Pánbožkári mu závideli duchovné kvality. Aj sa ho 3 x kyjakom exkomunikácie pokúšali zúfalo zatĺcť až pod zem . V cirkevnej histórii extrémne milovaný aj znevažovaný. Majster Božieho slova - kňaz Origenes. Ozaj bol vykastrovaný? Hlásal miesto inkarnácie reinkarnáciu a apokatastázu? Až sa mnohí škodoradosťou trasú, keď ho ešte aj dnes majú silné arcipudové obssesie niečím povrchne vysnoreným iba doosočovať...

V roku 216, keď dal cisár Caracalla zavrieť alexandrijskú školu, odišiel do Palestíny, kde ho cézarejský biskup poveril výkladom Písma kňazom. Tým sa však rozpútal spor, pretože Origenov bývalý predstavený v Alexandrii, biskup Demetrios, protestoval, že je vraj neslýchané, aby laik vykladal Písmo kňazom.
A kvalitnejšie a s väčším úspechom a úžitkom u poslucháčov.
/ Nezávidel mu úspech, lebo nebol zďaleka až tak dobrý ako excelentná ješitnosť, však? a sme "doma"... /

Origenes sa teda vracia do Alexandrie. O pätnásť rokov neskôr však bol na svojej ceste Palestínou vysvätený na kňaza, aby sa predišlo podobným sporom. Tým však vznikol nový, ešte závážnejší spor, lebo podľa disciplíny cirkvi Origenes nemohol byť vysvätený, pretože nerešpektuje otrocky svojho predstaveného a sa sám dal vraj antikresťansky vykastrovať.

Nakoniec ho alexandrijský biskup Demetrios surovo exkomunikoval a toto kyjakovanie exkolegu zopakoval v roku 232 aj jeho nástupca Héraklas, Origenov žiak. 231-253: Origenes odišiel do Palestíny, kde miestny biskup ignoroval alexandrijskú exkomunikáciu ako právne neplatnú. Pôsobil tam 20 rokov a vykladal mystériá Sv. písma. Gigant medzi cirkevnými otcami.

„ Keď Vás prenasledujú v jednom meste, utečte do iného“
odporučil jemu aj nám sám Ježiš

O žiadnej sebakastrácii majstra Origenesa sa v jeho spisoch nedočítate. Na osočujúcu fámu, zabíjajúcu podlo jeho česť, pokojne odpovedal, že ide o nedorozumenie. Pravdepodobne duchovne neplodní klerici do tohoto nadpriemerného ducha premietajú škodoradostne a nevedome iba svoj zadymený tieň. Neosočujú ho náhodou už 1700 r. iba z toho, čo majú vo svojich hlbinách neočistené ako nedokrstení capkovia sami?

CIC 83 Kán. 220 - Nikomu nie je dovolené nelegitímne poškodiť dobrú povesť, ktorú niekto má,
ani porušiť právo akejkoľvek osoby na ochranu vlastného súkromia.

O šírení klebiet sa najviac pričinil biskup Euzébius Cézarejský, kniha VI, ktorý popri reálnych faktoch aj všelijaké pikošky započul, a jeho slávu vo svojich prvých cirkevných dejinách ako hasič kvalitne zahasil, ale určite mu po sto rokoch do trenírok nenakukol, aby si tie fámy aj hodnoverne overil

Benedikt XVI ako teologický znalec ho odvážne v r. 2007 rehabilitoval,
ako skutočného duchovného majstra a zakladateľa kresťanskej filozofie

"Pravdu, ktorú aj ukrižijú, zvykne na tretí deň vstať zmŕtvych." Max Kašparú

V roku 1512 Erasmus Rotterdamský

začal vydávať jeho deväťzväzkové spisy

vo svojej Obrane Origena napísal

že jedna stránka od neho textu mu dala viac

než desať stránok od sv. Augustína

Azda najslávnejší exegéta Sv. písma

mystagóg, vzdelanec a pedagóg v staroveku

pomohol kresťanstvu položiť základy filozofie

ako sv.Pavol mu pomohol položiť základy teológie

Bol to nadpriemerný zjav medzi katolíckymi kňazmi

už za života bol slávny a obdivovaný

ale jeho podpriemerní kolegovia škrípali proti nemu zubami závisti

a neuveríte – stáročia musel byť onálepkovaný ako arcikacír

je to veru vhodná nominácia na kandidatúru ako

patróna cirkevných disidentov

bol súdruhmi „spolubratmi“

oficiálne zaživa kladivom hrubej kliatby 2 x prizabitý

tristo rokov po odchode na večnosť bola jeho dobrá povesť

cézaropapistickou gilotínou „dokonale“ aj dozavraždená

pre istotu ho až tri krát pseudoduchovní „manekýni“

surovo exkomunikovali, ako amatéri toľké stáročia nevedia

rozlišovať medzi origenizmom a pôvodným Origenom

Aj v našich časoch klebetné kydy o ňom dodnes po fakultách tvrdia

a že vraj bol otcom niektorých bludárov či zmäteným mysliteľom

Všimnite si, že žiadne z týchto „ožumpárení“ pápež Benedikt XVI.

