(2) Zelený štvrtok
Hlas Otca.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel, str.394
13 Ježiš prišiel na miesto, kde už sú pohania, ktorí ho úctivo pozdravia.
„Pokoj vám. Čo si želáte odo mňa?"
„Vidieť ťa. Rozprávať sa s tebou. Tvoje slová nás znepokojili. Vždy sme s tebou chceli hovoriť, aby sme ti povedali, že tvoje slová nás oslovujú. Čakali sme však na vhodný moment, kedy ti to povedať. Dnes... Hovoríš o smrti... Obávame sa, že už s tebou nebudeme môcť hovoriť, ak nevyužijeme túto chvíľu. No je možné, že by Židia mohli zabiť svojho najlepšieho syna? My sme pohania a tvoja ruka nás nepožehnala. Tvoje slová sme nepoznali. Počuli sme o tebe rozprávať tak nejasne. No nikdy sme ťa nevideli ani k tebe neprišli. A predsa, vidíš to! Vzdávame ti úctu. S nami ťa uctieva celý svet."
„Áno, nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený ľuďmi a duchmi."
Teraz sú ľudia znova okolo Ježiša. Ale s rozdielom, že v prvom rade sú pohania a vzadu ostatní.
„No ak nadišla hodina tvojho oslávenia, nezomrieš, ako hovoríš alebo ako sme to pochopili. Pretože zomrieť takým spôsobom neznamená byť oslávený. Ako zjednotíš svet pod svojím žezlom, ak zomrieš skôr, než to urobíš? Ak tvoje rameno znehybnie v smrti, ako bude môcť zvíťaziť a zhromaždiť národy?"
„Zomieraním dávam život. Zomieraním budujem. Zomieraním vytvorím nový ľud. Obetou sa dosahuje víťazstvo. Veru, hovorím vám, ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane neplodné. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ja však musím zomrieť, aby som dal tento večný život všetkým, ktorí ma nasledujú, aby slúžili pravde. Ak mi niekto chce slúžiť, nech ma nasleduje! V mojom kráľovstve nie je vymedzené miesto pre ten či onen národ. Ktokoľvek mi chce slúžiť, nech príde a nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí môj Otec, jediný pravý Boh, Pán neba i zeme, Stvoriteľ všetkého, čo jestvuje, Úmysel, Slovo, Láska, Život, Cesta, Pravda; Otec, Syn, Svätý Duch, Jediný súc Trojjediný, Trojjediný súc Jediný, jediný pravý Boh.
14
Avšak teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Poviem vari: ,Otče, zachráň ma pred touto hodinou?' Nie. Veď práve preto som prišiel: pre túto hodinu som prišiel. A teda poviem: ,Otče, osláv svoje meno!'"
Ježiš roztvorí ramená do kríža, purpurového kríža oproti bielobe mramorového stĺporadia a pozdvihne tvár, obetuje sa, modlí sa a pozdvihuje dušu k Otcovi.
A hlas, sinejší než hrom, nemateriálny v tom zmysle, že sa nepodobá na žiadny ľudský hlas, no veľmi citlivý pre všetky uši, naplní pokojné nebo prekrásneho aprílového dňa a vibruje mocnejšie než akord obrovského organu, prekrásny vo svojom súzvuku, a vyhlási: ,Už som ho oslávil a ešte ho oslávim.'
Ľudia sa preľakli. Ten hlas, taký mocný, až sa z neho zachvela zem a čo sa na nej nachádza, ten tajuplný hlas, odlišný od akéhokoľvek iného, prichádzajúci z neznámeho zdroja, ten hlas, ktorý napĺňa všetko od severu po juh, od východu po západ, ohromí Židov a udiví pohanov. Židia sa hodia na zem, ak čo len trochu môžu, a šepkajú v úzkosti: „Teraz zomrieme! Počuli sme hlas z neba. Prehovoril k nemu anjel!" A bijú sa do pŕs v očakávaní smrti. Pohania kričia: „Hrom! Výbuch! Utekajme! Zem zaburácala! Chvela sa!" No v tej tlačenici je nemožné utiecť a tlačenica narastá o tých, čo ešte pribiehajú dovnútra spoza hradieb chrámu a kričia: „Zmiluj sa nad nami! Bežme! Tu je sväté miesto. Nerozštiepi sa hora tam, kde stojí Boží oltár!" A tak každý zostane tam, kde je, kde ho zablokuje dav a úľak.
