51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali.

bolo kratko po dvanastej hodine toho dna, pred jeruzalemskym sabathom, ked do chramu dobehli velknaz i s jeho farizejmi, a ked velknaz videl chramovu oponu roztrhnutu vo dvoje zvolal mocnym hlasom :
- ma tu niekto ihlu a nitku?, tu chramovu oponu nam treba rychlo znova zosit aby nam z chramu neutiekol.... Ja Som

cierni kardinali, kazachstanskí biskupi, premonstrati ci dominikani je to jedno ..este aj dnes sa najdu farizeji co radi by zošiť chramovu oponu, co by radi ukryt Boha za oponu, niekam do najvznesenejsieho, zlatom a diamantami očačaneho kuta, niekam za hradobne mury segregovanych nadvori,za mury nadvoria pre pohanov, za mury nadvoria pre zeny, do najvznesenejsieho kuta chramu ci klastora urceneho iba pre nase vznesene vyobliekane spravodlive excelencie ....
este aj dnes by radi farizeji znova nahnat ich farizejskeho „boha“ do kamennej ohradky pre semitskych bozikov
kaifasom a annasom sa dejiny roztrhnutej chramovej opony nekoncia, ani salamunov chram nebol posledna ludska ohradka - pasca na Ja Som

predsa
Ja Som cele dejiny sa vzpieral aby ho tam ludia nenahnali, .... ludia vzdy tuzili mat „boha“ pod kontrolou, lebo im mal vyhravat vojny a zabezpecovat blahobyt, izraelsky boh proti filistinskemu, v 100rocnej vojne boh francuzov proti bohu anglickemu, v druhej svetovej rusky boh proti nemeckemu bohu, aj dnes ma byt boh iba nastrojom ludi, europsky proti azijskemu, krestansky proti moslimskemu... ta ludska snaha uvaznit boha v nasich predstavach a pritom sa mu klanat a liskat ritualmi, latinou a cackami, salamunov chram ako Bohom trpene dielo ludskych ruk bola pasca naivnych ludskych predstav o ktorej si ludia mysleli ze do nej nahnali a ulovili Ja Som,

a on?
Ja Som pisal prstom v piesku ich viny a oni mu to nikdy nezabudli a vytiahli si na neho obriliantovane rukavice,

Ja Som sa dotkal ich ich malomocnych ran na tele aj na dusi a oni ho zatvaraju do vzducho tesnych schran,

Ja Som kracal v jednych sandaloch a oni k nemu prichadzaju v nablyskanych limuzinach a farebnych crievicoch,jemu nasadili trnovu korunu pre seba si nechali paradne plysove brmbolce, tesia sa z cvakania fotoaparatov v sprievodoch ked ich ludi pred mikrofonmi oslovuju „Vasa Excelencia“ maju radi popredne miesta pri liturgii, kde ich ludia vidia na vyvysenych miestach a piedestaloch, miluju ked ich niekde v mediach zacituju a tuzia aspon trocha mutit vodu, napisu knihu a nazvu ju trebars „Boh alebo nic“ ako keby zabudli ze Ja Som uz napisal vlastnou krvou na golgote pribeh a nazval ho „Clovek alebo nic“.

este aj dnes si radi predlzuju modlitebne remienky a vykasuju cipkovane rukavy na omsovych ruchach, vadi im amoris laeticie lebo radsej hadzu ludom na plecia tazke a neunosne bremena a sami ich nechcu ani prstom pohnut.....

este aj dnes sa farizeji snazia zasit tu roztrhnutu chramovu oponu a veria ze
Ja Som za nou udrzia slabe stehy tradiciami pozasivanej chramovej opony ale rovnaho ako vtedy jeruzalemsky farizeji pri salamunovom chrame sa aj dnes mylia

aj vtedy sa snazili Ja Som zastavit, raz navzdy, a tak ho pribili na kriz a privalili kamen a zapecatili hrob. Avsak netrvalo dlho a on kracal dalej s dvoma smutnymi nestastnikmi po ceste do emauz. Ja Som nic nezastavi, ani ja ani ty a ani nase nazory prispevky. Jeho vlastní ucenici sa dovolavali ze predsa on je zid a musi to vsetko ostat v palestine, chceli ho tam zadrzat. este ani sv. Pavol nedohovoril a Ja Som uz bol davno v antiochii, alexandrii v atenach na lodiach v okovach rimskych otrokov..... a v rime dokonca bol este pred tym nez tam vobec dorazili apostolovia. Cezar KOnstantin mu udelit rimske obcianstvo chcel ho obliect do purpuru ktory je v mode aj dnes a ktory kardinal Burke tak velmi miluje a ponukol mu aj podiel na moci po ktorej aj dnes mnohí kardinali túžia a nechcu sa jej vzdat aj ked to zakryvaju tradiciami, ale Ja Som konstantinovu ponuku odmietol a radsej pobyval pri barbaroch za alpami, Postavili mu nadherne baziliky cele z mramoru zatial co Ja Som bol uz hostom v chudobnych klastoroch na brehoch dunaja so sv. Benediktom z Nursie. oni sa nevzdali tuzili ho mat pod kontrolou pridelili mu stredozemne more ale Ja Som sa uz medzitym z kolumbom preplavil cez Atlantik. Konstantinopolsky grecky mudrlanti rozumom zdovodnovali paradox evanjelia, prave ked Ja Som spolu s filipom nerim ucil citat jeho malickych analfabetov z oratoria. Feudali ho chceli hostit ale Ja Som daval prednost spolocnosti nevolnikov v podhradí so sv. Frantiskom Assiskym co s nim rad nacuval vtakom v korunach stromov a spolu s nim fukal do pupav...
.Krali chceli menovať Ja Som svojim komorníkom kastelnom, kaplanom Ja Som vsak bol radsej galejnikom vo spolocnosti Vincenta z Pauly. Aristokrati si namyslali ze ho i so vsetkymi anjelmi priputaju v pozlatenych freskach do klenieb jasovskeho barokoveho klastora aby v nich mohli kochat farizejsky opati... ale marne, prisla jedna revolucia za druhou a poslalaJa Som do vyhnanstva . Burzuji sa mu vysmievali ale potom ho zacali vyhladavat, a ponukat ho drobnymi na charitu. Farizeji mu ponukli miesto v statnej rade ale Ja Som odmietol a radsej nastupil do vagona smer Auschvitz, aj ked bol talentovany seminarista predsa neutiekol „za kopecky ostaneho dratu“ aby pri kave na rimskych piazza hadzal mince do fontan Ja Som radsej sfaral do baní v jachymove s obycajnymi „netalentovanými“ knazmi a dalej kreslil konsekracne krize znesvatenej krajiny po stenach ciel komuniskych vazeni... vzdy patril ludom ktorym slubil ze kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam Ja Som medzi nimi."
iba obycajni ludia vzdy verili a veria ze patril predovsetkym prave im, a dodnes s nimi najobycajnejsími zdiela strasti a ich nadeje.....
aj ked si ta Pane nezasluzim predsa si ostal byvat s nami co sme cele dejiny „za chramovou oponou“