A B R A M z URU chaldejského
Ur v Babylóne /zemi Chaldejskej/ na území dnešného Iraku/ patrí k najstarším mestám sveta...Mestom bolo už 5000 rokov pred Kristom...a postupne sa tu prejavila ľudská kultúra...Ale obyvatelia už zabudli na pravého Boha Jahve a vytvárali si množstvo božstiev...Po potope sveta tu prišli synovia Sema...syna Noeho a postavili si prvé domčeky a tak sa za tisíce rokov ľudia rozmnožili a obsadili zem chaldejskú,obmývanú riekmi Eufrat a Tigris...tu si stavali mestá a vytvárali kráľovstvá...
Abram...Náchor a Aran...Hoci Táre ešte poznal vieru v pravého Jediného Boha -Jahve...už to bola slabá viera,lebo všade dookola boli pohanské obety...Táre mal okrem synov aj nemanželskú dcéru Sarai...ktorú splodil so služkou,ale Sarai vychoval ako svoju dcéru so svojimi synmi...V tých dobách boli manželstvá a vzťahy medzi blízkymi príbuznými bežné...a šlo nielen o poznanie,ale i majetok...do svojej nevlastnej sestry Sarai sa zaľúbil Abram a vzal si ju za ženu,lebo Sarai bola krásna a inteligentná...a dobre sa poznali od detstva...Najmladší syn Aran odišiel s obchodníkmi na sever do mesta Háran,mena ako mal on sám...
Aran sa oženil a mal dve dcéry Melchu a Jeshu...Druhý syn Táreho -Náchor si obľúbil svoju mladučkú neter Melchu,ktorú si aj vzal za ženu...Aran mal ešte k dvom dcéram aj malého syna Lóta...
V lete boli veľké horúčavy a vysmädnutý Aran sa napil studenej vody z hlbokej studne a dostal horúčku a zápal pľuc...ležal už ťažko chorý...pri jeho posteli boli jeho dcéry a malý chlapček Lót,ktorého umierajúci Aran zveril svojmu bratovi Abramovi,aby ho prijal za svojho a vychoval...a tak Aran umrel,pri svojej rodine...Všetci plakali za ním...a pochovali ho v Ure...
V meste Ure uctievali mnoho rozličných bohov...ale najväčšiu úctu mala bohyňa Mesiaca,ktorej obyvatelia Uru prinášali obety a klaňali sa Mesiacu...Obyvatelia Uru sa škaredo dívali na zvláštnu rodinu Táreho,lebo neprinášali obety bohom...
A v tom čase pred 2 tisíc rokmi sedel Abram sám na priedomí a hľadel na mohutný svietiaci Mesiac...v splne...a mnohé myšlienky mu vírili v hlave...mal by som sa ľudom prispôsobiť a klaňať sa Mesiacu...Ale za ticha noci...v mdlom,matnom bielom svetle Mesiaca...naraz počul zvláštny hlas...
A tak Abram začal presviedčať svoju rodinu...otca,bratov,matku...aby odišli z Uru a šli na sever...Neverili mu,že nejaký Boh ho oslovil...Ale Abram sa nedal...veľmi ťažko bolo prijať odchod do neznáma...keď tu žili celé stáročia...poznali to tu...mali tu domček a statok....
Abram o tom povedal svojmu starému otcovi Táremu a bratovi Náchorovi...musím odísť a zanechať vás tu...volá ma mocný Boh...jeho hlas je silný a jasný...Veľmi zarmútil otca i brata...ale Abram sa zbalil,vzal svoju ženu Sarai a synovca Lóta,sluhov a statok-dobytok a ovce ...rozlúčil sa s nimi...a vydal sa do neznáma...za hlasom neznámeho Boha...hľadať svoju zasľúbenú zem...Otca i brata už viac nevidel...a tak v dobách 2 tisíc rokov pred Kristom vydal sa Abram do neznáma...
Trosky Uru dokazujú, že sú troskami metropoly: troskami vystavaných chrámov a palácov, ľudnatých ulíc a mocných opevnení. Medzi hradbami bolo najmenej osem chrámov, šesť rozľahlých palácov, niekoľko verejných skladísk obilia a posvätných pohrebísk. Pred týmito hradbami boli dva prístavy: západný na Eufrate a severný na umelom kanáli.
V meste Ur využívali v architektúre pálené aj nepálené tehly, omietku a farebné dekorácie. Odtiaľto pochádza aj Soška ženy s vtáčou hlavou, nájdená v najhlbších vykopávkach. Patrí k najstarším plastikám zo súboru sošiek zobrazujúcich ženské božstvá. Na nahom štíhlom trupe majú tieto bohyne vtáčiu alebo hadiu hlavu. Majú zvláštny, naivný a súčasne zlovestný výraz.
Mesto sa spomína v Starom zákone ako rodné mesto Abraháma.