v dvoch rehabilitačných katechézach ani len nespomenul

zažil výnimočnú cirkevnú šikanu až za hrob

stáročnú – počas neuveritelných 17 storočí

Pravda je taká, že to bol jeden z najplodnejších autorov

ktorý si veľmi strážil byť najmä ortodoxným kristovcom

a mnoho zmätených orientoval iba a len ku Logosu

čiže Zmyslu bytia a pravému Kristovi

V Cézarei založil Origenes novú školu, ktorú viedol skoro dvadsať rokov. Za Deciovho prenasledovania si veľa aj vytrpel a po mučení nakoniec zraneniam podľahol. Zomrel v Týre v roku 253 (dátum smrti je neistý, niektorí udávajú rok 251). Origenove spisy sa nám zachovali iba v zlomkoch, pravdepodobne vinou sporov o tzv. origenizmus, ktorý viedol nakoniec v roku 553 na 2. konštantínopolskom koncile k posmrtnému odsúdeniu samotného Origena, a tým niekedy aj k priamemu ničeniu jeho spisov.Tento divný koncil exkomunikoval aj právoplatného pápeža, čím sa sám zaradil medzi dejinnú hanbu a tzv.lúpežnícke synody…

..intrigovanie pokračovalo asi tridsať rokov,
mnísi podozriví z origenizmu boli následne vyhnaní zo svojich kláštorov ,
potom znovu prijatí, len aby boli nanovo opäť vyhnaní....

...cisár napísal svoj „Liber adversus Origenem“, ktorý okrem objasnenia dôvodov jeho odsúdenia obsahoval aj dvadsaťštyri odsúdeniahodných textov prevzatých z „De principiis“ a napokon desať návrhov, ktoré treba prekliať . Justinián nariadil patriarchovi Mennasovi , aby zvolal všetkých biskupov prítomných v Konštantínopole a prinútil ich, aby sa prihlásili k týmto kliatbám . Bola to miestna synoda ( synodos endemousa ) z roku 543. ... biskupi, ktorí sa už zhromaždili v Konštantínopole, museli na príkaz cisára zvážiť formu origenizmu, ktorá nemala prakticky nič spoločné s Origenesom

My dnes vôbec nevieme, či urobil na sebe obriezku alebo niečo iné

Je možné, že kastráciu urobil na sebe radikálne, ale iba duchovne, napr.

/alebo jemne neivazívne, chirurgicky, prerušením iba prívodu semena?,

to nevieme a drzo snoriť inému do intimity na to právo nemáme, však?.../

Pravdepodobne tí, čo sa sami „vykastrovali“ od hlbšieho vnímania reality

herecky predstierajú čistotu či vieru v Boha bez spoludoktríny v Posledný súd

na Origenovi nevedome odsudzujú iba svoj temný a nevykúpený erós

keď sa na jemu pripisovanej samokastrácii škodoradostne stáročia pochechtávajú

a jeho impozantné celoživotné biblické dielo si ani nevšimnú

a ako farizeji vidia a hľadajú na ňom iba chyby

a papagájujú o ňom iba a len zdrojmi nepodložené očierňovania

Je to azda najcitovanejší autor / svätcami či pápežmi/ kresťanského staroveku

Kto si jeho osobu a dielo nevšimne, a študuje fenomén kresťanstva

ten určite bude chudáčisko niečím omráčený či tzv. povrchofilne škuľavý

a prezrádza tým hĺbavejším iba svoj nedôstojný diletantizmus a nevzdelanosť

11.23. Origenesov blud. sv. Augustín, Boží štát
Lež ešte väčšmi sa treba čudovať, že niektorí, čo s nami veria, že Boh je počiatkom všetkých vecí a že ani jedna vec, ktorá nie je Bohom, nemôže byť stvorená iným, ako Bohom, treba sa čudovať, že vec vysvetľujú ináč. Nechceli uznať, že by okrem Boha boly veci, ktoré nie sú tým, čím je Boh, a ak sú dobré, neurobil ich nikto, len dobrý Boh. Avšak o dušiach tvrdia, že nie sú síce časťou Boha, ale Boh ich stvoril a zhrešily odklonom od Boha. Podľa rozdielnosti hriechov a odklonu od od Boha upadaly čoraz nižšie od neba až po zem, zaslúžily si rozmanité telá, ktoré sú pre ne väzením. Tie telá potom tvoria svet. A tak dôvod na stvorenie sveta nebolo vraj utvorenie dobra, ale potlačenie zla. Právom vidíme v tom vinu Origenesovu. V knihe Peri archon, O počiatkoch, tak tomu rozumel a tak to napísal. A tu väčšmi, ako možno povedať, čudujem sa človekovi tak zbehlému v cirkevných spisoch a tak učenému, že nezbadal, ako sa to protiví najmä smyslu svätého Písma, požívajúceho toľkú vážnosť, kde sa pri všetkých dielach spomína: »A videl Boh, že je to dobré«. A keď už bolo všetko stvorené, hovorí ešte raz: »A videl Boh všetko, čo stvoril, a hľa, bolo to veľmi dobré« (Gen. 1). Pôvodca tých slov chcel, aby nikto nepripúšťal inú príčinu stvorenia sveta, len tú, že dobré veci boly stvorené dobrým Bohom. Keby v tom svete nebol nikto zhrešil, svet by ozdobovali jedine dobré bytosti. Hoci aj hriech povstal, ešte nie je všetko skazené hriechom, lebo veľká väčšina dobrých duchov nebeských zachovala svoje prirodzené zameranie. Ba ani zlá vôľa, ktorá nechcela zachovať poriadok svojej prirodzenosti, nevymanila sa zpod zákona spravodlivého Boha, všetko dobre usporadujúceho. Ako obraz so svojimi tmavými farbami, namaľovanými na patričnom mieste, je krásny, tak aj celok sveta, keby sa bolo možno doň nazrieť, aj s hriešnikmi je vlastne pekný, hoci vzhľadom na samých hriešnikov ich mrzkosť je ošklivá.

