Zoženštelí muži bez Boha, tvoriaci ťažké časy!
Známe porekadlo hovorí, že slabí muži, tvoria ťažké časy. Keď Rímska ríša dosiahla vrchol, senát ovládali slabosi, ľudia s pokriveným charakterom, intrigáni a zoženštelí jedinci. Homosexualita bola bežnou praxou v spoločnosti, ktorá sa prevádzkovala verejne, zvlášť na sviatkoch zasvätených zlým duchom. Prečo táto mocná ríša padla? Zo severu prišli Germáni a Vikingovia, kde platili staré zákony mužskosti a sily. Títo “barbari” nemali problém dobyť Rímsku ríšu, ktorej vládli slabosi a zoženštení intrigáni.
Dnešná doba je na tom rovnako. Potláča prirodzené postavenie muža, ako hlavu rodiny a muži ani nedokážu túto pozíciu zastať, pretože im chýba kňažstvo. Biblia hovorí:
Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je však muž a hlavou Krista je Boh. 1Kor 11:3
Ak v rodine nie je takýto poriadok, taká rodina nefunguje správne, ak vôbec nejako funguje. Častokrát je hlavou rodiny žena, dnes je ešte zaujímavejší jav, kedy sa z detí stávajú modly svojich rodičov, ktorí im povolia a kúpia čo si len zažiadajú. Často je postavenie v rodine takéto – Žena, deti, muž, Boh nie je! Alebo – deti, žena, muž, bez Boha! Nie je div, že sa také rodiny rozpadávajú a nedospelí muži, či vlastne skôr nezodpovední ufňukaní chlapci, utekajú od zodpovednosti, k svojim hriešnym radovánkam. Je výstižné to, keď dnešné vtipné videá na internete ukazujú mužov ako bábiky, ktoré sa viac držia ovládača svojho playstationu, ako žezla zodpovednosti muža, ktorý vedie domácnosť.
Tieto bábiky sa dokonca pasujú za kresťanov, keď nedokážu bojovať ako statoční bojocníci s hriechom, lež aby si ospravedlnili svoje zvrátené chute, sexuálnu prevrátenosť, opilstvo a závislosti – odvolávajú sa na scestné teológie takzvanej neobmedzenej milosti a ich vlastnej nečinnosti.
Písmo hovorí:
Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej: ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela . Ef 5:21-23
Je celkom prirodzené, že sa žena nepodriaďuje mužovi, ktorý sa nepodriaďuje nikomu (svojvoľník) - už vôbec nie Kristovi. Ženy dnes často opovrhujú svojimi mužmi, ktorí sú slabošskí, nemajúc nad sebou Boha. Veď postavenie muža v rodine nie je len fyzické (výchova detí a zarábanie peňazí), ale hlavne a to v prvom rade – duchovné. Muž vyprosuje pre rodinu požehnanie práve tak, ako Kristus v nebesiach vyprosuje požehnanie pre celú svoju cirkev.
Toto je pre dnešnú dobu ako sci-fi, pretože niekoľko generácií pred nami, sa viera viditeľne vytrácala zo spoločnosti a to na tom základe, že sa muži vzdali svojich kňažských povinností v rodinách.
Dnes vidíme žienky, ktoré samotné chodia do kostolov a modlitební, ktoré zastupujú svojich neveriacich mužov, posmievajúcich sa Bohu a viere. Kostoly plné žienok je ukážkou mužov – slabochov, často sediacich v siných rečiach pri pive a borovičke. Takáto prevrátenosť prináša do sveta stav, v akom sa práve nachádzame – svet prevrátený naruby.
V starej zmluve bolo prirodzené, že prvorodený syn bral na seba záväzok dedičský a to nielen ohľadom predávania majetku z otca na syna, ale aj dedičstvo kňažstva v rodine. Otec vyprosoval pre rodinu požehnanie, obetoval Hospodinovi, chodil do chrámu a do synagógy, kde sa učil tóru a vštepoval ju svojim deťom. Otec bol prostredníkom medzi Bohom a rodinou. Dopytoval sa Hospodina na mnohé otázky a vyprosoval si požehnanie.