15 Na terasy chrámu vybiehajú kňazi, zákonníci, farizeji, leviti a úradníci, ktorí boli roztrúsení v jeho zákutiach. Vzrušení, ohromení. Avšak nik z nich nezostúpi medzi ľudí na nádvoria okrem Gamaliela so svojím synom. Ježiš ho vidí prechádzať, celého v bielom ľanovom odeve, takom bielom, že žiari pod silným slnkom, ktoré ho zaplavuje.
Ježiš hľadí na Gamaliela, ale akoby hovoril pre všetkých, pozdvihne hlas a povie: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas z neba, ale kvôli vám."
Gamaliel sa zastaví, obráti a prevŕtava pohľadom svojich hlbokých čiernych očí — ktoré zvyk byť učiteľom uctievaným ako poloboh robí mimovoľne drsnými ako pohľad dravca — Ježišov zafírový, čistý pohľad, nežný vo svojej majestátnosti. . .
Ježiš pokračuje: „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža temnôt vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe, lebo takto spasí Syn človeka."
16 „Naučili sme sa z kníh Zákona, že Kristus žije naveky. Ty o sebe hovoríš, že si Kristus, a hovoríš, že musíš zomrieť. A ešte hovoríš, že si Syn človeka a spasíš tak, že budeš vyzdvihnutý. Kto teda si? Syn človeka či Kristus? A kto je to ten Syn človeka?" hovorí zástup, ktorý naberá odvahu.
„Sú jednou jedinou Osobou. Otvorte oči Svetlu. Ešte chvíľku je Svetlo medzi vami. Choďte ku Pravde, dokiaľ máte Svetlo medzi vami, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máte medzi sebou Svetlo, verte v Svetlo, aby ste boli synmi Svetla." Zmĺkne.
Zástup je prekvapený a rozdelený. Časť ľudí odchádza potriasajúc hlavami. Iní pozorujú postoj hodnostárov: farizejov, veľkňazov, zákonníkov... a osobitne Gamaliela a riadia svoje správanie podľa toho postoja. Ostatní súhlasne prikyvujú a ukláňajú sa Ježišovi jasnými znakmi, aby mu dali najavo: „Veríme! Ctíme si ťa pre to, kým si." Nemajú však odvahu otvorene sa prejaviť v zástupe v jeho prospech. Boja sa pozorných očí Kristových nepriateľov, mocnárov, ktorí na nich dozerajú z výšky terás, dominujúcich nad nádhernými stĺporadiami, ktoré obklopujú chrámové nádvoria.
17 Aj Gamaliel zostal nejakú chvíľu zamyslený. Akoby vypočúval mramor dláždiaci podlahu, aby dostal odpoveď na svoje vnútorné otázky. Potom potrasie hlavou a mykne plecami, akoby vyjadril svoju neľúbosť či pohŕdanie, vydá sa k východu... a prejde rovno popred Ježiša, ale ani naň nepozrie.
Zato Ježiš sa na neho súcitne pozerá... a znova pozdvihne hlas, silno — ako zvučiaci bronz —, aby prekonal všetok hluk a aby ho počul veľký zákonník, odchádzajúci sklamaný. Akoby hovoril pre všetkých, ale je zrejmé, že hovorí iba jemu.
Zvolá mocným hlasom:
„Kto verí vo mňa, vskutku nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. A ním je naozaj Boh Izraela! Pretože niet iného Boha okrem neho.
Pre toto hovorím: Ak nemôžete veriť mne ako tomu, ktorý je nazývaný syn Jozefa Dávidovho a je syn Márie z rodu Dávidovho, Panny, ktorú videl prorok, narodený v Betleheme, ako predpovedali proroctvá, ktorého predchádzal Krstiteľ, ako bolo povedané od stáročí, verte aspoň hlasu vášho Boha, ktorý prehovoril z neba. Verte vo mňa ako v Syna tohto Boha Izraela. Pretože ak neveríte tomu, ktorý k vám prehovoril z neba, neurážate mňa, ale vášho Boha, ktorého som Synom.
Nechcite zostať v tmách! Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Nespôsobujte si výčitky, ktoré by ste už nemohli uspokojiť, keď sa vrátim tam, odkiaľ som prišiel, a ktoré by boli riadne tvrdým Božím trestom za vašu zaťatosť. Ja som ochotný odpustiť, kým som medzi vami, kým súd nie je vykonaný, a pokiaľ ide o mňa, túžim odpúšťať. Avšak zmýšľanie môjho Otca je odlišné. Pretože ja som Milosrdenstvo a on je Spravodlivosť.
