Svätá Anna a Joachim,rodičia Panny Márie-sviatok 26.júla
26. júla.
Svätá Anna,matka Panny Márie a Joachim
Svätá Anna bola iste zvláštnymi cnosťami a milosťami Božími ozdobená žena, že jej Boh poprial porodiť Pannu Máriu, Matku svojho Syna a Spasiteľa sveta, Ježiša Krista. Ani sv. Písmo, ani žiaden vtedajší dejepisec nepripomína okolnosti života tejto veľkej svätej. Ale Boh oslávil meno sv. Anny po jej odchode s tohto sveta mnohými zázrakmi, ktoré nám zbožné ústné podanie rozpráva.
Sv. Anna, ktorej meno znamená «milostná,» narodila sa v Betleheme, v mestečku to asi dve hodiny cesty od Jeruzalema vzdialenom, a pochádzala z pokolenia Juda a tak i z kráľovskej rodiny Dávidovej. Jej otec menoval sa Stolon a matka Emerenciana. Nábožní jej rodičia vychovávali ju v bázni Božej a dávali jej dobrý príklad lásky k bližným. Penbiaze svoje delili na troje. Jednu časť obetovali na chrám Jeruzalemský, druhú rozdeľovali chudobným a z tretej sa živili.
Tak rástla sv. Anna v rodičovskom dome v bázni Božej, kým ju rodičia nevydali za sv. Joachima, ktorý pochádzal z pokolenia Juda a býval v mestečku Nazarete. A sv. Joachim bol hoden takej manželky, akou bola sv. Anna, lebo i on viedol svätý život. Oba manželia žili za istý čas v dome rodičov sv. Anny a riadili sa dľa ich zbožného života. Keď oddelili sa od rodičov, nasledovali i oni ich lásku k bližným.
Každý rok obetovali časť peňazí na chrám Jeruzalemský a časť chudobným. Tak žili spolu asi za dvadsať rokov a Boh nepožehnal im potomka. Neprestajne prosili Boha, aby im syna alebo dcéru požehnal; i zložili slávny sľub, že, keď im Boh dieťa popraje, toto obetujú službe Božej. Sv. Joachim prišiel vo sviatok posvätenia chrámu do Jeruzalema a doniesol obyčajný dar svoj.
I rozdal dary, chrámu určené, medzi svojich pastierov. Ale Boh vyslyšal modlitby zbožných manželov. On milostivé hľadel na ich zbožný a cnostiplný život. A že odkladal ich vzdychanie vyslyšať, to dialo sa preto, že chcel zkusovať ich dôveru a ich mysle od pozemských vecí ešte viacej odvrátiť a na svoju nevyzpytateľnú prozreteľnosť upútať. Sv. Joachim neprestal v tých horách Boha o smilovanie prosiť. A nesklamal sa. Boh vyslyšal ho konečne.
I modlila sa neprestajne k milostivému Bohu, aby ju v starobe a zármutku potešil. I zjavil sa i jej anjel Boží a oznámil, že porodí dcéru, ktorú nazve Máriou, to jest «vznešenou»; a na znamenie toho, že sa to stane, aby išla do Jeruzalema, kde pri zlatej bráne postretne istého muža. A ako anjel obom zvestoval, tak sa i stalo. Sv. Joachim ponáhľal sa od stád svojich do Jeruzalema a postretol sv. Annu, ktorá bola tiež Nazaret opustila a do chrámu prišla, pri zlatej bráne.
I riekli si, čo im anjel zvestoval, vstúpili spolu do chrámu, zvelebovali dobrotivého Boha, ktorý ich v starobe tak potešil, navrátili sa do Nazaretu a očakávali túžobne vyplnenie zasľúbenia posla Božieho. Sv. Anna porodila dcérku, Matku Božiu, «z ktorej narodil sa Ježiš, ktorý sa menuje Kristus.» Kto opíše radosť sv. Anny a sv. Joachima, keď hľadeli na milostné dieťa, Pannu Máriu, keď vedeli, že úpenlivé prosby a vrúcne ich modlitby v starobe ich sú vyplnené.