Dátum
Koľko rokov žil
Koľko bolo jeho otcovi
Meno
-4004
Stvorenie sveta
-4004
930
Adam (a Eva)
├
Kain (prvý vrah, zabil Abela, bol vyhnaný z ľudského spoločenstva)
├
Abel (prvý mučeník - bol zabitý bezdôvodne)
-3874
912
130
└
Set (Šiet)
-3769
905
105
└
Enos (Enóš)
-3679
910
90
└
Kainan (Kénan)
-3609
895
70
└
Mahaleel (Mahalalel, Malelehel, Maleleel)
-3544
962
65
└
Jared (Jered, Jared)
-3382
365
162
└
Enoch (Henoch, bol nanebovzatý, pretože "chodil s Bohom")
-3317
969
65
└
Matuzalem (Metúšelach, Matusalem, najstarší človek vôbec, slovensky ľudovo známy ako Metuzalem)
-3130
777
187
└
Lámoch
-2348
│
Potopa v Noeových 600 rokoch a Semových 100 rokoch
-2948
950
182
└
Noé (Noe)
├
Jafet (Jefet, zakladateľ Tel-Avivu - jeho historická časť sa volá Yaffo, predtým Jafa)
│
└
Javan (Ion, prvý Európan, Grék)
├
Cham (Chám, Chámova ríša-Egypt, za jeho hriech zlorečil Noe jeho synovi Kanánovi)
│
├
Chus (Kúš)
│
│
├
Nimrod (z Ninive, prvý lovec)
│
│
└
Sába (Seba, Etiópska, Kráľovná zo Sáby navštívila Šalamúna)
│
├
Mezraim (Misrajim)
│
│
└
Chasluim (Filištínski, Pelištejci, Palestínčania)
│
├
Put (Pút, Múrenie, Líbyjčania)
│
└
Kanan (Kenaan, Fenícia)
│
├
Sidon (Sidón)
│
├
Heth (Het, Chét, Chetité, Bedřich Hrozný)
│
├
Jebuzeus (Jebús, zakladateľ Jeruzalema, ktorý sa volal predtým Sálou a ešte skôr Jebús)
│
├
Amorheus (Emoreus)
│
├
Gergezeus (Girgaseus)
│
├
Heveus (Chiveus)
│
├
Araceus (Arkeus)
│
├
Cineus (Sineus)
│
├
Aradeus (Arvádeus)
│
├
Samareus (Semáreus)
│
└
Amatheus (Chamáteus)
-2446
600
502
└
Sem (Šém, Semiti, všetci nasledovníci sa nazývajú Semiti vrátane Arabov, preto arabský antisemitizmus je úsmevný smer)
-2346
438
100
└
Arfaxad (Arpakšád)
│
└
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
─
Kainan ( podľa Lukáša )
-2311
433
35
└
Sále (Sáľah, Sala, Šelach)
─
─
─
─
─
┘
-2281
464
30
└
Heber (Hebrejci)
-2247
239
34
└
Peleg (Fálek, Falek)
-2217
239
30
└
Réhu (Raga, Ragau, Rehú, Reú)
-2185
230
32
└
Sárug (Sáruch, Serúg, Seruch)
-2155
148
30
└
Náchor (Nachor)
-2126
205
29
Odchod z Ur Babylon,
└
Tare (Tare, Tháre, Terach)
POVOLANIE ABRAMA
Toto sú pokolenia Teracha. Terach splodil Abrama, Nachora a Harana. Haran splodil Lóta. (11,27) Meno Abramovej ženy bolo Sarai. (11,28) Avšak Sarai bola neplodná, nemala dieťa. (11,30)
Zdá sa, akoby tento rodokmeň mal chybu. Sarai má v ňom miesto ako dcéra Teracha, čo by znamenalo, že je Abramovou sestrou. Sarai však skutočne Abramovou sestrou bola – nevlastnou, ako to uvádza Abram v Gn20,12: „Ona je i mojou sestrou, dcérou môjho otca, nie však dcérou mojej matky, a stala sa mojou ženou.“ Manželstvá v rámci príbuzenstva neboli v dobe patriarchov ničím neobvyklým. Neskôr ich židovské právo zakázalo. Uvedenie, že Sarai bola neplodná, vnáša do príbehu napätie – keďže nemohli s Abramom naplniť prvý Boží príkaz daný ľuďom – plodiť a množiť sa.
Terach vzal svojho syna Abrama, Lóta i nevestu Sarai, a spolu odišli z chaldejského Uru, aby išli do krajiny Kanaán. Prišli však do Cháranu a usadili sa tam. (11,31) Dejiny Terachovej rodiny demonštrujú historicky známu a dobre podloženú skutočnosť sťahovania semitských kmeňov z východu na západ, až dole do Egypta. Nepoznáme dôvody hromadného sťahovania, mohli to byť nepriaznivé klimatické zmeny, ekonomické faktory, diktátorský režim v krajine a podobne.
Napriek tomu Abram poslúchne Boží hlas, ktorý mu hovorí: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem.“ (12,1) Až neskôr sa Abram dozvedá, že tá krajina sa stane jeho vlastníctvom. (15,7) Sám však nikdy neuvidí naplnenie tohto prísľubu - krajina nebude hneď jeho, ale až v neskorších pokoleniach. Keď Abram opúšťal Cháran, mal 75 rokov. (12,4)
V kmeňových spoločenstvách boli všetky domy vo vzájomnej blízkosti a tvorili akoby malé „sídliská“.
Cháran (Harran) sa nachádza na území dnešného Turecka. Je to chudobná rázovitá dedinka s typickými hlinenými domčekmi s kuželovitými strechami, aké sa stavali aj za čias Abrama.
„Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Eliezer.“ (15,2) Eliezer bol verným Abramovým sluhom a možno predpokladať, že Abram mal v úmysle urobiť ho po svojej smrti dedičom. Abram odkrýva pred Bohom hlbokú ranu vo svojej duši. Zápal, s akým hovorí s Pánom, prezrádza vrenie jeho myšlienok. Avšak Božia láska, ktorú Abram preciťuje, dáva mu odvahu, aby hovoril s Pánom otvorene a žiadal požehnanie. Ako odmenu dostáva prisľúbenie potomstva, ktoré vyjde z jeho lona. „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš! Také bude tvoje potomstvo!“ (15,5)
Tradícia nazýva Abraháma otcom vo viere. Opustil istoty priestoru – miesta, kde sa cítil byť istý. Opustil istoty času. Vytrhol sa z reťaze príbuzenstva, ktorá mu zabezpečovala stabilitu. Opustiť dom svojho otca znamenalo zároveň pre Abrama zanechať všetky sociálne istoty, ktoré vo vtedajšej spoločnosti zabezpečovala rodina, nie štát. „Oprel“ sa o budúcnosť, tú však nemohol odvodiť od predchádzajúcich istôt.
