T R O J K R Á Ľ O V Á...S V A T E N Á ...V O D A...a K R I E D A...význam svätenej vody a použitie

Počas sviatku Troch kráľov sa v kostole svätí voda. Svätená voda sa preto nazýva aj trojkráľová. Každý veriaci si z nej môže nabrať pre svoju potrebu. V minulosti sa svätenej vode pripisovala veľká moc, dokonca sa obradne pila – každý člen rodiny si upil pár glgov, aby bol celý rok zdravý.

Trojkráľová krieda mala ochrániť pred diablom,čarami a bosorkami...Kriedou sa nakreslil kruh a tam nečisté sily nemohli vstúpiť,napr. okolo postele,či pred dverami domu,alebo vratami chlieva k dobytku...alebo na dvere kriedou sa nakreslil kríž...

Svätená voda (aqua benedicta, aqua lustralis) sa používa v liturgii na pokropenie ľudu, požehnávaných osôb i hmotných vecí. Veriaci sa ňou prežehnávajú. V kostoloch pri vstupných dverách sú nádoby so svätenou vodou, aj v mnohých kresťanských rodinách majú sväteničky. Účinky svätenej vody objasňujú modlitby v obrade posvätenia vody a pokropenia ľudu, keď kňaz prosí, aby nás posilnila, obnovila v nás milosť krstu, pomohla vyprosiť si odpustenie hriechov a dosiahnuť milosť na ochranu proti chorobám a úkladom zla. Veriaci sa svätenou vodou prežehnávajú, aby si tak pripomínali Kristovu vykupiteľskú obetu na kríži. Duchovná účinnosť nie je teda v samotnej vode, ale v modlitbe pri jej požehnávaní, ako aj vo viere, s ktorou je používaná. Preto prežehnanie má byť dôstojné a je chyba, ak sa robí len mechanicky. Svätenou vodou sa prežehnávame nielen pri vstupe na posvätné miesto, ale aj pri odchode z kostola, keď odchádzame do profánneho prostredia. Máme si uvedomiť, že aj mimo kostola sme Božie deti, ktoré Kristus vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Týmto úkonom si vyprosujeme pomoc a ochranu v bežnom živote.

Pútavý biblický príbeh: Prečo sa na Troch kráľov svätila voda a krieda?

Sviatok Troch kráľov uzatvára vianočné obdobie a deň sa pomaly začína predlžovať.

Sviatok Troch kráľov, alebo aj Zjavenie Pána, uzatvára vianočné obdobie. Tento sviatok bol posledným dňom návštev a koledovania. Mládenci zvykli organizovať zábavy, do polnoci sa v domoch dojedli zvyšky novoročných jedál a koláčov. Ak by s nimi gazdiná šetrila, podľa povier by ju čakal rok plný biedy a šetrenia.

AKO A PREČO POUŽÍVAŤ SVÄTENÚ VODU?

Naše krstné sľuby zahŕňajú zrieknutie sa Satana a pohŕdanie hriechom. Pravdepodobne si však len zriedka na to spomíname a svätenú vodu berieme väčšinou ako samozrejmosť. Pretože ju používame tak často, je ľahké zabudnúť na správny význam.

Musíme si uvedomiť, že táto voda je prostredníctvom kňaza požehnaná Bohom na základe Kristovho krstu. Katolícka cirkev má obrovskú moc odovzdávať sviatostnú milosť a svätená voda ako svätenina prijíma svoju moc skrze modlitbu a autoritu Cirkvi.

Obrad požehnania, ktorý sa kňaz modlí, keď požehnáva vodu, aby sa posvätila, obsahuje modlitby exorcizmu. Môže vyhostiť démonov, uzdravovať chorých a požehnať nás neodôvodnenou milosťou, a napriek tomu väčšinu času sa kropíme s touto vodou bez toho, aby sme premýšľali o tom, aká je skutočne svätá.

Faktom je, že svätená voda je mocnou sväteninou a mali by sme ju používať každý deň. Mali by sme vedome nájsť spôsoby, ako ju viac používať, no, aby sme ju nemohli používať bez premýšľania. Svätená voda môže byť použitá na požehnanie ľudí, miest a vecí, ktoré ľudia používajú v ich snahe oslavovať Boha svojimi životmi.