V osemdesiaty deň po narodení Panny Márie išla sv. Anna do chrámu Jeruzalemského, aby tam obetu svoju Bohu obetovala, ako to predpisoval zákon Boží; i obnovila pri svojom očisťovaní sľub svoj, že Pannu Máriu službe Božej zasvätí. Za tri roky bola panna Maria pod starostlivou opaterou zbožnej matky sv. Anny; potom odovzdali ju rodičia kňazom pri chráme Jeruzalemskom, aby ju vyučovali a ku službe chrámovej vychovávali.
Keď nariadením Božím zasľúbili ju rodičia sv. Jozefovi, vrátila sa Panna Maria nazpät do Nazaretu. Sv. Anna bola prítomná v tom dome, v ktorom zvestoval anjel Gabriel Panne Márii, že stane sa Matkou Syna Božieho. I starala sa o ňu čo vzorná,starostlivá matka, keď poberala sa so sv. Jozefom do Betlehema, keď porodila Ježiša Krista, keď pred ukrutným Herodesom do ďalekého Egypta s Božím Synom utekať musela.
A ako dosvedčuje cirkevný spisovateľ Kosmas, vystaval cisár Justinian II. roku 705 druhý chrám v Carihrade ku cti tejto veľkej svätej. A od toho času stavali sa chrámy po celom kresťanskom svete ku jej pocte. Gréci ctili sv. Annu od starodávna zvláštne a svätili jej pamiatku dňa 9. decembra, čo sviatok jej sobášu a 25. júla čo pamiatku jej smrti. V Rímskej cirkvi slávená bola jej pamiatka najskôr vo Španielsku, ktorú slávnosť sv. Jakub Väčší, apoštol, tam uviedol.Úcta sv. Anny rozšírila sa v Európe, keď sv. Anna od sv. Augustína, nasledovníčka t sv.Terézie z Ávily, veľkolepý chrám k jej úcte vystavala. Pápež Urban IV. nariadil roku 1378 na prosbu Angličanov, aby slávila sa pamiatka sv. Anny po celej cirkvi dňa 26. júla. Časom prenesené boli ostatky sv. Anny z Carihradu do západných krajín Európy a bývajú ctené vo Francúzsku, Nemecku a Rakúsku, a síce vo Viedni. Svätá Anna ctená býva ako patrónka chudobných ľudí a baníkov.
Kde nachádzajú sa bane, tam sú i mnohé chrámy a kaplnky ku jej úcte vystavané, ako u nás v B. Štiavnici a Kremnici, ba celá osada banícka dostala od nej svoje meno, Údolie sv. Anny (Annathal). So sv. Joachimom ctená býva i čo patrónka manželov. Na prímluvu sv. Anny stály sa mnohé divy a zázraky, ktoré nám sv. Anna od sv. Augustína a karmelitán, zbožný Ján Tomáš od sv. Cyrila, naznačili.
Poučenie.
Sv. Anna prosila Boha neprestajne za dvadsať rokov, aby ju od potupnej u Židov neplodnosti osvobodiť ráčil; ale hlavne prosila o to, aby jej Boh poprial dieťa, ktorým by On oslávený bol. Trpela po ten dlhý čas mnoho; ale nestratila dôveru svoju v Boha. I jej manžel sv. Joachim bol pre jej neplodnosť v chráme Jeruzalemskom verejne pohanený, že obával sa ku svojej cnostnej a milovanej manželke navrátiť, aby jej ešte väčšiu bolesť a zármutok nespôsobil, a ušiel ku svojim stádam do hôr.
Ale sv. Písmo nepripomína ich zúfalosť v trápení. Bolelo manželov znevažovanie; ale oni hľadali útechu v modlitbe a skladali svoju nádej a dôveru v Božie milosrdenstvo. Kresťane, nezúfaj, keď Boh tvoju prosbu hneď nevyslyší; vytrvaj v modlitbe, keď niečo spasiteľného sebe žiadaš, a Boh ťa vyslyší. Mnohí žiadajú si často veci, ktoré nezrovnávajú sa s vôľou Božou a duševným spasením.
