Boží slovo na den 8.3. A.D. 2021
Lk 4,24-30
Lk 4,24-30
- Nahlásit
Sociální sítě
Změnit příspěvek
Smazat příspěvek
Z denní liturgie
m.liturgie.cz/misal/03pust/03_01.htm
1. čtení:
Čtení z druhé knihy Královské.
Náman, velitel vojska aramejského krále, byl u svého pána vlivným mužem a váženým pro vítězství, které Hospodin popřál skrze něj Aramejcům, ale byl malomocný. Když jednou Aramejci vyšli v houfech k nájezdu, zajali z izraelské země malou dívku, která se stala služkou u Námanovy ženy. Řekla své …Více
Z denní liturgie
m.liturgie.cz/misal/03pust/03_01.htm
1. čtení:
Čtení z druhé knihy Královské.
Náman, velitel vojska aramejského krále, byl u svého pána vlivným mužem a váženým pro vítězství, které Hospodin popřál skrze něj Aramejcům, ale byl malomocný. Když jednou Aramejci vyšli v houfech k nájezdu, zajali z izraelské země malou dívku, která se stala služkou u Námanovy ženy. Řekla své paní: „Kéž by byl můj pán u proroka v Samaří, ten by ho zbavil jeho malomocenství.“ Náman to šel oznámit svému pánu: „Tak a tak mluvila dívka z izraelské země.“ Aramejský král řekl: „Nuže, jdi tam, pošlu dopis izraelskému králi.“ Náman šel a vzal s sebou deset talentů stříbra, šest tisíc šiklů zlata a desatero svátečních šatů a přinesl izraelskému králi dopis tohoto znění: „Zároveň s tímto dopisem posílám k tobě svého služebníka Námana, abys ho zbavil malomocenství.“ Když izraelský král dopis přečetl, roztrhl svůj šat a zvolal: „Copak jsem Bůh, abych rozhodoval o životě a smrti, že ke mně posílá člověka, abych ho zbavil malomocenství? Je zřejmé, sami to vidíte, že hledá proti mně záminku!“ Když se Elizeus dozvěděl, že si izraelský král roztrhl šat, poslal k němu vzkaz: „Proč sis roztrhl šat? Ať přijde ke mně a pozná, že je v Izraeli prorok.“ Náman tedy přijel se svým spřežením a vozem a zastavil se u dveří Elizeova domu. Elizeus poslal k němu posla se vzkazem: „Jdi se umýt sedmkrát v Jordáně a tvé tělo se obnoví; jdi a budeš čistý!“ Náman se rozhněval a odcházel se slovy: „Řekl jsem si: Jistě mi vyjde vstříc a osobně přede mnou bude vzývat jméno Hospodina, svého Boha, vztáhne ruku k nemocnému místu a zbaví mě malomocenství. Copak nejsou lepší Abana a Parpar, řeky damašské, než všechny vody izraelské? Nemohl bych se umýt v nich, abych byl čistý?“ Obrátil se s hněvem a odcházel. Tu přistoupili jeho služebníci a domlouvali mu: „Otče, kdyby ti prorok nařídil něco nesnadného, neudělal bys to? Tím spíše, když ti řekl: Umyj se a budeš čistý!“ Sestoupil tedy a ponořil se do Jordánu sedmkrát podle nařízení Božího muže a jeho tělo se obnovilo jako tělo malého dítěte a byl čistý. Náman se vrátil k Božímu muži s celým svým doprovodem, stanul před ním a řekl: „Hle, už vím, že není Boha po celé zemi, jen v Izraeli.“
2Kral 5,1-15a
Žalm:
Má duše žízní po živém Bohu, kdy už ho spatřím tváří v tvář?
Jako laň prahne po vodách bystřin,
tak prahne má duše po tobě, Bože!
Má duše žízní po Bohu, po živém Bohu:
kdy už smím přijít a spatřit Boží tvář?
Sešli své světlo a svou věrnost: ty ať mě vedou
a přivedou na tvou svatou horu a do tvých stanů.
Pak přistoupím k Božímu oltáři,
k Bohu, který mě naplňuje radostí,
a oslavím tě citerou,
Bože, můj Bože!
Zl 42
Evangelium:
Lk 4,24-30
m.liturgie.cz/misal/03pust/03_01.htm
1. čtení:
Čtení z druhé knihy Královské.