Origenes a všetci jemu podobní by sa mali nad tým pozastaviť, že keby ich mienka bola pravdivá, totiž že svet bol stvorený na to, aby duše, ako trest za hriechy, dostaly telá ako väzenie, do ktorého sú zatvorené. Telá vyššie a ľahšie za menšie hriechy, a telá nižšie a ťažšie za ťažké hriechy. Ako to, že ľudia dobrí majú telá ako väzenie? A zatiaľ démoni, ako najhoršie bytosti, by mali mať zemské telá zo všetkých najnižšie a najťažšie. Teraz však, aby sme chápali, že hodnota duše nemá sa vážiť akosťou tela, najprevrátenejší démon dostáva vzdušné telo, a človek, hoci teraz tiež zlý, ale predsa nie tak zlý a prevrátený ako satan, dostal telo z hliny zeme ešte prv, než zhrešil. Čo hlúpejšieho možno tvrdiť nad to, že Boh Stvoriteľ nestvoril slnko, jediné pre jediný svet, aby bolo na ozdobu a na osoh telesných vecí, ale že sa to stalo preto, že akási duša tak zhrešila, že si zaslúžila práve taký stupeň trestu, aby zostala v takom tele zavretá?! Keby sa potom náhodou stalo, že by nie jedna, ale dve, desať, sto duší celkom jednako zhrešilo, potom by mal svet sto sĺnc. Že sa tak nestalo, to nie je preto, že majster tvorca v podivnej prozreteľnosti tak urobil na ozdobu a osoh telesných vecí, ale stalo sa náhodou, že jedna jediná duša zhrešila v takej miere, že si jediná zaslúžila uväznenie do takého tela. Bolo by treba hamovať nie čoraz väčší úpadok duší, o ktorých sami nevedia, čo vravia, ale bolo by treba hamovať tých samých, čo vravia také veci, ktoré nemajú nič spoločného s pravdou. Či však v tej odpovedi na troje vyššie uvedených otázok (viď hl. 21), týkajúcich sa všetkého stvorenia: kto ho učinil, ako ho učinil a prečo ho učinil, v odpovedi zahrnutej v slovách: »Boh Slovom, lebo je (stvorenie) dobré«, či sa v tej odpovedi v tajomnej hĺbke naznačuje sama Trojica, t. j. Otec, Syn a Duch Svätý, a či je na tom mieste Písma nejaká ťažkosť, ktorá nám nedovoľuje takýto výklad, o tomto by bolo treba veľmi mnoho hovoriť a nemožno od nás žiadať, aby sme to všetko rozviedli v jednej knihe.

Cirkevné dejiny od Socrata
13.KAPITOLA OBHAJOBA ORIGENA
Poněvadž velmi mnozíse jako vichřicevrhají na Origena, nebude nevhodné něco o nich povědět. Lidé temné minulosti, kteřínemohou ničím ozdobit své jméno, snaží se vyniknout tím, že urážejílidi stojící mnohem výšenež oni. To se stalo předně Methodiovi, biskupu v Olympuv Lykii; potom Eustathiovi, který byl toho času představeným v Antiochii; potom Apolinariovi a nakonec Theofilovi. Tato čtveřice, abych tak řekl, zlolajníků začala obviňovat Origena. Ne však všichni měli k tomu stejný důvod. Každý jej obviňoval z něčeho jiného. Všichni a každý zvlášťprohlašovali, že u Origena schvalují vše, co výslovně neprokázali jako špatné. Každý vytýkal na jeho učení něco jiného. Proto je jasné, že jednotlivci mlčkypovažovali za správné, co napadali. Šchvalovali, co slovy nepohaněli. Methodius i když na počátkuvelmi útočil proti Origenovi, přece to později odvolal. V Dialogu,který napsal Zenonovi, Origena velmi chválil.
Podle mého názoru tupení Origena jej velmi doporučovalo. Vždyťti, kteří Origenovi vytýkali provinění hodná pokárání, když jej neobviňují, že by špatně smýšlel o svaté Trojici, svým vlastním svědectvím jasně ukazují, že Origenes měl správnou víru a upřímně věřil. Poněvadž v tomto ohledu mu nemohou nic vytýkat, tím zcela dosvědčují Origenovu víru. Athanasius, velmi horlivý bojovníkza víru v soupodstatnost ve svých řečech, které napsal proti ariánům, uvádíjej jako svědka víry. Jeho slovacitoval ve svých spisech. Takto o něm mluví:
„Obdivuhodný a nadmíru pilný Origenes svým svědectvím potvrzuje náš názor na Božího Syna. Vždyťtvrdí, že je Syn věčný jako Otec." Proto takéti, co se snaží potupit Origena, napadají 1Athanasia, který jej chválí. Toto bylo zde připomenuto o Origenovi. Vraťme se však vyprávění událostí.