Mnohí kresťanskí rodičia prajú si mať deti; to je vec prirodzená. Aby tá žiadosť bola Bohu milá, to závisí od toho, z akých úmyslov prajú si rodičia deti. Keď si prajú rodičia detiu, aby tešili sa s nimi, zabávali a zahrávali, aby ich deti v starobe podporovali, aby im mohli poručiť svoj bohatý majetok a meno: to je prianie, nie síce hriešne, ale svetské a sebecké.
Sv. Anna vyplnila sľub, ktorý Bohu dala, keď jej poprial dcéru, Pannu Máriu. Ona odriekla sa materských radostí a zaviedla trojročnú dcérku do chrámu, aby tam vychovaná bola z nej Bohu zasvätená panna. Kresťanskí rodičia, pomyslite si, že vaše dietky nie sú vlastne vaším majetkom; ale že prináležia Bohu. Teda vychovávajte ich pre Boha! Boh zveril dietky len vašej opatere, ale oni patria službe Jeho.
Kresťane, rozmýšľaj, či si horlivé ju ctil; keď nie, naprav svoju chybu, i odporúčaj dnes seba a svojich jej mocnej ochrane. V každej kresťanskej rodine má byť ctená zvláštne sv. Anna, čo vzor kresťanskej manželky.
Modlitba.
Bože, ktorý si sv. Anne tej milosti popriať ráčil, že zaslúžila byť matkou rodičky jednorodeného Syna Tvojho: popraj i nám milostivé, aby sme, ktorí slávnosť jej svätíme, na jej prímluvu pomoc dosiahli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Svätá Anna (hebr. Hannah, חַנָּה, t. j. milostiplná, milá) bola podľa raných apokryfných evanjelií matka Panny Márie a manželka svätého Joachima. Žiadne z novozákonných kánonických evanjelií svätú Annu menom nespomína.
Podľa tradície Anna pochádzala z rodovej línie starozákonného proroka a prvého veľkňaza Árona a jej manželom bol svätý Joachim. Manželia žili v Nazarete a obaja boli už vo veľmi pokročilom veku. Boli bezdetní, čo ich veľmi trápilo. Joachim preto odišiel hlboko do púšte, kde v modlitbách k Bohu a držaním pôstu strávil štyridsať dní. Vtedy sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro porodí vytúžené dieťa (tento námet sa v biblických textoch objavuje aj v ďalších prípadoch, napr. Abrahám a Sára, Zachariáš a Alžbeta). Narodenie dcéry vyvolalo v ich okolí veľký údiv.
Joachim umrel krátko po Máriinom narodení. Podľa Zlatej legendy, zbierky životopisov svätých z rokov 1255 – 1266, sa Anna po Joachimovej smrti vydala ešte dvakrát. Druhým manželom bol Kleofáš (jeden zo sedemdesiatich apoštolov) a tretím muž menom Šalamún. Legenda uvádza, že s každým z mužov mala jednu dcéru (obe sa volali Márie). Umrela vraj ako sedemdesiatdeväťročná a spolu s Joachimom sú pochovaní v hrobke v Getsemanskej záhrade.
Úcta svätej Anny
Jej sviatok sa v liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi slávi 26. júla, v liturgickom kalendári gréckokatolíckej cirkvi je 25. júla sviatok Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky a 9. septembra sviatok Svätí a spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna.
Podľa starých svedectiev sa kult svätej Anny rozšíril pomerne rýchlo po celom kresťanskom svete; vo východných cirkvách ho možno doložiť od šiesteho, v kresťanských cirkvách na Západe od ôsmeho storočia. Na Západe bol najintenzívnejší v 15. a 16. storočí zásluhou pápeža Sixta IV., ktorý v roku 1481 prijal Annu do rímskeho kalendára. O storočie neskôr, v roku 1584, nariadil rímsky pápež Gregor XIII. slávenie sviatku svätej Anny. Šíreniu kultu svätej Anny pomohlo uctievanie matky Panny Márie viacerými rehoľnými spoločenstvami.