Ale keď sa v Izraeli muži začali klaňať cudzím bôžikom a stavali im oltáre, požehnanie pre rodinu bolo preč a v národe nastávali problémy, vojny, dokonca odvlečenie celého spoločenstva do otroctva.
Dnešná situácia je rovnaká. Muži sa klaňajú svojim hračkám a zábavkám, ako sú – autíčka, mobily, PC, TV, pornografia, politika, šport, hudba, jedlo, alkohol, cudzoložstvo, lakomstvo, hranie hier, lenivosť, klamstvo, podvody. Ako by takíto nedospelí muži mohli zvládať viesť duchovne svoje rodiny, mať v nich požehnanie a tvoriť silnú spoločnosť?
Pavol píše:
Ak sa niekto nestará o svojich, a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. 1Tim 5:8
Ak sa niekto DUCHOVNE nestará o svojich, zaprel vieru, je horší ako pohan. V dnešnej po-kresťanskej dobe, je dokonca služba Bohu zosmiešňovaná, vydáva sa za zoženštelú. Presne ako za čias Noeho, ktorý staval koráb.
Celý svet sa mu posmieval, že stavia loď na piesku, kde nikdy nebola voda. Smiali sa mu, že sa riadi nejakým Bohom, ktorý údajne k nemu prehovára. Ale len do času – pokiaľ sa nezodvihli vody a nezatopili celý vtedajší svet.
Pomocník v rannej cirkvi – Diakon, mohol byť len taký, ktorý konal takto:
Diakoni nech sú mužmi jednej ženy a nech sa dobre starajú o deti a domácnosť. 1Tim 3:12
Tým sa nemyslí, aby sa dobre starali čo sa týka plného žalúdka a zabezpečenia, ale hlavne Duchovného zabezpečenia. Je hanba dnešnej doby, že deti nie sú vedené k Bohu, čím sú prirodzene vedené svetom k lži, liberalizmu, humanizmu a satanizmu.
Pavol hovorí aj o Biskupoch takto: Biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, striezlivý, rozumný, slušný, pohostinný, spôsobný vyučovať, nie pijan, nie bitkár ani nie žiadostivý nečistého zisku, ale mierny, nehašterivý a nie lakomý. Má si dobre spravovať dom a deti udržiavať v poddanosti so všetkou dôstojnosťou. 1Tim 3:2-4
Všimnime si – Dobre spravovať dom a deti udržiavať v poddajnosti! Ale čo ak má kresťan deti neposlušné, svojvoľnícke a manželku tvrdohlavú a nepoddajnú? Pavol odpovedá, že taký človek nemôže byť biskupom, lebo ak nevie spravovať svoj dom – ako bude spravovať cirkev Boha?
Veď ak niekto svoj dom nevie spravovať, ako sa bude starať o cirkev Božiu? 1Tim 3:5
Kresťania dnes neobetujú spalovné obete, ako v starej zmluve a predsa Peter píše vo svojom liste, aké obete majú kresťania prinášať, pretože ide o Kristovo sväté kňažstvo:
A aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 1Pt 2:5
Kresťan je kráľovským kňazom – kňazom samotného Kráľa Krista:
Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. 1Pt 2:9
Vyznávannie hriechov a modlitba, je veľkým požehnaním pre človeka, ale zvlášť pre muža ide o veľké požehnanie a tým aj pre celú rodinu. V starej zmluve sa veľkňaz musel očistiť, ako aj celý národ od hriechov a až potom mohol prenášať modlitbu k Bohu Hospodinu.
Tak aj dnes sa má muž skrze spoveď očistiť a potom prednášať modlitby za rodinu. Muž by mal byť vzorom v rodine v týchto veciach, nie že by mal zaostávať za manželkou, alebo vôbec nechodiť do chrámu. Takto by mal učiť aj svoje deti:
Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. Jak 5:16
Muži sú v jedinečnej pozícii a postavenia pred Bohom, ale beda – ak opovrhli touto službou, ktorá má obrovskú blahodať pre rodinu, ba až za hranice rodiny – lež sa oddali svetu, hriechu, radovánkam, rozkoši až zhlúpli!