14.KAPITOLA SV. JAN ZLATOÚSTÝ NEODSOUDIL ORIGENOVY SPISY
Jan nebyl proti tomu, že Epifanius proti církevnímu ustanovení v jeho církvi vysvětil diakona, ale žádal, aby se diakon ubytoval v Janově domě. „Nechci, aby bydlel ani modlil se s tebou," odpověděl Epifanius, „leda že bys vyhnal z města Dioscoraa jeho bratry. Podepiš výnos, kterým by byly odsouzeny Origenovy knihy." Když se Jan toto učinit a řekl, že se nesluší před projednáním této záležitosti toto učinit ani neuváženě o tom rozhodnout, Janovi protivníci nutili Epifania k jinému záměru. Když se totiž slavila v kostele Apoštolů bohoslužba, měl na jejich radu veřejněpřede vším lidem odsoudit Origenovy knihy, exkomunikovat Dioscoras jeho bratry a pokárat Jana, který za nimi stál.

Rané kresťanstvo a reinkarnácia: Moderné skresľovanie citátov od Origena
John S. Uebersax PhD

Už mnoho rokov existuje mestský mýtus v tom zmysle, že „ranné kresťanstvo učilo reinkarnáciu, ale doktrína bola potlačená“. Keď som to pred rokmi prvýkrát čítal, necítil som potrebu spochybňovať to; nezdalo sa prekvapujúce, že raní kresťania mohli mať nezvyčajné a nesprávne presvedčenia. Napokon, uvažoval som, vtedy ľudia neboli veľmi sofistikovaní.
Mýtus pretrval a teraz sa opakuje na mnohých weboch, kde som to nedávno videl. Keďže som sa naučil trochu viac z ranej cirkevnej histórie, a okrem toho, viac rešpektujem starodávnu myseľ, teraz považujem tento návrh za oveľa menej prijateľný a rozhodol som sa problém preskúmať. Výsledky ma viedli k záveru, že obvinenie je nepravdivé a že ho možno vyvrátiť každému, kto má záujem zvážiť dôkazy.

Obe strany – teda „proreinkarnační“ aj „nereinkarnační“ – majú tendenciu príliš zjednodušovať, a keď jednoduché argumenty nestačia, niekedy sa uchýliť k osočovaniu ad hominem/ osobný útok/ čiže taktike (vrátane napr. niektorých reinkarnačných, konšpiračných teóretikov) a ďalšie takéto mylné úvahy. V takejto záležitosti je oveľa lepšie spoliehať sa na zdroje. Takáto analýza však nie je príliš krátka ani jednoduchá; preto je rozumné rozdeliť problém na časti a riešiť ich jednu po druhej.

Tu sa zaoberáme jednou zložkou: tvrdením, ktoré často uvádzajú zástancovia reinkarnačného názoru, že v dielach vplyvného cirkevného otca a katechétu Origena Alexandrijského (185-254?) je veľa citátov, ktoré naznačujú vieru v reinkarnáciu. V tomto článku preskúmame niektoré hlavné citácie (alebo nesprávne citácie), ktoré boli uvedené. Uvidíte, že tieto v žiadnom prípade nepodporujú tvrdenia moderných reinkarnátorov. Ďalej uvidíme, že Origenes nezastával presvedčenie v súlade so súčasným pohľadom na reinkarnáciu.

Chcel by som zdôrazniť jeden procesný bod – pozitívny. Toto možno netreba spomínať, s výnimkou hanebnosti, ktorá často charakterizovala túto diskusiu, ako aj podobných diskusií náboženského charakteru. Domnievam sa, že takúto tému je najlepšie sledovať v duchu úplnej intelektuálnej lásky. To znamená, že sa nesmieme uchýliť k lacnému očierňovaniu alebo znevažovaniu svojich oponentov alebo ich názorov. Dokonca aj slovo „oponent“ si vyžaduje kvalifikáciu, pretože má tendenciu znamenať nepriateľstvo a antagonizmus. Technicky je protivník iba niekto s opačným názorom, a tak to myslím. Nejde mi o to, aby som tu svojich "oponentov" kritizoval, ale skôr o hodnotenie ich vyjadrení. "Nehovor o nikom zle." Keď sa človek uchýli k iracionálnym, emocionálnym alebo osobným argumentom, je to často znakom defenzívnosti, pochybností o vlastnej pozícii alebo prílišnej lenivosti či nedisciplinovanosti na to, aby vytvoril presvedčivú odpoveď. V žiadnom prípade z toho nevyplýva, že keď oponent povedal alebo napísal niečo nepriateľské alebo znevažujúce, malo by sa odpovedať aj podobným spôsobom.