O mimoriadnej obľúbenosti tejto svätice svedčí nepreberné množstvo umeleckých diel s námetom svätej Anny a jej rodiny. Prvé spodobnenia svätej Anny nachádzame na freskách v kresťanských chrámoch z 8. – 10. storočia. Takmer všetci velikáni výtvarného umenia neskorších období zanechali diela s námetom svätej Anny; v drvivej väčšine ide o diela, ktoré zachytávajú tri postavy Svätej rodiny (okrem svätej Anny Pannu Máriu a malého Ježiša, odtiaľ pomenovanie Svätá Anna samotretia, od staršieho samotretí = sám jeden v skupine troch ľudí). Ich autormi sú majstri výtvarného umenia takmer všetkých výtvarných epoch a štýlov – Giotto, Jacopo Pontormo, Leonardo, Agnolo Bronzino, Caravaggio, Peter Paul Rubens, Albrecht Dürer a ďalší.
Svätej Anne je zasvätených viacero sakrálnych stavieb, k najznámejším patria vatikánsky Kostol svätej Anny a jeruzalemská Bazilika svätej Anny. Meno svätej Anny nesie jedna z vatikánskych mestských brán. Na Slovensku je niekoľko kostolov a farností zasvätených sv. Anne. Napr. Sušany, Oravská Lesná, Vavrečka, Medvedzie, Oravice, Zemianska Dedina (filiálka farnosti Nižná), Veľký Grob, Vranov nad Topľou – Čemerné, Štefultov, Dlhé nad Cirochou a Kluknava.
Podľa kresťanskej ikonografie býva svätá Anna zobrazovaná v dlhých šatách, s hlavou zahalenou závojom. Na Západe k jej atribútom patria kniha ako symbol učenosti a múdrosti (pomerne časté zobrazenie, ako svätá Anna vyučuje mladú Máriu) alebo ľalia ako odkaz na nepoškvrnenosť Panny Márie. Zvláštnym ikonografickým typom je Svätá Anna samotretia (zobrazenie spolu s Pannou Máriou a Ježišom). V byzantskom ikonografickom kánone sa zobrazuje s malou Máriou na rukách, resp. na ikone sviatku Narodenia presvätej Bohorodičky v ležiacej polohe alebo polosede a na ikone sviatku Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou (9./8. december) v objatí so svätým Joachimom.
Svätý Joachim (starohebr. יהויקים Yəhōyāqīm (význam mena „bude Bohom vyvýšený“ alebo „Príprava na Pána“); starogr. Ἰωακείμ, arab. (Imrān) عمران) bol podľa legendy manžel svätej Anny a otec Panny Márie. V kanonických evanjeliách, ktoré tvoria Nový zákon, o ňom nie sú zmienky. Joachim je uvedený v apokryfnom evanjeliu svätého Jakuba.
Život podľa protoevanjelia
O Joachimovi sa dozvedáme z apokryfného evanjelia sv. Jakuba z 2. storočia. Podľa neho svätý Joachim pochádzal údajne z Galiley. Bol z Júdovho pokolenia a jeho pôvod bol odvodzovaný od kráľa Dávida. Bol to zámožný a milosrdný muž. S manželkou rozdeľovali výťažok z pastierskeho zamestnania vždy na tri diely: na obeť chrámu, druhý diel pre chudobných a až posledný diel užívali pre seba. Nikdy netrpeli nedostatkom.
Joachim veľmi trpel tým, že počas dvadsiatich rokov manželstva s Annou sa im nepodarilo splodiť dieťa. Neplodnosť sa vtedy považovala za boží trest. Preto vtedajší obyvatelia pohŕdali neplodnými pármi.Jedného dňa chcel Joachim vykonať obetu v chráme, ale kňaz ho z chrámu vyhnal a nedovolil mu priniesť obeť za narodenia dieťaťa. Ponížený muž sa nevrátil k svojej žene domov, odišiel za svojimi pastiermi do pustiny von z Jeruzalema a modlil sa štyridsať dní k Bohu. V pustatine sa mu zjavil anjel a podľa Zlatej legendy k nemu veľmi dlho hovoril. Vo videní Kataríny Emerichovej bol zvestovateľom sám archanjel Gabriel.
