T R A J A ... K R Á L I ...a ...TAJOMNÁ ...HVIEZDA -sviatok 6.január
Traja králi -sviatok 6.január
Zlato,kadidlo,myrha-dary malému dieťaťu
Betlehemská hviezda-konjukcia Saturna a Jupitera roku 7 pred.Kristom.V starých proroctvách Východu -ak sa objaví neznáma hviezda na nebi-narodí sa veľký kráľ a pán sveta...
Postavy 3 Kráľov sa nám každoročne vynárajú z pradávnych,starovekých dôb,spred 2 tisíc rokov,zo vzdialenej priepasti časov,ktorá nás delí od ich života,ale predsa každoročne si ich pripomíname.
Boli to starovekí vedci,učenci skúmajúci beh dejín a závislosti na hviezdách a v znameniach a hľadajúcich pravdu o zmysle stvoreného sveta,prírody a ľudstva...Matne,hmlisto tušili,že Boh nejak zasiahne do tohto sveta...Je možné,že aj poznali židovské učenie cez obchodníkov a kupcov...
A tak sa naraz nečakane objavila zvláštna hviezda,výrazná a mohutná,možno výbuch supernovy,či vznik novy z nekonenčných diaľav vesmíru,ktorú si Boh použil pre svoje prapodivné plány...A tak zvláštnym vnuknutím sa títo mudrci vydávajú na ďalekú,neznámu cestu podľa hviezdy...
Nevedeli a netušili ako sa ten ich výlet skončí...ale poslúchli vnútorný,vyzývavý hlas a šli...Na krížnych cestách sa stretli a boli prekvapení,že sú traja,ktorí hľadajú pravdu podľa divnej hviezdy...Mali rovnakí cieľ...nájsť narodeného kráľa sveta a Mesiáša...a tak šli z mýtickych krajín Východu na západ...až ich hviezda doviedla do zabudnutého kúta Júdee...malého Betlehema...Predtým sa stavili v Jeruzaleme u kráľa Herodesa,ktorý bol ohromený a šokovaný...ďaľší židovský kráľ..ktorý ho chce zvrhnúť z trónu? Všetkých kandidátov už pozabíjal...Tak sa pretvaroval pred neznámymi,bohatými mudrcami...a vyzval ich,aby hľadali toho nového Mesiáša a doniesli mu správu,kde sa nachádza...aj on sa mu príde pokloniť / s mečom/...A tak mudrci šli...až ich hviezda doviedla k malej chyžke,chlieve...
Bez malého Ježiška,by sa stratili v tmách dávnych vekov a v zabudnutí...Dnes by o nich nikto nevedel...A predsa vďaka malému Ježiškovi aj dnes žijú...ožívajú v starých zvykoch koledovania v snehu zapadnutých dediniek a v radosti detí,ako i dospelých...Prinášajú svojimi novoročnými vinšami do domov božie požehnanie do celého Nového roku.Ľudové zvyky na 3 Kráľoch nám stále pripomínajú ich dlhú,tajomnú cestu z veľkých diaľav za novonarodeným Mesiášom...Vedení svitom a pohybom tajomnej,novej,neznámej hviezdy prichádzajú do malého,zapadákova -júdskeho Betlehema až do malej chyžky pre ovečky...a tam nájdu prekvapených Jozefa a Máriu...s dieťatkom ležiacom v jasličkách na slame...
Tu sa hviezda zastavila a svojim svitom svietila na malú chyžku,chliev...kde pred tisíc rokmi pásol svoje stáda aj mladý Dávid...a ani netušil,čo sa tu udeje za tisíc rokov...Kľakli si pred dieťatkom v jasliach a dali mu svoje dary...zlato,kadidlo a myrhu...všetko samé drahé a cenné veci...a to vlastne aj pomohlo zachrániť túto rodinku od hladu a biedy...
Udiveným rodičom Jozefovi a Márii zvestovali tajomstvá,ktoré ich tu doviedli...ako i nové nebezpečie od Herodesa...Pochopili faloš a úskok Herodesa a nešli k nemu,cez Jeruzalem,ale obišli hory a vrátili sa inou cestou do svojich východných kráľovstiev... A tak po mnohých rokoch žijúca Panna Mária povedala ten dávny príbeh apoštolovi a evanjelistovi Matúšovi,ktorý ho zvečnil vo svojom evanjeliu...