Jeho cesta viery sa tak stáva predobrazom pre naše životné príbehy – pre naše hľadanie, strachy, neistotu, osamelosť. Povzbudzuje nás byť neustálym pútnikom vo viere, neustálym hľadačom Boha. Neusadiť sa na mieste v domnienke, že sme definitívne našli Boha - že vo vzťahu k nemu máme všetko jasné a vybavené.
Abrahám sa tu v Ure narodil už v roku 2150 p.n.l. mame Amathla’ah a otcovi Terah, ktorý sa v Biblii niekoľkokrát spomína. Niektorí tvrdia, že sa narodil 1948 rokov po Zrodení, teda v roku 1813 p.n.l.
ďalšie rodisko Abraháma
Harran
Zdá sa, že sa za tých bezmála 4000 rokov, sa v Harrane nič nezmenilo. No práve tu v Harrane sa vtedy zmenilo všetko. Lebo Boh po prvý raz začal rozprávať s Abrahámom. Podľa Tóry, Biblie a Koránu sa zdá, že práve tu, v neznámom horúcom Harrane začala éra troch silných monoteistických náboženstiev židovstva, kresťanstva a islamu.
29 Abram a Nachor sa oženili. Abramova žena sa volala Sarai a Nachorova žena mala meno Melcha. Bola Aranovou dcérou, ktorý bol otcom Melchy a otcom Jeschy. 30 Sarai však bola neplodná; nemala detí.
1 Tu Pán povedal Abramovi: "Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. 3 Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!"
4 A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. 5 Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán.
6 Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania.
7 Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: "Túto krajinu dám tvojmu potomstvu."
On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.
Abrahámov príbeh sa začína na konci 11. kapitoly, niekoľko veršov pred jeho povolaním. Keď sa v knihe Genezis hovorí o “dejinách” alebo o “pokoleniach”, vždy sa to chápe príbeh rodinného spoločenstva. Dejiny Tareho sú príbehom jeho synov, ktorí sú spomínaní traja a Abram je prvorodený. Meno Abram znamená “vynikajúci otec” a obsahuje v sebe už akoby životný program. Príbeh Tareho rodiny je príbehom rodiny, ktorá zanechala svoje pôvodné bydlisko. Podľa knihy Genezis už Tare odišiel svojimi synmi a ich rodinami z mesta Ur. Povolanie Abrama sa uskutočňuje uprostred rodinného spoločenstva, ktoré opustilo svoje pôvodné mesto chaldejský Ur a prišlo do mesta Haran.
Chaldejský Úr je identifikovaný s kráľovským mestom Uru, dnešným Tell al-Muqaijjar v Iraku. Haran sa nachádza v dnešnom južnom Turecku asi 32 km na juh od Urfy. Mesto leží na dôležitej obchodnej ceste medzi Palestínou, Anatóliou a Mezopotámiou. Kanaán predstavuje územie pozdĺž východného pobrežia Stredozemného mora, ktoré zahŕňa časť Sýrie, Libanon a Palestínu.
[12,1] A tak sme sa dostali k povolaniu Abrama.
"Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem.“
V našom texte je dôraz kladený na to, aby Abram zanechal miesto, kde má korene, aby všetko opustil a začal úplne nový život. Tento dôraz sa však dosahuje hlavne vymenovávaním jednotlivých základných istôt, ktoré musí zanechať.
Výraz „dom otca“ označuje základnú sociálnu štruktúru v starovekom Izraeli. Dom otca sa skladal z priamych pokrvných príbuzných a z rozvetvenej rodiny. K priamym pokrvným príbuzným patrili rodičia, slobodné deti, ženatí synovia, ich nevesty a deti. Rozvetvenú rodinu spájal otec, ak žil starý otec, tak on.
Základná štruktúra patriarchálnej rodiny bola trojgeneračná. Najvyššiu autoritu mal otec, ktorý mal zodpovednosť za všetkých členov domu, za ich ochranu, za udržanie potomstva po zosnulom, v tom čase a podľa ich chápania aj za vykonanie krvnej pomsty a za vykupovanie členov domu z otroctva. Kto siahol na členov a majetok domu, prestúpil desiate prikázanie Dekalógu. Fungovanie domu otca si vyžadovalo poslušnosť zo strany jeho členov.
Ženatí synovia si často stavali pre svoju rodinu nový domov. Tieto domy boli vo vzájomnej blízkosti a často ohradené múrikom. Tak bol dom otca aj fyzicky ohraničeným priestorom.
Opustiť dom svojho otca znamenalo pre Abrama zanechať všetky sociálne istoty, ktoré vo vtedajšej spoločnosti zabezpečovala rodina nie štát.
[12,2] Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním.
Prísľub „presláviť meno“ bol chápaný ako prísľub kráľovstva. V biblických dejinách sa tak prepája Abram, Abrahám s Dávidom, lebo aj Dávidovi bolo prisľúbené veľké meno (porov. 2Sam 7,9).
[12,3] V tebe budú požehnané všetky rody zeme, znamená, že národy nebudú požehnané len priamym kontaktom s Abramom alebo na jeho priamy príhovor, ale aj medzi sebou, ak budú účastní na Abramovom diele.
Apoštol svätý Pavol v Liste Galaťanom (porov. Gal 3,6-9) vysvetľuje prísľub požehnania Abramovi z pohľadu viery. Všetci, ktorí uveria, budú požehnaní s Abrahámom, ktorý uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť, lebo vo viere sa stávajú jeho synmi.
[12,4] Abram odišiel, ako povedal Pán. Lót šiel s ním.