Anjel Joachimovi povedal, že keď sa vráti do Jeruzalema, stretne pri Zlatej bráne svoju ženu Annu. Tá bude veľmi znepokojená kvôli jeho neprítomnosti, ale bude mať veľkú radosť, keď ho zbadá. Tak sa aj stalo. Napriek vysokému veku sa im narodila dcéra, ktorej dali meno Mária. (V tej dobe sa verilo, že ak žena, ktorá prestala dúfať v potomstvo, porodí vo vysokom veku, jej dieťa bude predurčené robiť veľké veci. Podobné paralely sú v Starom zákone v prípade Sáry, ktorá Abrahámovi porodila Izáka, alebo v Novom zákone narodenie Jána Krstiteľa Alžbete, ktorá bola vo vysokom veku.) Keď mala ich dcéra Mária („Bohom milovaná“) tri roky, Joachim a Anna ju zasvätili v Jeruzalemskom chráme, kde jej umožnili ďalšiu výchovu. Otec Joachim zomrel krátko po jej narodení. Počatie Panny Márie jej rodičmi bolo neskôr v dôsledku teologických reflexií nazvané „nepoškvrnené“.
Úcta
Uctievanie v cirkvách
Kresťanstvo
Úcta k sv. Joachimovi a Anne sa začala šíriť od 4. a 5. storočia, najmä vo východných cirkvách.
Spočiatku nebol sviatok sv. Joachima zahrnutý do tridentského kalendára. Do Všeobecného rímskeho kalendára bol pridaný v roku 1584 – slávil sa 20. marca, deň po sviatku sv. Jozefa. V roku 1738 bola spomienka premiestnená na nedeľu v oktáve Nanebovzatia Panny Márie. V snahe zdôrazniť výnimočné postavenie nedele ho pápež Pius X. premiestnil na 16. august, deň po slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Od roku 1969, keď bola vykonaná revízia Rímskeho kalendára sa oslavuje ako spomienka 26. júla spolu s manželkou Annou.
Pravoslávne a gréckokatolícke cirkvi si ho pripomínajú 9. septembra spolu so sv. Annou (slávi sa deň po sviatku Narodenia presvätej Bohorodičky).
Anglikánska cirkev si ho spolu s jeho manželkou uctieva 26. júla.
Svätý Joachim je považovaný za patróna manželských párov, stolárov a obchodníkov s plátnom. Spolu so sv. Annou sú patrónmi starých rodičov a manželov, ktorí nemôžu počať deti.
V islame je Joachim známy ako Imran. Moslimovia veria, že sa jeho hrob môže nachádzať v Salále. Podľa Koránu bol Imran otcom Maryam (meno Márie v islame) a starým otcom ʿIsa (meno Ježiša v islame).
Zobrazenie v umení
Fresky v Cappella degli Scrovegni
Najznámejším stredovekým zobrazením príbehu je cyklus fresiek od Giotta di Bondone v kaplnke Scrovegniovcov v Padove z roku 1306. Nachádza sa tam odmietnutie Joachimovej obete, anjelove zvestovanie, stretnutie manželov pri Zlatej bráne i narodenie Panny Márie.
Scény z príbehu podľa apokryfov alebo podľa Zlatej legendy boli obľúbenou témou maliarov až do Tridentského koncilu (1545 až 1563), na ktorom bolo zobrazovanie apokryfných scén zakázané. Tradične je svätý Joachim zobrazovaný s lopatou. Jeho atribúty sú aj baránok, dieťa, pár holubíc alebo kôš.
Uctievanie na Slovensku
Na Slovensku je Joachimovi a jeho manželke Anne zasvätených 13 rímskokatolíckych kostolov:
Božcice (Parchovany)
Čierny Brod
Dlhé nad Cirochou
Horná Štubňa
Husák
Kapušianske Kľačany
Medvedzie (Tvrdošín)
Mošurov
Rakovec nad Ondavou
Šarišské Bohdanovce
Štefultov (Banská Štiavnica)
Tuchyňa
Zemianska Dedina (Nižná)
Apokryfné evanjelium s.Jakuba -2.st
Evanjelium Jakuba menšieho, brata Pána Ježiša,
prvého apoštola a prvého biskupa kresťanov v Jeruzaleme.