Tu je zoznam niektorých spôsobov použitia svätenej vody v každodennom živote:

Požehnaj sa– tento návrh je zrejmý, ale ak sa požehnáme svätenou vodou iba v nedeľu, čo s nami po zvyšok týždňa? Vo svojom živote nikdy nebudete mať príliš veľa milosti alebo požehnania. Používajte svätenú vodu každý deň. Udržiavanie sväteničky v domácnosti je skvelý nápad, aby ste vy, vaša rodina i vaši hostia, mohli byť požehnaní pri príchode a odchode z domu. Udržujte sväteničku priamo pri hlavných dverách, aby ste bez nej nikdy neopustili domov.
Požehnajte svoj dom– Ak ste si nenašli čas na to, aby ste požehnali svoj dom svätenou vodou, potom nie je čas lepší, ako urobiť to teraz. Váš domov je domáca Cirkev a potrebuje duchovnú ochranu. Svätenú vodu môžete použiť sami doma, alebo môžete poprosiť kňaza formálne požehnať váš domov pomocou svätenej vody ako súčasť obradu požehnania domu (koleda na vianoce).
Požehnajte svoju rodinu– pomocou svätenej vody sa požehnajte a urobte znak kríža nad svojím manželom a deťmi skôr, ako v noci spia. Spojenie rodiny navzájom a spojenie s Bohom týmto spôsobom je veľkou rodinnou tradíciou. Za týmto účelom si uchovávajte fľaštičku svätenej vody. Niektorí rodičia dokonca používajú svätenú vodu na to, aby požehnali veci, ktoré ich deti pravidelne používajú, napríklad bicykle či knihy a biblie.

Požehnajte svoj pracovný priestor– Ak pracujete mimo dom, pokropiť svoj pracovný priestor svätenou vodou je skvelý nápad nielen pre duchovnú ochranu na pracovnom fronte, ale aj pre posvätenie vášho každodenného diela na Božiu slávu.
Požehnajte svoje auto– auto je pravdepodobne najnebezpečnejšie miesto, kde každý deň trávite značné množstvo času. Nikdy nepodceňujte silu svätenej vody použitej vo vašom vozidle, aby vás chránila pred škodou, keď sa používa vo viere a dôvere v Boha. V skutočnosti môžete poprosiť aj kňaza, ktorý vám požehná vaše auto svätenou vodou.
Požehnajte záhradu– v stredoveku bolo bežnou praxou, že ľudia pokropili svoje záhrady svätenou vodou. V období, keď ľudia boli v živobytí veľmi závislí od plodín z vlastných zdrojov, môže byť zničujúci nedostatok dažďa alebo skorých mrazov. Použitie svätenej vody na požehnanie a posvätenie rastlín, ktoré sa použijú na výživu rodiny, preukazovali závislosť od Božej milosti.
Požehnajte chorých– Ak viete o nejakých chorých priateľoch alebo rodine, požehnanie svätenou vodou sa počíta ako telesné a duchovné dielo – skutok milosrdenstva. Ak navštevujete chorých v nemocnici alebo v opatrovateľskom dome, požehnajte ich životný priestor svätenou vodou a zanechajte s nimi fľaštičku svätenej vody pre čas, keď to potrebujú.
Požehnajte zvieratá– Aj zvieratá môžu byť požehnané svätenou vodou, pretože každé stvorenie má za cieľ vzdať Bohu slávu. Platí to aj pre hospodárske zvieratá a zvieratá, ktoré zabezpečujú prácu, živobytie a výživu pre ľudí.

Pri použití svätej vody ponúkame jednoduchú modlitbu:

„Touto svätenou vodou a tvojou drahou krvou, zmy všetky moje hriechy, Pane. Amen.“

Pri použití svätenej vody nie je žiadna konkrétna modlitba, okrem znamenia kríža: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Môžete sa tiež modliť Otče náš alebo modlitbu Svätého archanjela Michala. Majte na pamäti, že svätená voda už bola požehnaná modlitbami kňaza.

Ako a prečo používať svätenú vodu?

Svätená voda je jedným z tých krásnych darov (a zbraní) od Boha, ktoré nás držia posvätených a na ceste svätosti v našom každodennom živote a udržiavajú veci, ktoré pravidelne používame posvätené a čisté. Dúfajme, že ak prestaneme vnímať svätenú vodu bez premyslenia aký je to pre nás veľkorysý dar, použijeme ju častejšie, premyslene a vďačne!

Trojkráľové zvyky

Tento deň patrí k najstarším kresťanským sviatkom, na východe ho slávia už od 3.storočia.
V katolíckych kostoloch sa stalo tradíciou, že pri obradoch počas tohto sviatku kňazi posväcujú trojkráĺovú vodu soľou, kriedu a tymian.
V minulosti sa na Slovensku koledovalo, kňazi s koledníkmi prezlečenými za troch kráľov obchádzali domy a požehnávali príbytky.

Kropili ich svätenou vodou a dvere týchto príbytkov označovali písmenami.
V niektorých jazykoch sa začiatočné písmená mien troch kráľov zhodujú s tradičným latinským označením dverí trojkráĺovou kriedou C+M+B, čo znamrná Christus mansionem benedicat, teda Kristus, žehnaj tento dom.

Sviatok Troch kráľov bol od nrpamäti jednou z najobľúbenejších ľudových osláv. Už v stredoveku chodili 6.januára chlapci s hviezdou a spievali náboženské pesničky s vianočnými témami.

Chlapci zobrazovali biblických Troch kráľov, štvrtým bol hviezdonoš, alebo anjel, po fomoch predvádzali trojkráľovú hru.
Prví dvaja králi Gašpar a Melicher mali oblečené biele dlhé košele, na hlavách mali okrúhle vysoké papierové čapice oblepené zlatými papierovými hviezdičkami. Gašpar väčšinou niesol malý drevený betlhém v podobe kostolíka.