Druhá úvodná otázka sa týka definície reinkarnácie. Veľa nezhôd v tejto téme pochádza z nedostatočnej definície a objasnenia pojmov. Podľa toho by sme mali rozlišovať medzi tromi rôznymi význammi slova „reinkarnácia“. Možno ich nazvať (1) Pytagorovým pohľadom; (2) moderný pohľad; a (3) viacvekový pohľad.

Pomôžem najprv zvážiť moderný pohľad. To je to, čo väčšina ľudí pozná: myšlienka, že duša človeka sa môže reinkarnovať na Zemi ako iná osoba. Stručne povedané, umožňuje to, že ste v predchádzajúcom živote mohli byť Kleopatrou alebo Júliom Caesarom; a po tomto živote, aby si sa mohol vrátiť ako niekto iný.

To, čo ho odlišuje od staršieho pytagorejského názoru, je to, že moderný pohľad zvyčajne predpokladá, že človek sa môže inkarnovať iba ako ľudská bytosť. Pohľad spojený s Pytagorasom (fl. 530 pred Kr.) a jeho školou však umožňoval, že inkarnácia ako zviera bola možná. Zdá sa, že tento pohľad sa stal čoraz viac nemoderným asi pred 2000 rokmi, alebo možno o niečo skôr.

Origenes, ako už bolo uvedené, bol vplyvným cirkevným otcom – možno najvplyvnejším až do sv. Augustína. Svoju kariéru začal v Alexandrii v Egypte, ktorá bola v tom čase kozmopolitným taviacim kotlom s náboženskými a filozofickými myšlienkami - kresťanskými, gréckymi, rímskymi, židovskými, novoplatónskymi, egyptskými, dokonca budhistickými a brahmanistickými myšlienkami. Teraz sa stalo, že v jednom z mimoriadne početných diel Origena, Prvé princípy (v latinčine nazývanej de Principiis a v gréčtine v pôvodnom jazyku Peri Archon ), sa špekulatívne zaoberal možnosťou istého druhu reinkarnácie. Uvažovaný pohľad je však oveľa odlišný od pytagorovských alebo moderných pohľadov. Origenes opísal model – ako technickú možnosť, čistú domnienku a ako taký identifikovaný – v ktorom súčasný vesmír, ako ho poznáme, je len jedným z mnohých po sebe idúcich vesmírov, ktoré sú stvorené a nestvorené v sérii vekov alebo období (aeónov) . Z tohto pohľadu môže duša človeka obývať iné telo (umožňujúce širokú definíciu tela) v nasledujúcich Vekoch. Ďalej, okolnosti jednej „inkarnácie“ z jedného Veku do nasledujúceho závisia od vašich činov v predchádzajúcom živote – princíp karmy, ak chcete. Origenes však odmietol myšlienku, že by sa človek mohol v dnešnom veku inkarnovať viackrát. V ostatných zachovaných dielach Origena sa téma viacvekovej reinkarnácie nespomína. Nespomínajú ho ani neskorší spisovatelia v súvislosti s jeho ďalšími dielami. Môžeme teda veriť, že to bolo niečo jedinečné pre extravagantné a mladistvé Prvé princípy .

Origenov pohľad si vyžaduje niekoľko poznámok. Opäť poznamenávame, že Prvé princípy boli mimoriadne špekulatívne dielo, čo Origenes opakovane zdôrazňoval. Existujú dokonca náznaky, že bolo publikované bez jeho súhlasu, keďže bolo prezentované vo forme prednášok. Ďalej môžeme pozorovať, že v istom základnom zmysle je základná myšlienka duše, ktorá má rôzne formy v rôznych „štádiách“ v dejinách stvorenia, a že stav v jednej fáze závisí od vašich predchádzajúcich činov, samo o sebe, nič nezvyčajné. Toľko predpokladajú ortodoxné náuky o Poslednom súde, všeobecnom vzkriesení a miestach odmeny, trestu či očisty v „ďalšom živote“.

Ďalej – hoci doktrinálne aspekty tejto myšlienky sú zložité a pozícia kresťanstva v tejto veci nie je úplne jasná – naznačovať, že duša mala nejakú formu existencie, hoci len chvíľkovú, pred jej inkarnáciou do súčasného tela, nie je vo svojej podstate nerozumné alebo nezvyčajná. Preto to, čo je skutočne jedinečné pre Prvé princípy, je myšlienka, že nemusia existovať len tieto tri „štádiá“ (nejaká nedefinovaná „preexistencia“, tento súčasný svet a vek, ktorý príde), ale potenciálne nekonečný alebo takmer nekonečná postupnosť Vekov pred a po tomto.