Náman, velitel vojska aramejského krále, byl u svého pána vlivným mužem a váženým pro vítězství, které Hospodin popřál skrze něj Aramejcům, ale byl malomocný. Když jednou Aramejci vyšli v houfech k nájezdu, zajali z izraelské země malou dívku, která se stala služkou u Námanovy ženy. Řekla své paní: „Kéž by byl můj pán u proroka v Samaří, ten by ho zbavil jeho malomocenství.“ Náman to šel oznámit svému pánu: „Tak a tak mluvila dívka z izraelské země.“ Aramejský král řekl: „Nuže, jdi tam, pošlu dopis izraelskému králi.“ Náman šel a vzal s sebou deset talentů stříbra, šest tisíc šiklů zlata a desatero svátečních šatů a přinesl izraelskému králi dopis tohoto znění: „Zároveň s tímto dopisem posílám k tobě svého služebníka Námana, abys ho zbavil malomocenství.“ Když izraelský král dopis přečetl, roztrhl svůj šat a zvolal: „Copak jsem Bůh, abych rozhodoval o životě a smrti, že ke mně posílá člověka, abych ho zbavil malomocenství? Je zřejmé, sami to vidíte, že hledá proti mně záminku!“ Když se Elizeus dozvěděl, že si izraelský král roztrhl šat, poslal k němu vzkaz: „Proč sis roztrhl šat? Ať přijde ke mně a pozná, že je v Izraeli prorok.“ Náman tedy přijel se svým spřežením a vozem a zastavil se u dveří Elizeova domu. Elizeus poslal k němu posla se vzkazem: „Jdi se umýt sedmkrát v Jordáně a tvé tělo se obnoví; jdi a budeš čistý!“ Náman se rozhněval a odcházel se slovy: „Řekl jsem si: Jistě mi vyjde vstříc a osobně přede mnou bude vzývat jméno Hospodina, svého Boha, vztáhne ruku k nemocnému místu a zbaví mě malomocenství. Copak nejsou lepší Abana a Parpar, řeky damašské, než všechny vody izraelské? Nemohl bych se umýt v nich, abych byl čistý?“ Obrátil se s hněvem a odcházel. Tu přistoupili jeho služebníci a domlouvali mu: „Otče, kdyby ti prorok nařídil něco nesnadného, neudělal bys to? Tím spíše, když ti řekl: Umyj se a budeš čistý!“ Sestoupil tedy a ponořil se do Jordánu sedmkrát podle nařízení Božího muže a jeho tělo se obnovilo jako tělo malého dítěte a byl čistý. Náman se vrátil k Božímu muži s celým svým doprovodem, stanul před ním a řekl: „Hle, už vím, že není Boha po celé zemi, jen v Izraeli.“
2Kral 5,1-15a
Žalm:
Má duše žízní po živém Bohu, kdy už ho spatřím tváří v tvář?
Jako laň prahne po vodách bystřin,
tak prahne má duše po tobě, Bože!
Má duše žízní po Bohu, po živém Bohu:
kdy už smím přijít a spatřit Boží tvář?
Sešli své světlo a svou věrnost: ty ať mě vedou
a přivedou na tvou svatou horu a do tvých stanů.
Pak přistoupím k Božímu oltáři,
k Bohu, který mě naplňuje radostí,
a oslavím tě citerou,
Bože, můj Bože!
Zl 42
Evangelium:
Lk 4,24-30
U.S.C.A.E.
- Nahlásit
Změnit komentář
Smazat komentář
5. Tá, ktorá je nekonečne vznešená
Mária, najväčšie požehnanie
Na večierni sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky o Matke nášho Pána spievame: „Veľkolepá je tvoja sláva. Boh ťa zahrnul úžasnými divmi...“ Je to postavenie, ktoré jej pripravil Boh a ktoré nikto nezmení.
Preto svätý Sofron, biskup, napísal o nej: „Ktože môže spievať tvoju slávu, ó, najsvätejšia Panna, kto sa opováži opísať …Více
5. Tá, ktorá je nekonečne vznešená
Mária, najväčšie požehnanie
Na večierni sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky o Matke nášho Pána spievame: „Veľkolepá je tvoja sláva. Boh ťa zahrnul úžasnými divmi...“ Je to postavenie, ktoré jej pripravil Boh a ktoré nikto nezmení.