Čierny kráľ s tvárou natretou na čierno sadzami-Baltazár, šiel v rade posledný.
Králi držali dlhé palice a búchali nimi o zem, alebo aj štrngali na nich pripravenými plieškami do rytmu.

"My tri krále prišli sme k vám, ščastí, zdraví neseme vám.

Ščasti, zdraví, dlhé léta, my zme Tri krále zdaleka.

Daleká je cesta naša, hledáme nážho Pána, Ježiša!"

Podobne ako na Štedrý deň, aj na Troch kráľov sa lialo olovo, púšťali sa lodičky z orechových škrupín so zapálenými sviečkami. Mladé dievčatá sa ešte pred východom slnka umývali snehom, aby mali v novom roku pleť čistú a bielu ako Panna Mária.

Od choroby mala pomôcť trojkráľová svätená voda vypitá nalačno.

Hneď po sviatku Troch kráľov, ktorým vrcholí obdobie najkrajších sviatkov roka- Vianoc začínajú fašiangy, čas ĺudových zábav, hier, karnevalov.
Potrvá až do popolcovej stredy.

+4

Všetky reakcie:

História trojkráľových zvykov bola veľmi bohatá

Záver zimného novoročného obdobia sa končil v deň sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom. Dnes už tento sviatok vnímame len ako cirkevný, ale história a ľudové zvyky dokazujú podstatne hlbšie korene slávenia sviatku. Ľudové zvyky viažuce sa k Trom kráľom sú ukážkou prelínania najstarších staroslovanských obradov obohatených o prvky rímskej kultúry a kresťanské obrady.

Pri nástupe kresťanstva mali naši predkovia vžité isté poverové predstavy a považovali preto aj kresťanské obrady iba za ďalší magický úkon. Voda a oheň mali odpradávna v očiach ľudí magicko-ochrannú funkciu, ktorú bolo možné umocňovať rôznymi spôsobmi. K nim patrilo napríklad svätenie vody. Posvätenou vodou kropili ľudia obydlia i stajne, napĺňali domáce sväteničky a odkladali ju do fliaš, lebo táto voda sa do roka nepokazila. Trojkráľovými sväteninami boli aj soľ, sviečka, krieda, cesnak…
Cesnak používali na ochranu proti démonom, nosili ho pltníci i tí, ktorí museli prekročiť vodu, aby ich nestiahol vodník. Všetky sväteniny slúžili ako ochrana ľudí a zvierat pred zlými démonmi a živlami. Svätenie trojkráľovej vody, kriedy a soli sa zachovalo v našich kostoloch dodnes.

História zaznamenaných trojkráľových zvykov je bohatá. Troch kráľov dnes vnímame ako cirkevný sviatok na počesť mudrcov z východu, ktorým cestu za narodeným Ježiškom ukazovala hviezda. Počet a mená kráľov biblia neuvádza, až v 14. storočí boli určení Gašpar, Melichar a Baltazár. Trojkráľový deň bol posledným dňom pochôdzok a kolied vianočno-novoročného obdobia.

Najstaršou je kňazská obchôdzka, keď kňaz s organistom a pomocníkmi obchádzajú obydlia farnosti, aby pokropili dom svätenou vodou, pookiadzali ho kadidlom a trojkráľovou kriedou urobili na dverách znak G + M + B a letopočet. Pôvodne sa robili znaky C + M + B – z latinského Christus-mansionembenedicat – Kristus požehnaj tento dom. Začiatkom 20. storočia boli v dedinskom prostredí zaznamenané pochôdzky mládencov, neskôr aj chlapcov, ktorí oblečení za Troch kráľov prichádzali do domácností s hviezdou a prednášali trojkráľový príbeh o návšteve narodeného Ježiška. Gazdiné navarili v tento deň šúľance, ktoré mali byť dlhé a hrubé, aby také bolo aj obilie. V niektorých obciach posypali dvor ovsom, aby bol veľký ovos a aby zbojníci nevošli do dvora.

Sviatkom Troch kráľov sa v niektorých obciach začínalo obdobie fašiangových zábav. Zároveň sa týmto dňom skončilo vianočné obdobie, do polnoci sa museli dojesť posledné zvyšky novoročných jedál.

Na Tri krále, o krok dále

Podľa biblického textu boli Traja králi traja mudrci, ktorí stelesňovali múdrosť vtedajšieho sveta. V tento deň si teda kresťania pripomínajú biblické postavy, troch mudrcov Gašpara, Melichara a Baltazára, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu.