Veru, hovorím vám, ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Ale ak aj nesúdim, veru, hovorím vám, je tu niekto, kto vás bude súdiť za vaše činy. Môj Otec, ktorý ma poslal, bude súdiť tých, ktorí odmietajú jeho Slovo. Áno, kto mnou pohŕda a neuznáva Božie Slovo a neprijíma slová Slova, hľa, má svojho sudcu: to slovo, ktoré som ohlasoval, bude ho súdiť v posledný deň.
Boh sa vysmievať nedá, je povedané. A vysmievaný Boh bude hrozný k tým, ktorí ho považovali za blázna a luhára.
Pamätajte si všetci, že slová, ktoré ste ma počuli hovoriť, sú Božie. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A ja poslúcham jeho príkaz, lebo viem, že jeho príkaz je správny. Každý Boží príkaz je večný život. A ja, váš Učiteľ, vám dávam príklad poslušnosti voči každému Božiemu príkazu. Preto si buďte istí, že to, čo som vám povedal a vám hovorím, povedal som a hovorím tak, ako mi povedal môj Otec, že vám mám povedať. A môj Otec je Boh Abraháma, Izáka, Jakuba, Boh Mojžiša, patriarchov a prorokov, Boh Izraela, váš Boh."
Slová svetla, padajúce do temnoty, ktorá sa stáva v srdciach ešte pochmúrnejšou.
Gamaliel sa na chvíľu zastavil so sklonenou hlavou, no potom pokračuje v chôdzi... Ostatní potriasajú hlavami alebo sa škľabia a idú za ním...
18 Aj Ježiš odchádza... No najprv povie Judášovi z Kariotu: „Choď, kam máš ísť." A ostatným: „Každý môže odísť. Kam má či kam chce. So mnou nech zostanú učeníci pastieri."
„Ó! Vezmi so sebou aj mňa, Pane!" povie Štefan.
„Poď...”
* Akoby boli uvideli Boha, ako čítame v Ex 20, 19; 33, 20; Sdc 6, 22 — 23; 13, 22.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel, str.394
13 Ježiš prišiel na miesto, kde už sú pohania, ktorí ho úctivo pozdravia.
„Pokoj vám. Čo si želáte odo mňa?"
„Vidieť ťa. Rozprávať sa s tebou. Tvoje slová nás znepokojili. Vždy sme s tebou chceli hovoriť, aby sme ti povedali, že tvoje slová nás oslovujú. Čakali sme však na vhodný moment, kedy ti to povedať. Dnes... Hovoríš o smrti... Obávame sa, že už s tebou nebudeme môcť hovoriť, ak nevyužijeme túto chvíľu. No je možné, že by Židia mohli zabiť svojho najlepšieho syna? My sme pohania a tvoja ruka nás nepožehnala. Tvoje slová sme nepoznali. Počuli sme o tebe rozprávať tak nejasne. No nikdy sme ťa nevideli ani k tebe neprišli. A predsa, vidíš to! Vzdávame ti úctu. S nami ťa uctieva celý svet."
„Áno, nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený ľuďmi a duchmi."
Teraz sú ľudia znova okolo Ježiša. Ale s rozdielom, že v prvom rade sú pohania a vzadu ostatní.
„No ak nadišla hodina tvojho oslávenia, nezomrieš, ako hovoríš alebo ako sme to pochopili. Pretože zomrieť takým spôsobom neznamená byť oslávený. Ako zjednotíš svet pod svojím žezlom, ak zomrieš skôr, než to urobíš? Ak tvoje rameno znehybnie v smrti, ako bude môcť zvíťaziť a zhromaždiť národy?"
„Zomieraním dávam život. Zomieraním budujem. Zomieraním vytvorím nový ľud. Obetou sa dosahuje víťazstvo. Veru, hovorím vám, ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane neplodné. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ja však musím zomrieť, aby som dal tento večný život všetkým, ktorí ma nasledujú, aby slúžili pravde. Ak mi niekto chce slúžiť, nech ma nasleduje! V mojom kráľovstve nie je vymedzené miesto pre ten či onen národ. Ktokoľvek mi chce slúžiť, nech príde a nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí môj Otec, jediný pravý Boh, Pán neba i zeme, Stvoriteľ všetkého, čo jestvuje, Úmysel, Slovo, Láska, Život, Cesta, Pravda; Otec, Syn, Svätý Duch, Jediný súc Trojjediný, Trojjediný súc Jediný, jediný pravý Boh.
