Přátelé, dnes v evangeliu (Mk 3,13–19) Ježíš shromažďuje své učedníky. A ustanovil dvanáct apoštolů, „aby s ním byli a aby je poslal kázat“.
Svatá Terezie z Lisieux nám vypráví, že se snažila napsat své duchovní paměti na popud své sestry, která byla zároveň její řeholní představenou a vůči které byla zavázána poslušností. Poté, co se pomodlila, aby neřekla nic, co by se Kristu nelíbilo, vzala do ruky Markovo evangelium a její zrak padl na tato slova: „Ježíš vystoupil na horu a zavolal si ty, které chtěl, a oni k němu přišli.“
Tento verš je podle ní interpretačním klíčem k jejímu životu, protože popisuje způsob, jakým Kristus působil v její duši: „Nevolá ty, kdo jsou hodni, ale ty, které se mu líbí.“ Její příběh byl příběhem božské lásky, která milostivě přeje dobro druhého a probouzí v milovaném napodobovací reakci.
Není to vyprávění o ekonomické směně – odměnách za zásluhy – ale o smyčce milosti, nezasloužené lásce plodící nezaslouženou lásku, božském životě šířícím se v něčem jiném.
biskup Robert Barron

catenaaurea.sk
Teofylakt
Potom uvádza mená apoštolov, aby boli známi a dalo sa vyhnúť falošným; preto nasleduje: 16 Šimona, ktorému dal meno Peter.
Augustín, Zhoda medzi evanjeliami
Nech si však nikto nemyslí, že Šimon dostal meno Peter teraz, aby nebol proti Jánovi, ktorý spomína, že mu už dávno predtým bolo povedané: budeš sa volať Kéfas, čo v preklade znamená Peter (Jn 1,42). Marek to tu len stručne zhrnul. Keď chcel uviesť mená dvanástich apoštolov a mal spomenúť Petra, chcel stručne naznačiť, že sa tak nevolal predtým, ale toto meno mu dal Pán.
Béda
Pán chcel, aby sa predtým volal inak, aby táto zmena mena zvýraznila tajomstvo. Grécke a latinské Peter je sýrske Kéfas a vo všetkých týchto jazykoch sa toto meno odvodzuje od skaly, nepochybne tej, o ktorej apoštol hovoril: tou skalou bol Kristus (1Kor 10,4). Lebo ako bol Kristus pravé svetlo (porov. Jn 1,9) a apoštolom dal, aby sa nazývali svetlom sveta (porov. Mt 5,14), tak i Šimonovi, ktorý veril v Skalu, dal Kristus meno skaly.
Hieronym
Od poslušnosti, ktorú znamená meno Šimon, sa vystupuje k vyznaniu, ktoré značí Peter.
Tomáš
Nasleduje: 17 Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána.
Béda
Z predchádzajúceho sa rozumie, že ich povolal k sebe, keď vystupoval na vrch.
Hieronym
Jakuba, čiže toho, ktorý podviedol všetky telesné túžby, a Jána, ktorý dostal z milosti to, čo iní dosahujú námahou.
Tomáš
Nasleduje: im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu
Pseudo-Chryzostom
Zebedejových synov tak nazýva preto, lebo mali po svete šíriť veľké a jasné Božie výroky.
Hieronym ¨
Alebo sa tým ukazuje vysoká zásluha týchto troch, ktorí si na vrchu zasluhujú počuť otcovo hrmenie, keď z oblaku hrmel o Synovi: toto je môj milovaný syn (Mt 17,5) a aby rozstrekovali po zemi oblak tela a oheň slova ako blesky do dažďa. Lebo Pán premenil hromy-blesky no dážď, aby milosrdenstvom zahasil to, čo páli súd. Nasleduje: 18 ďalej Ondreja, ktorý mužne premáha zatratenie, aby bol vždy pripravený dať odpoveď smrti (porov. 1Pt 3,15) a jeho duša bola stále v jeho rukách (porov. Ž 119,109).
Béda
Ondrej je grécke meno a znamená mužný, zo slova aner, andros, čiže muž. Lebo mužne priľnul k Pánovi.
Tomáš
Nasleduje: a Filipa.
Hieronym
Jeho meno znamená otvor či ústa lampy, lebo dokáže ústami osvecovať to, čo pochopil v srdci. Jemu Pán otvoril ústa, aby nimi osvecoval. A vieme, že tento spôsob reči je vlastný Svätému Písmu, kde sa hebrejské mená dávali na označenie nejakého tajomstva. Nasleduje: Bartolomeja, ktorého meno znamená syn vylievača vody, čiže toho, ktorý povedal: aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom (Iz 5,6). A Božím synom sa človek nazýva vďaka pokoju a láske k nepriateľovi: lebo blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi (Mt 5,9) a milujte svojich nepriateľov... aby ste boli Božím synmi (porov. Mt 5,44-45). Nasleduje: Matúša, ktorého meno znamená daný, lebo mu Pán dal, že nielen dosiahol odpustenie hriechov, ale bol i zapísaný do počtu apoštolov, a Tomáša, ktorý je priepasť, lebo tí, čo poznajú Božie tajomstvá, hovoria mnohé hlboké veci. Nasleduje: Jakuba Alfejovho, čiže učeného alebo tisíceho, po ktorého boku padnú tisíce (porov. Ž 91,7). Toto je druhý Jakub, ktorého nečaká zápas s telom a krvou ale so zlými duchmi (porov. Ef 6,12). Nasleduje: Tadeáša, ktorého meno znamená srdiečko (corculus) čiže opatrovateľ srdca (cordis cultor), lebo sa všemožne stará o svoje srdce.
Béda
Tento Tadeáš je ten, ktorého Lukáš v evanjeliu (Lk 6,16) a v Skutkoch apoštolov (Sk 1,3) nazýva Júda Jakubov. Bol totiž bratom Jakuba, Pánovho brata, ako napísal vo svojom liste (Júd 1,1). Nasleduje: Šimona Kananejského 19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil. Tieto mená uviedol s prídavkom na odlíšenie od Šimona Petra a Júdu Jakubovho. Šimon Kananejský sa nazýva podľa galilejskej dediny Kána, Judáš Iškariotský podľa dediny, z ktorej pochádzal, alebo podľa kmeňa Isachar.
Teofylakt
Prečo je však započítaný medzi apoštolov? Aby sme vedeli, že Boh nikoho neodvrhuje pre jeho budúcu zlobu, ale robí človeka hodným, aby ho mal, pre jeho prítomnú cnosť.
Hieronym
A meno Šimon sa prekladá ako odkladajúci smútok. Blažení tí, čo teraz plačú, lebo oni budú potešení (porov. Lk 6,21). Kananejský znamená Horlivec, ktorého stravuje horlivosť za Boží dom. A Judáš Iškariotský je ten, kto neničí svoj hriech pokáním. Lebo Judáš znamená vyznávajúci alebo chváliaci sa a Iškariotský pamätanie na smrť. Mnohí vyznávači v Cirkvi sú pyšní a chvastaví, ako napríklad Šimon mág, Árius a ďalší heretici. Ich smrteľná pamiatka sa v Cirkvi uchováva preto, aby sa im vyhýbalo.