Ku dňu Troch kráľov sa viazali koledy, vinše, ktoré mali do domu privolať šťastie, zdravie a blahobyt. Na sviatok Troch kráľov navštevoval domy farár, kostolník či kantor s kňažskou koledou. Domácim zaželali spevom i slovom šťastný nový rok, príbytok vysvätili a nad dvere kriedou napísali iniciály kráľov, resp. mudrcov – Gašpara, Melichara a Baltazara G+M+B a rok. Skratka G+M+B znamená aj Christus mansionem benedicat – Kristus nech žehná tento dom.

Zvyky

Starší chlapci sa poobliekali za troch kráľov a s betlehemom chodili po domoch a vinšovali. Niekedy predvádzali trojkráľovú hru, ktorej libreto tvorila návšteva troch mudrcov v Betleheme pri novonarodenom Ježiškovi. Troch kráľov často dopĺňal anjel s papierovou hviezdou na palici, doplnkom bol aj ozembuch či koruny kráľov z papiera.

V katolíckych kostoloch sa na Troch kráľov a v predvečer tohto sviatku konajú slávnostné omše. Vo viacerých chrámoch bývajú trojkráľové koncerty alebo betlehemské hry.

Po sviatku Troch kráľov sa zvyčajne oberal vianočný stromček, ktorý sa potom zavesil na niektorý ovocný strom, najmä na taký, ktorý nechcel zarodiť.

Počas sviatku Troch kráľov sa svätila voda a krieda. V minulosti sa totiž vode pripisovala veľká moc, pila sa dokonca aj obradne. Každý člen rodiny sa napil svätenej vody, aby bol po celý rok zdravý. Ochranné účinky mala aj trojkráľová krieda, svätená v deň sviatku. Ak sa ňou nakreslil kruh, mal mať magický účinok a chrániť pred nečistými a zloprajnými silami.

Po sviatku Troch kráľov prišlo obdobie zábavy a veselosti, začínali sa totiž fašiangy.

Prikázaný sviatok Zjavenie Pána, ktorý cirkev slávi 6. januára, sa zakladá na návšteve troch kráľov v Betleheme. V slovenskom ľudovom prostredí túto udalosť opisuje trojkráľová hra. Zvyčajne v nej vystupujú traja chlapci

Oblečení podobne ako vianoční betlehemci. Namiesto betlehemu však často nesú hviezdu, preto sa v niektorých oblastiach ich koledovaniu hovorí aj chodenie s hviezdou. Jeden z hercov býva začiernený, pretože podľa tradície bol medzi kráľmi aj černoch. Na hlavách majú papierové koruny alebo biskupské čiapky, chodia po domoch a spievajú trojkráľové koledy.

Súčasťou tohto sviatku je svätenie vody, soli a kriedy. Na prelome 15. a 16. storočia sa svätilo aj zlato, kadidlo a myrha – dary troch kráľov. K Trom kráľom v našej tradícii patrí tiež svätenie príbytkov. Kňaz sa pritom modlí s domácimi, pokropí byt svätenou vodou a na veraje dverí napíše posvätenou kriedou nový letopočet a písmená G+M+B, ktoré znamenajú mená troch kráľov. Niekde sa píše C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom.

Väčšina kresťanov v tento deň slávi zjavenie sa Ježiša Krista svetu prostredníctvom troch mudrcov. Niektoré cirkvi kresťanského Východu však 6. januára oslavujú telesné narodenie Spasiteľa, vlastné Vianoce. V týchto cirkvách sa pripomínajú aj ďalšie dve zjavenia Pána. Jedným je Ježišov krst v Jordáne, keď sa nad ním zjavil Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznel Boží hlas: Toto je môj milovaný Syn. Druhým je Ježišov prvý zázrak, keď premenil vodu na víno na svadbe v Káne Galilejskej, čím prvý raz vydal svedectvo o svojom božstve.

Nedeľa po Zjavení Pána je sviatkom Krstu Krista Pána a zároveň posledným dňom vianočného obdobia. V cirkevnom liturgickom kalendári nasleduje tzv. obdobie cez rok. Z kostolov sa odstraňuje vianočná výzdoba a betlehemy môžu ostať iba v bočných kaplnkách.

Na Troch kráľov sa svätila nielen voda a krieda, ale aj soľ a cesnak

Trojkráľový sprievod v Bratislave. Foto: TASR/Michal Svítok

Katarína Nádaská

6.1.2023 o 06:29

Zdieľať

Sviatok Troch kráľov, oficiálne Zjavenie Pána (6. januára), uzatvára vianočné obdobie. Keďže je po slnovrate, deň sa začína predlžovať, hoci ten príslovečný „krok ďalej“ si vari ani nevšimneme.
Traja králi, podľa legendy aj podľa biblického textu traja mudrci, stelesňovali múdrosť vtedajšieho sveta. Bádatelia sa domnievajú, že išlo o perzských učencov a astronómov, ktorí pri pozorovaní úkazov na oblohe zistili, že sa objavila nová žiarivá hviezda. V súhvezdí Rýb v čase Kristovho narodenia nastala konjunkcia planét Jupiter a Saturn, čo sa na nočnej oblohe prejavilo ako veľká hviezda. Tá mala troch mudrcov priviesť do Betlehema.
Nábožná úcta k trom kráľom siaha do čias prvých kresťanov. Svätá Helena doniesla v roku 333 ich relikvie do Milána a po dobytí mesta cisárom Fridrichom Barbarossom v roku 1164 sa dostali do Kolína, kde sú uložené v kolínskom dóme.