14
Avšak teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Poviem vari: ,Otče, zachráň ma pred touto hodinou?' Nie. Veď práve preto som prišiel: pre túto hodinu som prišiel. A teda poviem: ,Otče, osláv svoje meno!'"
Ježiš roztvorí ramená do kríža, purpurového kríža oproti bielobe mramorového stĺporadia a pozdvihne tvár, obetuje sa, modlí sa a pozdvihuje dušu k Otcovi.
A hlas, sinejší než hrom, nemateriálny v tom zmysle, že sa nepodobá na žiadny ľudský hlas, no veľmi citlivý pre všetky uši, naplní pokojné nebo prekrásneho aprílového dňa a vibruje mocnejšie než akord obrovského organu, prekrásny vo svojom súzvuku, a vyhlási: ,Už som ho oslávil a ešte ho oslávim.'
Ľudia sa preľakli. Ten hlas, taký mocný, až sa z neho zachvela zem a čo sa na nej nachádza, ten tajuplný hlas, odlišný od akéhokoľvek iného, prichádzajúci z neznámeho zdroja, ten hlas, ktorý napĺňa všetko od severu po juh, od východu po západ, ohromí Židov a udiví pohanov. Židia sa hodia na zem, ak čo len trochu môžu, a šepkajú v úzkosti: „Teraz zomrieme! Počuli sme hlas z neba. Prehovoril k nemu anjel!" A bijú sa do pŕs v očakávaní smrti. Pohania kričia: „Hrom! Výbuch! Utekajme! Zem zaburácala! Chvela sa!" No v tej tlačenici je nemožné utiecť a tlačenica narastá o tých, čo ešte pribiehajú dovnútra spoza hradieb chrámu a kričia: „Zmiluj sa nad nami! Bežme! Tu je sväté miesto. Nerozštiepi sa hora tam, kde stojí Boží oltár!" A tak každý zostane tam, kde je, kde ho zablokuje dav a úľak.
15 Na terasy chrámu vybiehajú kňazi, zákonníci, farizeji, leviti a úradníci, ktorí boli roztrúsení v jeho zákutiach. Vzrušení, ohromení. Avšak nik z nich nezostúpi medzi ľudí na nádvoria okrem Gamaliela so svojím synom. Ježiš ho vidí prechádzať, celého v bielom ľanovom odeve, takom bielom, že žiari pod silným slnkom, ktoré ho zaplavuje.
Ježiš hľadí na Gamaliela, ale akoby hovoril pre všetkých, pozdvihne hlas a povie: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas z neba, ale kvôli vám."
Gamaliel sa zastaví, obráti a prevŕtava pohľadom svojich hlbokých čiernych očí — ktoré zvyk byť učiteľom uctievaným ako poloboh robí mimovoľne drsnými ako pohľad dravca — Ježišov zafírový, čistý pohľad, nežný vo svojej majestátnosti. . .
Ježiš pokračuje: „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža temnôt vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe, lebo takto spasí Syn človeka."
16 „Naučili sme sa z kníh Zákona, že Kristus žije naveky. Ty o sebe hovoríš, že si Kristus, a hovoríš, že musíš zomrieť. A ešte hovoríš, že si Syn človeka a spasíš tak, že budeš vyzdvihnutý. Kto teda si? Syn človeka či Kristus? A kto je to ten Syn človeka?" hovorí zástup, ktorý naberá odvahu.
„Sú jednou jedinou Osobou. Otvorte oči Svetlu. Ešte chvíľku je Svetlo medzi vami. Choďte ku Pravde, dokiaľ máte Svetlo medzi vami, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máte medzi sebou Svetlo, verte v Svetlo, aby ste boli synmi Svetla." Zmĺkne.
Zástup je prekvapený a rozdelený. Časť ľudí odchádza potriasajúc hlavami. Iní pozorujú postoj hodnostárov: farizejov, veľkňazov, zákonníkov... a osobitne Gamaliela a riadia svoje správanie podľa toho postoja. Ostatní súhlasne prikyvujú a ukláňajú sa Ježišovi jasnými znakmi, aby mu dali najavo: „Veríme! Ctíme si ťa pre to, kým si." Nemajú však odvahu otvorene sa prejaviť v zástupe v jeho prospech. Boja sa pozorných očí Kristových nepriateľov, mocnárov, ktorí na nich dozerajú z výšky terás, dominujúcich nad nádhernými stĺporadiami, ktoré obklopujú chrámové nádvoria.