Tieto vyjadrenia v posvätnom texte môžu byť vysvetlené len tak, Abram išiel na priame nariadenie Boha, zatiaľ čo Lót išiel preto, lebo šiel Abram, keďže Boh priamo nekomunikoval s Lótom.
[12,5] Z ľudí, ktorých Abram so sebou zobral, je výslovne spomenutá len Sára a Lót, keďže ich príbehy budú mať pokračovanie v nasledujúcich kapitolách.
Ale v tomto rodinnom príbehu je viacero vážnych okolností. Abram neodchádza sám, na cestu sa vydáva so svojou manželkou Sárou a so synovcom Lótom. Ale Sára je neplodná a to je prvá skutočná komplikácia tohto príbehu. Nie je to hriech, ktorý by komplikoval tento rodinný príbeh, ale ho komplikuje vážne úplne prirodzená ťažkosť. Zo skutočnosti, že Sára nemôže mať deti akoby vyplývalo, že Abramov príbeh sa skončil skôr, ako by skutočne začal, lebo nebolo nikoho, kto by v tomto príbehu pokračoval, keď Abram a Sára nemali deti. A aj Lót prežíva rodinnú komplikáciu, lebo jeho otec zomrel veľmi skoro, jeho časť rodiny tým stratila veľa sily. A tak v Abramovo príbehu nachádzame komplikácie v neplodnej manželke a osirelom synovcovi, sú to ťažkosti, ktoré sa v rodinných spoločenstvách opakujú znova a znova.
Z Božieho slova, ktoré Abram spoznal, vyplýva, že Abram a Sára nemôžu dosiahnuť svoje šťastie, nemôžu sa stať plodným, kým zostanú vo svojej pôvodnej krajine. Boh ich podľa posvätného textu už vidí v tej situácii, do ktorej musia dozrieť. Je zaujímavé si všimnúť s akou presnosťou sa v Božom slove k Abramovi vymenúva všetko to, čo má odpustiť a na druhej strane, kam má prísť, teda cieľ jeho cesty je opísaný neurčito. Má ísť do zeme, ktorú mu Boh ukáže.
Abram teda nevedel, kam ide. Spomína to aj List Hebrejom: „ išiel a ani nevedel, kam ide.” (Hebr 11,8). Nie je natoľko ťažké uvedomiť si vo svojom svedomí Boží hlas, ktorá nás obviňuje alebo napomína, ako sme to sledovali u Adama a Kaina. Ťažšie je dôverovať Božiemu slovu, keď nás vystríha pred budúcim nešťastím, ktorému sa dá ešte vyhnúť, ako je to opísané v príbehu o Noemovi. Ale najťažšie je uveriť, ako uveril Abram, že Boh má pravdu, keď žiada, aby som isté vymenil za neisté, vlastnú zem za krajinu, ktorú ešte nepoznám. V Abramovom prípade Boží hlas hovorí o budúcnosti. Božie slová nepripomínajú minulosť, čo by nás viedlo k spytovaniu svedomia. Božie volanie u Abrama je povolanie nasmerované k budúcnosti. Je potrebné si všímať jemné náznaky a vydať sa smerom k neznámemu cieľu.
„Abram vzal so sebou [...] i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali.“ (Gen 12,5b)
Majetkom je chápané vlastníctvo hnuteľného majetku ako nábytok, nádoby, nástroje, stany a zvieratá. Do tohto pojmu nie sú zahrnuté osoby.
Abram vlastnil štyri typy zvierat: nižší rožný statok (ovce a kozy), vyšší rožný statok (dobytok), ťavy a ťažné zvieratá (osly a oslice). Zlato a striebro a vzácne odevy boli najcennejšou časťou majetku. Abramovo bohatstvo sa chápalo ako dôsledok Božieho požehnania.
Abram vzal manželku Sáru, synovca Lóta, služobníctvo, majetok a vydal sa na cestu. Text nášho úryvku potom konštatuje, že prišli do Kanaánu.
V našom texte je výslovne spomenuté mesto Sichem. Sichem sa dnes po arabsky nazýva Tell Balata. Mesto sa nachádza asi 50 km na sever od Jeruzalema.
[12,7] „Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: "Túto krajinu dám tvojmu potomstvu."
Po prvý raz sa Pán zjavuje patriarchovi a po prvý raz je prísľub zeme výslovný. Doteraz sme v texte nachádzali vyjadrenia, že Pán k Abramovi hovoril a tu sa prvý raz uvádza, že sa mu zjavil a konkrétne poukázal, že „túto zem“ dostane.
Meditatio
Kľúčovou témou Božieho povolania je požehnanie (v Knihe Genezis sa opakuje 88-krát a často sa naň nepriamo naráža). Požehnanie stvárňuje Abramovu rodinu ako aj mnohé iné rodiny, s ktorými sa stretávajú. Je Božím darom, z ktorého pochádza dobro, blaho a prosperita života, pričom požehnanie zahŕňa každú oblasť života. Najzjavnejším prejavom požehnania je plodnosť a rastúce potomstvo.
Požehnanie je spojené s témou stvorenia, čo naznačujú aj rozprávania o stvorení, kde požehnanie tvorí integrálnu súčasť Božieho zámeru so svetom, s ľuďmi a ostatnými živými tvormi pred vstupom hriechu (1,22.28; 2,3) a po ňom (5,2; 9,1). Kapitoly Genezis 1-11 výrazne dosvedčujú prítomnosť a silu požehnania, dokonca aj pre stvorenie po páde. Požehnanie však bude intenzívnejšie alebo plnšie (30,27-30) prostredníctvom Abramovej rodiny.