Preto svätý Sofron, biskup, napísal o nej: „Ktože môže spievať tvoju slávu, ó, najsvätejšia Panna, kto sa opováži opísať tvoju veľkosť, kto tvoje veličenstvo? Ty si ozdobou človečenstva, ty si prevýšila anjelské zbory. Ty si zatemnila svetlo archanjelov, ty si nad tróny vyššia. Ty si čnosťou zvíťazila nad čnosťami...“
Táto vysoká dôstojnosť Panny Márie žiada od nás kresťanov aj vysokú úctu. Veď ona je požehnaná medzi ženami (Lk 1, 42), v ktorej Boh urobil veľké veci (Lk 1, 49). Michel Schmaus preto píše: „Márii patrí zvýšená pozornosť, a zbožná úcta veriacich, a to pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej špecifické začlenenie do Cirkvi.“ Práve preto sa k nej modlime: „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“
Panna Mária je po Bohu najväčšia a preto jej patrí najväčšia úcta, viac ako ostatným svätým a anjelom. Úcta k Panne Márii má byť v našom kresťanskom živote čímsi nepomerne hlbším než úcta k niektorému svätcovi. Veriaci to oddávna cítili a Cirkev to umožnila vyjadriť, keď dovolila nazývať Pannu Máriu najvyššími titulmi – ako Kráľovná apoštolov, mučeníkov, vyznávačov, panien a ako Kráľovnú všetkých svätých. Úcta k Panne Márii je úctou, ktorá prevyšuje úctu k ostatným svätým. V Cirkvi nemáme pravdy a články viery, ktoré by sa týkali niektorého svätca. O Panne Márii takéto pravdy a tajomstvá viery v Cirkvi máme – Nepoškvrnené počatie (r. 1854), Panenstvo (r. 381 a 451), Božie materstvo (r. 431), Nanebovzatie (r. 1950). Táto skutočnosť dáva mariánskej úcte hĺbku a šírku, akých niet v nijakej úcte k jednotlivým svätým (porov.: J. Ch. Korec: O úcte k Panne Márii).
Svätá Cirkev ju preto vo svojich modlitbách a piesňach oslavuje: „Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“
Michel Schmaus vo svojom diele Život milosti a milostiplná zdôvodňuje že táto úcta jej patrí „pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej miesto v dejinách spásy, pre jej dokonalé vykúpenie a pre jej špecifické začlenenie do Cirkvi“.
Ak toto všetko patrí k nášmu životu viery, ako by sme si nemali uctiť víťazstvo a ovocie Kristovej milosti, ktoré sa prejavilo ojedinelým a vrcholným spôsobom u Panny Márie vo chvíli Zvestovania, v jej pokore v Betleheme, v trpezlivosti za vyhnanstva v Egypte, v jej vernom živote lásky v Nazarete, v jej skromnosti za verejného pôsobenia Ježiša a v znášaní neslýchaného utrpenia pod krížom? (porov.: J. Ch. Korec: O úcte k Panne Márii).
V Elsasku žila kedysi vo vyhnanstve rodina poľského kráľa Leszinského, ktorý bol zosadený z trónu. Žili v ústraní a zármutku. Stalo sa však, že Mária Leszinská, dcéra tohto kráľa, bola vyvolená za manželku mladého francúzskeho kráľa Ľudovíta. Byť francúzskou kráľovnou to bolo vtedy veľké vyznamenanie. Keď túto správu dostal otec, zavolal si svoju manželku a dcéru a povedal im: „Padnite na kolená a ďakujte Bohu, lebo mám pre vás radostné posolstvo.“ – „Aké, otče? Snáď budeš opäť poľským kráľom?“ – „Nie – odpovedal otec – ale ty budeš francúzskou kráľovnou.“
Pre túto princeznú to bola iste radostná správa a povýšenie... Čo však je to proti tej zvesti, ktorú priniesol archanjel Gabriel Panne Márii v Nazarete: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš...“ (Lk 1, 30). Aké veľké povýšenie, aké vznešené postavenie: Požehnaná medzi ženami! Matka toho, ktorý sa bude volať „Synom Najvyššieho“ (Lk 1, 32).
Preto slová, ktoré Panna Mária predniesla u sv. Alžbety: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48), sa na nej naozaj splnili. Po celom svete sa k nej ľudia modlia a utiekajú pod jej ochranu. Úcta k nej nás všetkých spája do jednej rodiny a spoločne k nej voláme: „Nikdy neprestaneme my nehodní ospevovať tvoju moc, Bohorodička. Lebo, keby si ty neprosila a nezastávala sa nás, ktože by nás zbavil toľkých bied? Kto by nám doteraz zaistil slobodu? Neopustíme ťa, Vládkyňa, lebo ty, jediná požehnaná, chrániš svojich služobníkov pred každým nešťastím“ (Moleben k Panne Márii).
homily-service.sk/…iv/?zobrazit=text&tema_id=2548
Mária, najväčšie požehnanie
Na večierni sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky o Matke nášho Pána spievame: „Veľkolepá je tvoja sláva. Boh ťa zahrnul úžasnými divmi...“ Je to postavenie, ktoré jej pripravil Boh a ktoré nikto nezmení.