Kapitola I.
V dejinách dvanástich kmeňov izraelských čítame, že žil istý muž, ktorý sa volal Joachim a ktorý, veľmi bohatý, prinášal Pánovi dvojakú obeť, lebo sa rozhodol: Moje imanie nech slúži na dobro celého národa, a kiež teda nájdem milosť pred Pánom Bohom.
Ale pri jednej veľkej slávnosti Pána, keď deti Izraela obetovali svoje dary a keď tiež Joachim svoje obetoval, tu Ruben, veľkňaz, sa mu protivil, povedal: „Nie je zákonité pre teba, aby si svoje dary obetoval, keď si nesplodil v Izraeli potomka. , ktorý nesplodil potomka, ale po otázke zistil, že všetci spravodliví zasiali medzi izraelskými
semenami
.
Ale potom si spomenul na patriarchu Abraháma, ako Boh na konci jeho života mu dal syna Izáka. A potom sa najvyššie zarmútil, takže jeho manželka ho dlho nevidela.
Ale uchýlil sa do pustiny a tam si vybudoval stan a postil sa štyridsať dní a štyridsať nocí, hovoril k sebe.
„Neusednem, aby som jedol alebo pil, kým Pán a Boh môj na mňa nezhliadne, ale modlitba bude mojím jedlom a mojím nápojom."
Kapitola II.
Zatiaľ jeho manželka Anna bola trúchlivá a zmätená z dvoch dôvodov a povedala: „Budem trúchliť rovnako pre svoje vdovstvo, ako pre svoju neplodnosť.“ A potom sa priblížila veľká slávnosť Pána a tu Judita, jej slúžka, povedala: „Ako dlho budeš takto trápiť svoju dušu
?
Preto vezmi túto kapucňu, ktorú mi dal jeden, ktorý také veci robí, lebo sa nepristane, aby som ja, ako obyčajná slúžka ju nosila, ale pristane osobe tvojho vyššieho postavenia.
Ale Anna odpovedala: „Odstup odo mňa, nie som zvyknutá takým veciam. A okrem toho ma Pán veľmi pokoril.
Obávam sa, že túto vec ti dal niekto so zlým úmyslom a ty prichádzaš, aby si ma poškvrnila hriechom."
Potom Judita, jej slúžka, odpovedala: „Aké zlo by som ti mala priať, keď ma nechceš počuť?
Nemohla by som ti priať väčšie kliatby, než aké podliehaš, pretože Boh uzavrel tvoje lono, aby si nebola matkou v Izraeli.“ Anna bola potom najvyššie zarmútená a oblečená do svadobného rúcha, odišla o tretej hodine popoludní, aby sa prechádzala vo
svojej záhrade. sa k Pánovi, povediac: „Ó, Bože mojich otcov, požehnaj mne, a vypočuj moju modlitbu, ako si požehnal lonu Sáry a dal si jej syna Izáka
.
"
Kapitola III.
A keď sa pozerala k nebu, spozorovala vo vavríne hniezdo vrabčie.
A trúchlic pri sebe, povedala: „Beda mne, kto ma počal? A ktoré lono ma nosilo, aby som bola takto prekliata pred synmi izraelskými a aby ma vyčítali a znižovali ma v chráme môjho Boha: Kto som as kým môžem byť porovnaná?
Nemôžem byť porovnaná ani sa zverí zem, lebo aj zvieratá zemské sú plodné pred tebou, ó, Pane! Beda mne, s kým môžem byť porovnaná?
Nemôžem byť porovnaná ani s dravou zverou, lebo aj dravá zver je plodná pred tebou, ó, Pane! Beda mi, komu som podobná?
Nemôžem byť porovnaná ani s týmito vodami, lebo aj tieto vody sú plodné pred tebou, ó, Pane! Beda mi, komu sa podobám?
Nemôžem byť porovnaná ani s morskými vlnami, lebo tie, či sú pokojné, alebo v pohybe, chvália teba rybkami, ktoré sú v nich, ó, Pane! Beda mi, komu som podobná?