Požehnanie, ústredný prvok Knihy Genezis, by nebolo primerané a úplné bez prísľubu. Boh prisľúbil Abramovi požehnanie nadväzujúce na dobrodenie, ktoré už dostal. Nové požehnanie je však čímsi viac, lebo presahuje možnosti stvorenia. Boh hovorí s Abramom, no o samotnom Abramovi sa hovorí veľmi málo. On sám nič nehovorí a takmer nič nekoná. Tým, že ho Boh povoláva, prenáša ho do novej životnej situácie a ponúka mu prísľub.
Abrama teda nanovo utvára Božie slovo príkazu a prísľubu. Nový záväzný vzťah Boha s Abramom, ktorý odpovedá Bohu v dôvere a s poslušnosťou, spôsobuje prostredníctvom Božieho prísľubu novú Abramovu identitu. Abram teraz prijíma do svojho života dané prísľuby a jeho budúcnosť závisí od nich. Boh bol verný v doterajších prísľuboch. Aj keď budúcnosť ešte nie je aktuálna, Abram ju prijíma s dôverou ako odpoveď na Božie slovo. Vo všeobecnosti možno povedať, že na začiatku dejín Izraela stojí prísľub.
Aj v duchovnom živote každého človeka na začiatku stojí osobná láska, priazeň, milosť Boha ku konkrétnemu človekovi. Obrazom takého človekom je Abram - je obrazom každého jedného z nás. V živote každého z nás stojí na počiatku celkom osobná láska (priazeň) Boha, jeho vyvolenie, povolanie, prísľub a požehnanie.
Prvé, čo Abram počuje, sú slová: Chod! z tvojej krajiny, od tvojho príbuzenstva, Z domu tvojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem! (12,1) Abram má opustiť všetky dovtedajšie istoty a musí sa „oprieť“ o Boží prísľub (pozri kom. k 12,1). Boh sa od tejto chvíle stáva istotou, nádejou, budúcnosťou i zmyslom jeho života. Naplnenie svojho života očakáva od Boha. On je ten, na ktorého sa koncentruje Abramova pozornosť. Abram opúšťa dovtedajšie „istoty priestoru“, miesta, kde sa cítil byť istý. Opúšťa „istoty času“. Vytrháva sa z reťaze príbuzenstva, ktorá mu zaručuje stabilitu. Nakoniec opúšťa istotu vzťahov. Abram je vytrhnutý zo všetkých pút, zväzkov minulosti a musí sa „oprieť“ o budúcnosť, ktorú nemôže odvodiť od predchádzajúcich istôt.
Abram je vzorom človeka „ukotveného“ v Bohu, človeka viery. Preto ho tradícia nazýva Otcom viery. On je prototypom veriaceho človeka (porov. komp. 12,1-9). Abram je každý z nás na svojej ceste k Bohu. Abram je nazvaný otec vo viere, pretože jeho cesta viery je predobrazom pre naše životné príbehy, pre naše hľadanie, pre naše strachy, neistotu a osamelosť. Božia výzva „choď...“ nie je len jednorazovým pokynom. Je to výzva osvojiť si spôsob života, ktorého charakteristikou je dynamika pohybu, neustáleho opúšťania, vychádzania, putovania a hľadania stále väčšieho Boha. Žiť Abramovu vieru znamená byť neustálym hľadačom Boha, neustálym pútnikom vo viere. Znamená to neusadiť sa na jednom duchovnom mieste v domnienke, že sme definitívne našli Boha, že všetko vo vzťahu k nemu je jasné a vybavené. To, čo robí Abram, nie je o sile a inteligencii, ale o dôvere, o bezvýhradnom spoľahnutí sa na Boha.
Ur (dnes Tell al-Mukajjar) bol sumerský mestský štát v južnej Mezopotámii. Začiatky mesta sa datujú približne k roku 5000 pred Kr. Trosky Uru dokazujú, že sú troskami metropoly: troskami vystavaných chrámov a palácov, ľudnatých ulíc a mocných opevnení.
Ur , biblický Ur Chaldejský , bolo mesto v Sumeri , jedno z jeho najvýznamnejších centier, na juhovýchode dnešného Iraku . S mestom Ur sú spojené dejiny celého Sumeru až po jeho zánik. Dokonca je o ňom zmienka v Biblii , podľa ktorej z Uru pochádzal praotec Izraelitov Abrahám . Archeologické nálezisko Tall al-Mukajjar sa nachádza asi 24 kilometrov juhozápadne od mesta Nasiriyya.
Do oblasti Uru sa dostal roku 1617 taliansky šľachtic Pietro della Valle so svojou manželkou Sitti Maani, ktorú della Valle spoznal na jednej z predošlých ciest v Bagdade . Predtým už navštívil niekoľko miest, predovšetkým Babylon . Nemohol tušiť, že pahorok Mukajjar skrýva práve Ur. O vedecký opis urského zikkuratu sa pokúsili v rokoch 1849 a 1853 Angličania WK Loftus a JE Taylor. Na vážny prieskum čakal do r. 1917 , kedy ho navštívil ďalší Brit R. Campbell Thompson . Ten potvrdil zatiaľ len význam miesta pre ďalšie archeologické bádanie, a tak mohol v novembri 1922 prísť Leonard Woolley , aby začal systematický výskum na objednávku Britského múzea v Londýne a Múzea Pensylvánskej univerzity na pahorku Mukajjar – zrúcanín mesta Uru.
Popis mesta
Dominantou Uru je mohutný zikkurat , na ktorého vrchol vedie 130 schodov. Je z neho pekná vyhliadka na archeologickú lokalitu. Mesto Ur malo pôdorys elipsy o veľkej poloose asi 1,5 km a malé necelý 1 km. Vnútri hradieb Uru bolo aspoň osem chrámov, šesť rozľahlých palácov, niekoľko skladov obilia a posvätných pohrebísk. Rieka Eufrat kedysi tiekla priamo pri meste a napájala umelý kanál okolo jeho hradieb. Na ich vonkajšej strane boli dve prístaviská.