Preto svätý Sofron, biskup, napísal o nej: „Ktože môže spievať tvoju slávu, ó, najsvätejšia Panna, kto sa opováži opísať tvoju veľkosť, kto tvoje veličenstvo? Ty si ozdobou človečenstva, ty si prevýšila anjelské zbory. Ty si zatemnila svetlo archanjelov, ty si nad tróny vyššia. Ty si čnosťou zvíťazila nad čnosťami...“
Táto vysoká dôstojnosť Panny Márie žiada od nás kresťanov aj vysokú úctu. Veď ona je požehnaná medzi ženami (Lk 1, 42), v ktorej Boh urobil veľké veci (Lk 1, 49). Michel Schmaus preto píše: „Márii patrí zvýšená pozornosť, a zbožná úcta veriacich, a to pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej špecifické začlenenie do Cirkvi.“ Práve preto sa k nej modlime: „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“
Panna Mária je po Bohu najväčšia a preto jej patrí najväčšia úcta, viac ako ostatným svätým a anjelom. Úcta k Panne Márii má byť v našom kresťanskom živote čímsi nepomerne hlbším než úcta k niektorému svätcovi. Veriaci to oddávna cítili a Cirkev to umožnila vyjadriť, keď dovolila nazývať Pannu Máriu najvyššími titulmi – ako Kráľovná apoštolov, mučeníkov, vyznávačov, panien a ako Kráľovnú všetkých svätých. Úcta k Panne Márii je úctou, ktorá prevyšuje úctu k ostatným svätým. V Cirkvi nemáme pravdy a články viery, ktoré by sa týkali niektorého svätca. O Panne Márii takéto pravdy a tajomstvá viery v Cirkvi máme – Nepoškvrnené počatie (r. 1854), Panenstvo (r. 381 a 451), Božie materstvo (r. 431), Nanebovzatie (r. 1950). Táto skutočnosť dáva mariánskej úcte hĺbku a šírku, akých niet v nijakej úcte k jednotlivým svätým (porov.: J. Ch. Korec: O úcte k Panne Márii).
Svätá Cirkev ju preto vo svojich modlitbách a piesňach oslavuje: „Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“
Michel Schmaus vo svojom diele Život milosti a milostiplná zdôvodňuje že táto úcta jej patrí „pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej miesto v dejinách spásy, pre jej dokonalé vykúpenie a pre jej špecifické začlenenie do Cirkvi“.
Ak toto všetko patrí k nášmu životu viery, ako by sme si nemali uctiť víťazstvo a ovocie Kristovej milosti, ktoré sa prejavilo ojedinelým a vrcholným spôsobom u Panny Márie vo chvíli Zvestovania, v jej pokore v Betleheme, v trpezlivosti za vyhnanstva v Egypte, v jej vernom živote lásky v Nazarete, v jej skromnosti za verejného pôsobenia Ježiša a v znášaní neslýchaného utrpenia pod krížom? (porov.: J. Ch. Korec: O úcte k Panne Márii).
V Elsasku žila kedysi vo vyhnanstve rodina poľského kráľa Leszinského, ktorý bol zosadený z trónu. Žili v ústraní a zármutku. Stalo sa však, že Mária Leszinská, dcéra tohto kráľa, bola vyvolená za manželku mladého francúzskeho kráľa Ľudovíta. Byť francúzskou kráľovnou to bolo vtedy veľké vyznamenanie. Keď túto správu dostal otec, zavolal si svoju manželku a dcéru a povedal im: „Padnite na kolená a ďakujte Bohu, lebo mám pre vás radostné posolstvo.“ – „Aké, otče? Snáď budeš opäť poľským kráľom?“ – „Nie – odpovedal otec – ale ty budeš francúzskou kráľovnou.“
Pre túto princeznú to bola iste radostná správa a povýšenie... Čo však je to proti tej zvesti, ktorú priniesol archanjel Gabriel Panne Márii v Nazarete: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš...“ (Lk 1, 30). Aké veľké povýšenie, aké vznešené postavenie: Požehnaná medzi ženami! Matka toho, ktorý sa bude volať „Synom Najvyššieho“ (Lk 1, 32).
Preto slová, ktoré Panna Mária predniesla u sv. Alžbety: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48), sa na nej naozaj splnili. Po celom svete sa k nej ľudia modlia a utiekajú pod jej ochranu. Úcta k nej nás všetkých spája do jednej rodiny a spoločne k nej voláme: „Nikdy neprestaneme my nehodní ospevovať tvoju moc, Bohorodička. Lebo, keby si ty neprosila a nezastávala sa nás, ktože by nás zbavil toľkých bied? Kto by nám doteraz zaistil slobodu? Neopustíme ťa, Vládkyňa, lebo ty, jediná požehnaná, chrániš svojich služobníkov pred každým nešťastím“ (Moleben k Panne Márii).
homily-service.sk/…iv/?zobrazit=text&tema_id=2548
U.S.C.A.E.