Evanjelium podľa Matúša
1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. 2 Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť. 3 Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem. 4 Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5 Odpovedali mu: V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok: 6 A ty, Betlehem, v judskej krajine, vôbec nie si najmenší medzi judskými poprednými mestami, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pastierom môjho ľudu, Izraela. 7 Vtedy Herodes zavolal potajomky mudrcov a dôkladne sa ich vypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. 8 Poslal ich do Betlehema a povedal: Choďte a podrobne zistite všetko o tom dieťati. Keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť. 9 Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. 11 Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12 Na pokyn vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Po narodení Ježiša nám Sväté písmo predkladá príbeh, ako králi alebo inak nazývaní aj mudrci z východu, prišli do Betlehema, aby sa Kristovi poklonili. Nový zákon kladie dôraz na skutočnosť, že na základe hviezdy na oblohe muži prišli až do Betlehema. Biblia nehovorí koľko týchto kráľov bolo ani z akej krajiny pôvodu vyrazili. Králi odovzdali Ježišovi tri dary: zlato, kadidlo a myrhu. Zlato bolo symbolom kráľovstva, kadidlo kňazstva a myrha predznamenávala utrpenie, ktoré Kristus podstúpi.
Na základe toho tradícia ustálila, že boli traja. V skutočnosti evanjelium podľa Matúša o počte kráľov nehovorí nič a ranná kresťanská ikonografia uvádzala častokrát iný počet. Ak boli mudrci naozaj kráľmi, mali so sebou zrejme aj kráľovský sprievod a služobníctvo, teda počet ľudí, ktorí dorazili do Betlehema bol väčší.
Západné kresťanstvo ustálilo mená Troch kráľoch ako Gašpar, Baltazár a Melichar. Od ranného kresťanstva sa predpokladalo, že ich pôvod bol v krajinách dnešného Iránu, Iraku, Saudskej Arábie alebo Jemenu. Aj v týchto častiach Perzie žili židovské komunity a preto študovali Tóru. Nie je preto vylúčené, že Traja králi patrili k židovskej komunite. V každom prípade išlo o ľudí veľkej vzdelanosti.
Biblický príbeh o Troch kráľoch sa končí tým, že vo sne im bolo zjavené, aby sa nevracali domov cez Jeruzalem a nestretávali sa s kráľom Herodesom, pretože ten sa nechcel Ježišovi pokloniť, ale dať ho zabiť. Týmto sa zdá, že príbeh sa končí.
Počas štvrtého storočia sa matka cisára Konštantína, svätá Helena, vydala do oblasti Blízkeho východu, aby identifikovala a ochránila miesta spojené so životom a smrťou Ježiša Krista.
V diele zo 14 storočia nazvanom Historia Trium Regum (Dejiny troch kráľov) sa píše, že Traja králi boli z Indie, Perzie a Chaldey, čo je dnešný Irak. Na cestu sa vybrali každý samostatne a stretli sa až pred Jeruzalemom. Potom čo sa odklonili od smeru hviezdy, ktorá im ukazovala na Betlehem, sa rozhodli ísť do Jeruzalema, ktorý považovali za pravdepodobnejšie miesto narodenia kráľa ako malý Betlehem, na ktorý ukazovala hviezda. Keď sa od hviezdy odklonili, tá sa im stratila. Preto sa u Herodesa vypytovali na kráľa, pretože stratili smer a predpokladali, že on bude o dieťati niečo vedieť. Až keď odišli od Herodesa, hviezda sa im znovu objavila, načo sa zaradovali.
Potom, čo videli Krista, rozhodli sa spolu vrátiť do Indie, kde postavili kostol. Na tomto mieste nakoniec aj zomreli. Ich pozostatky boli pochované v postavenom kostole. Svätá Helena sa dozvedela o tomto príbehu a vydala sa preto do Indie, kde zobrala relikvie troch mužov rôzneho veku. Kosti uložila do zlatej truhlice plnej ornamentov a preniesla ich do Konštantinopolu do kostola sv. Sofie.