Nie som ani podobná zem, lebo aj zem plodí ovocie a chváli ťa, ó, Pane!"
Kapitola IV.
A potom anjel Pána stál pri nej a povedala: „Anno, Anno, Pán počul tvoju modlitbu a ty počneš a porodíš ao tvojom plode bude hovorené po celom svete." o vo svätých veciach po celý svoj život.
"
A hľa, objavili sa dvaja anjeli a povedali jej: „Pozri Joachima, svojho manžela, prichádzajúceho s pastiermi." Lebo anjel Pána zostúpil
tiež k nemu a povedal: Pánboh počul tvoju modlitbu a preto ponáhľaj a choď odtiaľ, lebo hľa, Anna tvoja manželka počne: A Joach! m desať oviec bez vady a poškvrny a tie budú Pána, môjho Boha, a prineste mi dvanásť teliat bez poškvrny a tých dvanásť teliat bude pre kňazov a
starších
.
Prineste mi tiež sto kôz a tých sto kôz bude pre všetok ľud.“ A Joachim prišiel so svojimi pastiermi a Anna stála pri bráne a videla,
ako Joachim s pastiermi prichádza. ktorá som bola neplodná, počnem."
Kapitola V.
A Joachim zostal prvého dňa vo svojom dome, ale za rána priniesol svoje obete a hovoril.
„Ak Pán je mi naklonený, tú nech doska, ktorú má kňaz na čele, to oznámi." A pýtal sa dosky, ktorú
mal kňaz a videl ju a hľa, nebolo na ňom hriechu.
A Joachim hovoril: „Teraz viem, že Pán je mi milostivý a že sňal zo mňa.
A potom zišiel dole z chrámu Pána ospravedlnený a odišiel do svojho domu.
A keď sa naplnilo deväť mesiacov u Anny, tu porodila a povedala k pomocníčke: „Čo som porodila?"
A ona jej povedala: „Dievča."
Potom Anna povedala: „Pán povýšil tohto dňa moju dušu.“ a položila dievčatko na posteľ.
A keď sa naplnili dni jej očistenia, dojčila dieťa a nazvala ho menom Mária.
Kapitola VI.
A dieťa nadobúdalo každý deň síl, takže keď mal deväť mesiacov, jeho matka ich postavila na zem, aby skúsilo, či môže stáť. A keď dieťa urobilo deväť krokov, vrátilo sa zase do lona svojej matky.
A potom ju matka chopila do náručia a povedala: „Ako že je živý Pán a Boh môj, nebudeš už kráčať po tejto zemi, kým ťa nedonesiem do chrámu Pána.
A potom urobila zo svojej komôrky posvätné miesto a nedopustila, aby sa k Márii priblížilo niečo neobvyklé alebo nečisté, ale pozvala isté nepoškvrnené izraelské dcéry, aby sa s ňou hrali.
Ale keď bolo dieťaťu rok, Joachim zariadil veľkú slávnosť a pozval kňazov a pisárov a starší a všetok izraelský ľud.
A Joachim potom obetoval dievča veľkňazom a oni ich požehnali, povediac: „Boh našich otcov nech požehná toto dievča a dá mu meno slávne a trvajúce po všetky pokolenia." A všetok ľud odpovedal: „Staň sa tak, Amen."
A potom Joachim ju po druhej obetoval kňazom a oni jej požehnali, povediac: „Ó, najvyšší Bože, pohliadni na túto dievčinu a požehnaj ju večným požehnaním.“ A potom ju zdvihla jej matka a dala jej prsník a zapela Pánovi túto pieseň. k mojim nepriateľom a dal mi ovocie svojej spravodlivosti, takže teraz môže byť povedané synom Rubenovým, že Anna dojčí
.
"
Potom položila dieťa na odpočinok do izby, ktorú posvätila a potom vyšla a slúžila im.
A keď bola hostina ukončená, odišli, radujúc sa a chváliac Boha izraelských.
Kapitola VII.