- Nahlásit
Změnit komentář
Smazat komentář
V službách Panny Márie, ktorá vyhráva všetky Božie zápasy
lifesitenews.com
Zuzana Smatanová
Celý svet musí v týchto posledných časoch, v ktorých apokalyptický zápas medzi svetlom a temnotou dosahuje vrchol a má najväčšiu silu, uznať a rešpektovať jedinečné postavenie Preblahoslavenej Panny Márie. Nepoškvrnená je totiž Víťazkou vo všetkých zápasoch nášho Boha. Objavila sa na horizonte našej …Více
V službách Panny Márie, ktorá vyhráva všetky Božie zápasy
lifesitenews.com
Zuzana Smatanová
Celý svet musí v týchto posledných časoch, v ktorých apokalyptický zápas medzi svetlom a temnotou dosahuje vrchol a má najväčšiu silu, uznať a rešpektovať jedinečné postavenie Preblahoslavenej Panny Márie. Nepoškvrnená je totiž Víťazkou vo všetkých zápasoch nášho Boha. Objavila sa na horizonte našej epochy ako veľké znamenie spásy a vykúpenia (Zjv 12,1), pretože to tak vo svojej milosrdnej prozreteľnosti ustanovil náš Pán.
Najvyšší "urobil Máriu Vládkyňou neba a zeme a povýšil ju na Veliteľku svojich zástupov, na Správkyňu svojho bohatstva, na Rozdávateľku Jeho milostí, na Vykonávateľku Jeho úžasných zázrakov, na Spoluvykupiteľku ľudského pokolenia, na Prostrednicu vyvolených, na Ničiteľku Božích nepriateľov, na vernú Spoločníčku v Jeho sláve a v Jeho víťazstve" (1).
Sv. Ľudovít Mária Grignon z Montfortu v tejto súvislosti hovorí: "Boh chce potom v posledných časoch zjaviť a osláviť Máriu, majstrovské dielo svojich rúk" (2). Mária ako zora nášho vykúpenia predchádza vychádzajúcemu slnku našej spásy. Pravá úcta k Panne Márii sa preto riadi heslom: Ut adveniat regnum tuum, adveniat regnum Mariæ! (Očakávame vládu Tvoju, očakávame vládu Márie!; voľný preklad). Zatônená Duchom Svätým Nepoškvrnená "porodila toho Najvznešenejšieho, aký kedy existoval a bude existovať - Bohočloveka. Preto prinesie na svet tie najúžasnejšie veci aj vtedy, keď nastanú posledné časy" (3). V našich časoch, keď sa satan stavia do pozície víťaza, keď kontroluje kľúčové pozície anticirkvi a sveta, nám pohľad na Prebl. Pannu Máriu poskytuje správne chápanie: Panna Mária zasadí hadovi a jeho nasledovníkom definitívny a rozhodujúci úder!"
"Panna Mária by práve preto mala byť v týchto posledných časoch viac, než kedykoľvek predtým, milovaná a uznávaná pre svoje milosrdenstvo, moc a plnosť milostí ... Mária je, koniec koncov, veľkým postrachom zlých duchov a ich nasledovníkov; buduje si okolo seba armádu svojich verných nasledovníkov, a to najmä v tejto dobe. Satan totiž veľmi dobre vie, že na skazu duší má už iba veľmi málo času a preto dennodenne na ne čoraz krutejšie útočí" (4).
Z tejto perspektívy človek lepšie chápe aké jedinečné je poslanie našej Nebeskej Kráľovnej v Božom pláne spásy človečenstva, ako je to jasne napísane v Protoevanjeliu (Gn 3, 15): Z týchto záverečných stupňujúcich sa krutých útokov diabla sa dá pochopiť prvé a významné proroctvo a prekliatie, ktoré Boh uvalil na hada už v pozemskom raji ... Najdesivejším a najmocnejším protivníkom, akého mohol Boh ustanoviť proti satanovi je Mária, Prebl. Panna a Matka Vykupiteľa. Boh Jej dal už od čias Raja takú veľkú moc poraziť, premôcť a rozdrviť hlavu tohto pyšného a mrzkého ducha, že sa diabol Márie bojí viac ako všetkých anjelov a ľudí, áno, v určitom zmysle sa Jej bojí viac ako samotného Boha ... Inými slovami, satan vo svojej pýche trpí nekonečne viac, keď ho porazí a potrestá pokorná a ponížená Služobnica Pána, než samotný Pán a Jej pokora je preňho oveľa ničivejšia, než všemohúcnosť Boha" (5).