Trojkráľová svätená voda a krieda
Počas sviatku Troch kráľov sa v kostole svätí voda. Svätená voda sa preto nazýva aj trojkráľová. Každý veriaci si z nej môže nabrať pre svoju potrebu. V minulosti sa svätenej vode pripisovala veľká moc, dokonca sa obradne pila – každý člen rodiny si upil pár glgov, aby bol celý rok zdravý. Svätená voda sa používala v ľudovom liečiteľstve, slúžila aj ako ochrana pred nečistými silami.
Kňazi východných cirkví – gréckokatolícki a pravoslávni – svätili vodu priamo v potokoch a riekach za prítomnosti veriacich. Bola to potom „jordánska voda“. Tečúcu vodu ráno na Troch kráľov takto svätili kňazi aj v obciach severozápadného Slovenska.
Podobné ochranné schopnosti sa pripisovali aj trojkráľovej kriede, takisto posvätenej v tento deň. Ak sa ňou nakreslil kruh, mal magický účinok a chránil pred nečistými a zloprajnými silami. Ak mal niekto pocit, že ho chodí v noci tlačiť (gniaviť) mora, mal si urobiť okolo postele kruh trojkráľovou kriedou. V niektorých regiónoch Slovenska si ľudia dávali posvätiť nielen vodu a kriedu, ale aj soľ a cesnak. Časť svätenej vody, hlavička cesnaku, jedna krieda i troška soli sa v domácnostiach opatrovali ako ochrana pred nepriaznivými silami.

Popoludní na Troch kráľov sa koledovanie a vinšovanie končilo. Starší chlapci sa poobliekali za troch kráľov, nosili so sebou betlehem a vinšovali alebo predvádzali trojkráľovú hru, ktorej obsahom bola návšteva troch mudrcov v Betleheme. Keďže podľa legendy jeden z nich bol černoch, jeden z chlapcov mal sadzami začiernenú tvár. Bývalo zvykom, že koledoval aj kňaz s miništrantmi (takzvaná kňazská koleda) a posvätil príbytok.

Trojkráľové požehnanie príbytkov

Drahé sestry a bratia, v období sviatku Zjavenia Pána je zvykom požehnávanie príbytkov. Prinášame Vám pobožnosť požehnania domu laikmi, ktorú sa môžete pomodliť vo svojich domovoch a tak si vyprosovať požehnanie na nasledujúci rok.

Súčasťou pobožnosti je aj tradičný trojkráľový nápis, ktorý si môžete napísať na dvere kriedou, alebo si môžete vytlačiť pripravený nápis, ktorý si môžete stiahnuť tu:

Nápis na dvere 2021 – čierne pozadie

Nápis na dvere 2021 – biele pozadie

POBOŽNOSŤ POŽEHNANIA DOMU LAIKMI

V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Pokoj nášmu domu a všetkým, čo v ňom bývame. I s duchom tvojím.

KRÁTKE ČÍTANIE

Počúvajme slová sv. Evanjelia podľa Matúša:
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu. A hľa hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

Chvíľa ticha…

PROSBY

S radosťou za dar Božieho Syna velebme nášho Spasiteľa a prednesme mu svoje prosby:

Pane Ježišu, Boží Syn, žil si s nami ako človek, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi, daj, aby sme boli dobré deti nášho dobrého Boha.

Pane Ježišu, ty si sa v nazaretskej rodine vzmáhal v múdrosti a bol si v obľube u Boha i ľudí, daj, aby otcovia a matky boli prvými učiteľmi a svedkami viery pre svoje deti.

Pane Ježišu, Kráľ pokoja, ty si nám priniesol svoj pokoj, daj, aby všetci, čo v tomto dome bývajú, tešili sa zdraviu i pokoju a žili v láske a svornosti a boli ti za všetko vďační.

Pane Ježišu, priniesol si radostnú zvesť trpiacim a chudobným a uzdravoval si pokorných srdcom, chráň nás od prílišných starostí a otvor naše srdce pre trpiacich a núdznych.

Pane Ježišu, Život veriacich, ty si prijal Máriu a Jozefa k sebe do nebeskej vlasti, prijmi aj zosnulých z našej rodiny medzi svojich spravodlivých v nebi.

Chvíľa ticha… každý si môže vzbudiť vlastnú prosbu

OTČE NÁŠ

A teraz sa spolu modlíme, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus:
Otče náš, ktorý si na nebesiach…

ZNAK POKOJA

Dajme si znak pokoja.
Pokoj a bratská láska nech je medzi nami.