Nebudeme sa tu zaoberať podrobnosťami Origenovej teórie reinkarnácie viacerých Vekov. Samotná extravagancia a nevýraznosť myšlienky vo svojej podstate obmedzuje jej záujem - aspoň čo sa týka praktickej spirituality. Kto by si myslel, že vie alebo má silné presvedčenie o tom, čo sa stane po tomto veku. Každá takáto domnienka je svojou povahou taká vzdialená, že nemôžeme mať žiadne silné presvedčenie, a je to sotva taká láskavá vec, ktorá by sa hodila do doktríny akéhokoľvek druhu. Ďalej – a to môže byť možno najlepšia odpoveď – okrem tejto súčasnej existencie, kto môže povedať, ktoré z našich najzákladnejších pojmov alebo logických kategórií platia? Čas sám o sebe nemusí mať žiadny význam. Origenova teória predpokladá akúsi horizontálnu cestu k Bohu cez postupnosť Vekov, z ktorých každý je v podstate podobný tomuto. Ale mnohé duchovné a metafyzické modely naznačujú, že dôležitá cesta je skôr vertikálna cez rôzne, jemnejšie úrovne alebo dimenzie „reality“; alebo dovnútra, ako vo vnútornom zámku sv. Terézie z Avily.

Ďalším dôvodom, prečo sa nemusíme zaoberať podrobnosťami Origenovej teórie o mnohovekej reinkarnácii, je ten, že o tomto aspekte jeho myšlienok zrejme neexistuje žiadny spor. Napriek ďalším sporom o Origenových dielach sa zdá, že nikto nepopiera, že Origenes prezentoval túto teóriu, alebo že ju myslel ako vysoko špekulatívnu. Preto, ak tí, ktorí hovoria, že „Origen veril a/alebo učil reinkarnáciu“ chápu reinkarnáciu ako tento multi-vekový druh, neexistuje žiadny nesúhlas a záležitosť je v podstate vyriešená. Ostali by sme len pri dohadovaní sa o rozdieloch medzi písaním špekulatívneho diela – niečím, čo sa rovná filozofickej „sci-fi“ – a držaním alebo vyučovaním určitej viery.

Problém je však v tom, že niektorí novodobí reinkarnátori Origenov pohľad takto neprezentujú. Skôr robia paušálne vyhlásenia v tom zmysle, že „Origenés predložil teóriu reinkarnácie“ a umožňujú čitateľom interpretovať reinkarnáciu ako bežný moderný pohľad.

Záleží na tom?
Niekto by si mohol položiť otázku, do akej miery je pre podstatu tejto debaty dôležitý rozdiel medzi moderným a mnohovekým názorom na reinkarnáciu. V skutočnosti veľký rozdiel. Po prvé, viacveková reinkarnácia nie je v súlade s predpokladom, že ľudia si môžu vybaviť spomienky na predchádzajúce pozemské životy. Zdá sa, že takéto správy zaznamenané v nedávnych populárnych knihách fascinujú určitú časť americkej a európskej populácie, priťahujú ich k myšlienke reinkarnácie a odvádzajú ich pozornosť alebo odvádzajú od dôležitých záležitostí kresťanstva a iných tradičných náboženstiev. Preto by sme určite radi vyvrátili, ak je to možné, tvrdenie, že čokoľvek, čo napísal Origenes, môže podporovať tieto myšlienky modernej reinkarnácie.

Po druhé, pozorný človek nepopiera, že moderný pohľad na reinkarnáciu prinajmenšom u niektorých jednotlivcov vyvoláva istý druh duchovnej a psychickej lenivosti. Môže to byť výhovorka povedať: "No, v tomto živote som toho veľa nedosiahol a pravdepodobne ani neurobím, takže by som si mohol oddýchnuť a počkať na ďalší. Pokúsim sa o pokrok, zotrvám v harmónii alebo nepoklesnem príliš hlboko." Toto oberá súčasný život o naliehavosť, výzvu a pozitívny potenciál, ktorý sa nachádza v kresťanstve, judaizme a islame. Dokonca aj s viacvekovou reinkarnáciou V Prvých Princípoch existuje na konci tohto veku všeobecné vzkriesenie aj Posledný súd. Ak po tomto budú Veky, nevieme ani zďaleka povedať, aké by mohli byť. Naše myšlienky a plány sa týkajú dovtedy.

To teda na úvod stačí. Prejdime teraz ku konkrétnym pasážam pripisovaným Origenovi, ktoré sú predmetom sporu. Nazývam tieto „záhadné citáty“, pretože sa zdá, že sa tento výraz hodí, buď preto, že ich skutočným zdrojom je záhada (tj v skutočnosti sa nenachádzajú v Origenových dielach), alebo preto, že si treba klásť otázku, ako alebo prečo sú taká nesprávne interpretácie ktoré im boli dané.

Záhadný citát 1
Duša nemá začiatok ani koniec. [Prichádza] na tento svet posilnená víťazstvami alebo oslabená porážkami z predchádzajúcich životov.
~nepravdivo pripisované Origenovi
Tento citát je dobré miesto, kde začať. V decembri 2005 vyhľadávanie na webe ukázalo, že tento citát alebo nejaká menšia variácia sa nachádza na viac ako 200 webových stránkach v súvislosti s raným kresťanstvom a reinkarnáciou. Pozrel som sa na množstvo z nich a v žiadnom prípade som nenašiel použiteľný zdroj pre citáciu. V niektorých prípadoch bol uvedený zdroj De Principiis , ale bez čísla knihy (dielo má štyri knihy), tým menej kapitoly a odseku.