Sv. Ľudovít z Montfortu ilustruje vznešené postavenie víťaznej Panny nasledovným prehlásením: "Moc, ktorú sa Boh rozhodol udeliť Márii je taká nesmierna, až sa javí rovnaká, akú má Boh a jej prosby a modlitby sú u Boha natoľko mocné, že sú preňho akoby príkazom aj napriek Jeho majestátu; nedokáže skrátka nikdy odolať naliehavým prosbám milovanej Matky" (6). A práve preto sa pred Nepoškvrnenou trasie celé peklo! Je nepremožiteľnou Vodkyňou nebeských zástupov. Sv. Alfonz Liguori v tejto súvislosti hovorí: "Mária nie je len Kráľovnou neba a Svätých, ale aj Vládkyňou, pred ktorou sa trasie peklo a diabli, pretože ich hrdinsky premohla svojimi čnosťami" (7). Ten istý Učiteľ Cirkvi nás vedie k pevnej dôvere v túto opravdivú Víťazku: "Moje deti, týmito slovami vám chce Mária povedať, že keď na vás útočí nepriateľ, "utiekajte sa ku mne, pozrite na mňa a buďte odvážni, pretože vo mne, svojej Ochrankyni, uvidíte zároveň aj svoje víťazstvo ..." Preto sa Mária nazýva aj Postrachom pekelných mocností; je ako skvele organizovaná armáda: Terribilis ut castrorum acies ordinata (Cant. 6:3)” (8). Cirkevný Otec Sv. Ján Damascénsky potvrdzuje: "Ak v Teba, Bože, vložím nepremožiteľnú nádej, budem blažený; zdolám svojich nepriateľov, len mi poskytni svoju ochranu a všemohúcu pomoc ako bojovú výzbroj" (9). Historický odkaz Fatimy oveľa viac žiari tam, kde sa Prebl. Panna a Matka Božia zjavila s oznámením o víťazstve v tomto apokalyptickom rozhodujúcom boji. Panna Mária, Archa Novej zmluvy, ponúka svojim deťom bezpečie neba: "Ježiš chce na tomto svete ustanoviť praktizovanie úcty k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Tým, ktorí ju budú praktizovať, sľubujem záchranu a spásu" (10). V tomto epochálnom oznámení je zahrnutý aj monumentálny plán s Božím Milosrdenstvom pre naše časy. Sám Najvyšší chce, aby sa ľudia zasväcovali Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie! V tomto spočíva zlatý kľúč k dejinám spásy! Mária je Svätyňou ... Najsvätejšej Trojice, v ktorej je Boh ešte vznešenejšie prítomný, než na akomkoľvek inom mieste na svete a v ktorej sedí na ešte slávnostnejšom tróne, než nad cherubínmi a serafínmi. Preto bez mimoriadnych výsad nemá do tejto Svätyne prístup žiadne stvorenie, nech je akokoľvek čisté" (11). Na nesmiernu ´biedu´ ľudí v týchto apokalyptických časoch odpovedá Pán tou najväčšou mierou svojho milosrdenstva, ktoré nám chce sprostredkovať materinskou cestou, menovite skrze Sprostredkovateľku všetkých milostí. Panna Mária je totiž cestou, po ktorej k nám prišiel Kristus - dnes rovnako, ako pred 2000 rokmi.
Z týchto dôvodov Boh chce, aby Máriu každý poznal, miloval a ctil si Ju, teraz viac než kedykoľvek predtým, čo sa nepochybne udeje vtedy, keď vyvolení v milosti a svetle Ducha Svätého budú praktizovať úctu k Panne Márii ... v každej svojej potrebe zakúsia plnosť Jej milosti a silu Jej pomoci; vždy u Nej nájdu útočisko, ako u vernej Ochrankyni a Sprostredkovateľky" (12).