Cisár Mauricius tieto relikvie v 6. storočí z Konštantinopolu zobral a previezol ich do talianskeho Milána. Tu zostali až do 12. storočia, kedy Miláno povstalo proti vládcovi Barbarossovi. Ten porazil Milánčanov za pomoci arcibiskupa Kolína. Na znak vďaky ho vládca obdaril relikviami Troch králov, ktoré boli v roku 1164 prenesené do Kolína, kde bola kvôli týmto relikviám postavená gotická katedrála. Kosti sa tam nachádzajú do dnešného dňa v krásnej zlatej truhlici. V roku 1864 bola truhlica otvorená a kosti boli preskúmané. Ide o pozostatky troch mužov. Jedného mladého, druhého stredného veku a tretieho starého. Mozaiky zo 6. storočia v meste Ravena znázorňujú troch kráľov práve ako troch mužov v mladom, strednom a staršom veku.
Traja králi je označenie mudrcov označených v Evanjeliu podľa Matúša (presnejšie: Mt 2,1-12). Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii. Neskôr sa na kresťanskom Západe objavujú aj ich mená: Gašpar, Melichar a Baltazár a začali sa označovať za kráľov.
Majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku. Na Západe je zvykom maľovať jedného z nich ako černocha. V byzantskej ikonografii sa spravidla zobrazujú na ikone Narodenia Pána, nie však ako králi.
V rímskokatolíckej cirkvi sa ich sviatok slávi 6. januára v rámci sviatku Zjavenia Pána. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-22 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-22 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.
Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11). O troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.
Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ.
Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na Východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem – ako píše ďalej Matúš – tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary – zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva. Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa. Viac o nich nevieme. Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.
Ten príbeh poznáme všetci: traja králi z Východu uvideli na nebi hviezdu, ktorá im oznámila, že sa narodil Spasiteľ, a tak sa za ním vybrali, aby sa mu poklonili a priniesli mu dary…
I keď mnohí to považujú iba za legendu, podľa historických prameňov traja králi, niekedy označovaní aj ako mudrci, skutočne existovali (i keď nikde v Biblii sa nepíše, že boli traja – spomína sa len skupina mudrcov).
Pochádzali z oblasti Perzie (dnešný Irán). Melichar bol vraj kráľom z Arábie, Baltazár kráľom z Tarzu a Gašpar kráľom zo Sáby. Umelecké diela, ktoré vznikli pred rokom 1500 zobrazovali troch kráľov ako troch belochov. Po tomto období sa začali maľovať tak, aby reprezentovali tri kontinety – Európu, Áziu a Afriku, a tri vekové kategórie. Melichar bol zobrazovaný ako starý biely muž, Baltazár bol orientálec v strednom veku a mladý černoch bol Gašpar.
Niektorí historici však tvrdia, že nešlo o panovníkov s modrou krvou, ale o kňazov zoroastrianskej cirkvi, ktorá bola vtedy v Perzskej ríši hlavným náboženstvom. Neskôr objavené hlinené tabuľky prezrádzali, že zoroastrianski kňazi boli odborníci na astrológiu a pohyb planét. Už v dobách 1600 rokov pr. n. l. dokázali využívať hviezdy na to, aby zostavovali horoskopy, určovali, kedy je vhodný čas žatvy, ale predpovedali aj narodenie kráľovských potomkov.
Kométy predpovedali smrť a nešťastie
Astronómovia sa domnievajú, že Betlehemská hviezdy, ktorá sa v čase narodenia Spasiteľa objavila, v skutočnosti žiadnou hviezdou nebola. Hviezdy sa totiž nepohybujú, a tak by ju mudrci nemohli nasledovať. Ale nebola to ani kométa. Za tento omyl môže obraz talianskeho umelca Giotta, ktorý v roku 1301 namaľoval obraz Narodenie Ježiša, a Betlehemskú hviezdu stvárnil ako kométu. V skutočnosti ho pri tom inšpirovala Halleyho kométa, ktorá v tom roku oblietala okolo Zeme. Navyše, v čase Kristovho narodenia kométy predpovedali skôr smrť a nešťastie než pozitívne udalosti. Ak sa vtedy na oblohe objavila nejaká žiara, išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o explóziu nejakej supernovy.
Profesor astronómie David Hughs zo Sheffieldskej univerzity zistil, že tri roky pred smrťou kráľa Heroda (teda zhruba v čase narodenia Ježiša) došlo na oblohe k stretnutiu planét Jupitera a Saturna, ktoré sa prejavilo troma veľkými výbojmi.
Meškali minimálne dva roky
Úplne presné nie sú ani informácie, že mudrci sa prišli Ježiškovi pokloniť už 12. deň po narodení, a práve z toho, že mu priniesli dary, vznikla tradícia obdarúvania počas Vianoc.