17 Aj Gamaliel zostal nejakú chvíľu zamyslený. Akoby vypočúval mramor dláždiaci podlahu, aby dostal odpoveď na svoje vnútorné otázky. Potom potrasie hlavou a mykne plecami, akoby vyjadril svoju neľúbosť či pohŕdanie, vydá sa k východu... a prejde rovno popred Ježiša, ale ani naň nepozrie.
Zato Ježiš sa na neho súcitne pozerá... a znova pozdvihne hlas, silno — ako zvučiaci bronz —, aby prekonal všetok hluk a aby ho počul veľký zákonník, odchádzajúci sklamaný. Akoby hovoril pre všetkých, ale je zrejmé, že hovorí iba jemu.
Zvolá mocným hlasom:
„Kto verí vo mňa, vskutku nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. A ním je naozaj Boh Izraela! Pretože niet iného Boha okrem neho.
Pre toto hovorím: Ak nemôžete veriť mne ako tomu, ktorý je nazývaný syn Jozefa Dávidovho a je syn Márie z rodu Dávidovho, Panny, ktorú videl prorok, narodený v Betleheme, ako predpovedali proroctvá, ktorého predchádzal Krstiteľ, ako bolo povedané od stáročí, verte aspoň hlasu vášho Boha, ktorý prehovoril z neba. Verte vo mňa ako v Syna tohto Boha Izraela. Pretože ak neveríte tomu, ktorý k vám prehovoril z neba, neurážate mňa, ale vášho Boha, ktorého som Synom.
Nechcite zostať v tmách! Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Nespôsobujte si výčitky, ktoré by ste už nemohli uspokojiť, keď sa vrátim tam, odkiaľ som prišiel, a ktoré by boli riadne tvrdým Božím trestom za vašu zaťatosť. Ja som ochotný odpustiť, kým som medzi vami, kým súd nie je vykonaný, a pokiaľ ide o mňa, túžim odpúšťať. Avšak zmýšľanie môjho Otca je odlišné. Pretože ja som Milosrdenstvo a on je Spravodlivosť.
Veru, hovorím vám, ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Ale ak aj nesúdim, veru, hovorím vám, je tu niekto, kto vás bude súdiť za vaše činy. Môj Otec, ktorý ma poslal, bude súdiť tých, ktorí odmietajú jeho Slovo. Áno, kto mnou pohŕda a neuznáva Božie Slovo a neprijíma slová Slova, hľa, má svojho sudcu: to slovo, ktoré som ohlasoval, bude ho súdiť v posledný deň.
Boh sa vysmievať nedá, je povedané. A vysmievaný Boh bude hrozný k tým, ktorí ho považovali za blázna a luhára.
Pamätajte si všetci, že slová, ktoré ste ma počuli hovoriť, sú Božie. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A ja poslúcham jeho príkaz, lebo viem, že jeho príkaz je správny. Každý Boží príkaz je večný život. A ja, váš Učiteľ, vám dávam príklad poslušnosti voči každému Božiemu príkazu. Preto si buďte istí, že to, čo som vám povedal a vám hovorím, povedal som a hovorím tak, ako mi povedal môj Otec, že vám mám povedať. A môj Otec je Boh Abraháma, Izáka, Jakuba, Boh Mojžiša, patriarchov a prorokov, Boh Izraela, váš Boh."
Slová svetla, padajúce do temnoty, ktorá sa stáva v srdciach ešte pochmúrnejšou.
Gamaliel sa na chvíľu zastavil so sklonenou hlavou, no potom pokračuje v chôdzi... Ostatní potriasajú hlavami alebo sa škľabia a idú za ním...
18 Aj Ježiš odchádza... No najprv povie Judášovi z Kariotu: „Choď, kam máš ísť." A ostatným: „Každý môže odísť. Kam má či kam chce. So mnou nech zostanú učeníci pastieri."
„Ó! Vezmi so sebou aj mňa, Pane!" povie Štefan.
„Poď...”
* Akoby boli uvideli Boha, ako čítame v Ex 20, 19; 33, 20; Sdc 6, 22 — 23; 13, 22.