Nepoškvrnená je Žena odetá slnkom, ktorá stojí zoči-voči moci antikresťanského sveta draka (13) a zachraňuje všetkých, ktorí sa Jej zverili. Ona, ktorá porodila Pôvodcu života, premáha kultúru smrti. Toto svoje poslanie, ktoré dostala od Boha, vykoná lepšie a rýchlejšie, keď sa uzná a akceptuje Jej jedinečná moc. "Vskutku tisíckrát šťastnejší sú kresťania, ktorí sa verne a absolútne pripútajú k Márii, považujúc Ju za svoju bezpečnú kotvu. V búrkach tohto sveta si nezúfajú a nestratia svoje poklady v nebi. Šťastní sú všetci, ktorí sú spojení s Máriou, s Noemovou archou! Vody potopy, ktoré pochovali veľké množstvo ľudí, im neublížia, pretože: Qui operantur in me non peccabunt (Ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia)(Sir 24,30)” [14].
lifenews.sk/…ra-vyhrava-vsetky-bozie-zapasy
lifesitenews.com
Zuzana Smatanová
Celý svet musí v týchto posledných časoch, v ktorých apokalyptický zápas medzi svetlom a temnotou dosahuje vrchol a má najväčšiu silu, uznať a rešpektovať jedinečné postavenie Preblahoslavenej Panny Márie. Nepoškvrnená je totiž Víťazkou vo všetkých zápasoch nášho Boha. Objavila sa na horizonte našej epochy ako veľké znamenie spásy a vykúpenia (Zjv 12,1), pretože to tak vo svojej milosrdnej prozreteľnosti ustanovil náš Pán.
Najvyšší "urobil Máriu Vládkyňou neba a zeme a povýšil ju na Veliteľku svojich zástupov, na Správkyňu svojho bohatstva, na Rozdávateľku Jeho milostí, na Vykonávateľku Jeho úžasných zázrakov, na Spoluvykupiteľku ľudského pokolenia, na Prostrednicu vyvolených, na Ničiteľku Božích nepriateľov, na vernú Spoločníčku v Jeho sláve a v Jeho víťazstve" (1).
Sv. Ľudovít Mária Grignon z Montfortu v tejto súvislosti hovorí: "Boh chce potom v posledných časoch zjaviť a osláviť Máriu, majstrovské dielo svojich rúk" (2). Mária ako zora nášho vykúpenia predchádza vychádzajúcemu slnku našej spásy. Pravá úcta k Panne Márii sa preto riadi heslom: Ut adveniat regnum tuum, adveniat regnum Mariæ! (Očakávame vládu Tvoju, očakávame vládu Márie!; voľný preklad). Zatônená Duchom Svätým Nepoškvrnená "porodila toho Najvznešenejšieho, aký kedy existoval a bude existovať - Bohočloveka. Preto prinesie na svet tie najúžasnejšie veci aj vtedy, keď nastanú posledné časy" (3). V našich časoch, keď sa satan stavia do pozície víťaza, keď kontroluje kľúčové pozície anticirkvi a sveta, nám pohľad na Prebl. Pannu Máriu poskytuje správne chápanie: Panna Mária zasadí hadovi a jeho nasledovníkom definitívny a rozhodujúci úder!"
"Panna Mária by práve preto mala byť v týchto posledných časoch viac, než kedykoľvek predtým, milovaná a uznávaná pre svoje milosrdenstvo, moc a plnosť milostí ... Mária je, koniec koncov, veľkým postrachom zlých duchov a ich nasledovníkov; buduje si okolo seba armádu svojich verných nasledovníkov, a to najmä v tejto dobe. Satan totiž veľmi dobre vie, že na skazu duší má už iba veľmi málo času a preto dennodenne na ne čoraz krutejšie útočí" (4).
Z tejto perspektívy človek lepšie chápe aké jedinečné je poslanie našej Nebeskej Kráľovnej v Božom pláne spásy človečenstva, ako je to jasne napísane v Protoevanjeliu (Gn 3, 15): Z týchto záverečných stupňujúcich sa krutých útokov diabla sa dá pochopiť prvé a významné proroctvo a prekliatie, ktoré Boh uvalil na hada už v pozemskom raji ... Najdesivejším a najmocnejším protivníkom, akého mohol Boh ustanoviť proti satanovi je Mária, Prebl. Panna a Matka Vykupiteľa. Boh Jej dal už od čias Raja takú veľkú moc poraziť, premôcť a rozdrviť hlavu tohto pyšného a mrzkého ducha, že sa diabol Márie bojí viac ako všetkých anjelov a ľudí, áno, v určitom zmysle sa Jej bojí viac ako samotného Boha ... Inými slovami, satan vo svojej pýche trpí nekonečne viac, keď ho porazí a potrestá pokorná a ponížená Služobnica Pána, než samotný Pán a Jej pokora je preňho oveľa ničivejšia, než všemohúcnosť Boha" (5).