Izrael mal v starej zmluve povinnosť, čítať zákon Boží pred všetkými ľuďmi, ktorí boli v národe. Túto povinnosť mal kňaz, no prenášalo sa to v malom aj na kňaza v rodine – Otca:
Mojžiš im prikázal: Na konci každého siedmeho roku, v čase určenom na odpustenie dlhov, na sviatok stánkov, keď sa celý Izrael príde ukázať pred Hospodinom, tvojím Bohom, na miesto, ktoré si On vyvolí, budeš nahlas predčitovať tento zákon pred celým Izraelom. Dt 31:9-11
Nemyslime si, že zákon mal byť predčítaný len pred dospelými, ktorí mu údajne rozumejú a deti sú z toho vyňaté. Nie – zákon bol predčítaný pred deťmi (všetkými deťmi bez výnimky), ale i cudzincami, ba i pred takými, ktorí iba prechádzali, aby počuli slovo Boha.
Koľko dnešných mužov doma číta deťom bibliu? Nič nenahradí čítanie biblie, žiadne ľudské diela, byť aj veľkolepé, ani diela svätých. Tie majú prísť na rad až po slove Boha:
Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti i cudzincov, ktorí bývajú v tvojich osadách; nech počúvajú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, a nech sa usilujú plniť všetky slová tohto zákona. Dt 31:12
Muži sa majú báť svojho Boha a majú naučiť aj deti aby sa báli Boha a poslúchali ho, aby mali požehnané rodiny a potomstvo:
Aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, nech ho počujú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, po všetky dni, kým budete žiť na zemi. Dt 31:13
Potomstvo sa v starej zmluve nechápalo ako niečo dočasné. Hospodin hovorí Abrahámovi, že ho veľmi rozmnoží a urobí z neho veľký národ. Toto bolo pre starozmluvných ľudí veľkým požehnaním, keď ich rod bol veľký, mocný a silný. Oni videli vo svojich deťoch a vnúčencoch, budúce rozrastajúce sa generácie potomkov, ktorí budú pevne spojení s Bohom a budú dobre spravovať svoju zem a národ.
Dnešní rodičia a starí rodičia bez Boha upadli do sebeckosti. Rozmýšľajú takto – ja zomriem a po mne nech je aj potopa. Preto sa nevenujú svojim potomkom ako by sa mali a už vôbec sa im nevenujú ohľadom spásy a milovania, či bátia sa Boha. Ich život je len tu a teraz.
Lenže Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. A vidieť svoje potomstvo po fyzickej smrti, ako upadá, ako sa pravnúčatá a ďalšie generácie rozvádzajú, alebo podľa novej módy už ani neženia, je iné, ako keď pozerá Abrahám na svoje potomstvo, ktorého je ako piesku pri mori.
Muži by sa mali vrátiť k svojmu poslaniu na tejto zemi a to k viere v Krista Boha, zastať si pozíciu kňaza v rodine, kde budú prinášať obety chvály, modlitieb, prosieb, očisťovať svoj život, čítať deťom Božie slovo, vodiť ich do chrámu a zasväcovať ich do tejto služby, ktorú aj oni samé budú musieť v dospelosti v rodine uchopiť. A chvála Bohu, ak sa niektorý syn rozhodne, stať sa kňazom nielen v rodine, ale aj v cirkvi. Vždy za takým chlapcom stojí zbožný otec, alebo i zbožná matka.
No beda mužom, ktorí si žijú svoje bezbožné životy plné sebeckosti, keď deti majú len ako nejaké hračky a neskôr ako príťaž, ktorá im bráni v užívaní si života, ktorá obmedzuje ich slobodu. Ktorí nevedú deti a rodinu ku Kristovi, ktorí sú slabí, zoženštelí, bojácni. Takí muži rozbíjajú vlastné rodiny a takí muži tvoria aj slaboduchú spoločnosť.
Nech je to ďaleko od nás, nech nám Hospodin dá moc a silu, aby sme boli v prvom rade kňazmi vo svojich rodinách, ktorí sú zodpovední, horliví a odvážni…
Amen…