Ale dievča rástlo a keď mu bolo dva roky, tu povedal Joachim k Anne: „Doveďme ju do chrámu Pána, aby sme mohli vyplniť svoj sľub, ktorý sme zložili Pánu Bohu, lebo inak by sa na nás rozhneval a naše obete by neprijal.“ Ale Anna povedala: „Počkajme až do tretieho roka, lebo by ťa do tretieho roka
. A Joachim hovoril: „Sečkajme teda."
A keď bolo dieťaťu tri roky, povedal Joachim: „Pozveme dcéry Hebrejcov, ktoré sú nepoškvrnené a nech každá vezme lampu a nech sú lampy rozsvietené, aby dieťa sa už nevrátilo, a aby jej myseľ sa obrátila ku chrámu Pána."
A urobili tak, kým nevystúpili do chrámu Pána. A veľkňaz ju prijal a požehnal jej a povedal: „Maria, Pánboh zväčšil tvoje meno pre všetky pokolenia,
A potom ju postavil na tretí stupeň oltára a Pán jej dal svoju milosť a ona tancovala na svojich nôžkach a všetok izraelský ľud ju miloval.
Kapitola VIII.
A jej rodičia odišli, naplnení prekvapením a chváliac Boha, pretože dievčatko sa k nim nevrátilo.
Ale Mária zostala v chráme ako hrdlička a bola tam vychovávaná a dostávala potravu z rúk anjela.
A keď mala dvanásť rokov, tu kňazi sa zišli v rade a povedali: „Hľa, Máriu je dvanásť rokov. Čo s ňou počneme z obavy, aby snáď sväté miesto nášho Pána a Boha nebolo poškvrnené?"
A potom odpovedali kňazi Zachariášovi, ktorý bol veľkňazom: „Postav sa k oltáru Pána a vstup do svätyne a modli sa k Bohu, a čokoľvek by nám Pán prejavil, to urob."
Potom veľkňaz vstúpil do svätostánku a vzal so sebou náprsník súdu, modlil sa, aby bol vypočutý.
A hľa, anjel Pána prišiel k nemu a hovoril: „Zachariáš, Zachariáš, odíď a zvolaj všetkých vdovcov medzi ľudom a nech každý z nich prinesie svoju palicu au ktorého Pán dá svoje znamenie, ten buď manželom Márie.“ A bolo to rozhlásené po celej Judei a trúby. hodiv svoju sekeru, odišiel s ľudom a keď sa zišli, dostavili sa k veľkňazovi a každý muž priniesol svoju palicu. A keď veľkňaz zobral ich palice, bstúpil do chrámu, aby sa modlil. holubica a
zletela
na Jozefovu
hlavu .
Pre túto vysokú priazeň, prijmi ma láskavo, ľútostivá svätá Anna, medzi svojich opravdivých ctiteľov. Tvojím ctiteľom chcem byť teraz a ním chcem ostať po celý svoj život. Obklop ma mocnou ochranou a vypros mi u Boha milosť nasledovať Ťa v čnostiach, ktoré boli krásou a ozdobou Tvojho života.
So srdcom plným úprimnej úcty, skláňam sa pred Tebou, slávna svätá Anna. Teba si Boh vyvolil a obľúbil, a pre svoje mimoriadne cnosti stala si sa hodná výsostnej Božej milosti: porodiť Pokladníčku všetkých milostí, Požehnanú medzi ženami, Matku vteleného Slova, Presvätú Pannu Máriu. Pre túto vysokú priazeň, prijmi ma láskavo, ľútostivá svätá Anna, medzi svojich opravdivých ctiteľov. Tvojím ctiteľom chcem byť teraz a ním chcem ostať po celý svoj život.
Obklop ma mocnou ochranou a vypros mi u Boha milosť nasledovať Ťa v čnostiach, ktoré boli krásou a ozdobou Tvojho života. Daj mi spoznať moje hriechy a oplakávať ich horkými slzami. Vypros mi naozaj živú lásku k Ježišovi a Márii, a verné a stále plnenie mojich povinností. Zachráň ma v živote od každého nebezpečenstva a buď pri mne v hodine smrti, aby som prišiel do neba a tam s Tebou, prešťastná matka, svätá Anna, chválil Slovo Božie, ktoré sa stalo človekom v živote tvojej prečistej dcéry, Panny Márie. Amen.