Sv. Ľudovít z Montfortu ilustruje vznešené postavenie víťaznej Panny nasledovným prehlásením: "Moc, ktorú sa Boh rozhodol udeliť Márii je taká nesmierna, až sa javí rovnaká, akú má Boh a jej prosby a modlitby sú u Boha natoľko mocné, že sú preňho akoby príkazom aj napriek Jeho majestátu; nedokáže skrátka nikdy odolať naliehavým prosbám milovanej Matky" (6). A práve preto sa pred Nepoškvrnenou trasie celé peklo! Je nepremožiteľnou Vodkyňou nebeských zástupov. Sv. Alfonz Liguori v tejto súvislosti hovorí: "Mária nie je len Kráľovnou neba a Svätých, ale aj Vládkyňou, pred ktorou sa trasie peklo a diabli, pretože ich hrdinsky premohla svojimi čnosťami" (7). Ten istý Učiteľ Cirkvi nás vedie k pevnej dôvere v túto opravdivú Víťazku: "Moje deti, týmito slovami vám chce Mária povedať, že keď na vás útočí nepriateľ, "utiekajte sa ku mne, pozrite na mňa a buďte odvážni, pretože vo mne, svojej Ochrankyni, uvidíte zároveň aj svoje víťazstvo ..." Preto sa Mária nazýva aj Postrachom pekelných mocností; je ako skvele organizovaná armáda: Terribilis ut castrorum acies ordinata (Cant. 6:3)” (8). Cirkevný Otec Sv. Ján Damascénsky potvrdzuje: "Ak v Teba, Bože, vložím nepremožiteľnú nádej, budem blažený; zdolám svojich nepriateľov, len mi poskytni svoju ochranu a všemohúcu pomoc ako bojovú výzbroj" (9). Historický odkaz Fatimy oveľa viac žiari tam, kde sa Prebl. Panna a Matka Božia zjavila s oznámením o víťazstve v tomto apokalyptickom rozhodujúcom boji. Panna Mária, Archa Novej zmluvy, ponúka svojim deťom bezpečie neba: "Ježiš chce na tomto svete ustanoviť praktizovanie úcty k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Tým, ktorí ju budú praktizovať, sľubujem záchranu a spásu" (10). V tomto epochálnom oznámení je zahrnutý aj monumentálny plán s Božím Milosrdenstvom pre naše časy. Sám Najvyšší chce, aby sa ľudia zasväcovali Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie! V tomto spočíva zlatý kľúč k dejinám spásy! Mária je Svätyňou ... Najsvätejšej Trojice, v ktorej je Boh ešte vznešenejšie prítomný, než na akomkoľvek inom mieste na svete a v ktorej sedí na ešte slávnostnejšom tróne, než nad cherubínmi a serafínmi. Preto bez mimoriadnych výsad nemá do tejto Svätyne prístup žiadne stvorenie, nech je akokoľvek čisté" (11). Na nesmiernu ´biedu´ ľudí v týchto apokalyptických časoch odpovedá Pán tou najväčšou mierou svojho milosrdenstva, ktoré nám chce sprostredkovať materinskou cestou, menovite skrze Sprostredkovateľku všetkých milostí. Panna Mária je totiž cestou, po ktorej k nám prišiel Kristus - dnes rovnako, ako pred 2000 rokmi.
Z týchto dôvodov Boh chce, aby Máriu každý poznal, miloval a ctil si Ju, teraz viac než kedykoľvek predtým, čo sa nepochybne udeje vtedy, keď vyvolení v milosti a svetle Ducha Svätého budú praktizovať úctu k Panne Márii ... v každej svojej potrebe zakúsia plnosť Jej milosti a silu Jej pomoci; vždy u Nej nájdu útočisko, ako u vernej Ochrankyni a Sprostredkovateľky" (12).
Nepoškvrnená je Žena odetá slnkom, ktorá stojí zoči-voči moci antikresťanského sveta draka (13) a zachraňuje všetkých, ktorí sa Jej zverili. Ona, ktorá porodila Pôvodcu života, premáha kultúru smrti. Toto svoje poslanie, ktoré dostala od Boha, vykoná lepšie a rýchlejšie, keď sa uzná a akceptuje Jej jedinečná moc. "Vskutku tisíckrát šťastnejší sú kresťania, ktorí sa verne a absolútne pripútajú k Márii, považujúc Ju za svoju bezpečnú kotvu. V búrkach tohto sveta si nezúfajú a nestratia svoje poklady v nebi. Šťastní sú všetci, ktorí sú spojení s Máriou, s Noemovou archou! Vody potopy, ktoré pochovali veľké množstvo ľudí, im neublížia, pretože: Qui operantur in me non peccabunt (Ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia)(Sir 24,30)” [14].
lifenews.sk/…ra-vyhrava-vsetky-bozie-zapasy