Keďže anglický preklad Prvých princípov a ďalších Origenových hlavných diel je online, je jednoduché v nich vyhľadať slová alebo frázy obsiahnuté v citáte vyššie. S osobitnou starostlivosťou som si prečítal aj všetky potenciálne relevantné časti Prvých princípov a Origenovho diela Proti Celsovi , čo je ďalší najpravdepodobnejší zdroj, ale nenašiel som túto pasáž ani nič podobné.

Na základe toho som si celkom istý, že to nie je priamy citát Origena. Čo by to mohlo byť, je voľné zhrnutie, ktoré vytvoril nejaký moderný autor, a potom ho slepo skopírovali iní bez výhrad alebo vysvetlenia. Niektoré dôkazy mi naznačujú, že citát sa mohol prvýkrát objaviť v knihe Reinkarnácia: Antológia východu a západu od Head and Cranston (1968).

Tento druh zjavne nesprávnej a v každom prípade nedostatočne zdokumentovanej citácie je zlý z mnohých dôvodov, vrátane týchto:

Pre čitateľov je neohľaduplný, pretože sa ich snaží presvedčiť falošnými alebo prehnanými dôkazmi.
Ďalej neumožňuje čitateľom overiť si dôkazy.
Sťažuje alebo znemožňuje vyvracanie. Človek nemôže vyhodnotiť, či citát odkazuje na reinkarnáciu, ak nedokáže určiť a konzultovať jeho kontext.
Znamená to, že osoba nečítala citovanú prácu, či už celú, alebo konkrétnu časť – ak áno, mala by byť schopná poskytnúť zdroj.
Ukazuje tiež, že ľudia skopírujú citát bez toho, aby sa pokúšali inak overiť jeho zdroj. Prejavujú tým zlý úsudok, preceňujú dôveryhodnosť zdroja, z ktorého to kopírujú.
Takéto neopatrné prisudzovanie niečoho naznačuje, že tí, ktorí používajú takéto falošné alebo neadekvátne citácie, si zvlášť neželajú, aby si overili svoje fakty, a že im chýba dostatočná motivácia vypátrať zdroje. Možno to znamená, že nie sú presvedčení o svojom vlastnom postoji k Origenovi a boja sa ho otestovať na faktoch. Nehovorím to obviňujúcim spôsobom, ale len preto, aby som uznal túto bežnú ľudskú tendenciu.
Čo sa týka podstaty citátu, je kompatibilný buď s moderným pohľadom na reinkarnáciu, alebo s pohľadom viacerých vekov. Mohlo by to byť aj jednoduché vyjadrenie pohľadu na už existujúce duše bez tela, ktoré (kedysi) v súčasnom svete spadajú do tiel. Množné číslo „žije“ v citáte je nejednoznačné a na niektorých konzultovaných webových stránkach sa uvádza ako jednotné číslo „život“.

Záhadný citát 2
Teraz k druhému záhadnému citátu. Po prvé, citát, ako sa v súčasnosti objavuje na rôznych webových stránkach, ktoré propagujú pozíciu „ranej kresťanskej reinkarnácie“:
Falošný citát
Nie je racionálne, že duše by mali byť uvádzané do tiel, v súlade s ich zásluhami a predchádzajúcimi skutkami, a že tí, ktorí použili svoje telá na to, aby robili čo najväčšie dobro, by mali mať právo nad telami s vlastnosťami nadradenými telám iných? ?...
~nepravdivo pripisovaný Origenovi
Tu je skutočná pasáž, ako sa objavuje v dielach Origena.

Aktuálna ponuka
Alebo nie je viac v súlade s rozumom, že každá duša z istých záhadných dôvodov ( hovorím teraz podľa názoru Pytagora, Platóna a Empedokla, ktorých Celsus často menuje ), je vložená do tela a uvádzaná podľa do svojich slabostí a bývalých skutkov? Je teda pravdepodobné, že aj táto duša, ktorá svojim pobytom v tele poskytovala väčší úžitok ako mnohým ľuďom (aby som sa vyhol predsudkom, nehovorím „všetci“), potrebovala telo nielen nadradené. iné, ale investované so všetkými vynikajúcimi vlastnosťami. ~ Origenes, Proti stupňom Celsus 1.32

V správnej verzii vyššie podčiarknutie zobrazuje slová, ktoré chýbajú vo verzii nájdenej na niektorých webových stránkach o reinkarnácii. Ich odstránenie, ako vidíte, úplne mení svoj význam. Origenes jasne hovorí, že tu nehovorí o svojom názore, ale o názore Pytagora, Platóna a Empedokla.

Ďalej, čítanie pasáže v jej okolitom kontexte ukazuje, že táto časť diela sa vôbec nezaoberá reinkarnáciou, ale zaoberá sa okolnosťami narodenia Ježiša. Je to súčasť komplexného protiargumentu proti Celsovi, ktorý napísal hanlivú kritiku kresťanstva niekoľko desaťročí pred Origenom. Origenes bol požiadaný, aby túto prácu vyvrátil, a to urobil vo forme svojej knihy Proti Celsovi (lat. Contra Celsum ).

