zo sveta do neba po tom, čo miloval ľudí natoľko, že za nich chcel zomrieť?
Jeden som už urobil tým, že som vám zanechal svoje telo a krv za posilujúci a posväcujúci pokrm, ako pamiatku svojej lásky - a dal som vám príkaz, aby ste to, čo som urobil, ako pamiatku na mňa; ako posväcujúci prostriedok pre učeníkov, aj pre ich učeníkov, až do konca sveta. No spomínate si, čo som urobil v ten večer, keď ste už boli zvonka očistení? Opásal som si zásteru, umyl som vám nohy a jednému z vás, pohoršenému z toho príliš ponižujúceho gesta, som odvetil: ,Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.'
Vy ste nechápali, čo som chcel povedať, o akom podiele som hovoril, aký symbol som urobil. Nuž, poviem vám to. Okrem toho, že som vás poučil o pokore a nevyhnutnosti byť čistými, aby ste mohli vojsť a byť súčasťou môjho kráľovstva, okrem láskavého upozornenia, že Boh od spravodlivého človeka, teda od človeka čistého duchom i intelektom, vyžaduje len posledné umytie časti, ktorá sa nevyhnutne najľahšie zašpiní aj u spravodlivých, bárs len samotným prachom, ktorý pri nevyhnutnom spolužití medzi ľuďmi dopadá na umyté údy, na umyté telo, naučil som vás i čosi iné. Umyl som vám nohy, najnižšiu časť tela, tú, ktorá sa pohybuje v blate, prachu a občas i v špine, aby som označil telo, telesnú časť človeka, ktoré je vždy nedokonalé. Niekedy je to sotva badateľná nedokonalosť, ktorú vidí len Boh, ale ktorú treba strážiť, aby nezmohutnela a nestala sa zvykom, a treba s ňou bojovať, aby sa vykorenila.
Umyl som vám teda nohy. Kedy? Predtým, než som lámal chlieb a víno a premenil ich na moje telo a na moju krv. Pretože ja som Baránok Boží a nemôžem zostúpiť tam, kde je stopa Satana. Teda najprv som vás umyl. Potom som sa vám dal. Aj vy budete umývať krstom tých, čo prídu ku mne, aby neprijímali moje telo nehodne a aby sa pre nich nezmenilo na hrozné odsúdenie na smrť.
Ľakáte sa. Pozeráte sa jeden na druhého. Pohľadmi sa pýtate: ,A čo Judáš?' Hovorím vám: ,Judáš si zjedol svoju smrť.' Najvyšší úkon lásky sa mu nedotkol srdca. Posledný pokus jeho Učiteľa narazil na jeho kamenné srdce a na tom kameni bol namiesto znaku tau vyrytý hrozný znak Satana, znamenie šelmy.
Umyl som vás teda skôr, ako som vás vpustil na eucharistickú hostinu, skôr, ako som vypočul vyznanie vašich hriechov, skôr, ako som na vás zoslal Ducha Svätého, a tým charakter pravých kresťanov, a mojich kňazov posilnených milosťou. Takto robte teda aj ostatným, ktorých budete pripravovať na kresťanský život.
Krstite vodou v mene jediného a trojjediného Boha a v mojom mene, a skrze moje nekonečné zásluhy, aby sa tak v srdciach zotrel dedičný hriech, odpustili hriechy, vliala do nich milosť sväté čnosti, a aby do zasvätených chrámov, ktorými budú telá ľudí žijúcich v Pánovej milosti, mohol zostúpiť a urobiť si v nich príbytok Duch Svätý.
Voda bola potrebná na zrušenie hriechu? Voda sa nedotýka duše, to nie. Tak ako ani nehmotný znak sa nedotýka pohľadu človeka, takého telesného vo všetkom jeho počínaní. Mohol som pokojne vliať život aj bez viditeľného prostriedku. Ale kto by tomu uveril? Koľkí ľudia dokážu pevne veriť bez toho, že by videli? Vezmite teda zo starého Mojžišovho zákona očistnú vodu používanú na očistenie nečistých, a ich znovuprijatie do tábora potom, čo sa poškvrnili dotykom s mŕtvolou. Veru, každý človek, ktorý sa narodí, je poškvrnený, lebo bol v kontaktu s dušou mŕtvou pre milosť. Nech sa teda očistí očistnou vodou od nečistého kontaktu a stane sa tak hodnou vstúpiť do večného chrámu.
Nech je vám voda drahá... Po tom, čo som odčiňoval a vykupoval počas tridsiatich troch rokov namáhavého života, ktorý som zavŕšil umučením, po tom, čo som dal všetku svoju krv za hriechy ľudí, z bezkrvného dokonaného tela Mučeníka vyšli liečivé vody, aby zmyli dedičný hriech. Dokonanou obetou som vás z tohto hriechu vykúpil. Keby ma na prahu života nejaký môj božský zázrak donútil zostúpiť z kríža, veru, hovorím vám, že preliatou krvou by som očistil hriechy, ale nie dedičný hriech. Preň bolo nevyhnutné úplné dovŕšenie obety. Naozaj, uzdravujúce vody, o ktorých hovorí Ezechiel,* vyšli z môjho boku. Ponorte si do nich duše, aby z nich vyšli nepoškvrnené a mohli prijať Ducha Svätého, ktorý - na pamiatku toho dychu, čo Stvoriteľ vdýchol do Adama, aby mu dal ducha a tým i svoj obraz a podobu - príde, aby opäť dýchal a prebýval v srdciach vykúpených ľudí.
Krstite mojím krstom, ale v mene Trojjediného Boha, pretože skutočne, keby Otec nechcel a Duch nekonal, Slovo by sa nebolo vtelilo a vy byste nedostali vykúpenie. Preto je spravodlivé a náležité, aby každý človek dostal život skrze tých, čo sa spojili so zámerom dať mu ho, a aby sa menoval Otec, Syn a Duch Svätý pri úkone krstu, ktorý sa podľa mňa bude nazývať kresťanský, na odlíšenie od iných úkonov, minulých či budúcich, ktoré budú obradmi, nie však nezmazateľnými znakmi na nesmrteľnej časti.
* Ez 47,1-12