MODLITBA POŽEHNANIA

Všemohúci Bože a Otče, ty si nás v krste prijal za svoje deti a urobil si nás bratmi a sestrami tvojho Syna; posilňuj naše spoločenstvo s ním a daj, aby sme v našej rodine žili vo svornosti a láske. Bože, ochraňuj náš dom pred zlom a hriechom, požehnávaj ho i všetkých, čo v ňom bývajú, aby sme ti ako domáca cirkev prinášali duchovné obete: zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Ak je svätená voda nasleduje pokropenie požehnanou vodou prítomných i celý dom, pričom sa povie:

Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krst i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním.

Na horné veraje dvier kriedou napíše, prípadne prilepí vytlačený text:

20 – C + M + B – 21
alebo
20 – G + M + B – 21

Namiesto napísania kriedou sa môže prilepiť vytlačený text.

Prosme teraz spoločne Pannu Máriu o pomoc a ochranu:
Zdravas Mária… Pod tvoju ochranu sa utiekame…

ZÁVER
Dnes prišla spása do nášho domu. Pokoj a požehnanie nech spočíva na ňom a nech napĺňa všetkých nás: V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Svätenie vody (rus. водокрещи – vodokrešči) je deň v ľudovom kalendári Slovanov pripadajúci na 6. (19.) január, jeden z najväčších výročných sviatkov Slovanov. V tento deň sa končia Vianoce, prebieha svätenie vody vo vodojemoch (jazerá, rybníky a pod.) alebo v riekach, konajú sa krstové kúpania a začínajú sa prípravy na zimnú svadobnú sezónu (malá svadba).[2]

Iné názvy sviatku

V tento deň sa u pravoslávnych Slovanov slávi krst Pána a Zjavenie Pána, katolíci v ten deň slávia sviatok Troch kráľov.

Tradície

Vo východoslovanskej tradícii je najvýznamnejším predvečer tohoto sviatku - epifánny večer. Medzi južnými Slovanmi na východnom Balkáne môže byť sviatkom aj niektorý okolitý deň - napríklad sviatok Jána Krstiteľa (7 / 20. januára) alebo Deň žien (8 / 21. januára).

Hlavnou udalosťou dňa svätenia vody je jej požehnanie, preto sa vo vodnej nádrži alebo v rieke vyreže v ľade prieruba a po slávnostnom pochode s krížom sa ľudia modlia. Po nej sa ľudia v prierube kúpu: chorí preto, aby sa vyliečili a zdraví pre očistenie sa od hriechov. Ruské zimné kúpanie vzniklo z tohoto starovekého pohanského zvyku rituálnej očisty vodou.

Sviatok svätenia vody a koniec fašiangov (rus. масленица – maslenica) vymedzujú čas vhodný na svadby.

V Bulharsku, Severnom Macedónsku a v Grécku sa po vysvätení vody konajú slávnostné procesie ku vodnej nádrži s nesením obrazov svätých (rus. хоругвя]) a je zvykom hodiť potom drevený kríž do vody a potápať sa pre neho. Vylovenie kríža z vody je považované za česť.

Hlavný hygienik sa opäť mieša do cirkevných záležitostí. Tvrdí, že máme radšej prijímať „na ruku“. Biskupi však už pred mesiacom povolili návrat k zaužívanej forme „do úst“.

Zdroj: pixabay.com

Hlavný hygienik Ján Mikas sa nám opäť pripomenul v čase, keď covid zo Slovenska záhadne zmizol a nahradila ho ukrajinská horúčka. Boli sme si istí, že pandémia sa dávno skončila, keďže aj neočkovaní občania sa s láskavým dovolením kompetentných mohli opäť ukázať v chrámoch. Ale zrejme sa tak stále nestalo. Mikas totiž vo štvrtok opäť vyzval veriacich ľudí, aby si počas bohoslužieb stále radšej nedávali znak pokoja. To však nie je všetko. Z jeho odporúčaní pre prevádzky a hromadné podujatia vyplýva, že by sa mali dezinfikovať použité predmety slúžiace na účel obradov. Ak sa vám zdá, že to už snáď patrí do kompetencie kňazov a duchovenstva, ktorí najlepšie vedia ako a či bohoslužobné predmety dezinfikovať, tak hlavný hygienik zachádza ešte ďalej.

Kto sa bojí svätenej vody

Hoci v praxi platí už len minimum bývalých pandemických nariadení vlády, je zrušený dišpenz od nedeľnej účasti na bohoslužbách a samotní biskupi nedávno informovali o tom, že každý veriaci má právo rozhodnúť sa, akou formou bude prijímať Eucharistiu a nikto mu v tom nemá brániť, Mikas by to aj tak rád urobil. V najnovších odporúčaniach totiž Úrad verejného zdravotníctva píše, že je lepšie prijímať na ruku a „v priestoroch, kde sa vykonávajú obrady, odporúča odstrániť nádoby s vodou, s ktorými má kontakt viac osôb“. Teda sväteničky so svätenou vodou.