Podľa Matúšovho evanjelia traja králi navštívili Jezuliatko oveľa neskôr. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že Herodes bol v tom čase kráľom Judey, a práve zo strachu pred príchodom nového kráľa dal povraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov. Z toho vyplýva, že Ježiško mohol byť v tom čase už dvojročné batoľa. A keďže v Biblii sa spomína dom a nie maštaľ, odborníci na náboženstvo tvrdia, že za ním neprišli do Betlehemu, kde sa narodil, ale do Nazaretu, kde neskôr žil so svojimi rodičmi.
O tom, aký bol ďalší život troch kráľov sa už nevie. Ich telesné pozostatky sa údajne nachádzajú v sarkofágoch v katedrále v nemeckom Kolíne, kam sa dostali v roku 1161 z Talianska.
Sviatku Troch kráľovsa taktiež hovorilo deň Zjavenia pána a týmto dňom taktiež končí pre väčšinu z nás vianočné obdobie. Z liturgického hľadiska je koniec Vianoc až na druhú nedeľu v januári na Krst Krista Pána. Tento deň bol ale hlavne v znamení malých koledníkov, prezlečených za Troch kráľov, obchádzajúich domácnosti, kde koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet.
v tento deň cirkev pripomínala "tri zázraky" 1 - príchod mudrcov z východu,ktorí prišli pozdraviť novonarodeného Ježiška do Betlehéma, ktorý sa dnes nachádza na území Palestíny. Boli to prví pohania, ktorí sa stali kresťanmi. Mali prísť z oblasti vtedajšej Perzie, 2 - Ježišov krstv Jordáne a 3 - Ježišov prvý zázrakv Káne Galilejskej.
..." Traja králije označenie mudrcov označených vEvanjeliu podľa Matúša. Boli to prví pohania, ktorí uverili vJežiša. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov,zlata, kadidla a myrhy, ktoré sú uvedené v Biblii. Tieto dary, majú naznačovať istý honor, veľkosť a dôležitosť toho dieťaťa, nového kráľa. Zlato symbolizuje bohatstvo a kráľovskú hodnosť, kadidlo stúpajúce pri bohoslužbe hore vzdialene naznačuje božskú identitu Krista a myrha, vzácny výlučok zo stromov zapravený do drahej masti, sa používala na liečenie rán, čo duchovne odkazuje na jeho utrpenie.“ Neskôr sa objavujú aj ich mená: Gašpar, Melichar a Baltazár a začali sa označovať za kráľov. Evanjelium hovorí, že pochádzali z Východu, čo je biblický odkaz na počiatky ľudstva a vyspelé civilizácie. Najčastejšie sa spomína Perzia. „Od nej boli neskôr odvodené aj ich mená: Gašpar, Melichar a Baltazár, ktoré sú typické pre tento región,“ hovorí biblista a pokračuje. „Mudrci sa stali predmetom legendárnej tvorivosti, ktorá sa ich snažila nejako vypátrať. Hoci získali perzské mená, ľudia ich začali identifikovať s rozličnými rasami: Baltazár zastupuje Arabov, Gašpar prezentuje Afriku a Melichar Perziu. V rámci ľudovej tvorivosti tak traja mudrci predstavovali celý známy svet.“ Vgréckokatolíckej cirkvisa ich príchod spomína v rámci sviatkuNarodenia Pána. Neoznačujú sa ako králi, ale akomudrci - mágovia.Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare20-C+M+B-16(Christus mansionem benedicat -Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako20-G+M+B-16podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov....."
Evanjelista Matúš píše, že Ježišovi sa prišli pokloniť mudrci od Východu. Postupne ich však ľudia začali voľne nazývať kráľmi... "Zjavenie Pána- VGréckokatolíckej cirkvi na Slovenskuje Bohozjavenie prikázaným sviatkom. Na sám sviatok alebo v období tesne po ňom je zvykom, že kňaz chodí svätiť domy a byty veriacim. Tiež je zvykom, že v predvečer sviatku (teda 5. januára) sa koná slávnostná večera s rovnakými jedlami ako štedrá večera 24. decembra. .