Obeidská kultúra
Najstaršie doklady osídlenia oblasti Uru sú z mladochalkolitickej obeidskej kultúry z konca 5. tisícročia pred nl . Z tejto kultúry máme najviac pamiatok z Eridu , v Uru bolo nájdených niekoľko sošiek ( terakotové ženské postavy) a váz. Bol tu zdokonalený zavlažovací systém.
Druhá polovica 4. tisícročia pred nl je dobou, kedy v Sumeri v poříčí Eufrate ao niečo neskôr Tigridu vznikajú prvé mestské štáty. O predynastickom období hovoríme preto, že až z nasledujúcej doby sa zachovali prvé, hoci nespoľahlivé zoznamy kráľovských dynastií. Táto doba je delená na staršiu kultúru uruckú zhruba do roku 3200 pred nl a mladšiu džemdet-nasrskú .
V uruckej kultúre sa keramika prvýkrát vyrába na hrnčiarskom kruhu , je vypaľovaná v peci, vyleštená a jej vonkajší povrch červeno natretý. V Uru bolo nájdené pohrebisko z tohto obdobia, objavili sa tehly bieleho cementu. Na konci uruckej kultúry sa objavujú prvé piktogramy , najstaršie písomné pamiatky na svete vôbec. Najvýznamnejším mestom je Uruk . Predtým sa predpokladalo, že Sumeri prišli do Mezopotámie práve na začiatku uruckého obdobia. Dnes sa domnieva, že už to bolo trochu skôr.
Rane dynastické obdobie
Sumer je v ďalšom období rozdelený na množstvo mestských štátov s množstvom dynastií. Toto rane dynastické obdobie je vymedzené začiatkom 3. tisícročia pred nl a dobou prvých zjednocovacích procesov, ktoré vychádzali najprv z Lagaša a neskôr zo semitského Akkadu , tj asi do 24. - 23. storočia pred nl . Prvé mestá mali malú rozlohu a vznikali hlavne na juhu Sumeru (Eridu, Uruk, Ur). Mesto sa stáva centrom štátu, je obohnané hradbami a okrem chrámu sa objavil palác panovníka.
V Uru sa objavujú okolo roku 2700 pred nl piktografické tabuľky so zoznamami zvierat, pracovníkov a náradia, ktoré slúžili ako evidencia chrámového hospodárstva. Jediným prameňom tohto obdobia sú mýty a eposy. Prvé kráľovské nápisy sa v Uru objavujú z doby po roku 2600 pred nl Významným prameňom tejto doby je Sumerský kráľovský zoznam , hoci nie je tak spoľahlivý. Oveľa dôležitejší je materiál archeologický.
V rokoch 1922 – 1934 ruiny podrobne preskúmal L. Woolley; predovšetkým objavil veľké kráľovské pohrebisko, v ktorom našiel 16 kráľovských komplexov so zhruba 1850 pohrebami. Prekvapením pre vedcov bol objav hrobky kráľovnej Puabi , kde bol nájdený nepoškodený poklad nedozernej hodnoty, dnes umiestnený v Pensylvánskej univerzite . Nádherná je predovšetkým čelenka na hlave kráľovnej a množstvo jej šperkov. Woolley zistil, že súčasne s kráľovnou Puabi boli rituálne pochovávaní jej slúžiaci, ktorí jej mali byť nablízku aj po smrti „na onom svete“. Na urskom kráľovskom cintoríne bolo vykopaných mnoho ďalších cenností, napr. pozlátená prilba kráľa Meskalamduga z jantáru alebo kráľovská štandarda , na ktorej sú inkrustáciou z mušlí a lapis lazuli znázornené výjavy z vojnového i mierového života. Nájdený poklad svedčí o stykoch Uru s východnými krajinami, dokonca až s Indiou.
Najvýznamnejšou stavbou v Uru bol veľký zikkurat E-temen-nigur(u) . Jeho stavba vrcholila za 3. dynastie urskej a bol zasvätený bohu Mesiaca Nannarovi . Zikkurat má rozmery pôdorysu 65 x 43 ma pôvodná výška bola 18 metrov. Stavba sa z väčšej časti zachovala, bola obložená kvalitnými vypaľovanými tehlami a proti vlhkosti chránená otvormi v stenách.
Woolley so svojimi kolegami doložil existenciu kráľov Meskalamduga a Akalamduga , po ktorých sa objavuje prvý panovník z kráľovského zoznamu a údajný zakladateľ 1. urskej dynastie Mesannipada . Vládnu niekedy okolo polovice až konca 26. storočia pred nl Do tohto obdobia patrí aj kráľovná alebo skôr princezná (kňažka?) Puabi.
Woolley tiež v Uri našiel stopy po obrovských zátopách, s ktorými spájal potvrdenie biblickej teórie o potope sveta . Tento objav vzrušoval po mnoho desaťročí, ale porovnávacie výskumy v rôznych mestách potvrdili, že nešlo o celkovú zátopu, ale iba lokálne ničivé povodne.
Sumerské mestské štáty boli spočiatku primitívnymi demokraciami so zhromaždením všetkých obyvateľov mesta. Najdôležitejším voleným úradníkom bol najvyšší kňaz mestského boha, ktorý viedol chrámové hospodárstvo, ktorému náležala hlavná časť obrábanej pôdy štátu. Základom hospodárstva bolo poľnohospodárstvo, pastierstvo a rybolov, pri chráme boli špecializované dielne. Pracovníci boli odmeňovaní naturálne a okrem bežných prác boli povinní zúčastňovať sa na údržbe a rozširovaní kanálov, stavieb chrámov a hradieb. Územný rast mestských štátov si následne vynútil zmenu politickej organizácie, kedy sa do čela štátu dostáva monarcha, ktorému slúžilo pravidelné vojsko, popri chrámovom hospodárstve vzniká hospodárstvo palácové .