Hlavný hygienik SR, Ján Mikas
zdroj: facebook.com

Je inak zaujímavé, ako veľmi sa práve proti svätenej vode v kostoloch od začiatku pandémie brojilo. Svätá Terézia z Avily už v 16. storočí upozorňovala na to, že svätená voda ju ochraňovala pred útokmi zlého. „Z dlhoročných skúseností som zistila, že nie je nič ako svätená voda, čo by démonov zahnalo na útek a zabránilo im v návrate. Utekajú tiež pred znamením kríža, ale vracajú sa; takže svätená voda musí mať veľkú silu,“ zamýšľa sa známa katolícka mystička. Boh nám teda aj týmto spôsobom môže priniesť požehnanie a ochranu. Exorcisti o tom vedia svoje. Napriek tomu sa hlavnému hygienikovi svätená voda v kostoloch mimoriadne nepozdáva a najradšej by ju odtiaľ vyhodil. A chce tak spraviť v čase, keď sa po dvoch rokoch opäť začali sväteničky do kostolov vracať…

Má právo sa vyjadrovať k Eucharistii?

Ako sme však už spomenuli, svätenou vodou to nekončí, keďže Mikas svoje rady vyšperkoval vetou o prijímaní na ruku, ktoré nám odporúča. Hlavný hygienik sa týmito najnovšími „odporúčaniami“ postavil priamo voči rozhodnutiu slovenských biskupov, ktorí jediní majú právo v tejto veci čokoľvek meniť a koncom februára adresovali veriacim tieto slová: „Veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú Telo Kristovo: prijatie do úst ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne. Ďakujeme Vám za úctu a zbožnosť, ktorú ste viacero mesiacov prejavovali pri prijímaní Pánovho Tela do rúk, s ohľadom na pandemické okolnosti.“

Okolo sviatku Troch kráľov chodievali po obci Buková v Malých Karpatoch betlehemci v zložení traja pastieri, bača a anjel. Oblečení boli v bielych košeliach, na hlave mali koruny z papiera a v rukách palice. Vinšovali:
My, traja králi, ideme k vám,
šťastia, zdravia, vinšujeme vám,
šťastia, zdravia dlhé letá,
my sme k vám prišli zďaleka.
Zďaleka je cesta naša,
od Betlema od Ježiška,
kde sme mu dary dali.
Zbohom v rodine ostávajte
A dobre sa vy mávajte.
Nech vás Boh požehná
a dá vám spasenia.
V Pohorelej traja králi spievali:
Tri krále od východu,
zbadali hviezdu novú,
hneď na cestu sa vybrali,
svoje dary povybierali.
Hľadali Pána svého,
novonarodeného.
Príduc k mestečku večnému,
Betlehemu, nad nímž tá hviezda
zastala a ten chliev im ukázala,
veľmi sa potešili,
keď to dieťa spatrili.
Do maštale povchádzali,
dary své oddávali,
zlato, kadidlo, myrtu
vďačne dali Pánu Kristu,
Ježiškovi malému,
v jasliach položenému.
I my své dary dajme,
srdcia si povznášajme,
tak on skrz své narodenie,
dá nám hriechov odpustenie,
tiež po časnosti zeme,
privedie v slávu v nebe.
V Rudine na Dolných Kysuciach sa počas sviatku Troch kráľov piekol pletenec z kysnutého cesta a dával sa aj ako výslužka koledníkom. Konávala sa obchôdzka troch kráľov aj posväcovanie domácností kňazom. Trojkráľovú hru predvádzali zvyčajne väčší chlapci. Mali na sebe biele košele a kožúšky naruby, na hlavách papierové koruny. Jeden niesol betlehem a dvaja mali v rukách palice. V Súči chodil s tromi kráľmi ako štvrtý aj Kubo. Jeden z kráľov predstavoval černocha, druhý bol natretý žltou farbou a tretí bol biely. Na hlavách mali papierové koruny, oblečené mali zimné gate z miestneho kroja, rubáše a papierové ornáty. Každý držal ozembuch. Keď prišli do domácnosti, pozdravili „Pochválen“ a do malej kadidelnice nasypali sušenú živicu, aby vôňa prešla celým domom.
Potom zaspievali vinš:
My, troje králi,
prišli sme k vám,
zdravje, ščastje
vinšovat vám.
Zdravje, ščastje,
dlhé letá
my zme k vám
prišli zdaleka.
Zdaleka je cesta naša,
od Betlema do salaša.
A ty starý na tom zadu,
nevystrkuj na nás bradu.
Čierny kráľ dodáva:
Vidzte, vidzte, že som čierny,
u nás slnce prevelice páli,
kebych nebol slnkom chodil,
nebol by som si tvár opálil.
V okolí Banskej Bystrice bola začiatkom 20. storočia rozšírená dievčenská obchôdzka nazývaná chodenie s belčovom. V belčove (kolíske) bola uložená vyzdobená bábika. Pochôdzka predstavovala Máriu s Ježiškom, ako si hľadajú prístrešok. Po príchode do domu dievčatá spievali:
Prišli tri krále od východu,
klaňali sa tomuto rodu.
Aj my sme sa vám prišli klaňati,
s trýma králi obdarovati.
Jozefe, Jozefe, vravím ja tebe,
nenahávaj Máriu sebe.
Mária panna s dieťatkom sama,
s trýma králi obdarovaná.
Domáci vložili do kolísky mince či iné dary a dievčatá sa lúčili piesňou:
Ďakujeme Vám za vaše dary,
čo ste nás vy obdarovali.
Nech vás obdarí sám
Pán Boh z neba,
čo vám bude najviacej treba.
Iným druhom trojkráľového koledovania bolo chodenie s hviezdou. Čierny kráľ alebo štvrtý člen skupinky koledníkov, nazývaný Hviezdonoš (Hviezdonos) alebo Anjel, niesol papierovú hviezdu na palici. Text takejto koledy uverejnil vo svojej zbierke Národnie spievanky Ján Kollár:
Osoby: Hviezdonos, Kašpar, Melchior, Baltazar.
(Vchádzajúc do domu spievajú všetci):
Búh se nám nyní narodil
a místo vyvolil
v judském mestečku Betleme.
Raduj se Jeru, Jeruzaleme!