"My traja králi ideme k Vám, šťastie, zdravie, vinšujeme Vám. Ďaleko je cesta Vaša? Do Betléma myseľ naša. Čože ty čierny stojíš vzadu, vystrkuješ na nás bradu? Ej, ja nie som žiaden čierny, som len od slnka opálený. Slnko je toho príčina, že je moja tvár opálená. Keby´s na slnko nechodil, nebol by´s sa tak opálil. Maličké sme zavinuli, do jasličiek uložili. Dobre sa tu mávajte, s Pánom Bohom bývajte."
kapitole Matúšovho evanjelia zjavia na obzore traja mudrci. Konečne sa narodil Spasiteľ sveta, vtelený Boh! Stala sa najdôležitejšia udalosť v dejinách! A hoci Ježiš prišiel medzi nás skôr ako tajný agent než ako dobyvačný hrdina, bolo správne a vhodné, že táto zvláštna výprava mala privítať novonarodeného kráľa. Možno sa tak ako ja cítite zaviazaní týmto „mudrcom od Východu“ pri čítaní jedinej dvanásťveršovej zmienke o nich v Písme. Sú ako cudzinci, ktorý prejdú kilometre navyše, len aby pomohli niekomu, koho milujete, keď to nemôžete urobiť vy. Ako keby nás zastúpili.
Vzory a priekopníci Matúš predstavuje mudrcov ako priekopníkov. V tomto evanjeliu ako prví vzdávajú Ježišovi úctu vyhradenú len Bohu, úctu, ktorú mu apoštoli vzdajú až po zmŕtvychvstaní (Mt 28, 9. 17). A nielen to. Títo pútnici stoja na čele dlhého zástupu nežidovských veriacich, medzi ktorých patrí aj rímsky stotník, vytrvalá kanaánska žena (Mt 8, 5; 27, 54; 15, 22) a väčšina z nás. Ako napísal svätý Augustín, mudrci sú „prvým ovocím pohanov“, sú prvými z mnohých, ktorý prídu „od východu a západu“, aby „stolovali s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve“ (Mt 8, 11). Keďže väčšinu Ježišových nasledovníkov tvoria pohania, niet divu, že korene kresťanov siahajú až k týmto cestovateľom zďaleka. Už v druhom storočí umelci zobrazovali „klaňanie troch kráľov“ na stenách rímskych katakomb. Táto scéna narodenia bola v kresťanskom umení celé stáročia najpopulárnejšia, predstihla dokonca aj Lukášov obraz pastierov pri jasliach (Lk 2, 16-20). Dodnes sa mudrcom pripisuje zvláštny význam. Spomíname si na nich cez Vianoce, obzvlášť na sviatok Zjavenia Pána, keď oslavujeme zjavenie Božej slávy v Ježišovi Kristovi. Týchto dvanásť vianočných dní v mnohých kultúrach sprevádza dávanie darčekov či trojkráľová voda a procesie. Napríklad juhoamerická komunita v New Yorku 6. januára nosieva obrovské postavy „kráľov“ v pestrofarebnom sprievode, ktorý zahŕňa aj ťavy z mestskej zoologickej záhrady a zástupy školákov prezlečených do rúch mudrcov.
Tajomné trio Napodobovanie týchto mudrcov v sprievode nám plasticky znázorňuje ich úlohu, ktorá je vzorom pre našu vlastnú vnútornú cestu k Bohu. Avšak naozaj dobre poznáme týchto cestovateľov? Sú to najexotickejšie a najtajomnejšie postavy v scéne narodenia! Písmo podáva len niekoľko informácií. Návštevníci sú múdri ľudia, ktorí poznajú hviezdy, prichádzajú od Východu, prinášajú zlato, kadidlo a myrhu a stratia sa do neznáma. Matúš by bol prekvapený, keby vedel, čo sa o nich spieva v našich vianočných koledách. Nikde neuviedol, koľko ich bolo. Mnohí si myslia, že boli traja, keďže priniesli tri dary. Ale rôzne iné tradície hovoria o dvoch, štyroch, ôsmich, a dokonca aj dvanástich kráľoch. Ďalej Matúš ich nikdy nenazval kráľmi. Tento názov je výsledkom kresťanských úvah nad úryvkami z Izaiášovho proroctva 60, 1-6 a zo Žalmu 72, 10-11. 15. Nikde neuviedol ich mená a rozlišovacie znaky: mladý Gašpar, zrelý Baltazár či staručký Melichar sa v textoch prvýkrát objavili až v šiestom storočí. Zvedavosť, kto sú títo tajomní mudrci, vytvorila v priebehu storočí bizarnú legendu o ich živote a ich návšteve Svätej rodiny. Niektoré legendy hovoria, že Panna Mária im dala Ježišove plienky, iné hovoria, že dostali čarovný kameň. Stredoveké diela sledujú dejiny ich zlatého daru – tridsať mincí bolo použitých pri všetkých dôležitých obchodoch, ktoré sú uvedené v Písme – počnúc Abrahámovou kúpou hrobky (Gn 23, 16) až po Judášovu odmenu za zradu Ježiša! Staroveký kalendár svätcov uvádza, že zomreli v Arménsku roku 55 v priebehu týždňa, keď naposledy ešte raz spolu slávili Vianoce. Dokonca aj benátsky cestovateľ Marco Polo (1254-1324) pridáva vlastnú verziu, tvrdí, že králi boli z Perzie a že sám navštívil ich hroby ležiace sedemdesiatpäť kilometrov juhozápadne od Teheránu. Oveľa rozšírenejší je však názor, že miestom ich posledného odpočinku je kolínska katedrála v Nemecku.