Štát 3. dynastie urskej Štát 3. dynastie urskej .
Prvé zjednotenie Sumeru vyšlo z Lagaša a následne z mesta Ummy , ktorého panovník Lugalzagezzi si podrobil okrem iných miest aj Ur, ale ktorý bol po rokoch porazený akkadským panovníkom Sargonom Akkadským . Ur stráca svoju samostatnosť a vôbec nič nevieme o tzv. 2. dynastii urskej. Vládla snáď počas 22. storočia pred nl . Po páde Akkadskej ríše sa asi r. 2198 pred nl severných území zmocnil horský kmeň Gutejcov . Tí boli porazení r. 2116 pred nl kráľom Utuchengalom z Uruku. Po krátkej vláde, v ktorej Sumer opäť zjednotil, bol zvrhnutý svojim urským guvernérom Urnammuom (r. 2111 pred nl), zakladateľom 3. uristickej dynastie. Štát 3. dynastie urskej trval zhruba 100 rokov, kedy Ur dobyli (asi 2003 pred nl) Elamiti a poplenili ďalšie sumerské mestá. Tento vpád znamenal koniec sumerskej civilizácie. Umeleckým vyjadrením zničenie Uru je skladba Nárek nad skazou mesta Ur (do slovenčiny preložil Lubor Matouš ).
Ďalší vývoj
V období Starobabylonskej ríše Ur stráca svoje postavenie, napriek tomu aj kráľ Chammurapi ho v úvode svojho zákonníka uvádza medzi svojimi mestami. Za jeho syna a nástupcu Samsu-Ilunya došlo v Uri a niektorých ďalších miestach k odboju. Neskôr však zmienky o Uru umlkajú.
Ur na Sumerskom kráľovskom zozname
I. dynastia z Uru
Mesannipada , vládol v Uru 80 rokov
Meskiagnannar, vládol v Uru 36 rokov
Elulu , vládol v Uru 25 rokov
Balulu, vládol v Uru 36 rokov
Celkom 4 králi 177 rokov
Potom bol Ur porazený a kráľovský majestát prešiel do Awanu
II. dynastia z Uru
Lugalkinišedudu, vládol v Uru, doba jeho vlády je neznáma
Lugalkisalsi, vládol v Uru, doba jeho vlády je neznáma
Meno nie je známe, vládol v Uru pravdepodobne 2 roky
Kakug, vládol v Uru, doba jeho vlády je neznáma
Celkom 4 králi 116 rokov
Potom bol Ur porazený a kráľovský majestát prešiel do Adabu
Zoznam panovníkov 3. dynastie urskej
Utuchengal , 2116-2111 pred nl
Urnammu , 2111 - 2094 pred nl
Šulgi , 2093 - 2046 pred nl
Amarsín , 2045 - 2037 pred nl
Šusín , 2037 - 2028 pred nl
Ibbisín , 2027 - 2003 pred nl
Harran je jednou z najstarších sídliskových aglomerácií na našej planéte, je starý viac ako 6000 rokov. Leží zhruba 40 km juhovýchodne od mesta Şanlıurfa , na juhovýchode dnešného Turecka a blízko severnej hranice Sýrie . K nájdeniu sú tu charakteristické domčeky uplácané z blata vyzerajúce ako včelie úle . V meste sa tiež nachádza pevnosť a ruiny starej harranskej univerzity . V súčasnosti je hlavnou obživou turistický ruch .
O meste sú zmienky už v Biblii , v jej českých prekladoch je však názov mesta prepisovaný ako Cháran , z hebrejského חָרָן, Charan . Mimobiblické staroveké texty sa v súvislosti s mestom zmieňujú o stavbe chrámu, ktorý bol zasvätený mesačnému božstvu Sínovi . Okolo 2. tisícročia pred nl mesto ovládli Amoriti ao niečo neskôr Asýrčania , kedy sa o rozkvet mesta ako asýrskeho obchodného centra s veľkou mierou zasadili predovšetkým králi Adad-nirári I. a Tiglatpilesar I. V roku 763 pred nl sa však obyvatelia mesta vzbúrili a Charan bol vyplienený. Túto skutočnosť využil neskorší asýrsky kráľ Sancherib na zastrašovanie obyvateľov Jeruzalema a ich kráľa Chizkijaha . Mesto Cháran však znovu obnovil Sargon II. a zničený chrám mesačného božstva bol opravený za vlády ďalších asýrskych kráľov Asarhaddona a Aššurbanipala . V roku 609 pred nl obsadili mesto Chaldejci , ktorí aj naďalej udržovali chrámový kult – matka Nabonida tam dokonca pôsobila ako najvyššia kňažka . Počas obdobia Rímskej ríše sa mesto nazývalo Carrhae (Karrhy); v roku 53 pred n. l. tu došlo k veľkej bitke Rimanov s Parthy , kedy v blízkosti mesta padol rímsky vojvodca Crassus . Za neskoršie okupácie sábskych a islamských panovníkov bolo mesto známe tiež pod označením Karky .
Bitka pri Karrh roku 296
V roku 296 poslal Dioklecián Galeria do Sýrie , aby zakročil proti Peržanom , ktorí sa pokúšali ovládnuť vazalskú Arménsko . Galerius zviedol s kráľom Narsém blízko Karrh bitku, v ktorej utrpel ťažkú porážku a značne tým poškodil svoju povesť schopného vojvodcu. Diokleciána to veľmi rozladilo a caesar musel urýchlene zhromaždiť v podunajských provinciách nové vojsko, aby katastrofu odčinil. V roku 297 vpadli Rimania do Arménska, zlomili perzský odpor a donútili kráľa Narsého k výhodnému mieru. Pokoj na hranici potom vydržal štyridsať rokov, až do záveru vlády Konštantína Veľkého († 337 ).