Kašpar:
My tri králi z dalekej krajiny
prišli sme mezi tento lid neznámý;

Byli sme u Herodesa krále,
zeptali sme se tam smele:

Kde jest ten král narozený,
novou hvezdou oznámený?

I my sme proto sem prijeli,
aby sme se jemu klaneli.

Napravte nás na cestu, prosíme za to,
já mu nesem na dar zlato.

Melchior:
Hvezda, která se nám ukázala,
a nás v cestách predcházela,

taká se nám zdála divná,
jiným hvezdám nepodobná,

proto tážeme se na jeho bydlo,
já mu nesem na dar kadidlo.

Baltazár (ako murín):
Já sem od Arabie král,
mám od slunce spálenou tvár,

u nás nikdy zima nebývá,
tam prehorce slunce pálívá.

I já sem dal oné hvezde víru
a jdu obetovat tuto myrhu.

Hviezdonos (k domácim):
Z toho se my velice tešíme a radujeme,
že mohli techto trech králú ve zdraví a štestí dožiti.
A pritom ze srdce vinšujeme,
aby se mohli po smrti v nebesích
s Kristem Pánem na večné veky radovati.

Tu otec, matka a iní domáci dávajú im rozmanité dary: peniaze, koláče, jablká a orechy.

Idúc von spievajú všetci:
O, dejž pro tvé narození
v dobrém setrvání,
a po smrti večný život,
náš pane Kriste, králi Sabaoth!
Z Kollárových Národných spievaniek pochádza aj záznam trojkráľovej hry, známej aj ako Chodenie s kolískou:
Osoby: Mária, v čepci, veľký ručník na hrdle, v ruke má z dreva strojne urobenú kolísku, v ktorej leží dieťa. Je asi desaťročná. Dve mladšie dievčatká, asi osemročné, jej družky, čisto oblečené, s rozpustenými vlasmi. Jozef, oblečený ako tesár.
Vojdúc do príbytku, Jozef zostane pri dverách, dievčatká však idúc k stolu, na ktorom Mária kolísku položí a ustavične stojac v prostriedku, takto spievajú:
Daj, Pán Búh, večer vždy veselý,
ponajprvé hospodárovi.

Prišli tri králi od východu,
klaňali sa tomuto rodu.

Aj my sme sa jim prišli klaňati,
víru pravú oferovati.

I oferujeme jim víru pravú,
a po smrti daj radost večnú.

A na jich stole červená ruža,
jich panenkám pekného muža.

A na jich ráme vela tanierov,
jich panenkám vela frajerov.

A pánu otci holbu vína,
žeby vychovali strojného syna.

A paní matki praženičku,
žeby vychovali strojnú paničku.

Mária:
Jozefe!

Jozef:
Čo chcete?

Mária:
Poďte mi toto deťátko zakolíbati.

Jozef:
Zakolíbaj si ho sama,
však si mu ty mama.
Ale už len idem zakolíbati:
Hájaj, belej, kolíbám ťa,
ak neusneš, prekotím ťa!
Vtom Jozef kolísku nemotorne prevrátiac, hodí sa na zem a skrútnuc sa, opäť vstane. Herci obdarovaní od pánov domu, uberajú sa ďalej s týmto spevom:

Ďakujeme jim za jich dary,
čo nám oni oferovali.
I oferujeme jim víru pravú
a po smrti daj radost večnú.
Po Troch kráľoch sa zvyčajne oberal vianočný stromček. Pooberaný stromček sa zavesil na niektorý ovocný strom, najmä na taký, ktorý nechcel zarodiť. Verilo sa, že vianočný stromček vráti ovocnému stromu plodivú silu a umocní tú, ktorú už má, takže bude hojná úroda ovocia.
Z trojkráľových pranostík:
Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.
Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.
Na Tri krále zima stále.