Po stopách „mudrcov od Východu“ Takže čo sa môžeme dozvedieť o týchto mudrcoch? Čo sa od nich môžeme naučiť? Aj napriek chýbajúcim detailom v Matúšovom evanjeliu nám jeho opis ponúka hojnosť tém na uvažovanie. Matúš ich nazýva mudrcmi, starogréckym slovom magoi, ktorým sa pôvodne pravdepodobne označoval kňazský rod v západnej Perzii. Avšak v Ježišovej dobe výraz „mudrc“ mal oveľa širší význam. Mohol sa vzťahovať na čarodejníkov, šarlatánov alebo falošných prorokov rôznych národov (Sk 8, 9-24; 13, 6-11), ale aj na skutočných učencov či hľadačov múdrosti. Matúšovi mudrci sú obdivuhodní. Na rozdiel od kráľa Herodesa nemali nijaké poznatky zo zjavenia, obsiahnutého v židovskom Písme (Mt 2, 4-6). A pretože boli hladní po pravde, aj napriek tomu sa im dal Boh spoznať štúdiom astrológie, ktorá sa v starovekom svete nelíšila od astronómie. Pri pozorovaní nočnej oblohy ich k Ježišovi priviedla tajomná hviezda. Bola to supernova? Halleyova kométa? Zriedkavé priblíženie sa Jupitera a Saturnu alebo Marsu? Nejaký iný astronomický jav? Aj pre dnešných astronómov je to záhada. Boh viedol týchto astrológov tak, ako vedie každého, kto ho úprimne hľadá, aj keď ich skúmanie malo iný cieľ. Na toto nesmieme zabúdať vo vzťahu k iným náboženstvám, zdôrazňuje biblický odborník otec George Montague: „Musíme rešpektovať cesty, ktorými hľadajú Boha, a uvedomiť si, že intenzita ich túžby po Bohu môže ľahko zahanbiť našu samoľúbosť a sebauspokojenie.“ A zároveň hovorí, že nesmieme zabúdať, že kresťanstvo má jedinečné posolstvo: akýkoľvek iný postoj znamená „odmietnuť pravú podstatu evanjelia – že o radostnú zvesť sa treba deliť“. Mudrci vyjadrili svoju túžbu po pravde vykonaním dlhej a nepochybne namáhavej cesty „od Východu“. Sme zvedaví, kde mali svoj domov. Pochádzali z Babylonu, ktorý bol vychýreným strediskom štúdia astronómie? Alebo boli z Perzie (dnešný Irán), ako napovedá slovo „mudrc“ a ako si myslia mnohí cirkevní otcovia? V ranokresťanskom umení ich zobrazovali v perzskom odeve – nohavice, turbany, tuniky s dlhými rukávmi. Historici umenia tvrdia, že to bol bežný spôsob zobrazovania kohokoľvek z Východu, nemusel to byť práve Peržan. Najstarší záznam pochádza od mučeníka svätého Justína, ktorý vo svojej rozprave, napísanej okolo roku 160, deväťkrát tvrdil, že mudrci boli z Arábie. Justín mohol dobre poznať tradíciu, ktorá sa zachovala medzi kresťanmi zo židovstva v Palestíne, pretože podľa niektorých historikov vyrastal v meste Nablus na západnom brehu rieky Jordán. Ak podľa biblického odborníka otca Raymonda Browna starozákonné odkazy o „ľuďoch z Východu“ sa všeobecne vzťahujú na Arabov, ktorí boli známi svojou múdrosťou. A napokon je tu správa o ich dare zlata a kadidla, ktoré boli produktmi Arábie. Aj keď nie je možné získať v tomto úplnú istotu, Justínov názor je dnes mimoriadne vábivý. V krajine Ježišovho narodenia, v ktorej sa šanca na mier zdá taká mizivá, je veľmi povzbudivá a nádejná myšlienka, že práve Arabi sa prví klaňali židovskému Mesiášovi.