Noemova Archa byla nalezena, pohřbena ve výšce 1900 m nad mořem
Letecké snímky a podpovrchový radar odhalily masivní loď v horách.
Roku 1959, při pravidelné prohlídce leteckých snímků, turecký armádní kapitán Llhan Durupinar identifikoval útvar, zobrazený na obrázku vpravo (reportáž z Dogubayazetu, východní Turecko. Nález Noemovy archy).
„Nemám žádné pochybnosti o tom, že tento předmět je loď. Během celé mé kariéry jsem nikdy na stereografii neviděl předmět jako je tento.“ Dr. Brandenburger, Státní univerzita Ohio, USA.V horách oblasti Ararat, byl ve výšce 1900 m nad mořem objeven předmět tvaru lodi, delší než fotbalové hřiště, o rozměrech bitevní lodě. Dr. Brandenburger, odborník ve fotogrammetrii, ze státní university v Ohio, USA, o něj projevil zájem. Brandenburger odhalil raketové základny na Kubě během éry prezidenta Kennedyho. Po důkladném studiu fotografie došel k závěru: „Nemám žádné pochyby o tom, že tento předmět je loď. Během celé mé kariéry jsem nikdy na stereografii neviděl předmět, jako je tento.“
V září 1960 byla fotografie zveřejněna v časopise LIFE pod titulkem: „Noemova archa?“ Téhož roku skupina Američanů doprovázela kapitána Durupinara na toto naleziště po jeden a půl dne. Avšak povrchní výzkumy nenašly nic slibného. Skupina provedla nějaké vykopávky, ale nakonec došla k závěru, že naleziště neobsahuje „z archeologického hlediska nic zajímavého“. Jejich názor ale nebyl jednomyslný. O 17 let později, roku 1977, Ron Wyatt toto naleziště navštívil. Poté, co obdržel oficiální povolení, Ron a Jonathan Gray i další jiní během období několika let prováděli důkladnější výzkumy. Za použití detektorů kovů, podpovrchového snímání radarem, chemických rozborů a zkoušek v laboratoři apod., byly jejich nálezy překvapující. Svědectví bylo nepopíratelné.
V prosinci 1986, po vyšetřování provedeném jejich vlastními vědci, členové ministerstva zahraničí, ministerstva vnitra a výzkumníci z Atatűrk university se sešli a dospěli k závěru, že to jsou vskutku pozůstatky legendární archy. Jako ocenění jeho práce byl Ron čestným hostem při slavnostním otevření nové přírodní rezervace 20. 6. 1987. V květnu 1989 bylo otevřeno i návštěvní středisko.
Stavitelé archy použili ke konstrukci kovové nýty
Během výzkumů tři různé druhy detektoru kovů odhalily souvislý vzorek železa vyskytujících se v pravidelných intervalech.
Kovový nýt – stále ještě zasazen ve zkamenělém dřevě (vlevo), ukazuje, jak byla loď zkonstruována. Dokazuje vysokou schopnost práce s kovem, dřevem a znalost jejich zpracování a použití ve stavitelském oboru.Časem bylo provedeno radarové snímání celé struktury – podél celé délky, šířky a horizontálně ze stran. Půdou pronikající radar ukázal ještě podrobněji týž vzorek, který odhalily detektory kovů. Radar odhalil další informaci, která byla ohromující. Na radarových záznamech se objevily stěny, dutiny, dveře blízko jížního konce („předku“) a rampy. Blízko přídě byly dvě válcové nádrže 4,2 m vysoké a 7,2 m napříč, s kovovými obručemi kolem obvodu.
Jak na to reagovali jiní? David Fasold, expert v námořní záchraně, který na nalezišti pracoval, řekl: „V horách Araratu je předmět tvaru lodi, 300 loket (15697 cm) dlouhý a průměrně 50 loket (2615 cm) široký. Pokud to někdo označí jako náhodu, podle mého názoru by tím podpořil skepsi.“
Tažné závěsné balvany – Ron Wyatt (vlevo) u jednoho z mnoha tažných balvanů z archy, které byly nalezeny v blízkém okolí.
Rekonstrukce lodě a pohled na údolí kde se nachází Archa.
Zkamenělé palubní dřevo objevené na nalezišti se ukázalo být vrstveným dřevem.
Vrstvené dřevo – tři výrazné vrstvy, potvrzeno laboratorní zkouškou. Na obrázku vedle je zkamenělé dřevo.
Zkoušky provedené v laboratoři Galbraith v Knoxville, Tennessee (USA) ukázaly, že vzorek obsahuje přes 0,7 % organického uhlíku, což odpovídá zkamenělému dřevu. Vzorek byl kdysi živou látkou. Tenké plástky ze vzorku odhalily, že dřevo se skládá ze tří vrstev. Bylo to ve skutečnosti vrstvené dřevo!
Nikdy předtím nebylo nalezeno zkamenělé dřevo, které by bylo vrstvené. Tento vzorek je naprosto unikátní na celém světě a je důkazem, že konstrukční metody používané budovateli archy byly velmi dokonalé a nadčasové. Tento typ kompozice dřeva je možná asi „goferové dřevo“, o kterém mluví kniha Genesis v Bibli.
Radar a jiné zkoušky odhalují pokročilý stav zhroucení a destrukce.
Jeví se známky toho, že dvě vrchní paluby se zhroutily a jejich trosky spočívají na spodní palubě, tak jak je ukázáno na náčrtku. Radar prokázal, že trup lodi a spodní paluba jsou lépe zachovány a stále ještě obsahují prázdné komory!
Ron Wyatt při práci s vodivým scanerem.