V dobrej spoločnosti Nech už začali títo mudrci svoju cestu kdekoľvek, ich vytrvalé hľadanie celým srdcom nás vyzýva, aby sme sa aj my približovali k Ježišovi. Ich príklad nás vedie k zamysleniu, či nám to všetko nezovšednelo, či sme neuprednostnili osobné pohodlie pred postupovaním na našej ceste k Bohu. Sme stále pripravení a ochotní niesť každý deň svoj kríž a kráčať úzkou cestou života? Matúš naznačuje, že títo mudrci hľadali pravdu rôznymi spôsobmi – v prírode, rozhovormi s inými a v Písme – a Boh im dal schopnosť rozoznať ju, keď ju našli. Svätý Bernard z Clairvaux opisuje ich radostný objav takto: „Padli na svoje tváre, uctili ho ako svojho kráľa a zvelebovali ho ako Boha. Ten, ktorý ich viedol, ich aj poučil. Ten, ktorý ich povzbudzoval vďaka hviezde, ich aj vyučoval v hĺbke ich sŕdc.“ A čo my? Sme otvorení Božiemu vedeniu a pripravení podriadiť sa Bohu ako naši bratia mudrci? Mudrci obdarovali Ježiša najdrahšími darmi starovekého sveta. Dali to najlepšie. Cirkevní otcovia v úvahách o týchto daroch vysvetľujú ich ako symboly, ktoré by mal každý kresťan ponúknuť Bohu: zlato lásky a dobrých skutkov, vôňu modlitieb a viery a myrhu očisťujúceho utrpenia a nádeje na zmŕtvychvstanie. Počas tohto Adventného obdobia môžeme porozmýšľať, ako prinášať tieto dary vo svojom živote. Aj keď je vždy správne obrátiť sa na Boha, keď niečo potrebujeme, toto obdobie nás povzbudzuje, aby sme našli spôsob, ako mu dať to, čo má najväčšiu cenu, začnúc samým sebou. Keď sa odovzdáme Ježišovi, nájdeme sa bok po boku mudrcov. Budeme v spoločnosti tých, ako to povedala Dorothy Dayová, ktorí „vynahradili nevšímavosť davu“ v Ježišovom pozemskom živote: Urobili to pastieri, ktorí sa ponáhľali k jasličkám zadosťučiniť za ľudí, ktorí utiekli od Krista. Urobili to mudrci, ktorých putovanie nahradilo tých, ktorí odmietli pohnúť prstom, aby zanechali všednosť svojho života a prišli ku Kristovi. Dokonca aj dary, ktoré mudrci priniesli, skrývajú v sebe tajomnú náhradu a zadosťučinenie za to, čo sa neskôr stalo v Ježišovom živote. Priniesli zlato, kráľovský znak, nahradzujúci tŕňovú korunu, ktorú mu neskôr dali na hlavu; ponúkli kadidlo, ktoré je symbolom poklony, aby ho odškodnili za výsmech a pľuvanie, a dali mu myrhu, ktorá uzdravuje a utišuje bolesť… Aj my môžeme urobiť presne to isté čo oni. Nenarodili sme sa neskoro. Môžeme to robiť tak, že budeme vidieť Krista a slúžiť Kristovi v každom, s ktorým prídeme do styku, v priateľoch i v neznámych. Keď Ježiš prišiel na svet, mudrci boli našimi zástupcami, ktorí privítali a uctili si Ježiša tak, ako sme my neboli schopní. Teraz je rad na nás. Každý deň môžeme v druhých ľuďoch vítať Ježiša, klaňať sa Ježišovi a slúžiť Ježišovi. Môžeme prejsť kilometre navyše pri radostnom hľadaní Ježiša a celým srdcom uskutočňovať svoju úlohu v spasiteľskom pláne Boha pre náš svet.