Ako literárny nástroj predstavil Celsus fiktívneho Žida, ktorý sa hádal s Ježišom. V jednom bode Žid obviňuje Ježiša, že si vymyslel príbeh o narodení z panny (Origen, Proti Celsovi , 1,28). Žid potom zopakoval povesť, ktorá sa šírila v prvých storočiach, že Ježiš bol skutočne nemanželským dieťaťom Márie a rímskeho vojaka.

K tomu Origenes naznačuje, že ľudský rozum zahŕňa určitú spravodlivosť, korešpondenciu alebo primeranú šľachetnosť človeka, čo dokazujú jeho úspechy a podmienky jeho narodenia. Ježiš, tvrdí Origenes, učil mnohých, odvážne prevracal doktríny svojej doby a nakoniec dokonca zomrel v prospech iných ( tamže , 1.30). Čo sa týka posledného bodu, Origenes vychádza z analógie s gréckymi a barbarskými presvedčeniami, že spravodlivý človek môže položiť svoj život, aby odstránil „hrôzy, neplodnosť, búrky alebo podobné nešťastia“ ( ibid. , 1.31).

Potom Origenes konfrontuje Celsa s týmito slovami:

A budem sa ich pýtať ako Grékov, a najmä Celsa, ktorý buď zastáva alebo nezastáva Platónove city a v každom prípade ich cituje, či Ten, ktorý posiela duše do tiel ľudí, ponížil Toho [Ježiša], ktorý bol odvážiť sa takých mocných činov a učiť toľkých ľudí a reformovať toľkých ľudí z masy zla vo svete k zrodeniu hanebnejšiemu ako ktorékoľvek iné, a radšej Ho neuviesť do sveta prostredníctvom zákonného manželstva? [Origen, proti stupňu Celsus , 1,32]
a táto pasáž bezprostredne predchádza nášmu „záhadnému citátu“.
Origenes sa teda snaží ustanoviť základný princíp spravodlivosti alebo primeranosti. Ak pytagorejci majú vo svojej doktríne transmigrácie implicitný koncept vhodnosti, prečo by podobný princíp nemohol platiť aj tu? To znamená, že nie je o nič nezvyčajnejšie, že Ježiš sa pre svoju nadradenú povahu, doloženú v jeho dielach, inkarnuje do špeciálneho tela alebo za zvláštnych podmienok, ako to, že v systéme Pytagorejcov by minulé skutky mali určovať budúce telá. Nejde o to, že pytagorejci majú pravdu, ale o to, že ak Celsus prijme tento všeobecnejší princíp primeranosti, potom by mal počítať s možnosťou Ježišovho zázračného narodenia.

V tomto príklade máme opäť problém, že niekto pôvodne uverejnil alebo zverejnil citát bez citácie. Potom sa skopíruje z webovej stránky na webovú stránku, pričom nikto nekontroluje zdroj ani nečíta pôvodný materiál. Ďalej, v tomto prípade niekto zjavne pôvodne upravil citát tak, aby úplne zmenil jeho význam, dokonca bez elipsy (...), aby na to čitateľov upozornil. Bolo by nepredstaviteľné, že by to bol úmysel, ale prinajmenšom je to nedbanlivosť a nedbanlivosť do takej miery, že by sa to dalo považovať za nezodpovedné.

Ako vedľajšiu poznámku, v tej istej časti Proti Celsovi (1.32) Origenes uvádza zaujímavú poznámku:

Skutočne sa dalo očakávať, že tí, ktorí neveria v zázračné narodenie Ježiša, si vymyslia nejakú lož. A to, že to nerobia dôveryhodným spôsobom, ale (ich) zachovávajú skutočnosť, že Panna nepočala Ježiša z Jozefa, urobili klamstvo veľmi hmatateľným pre tých, ktorí dokážu pochopiť a odhaliť takéto vynálezy. [Origen, proti stupňom Celsus 1,32]
Naznačuje, že prehnaná a znevažujúca povaha argumentu by mala človeka upozorniť, že niečo nie je v poriadku – aspoň pre tých, „ktorí dokážu pochopiť a odhaliť takéto vynálezy“. Stručne povedané, hovorí, že Celsus spolu s ostatnými „príliš protestuje“ a mali by sme si dávať pozor na to, čo to znamená. Či skresľovanie pasáží z patristickej literatúry na podporu myšlienky „ranokresťanskéj reinkarnácie“ ilustruje rovnaký princíp, čitatelia si utvoria vlastný názor.

Záhadný citát 3
Teraz sa pozrieme na tretí záhadný citát.
Falošný citát
Duša, ktorá je svojou povahou nehmotná a neviditeľná, neexistuje na žiadnom hmotnom mieste bez toho, aby mala telo prispôsobené povahe tohto miesta. V súlade s tým naraz odloží jedno telo, ktoré bolo potrebné predtým, ale ktoré už v zmenenom stave nestačí, a vymení ho za druhé.
~ nepravdivo pripisované Origenovi, proti Celsovi

Aktuálna ponuka
Naše učenie na tému vzkriesenia nie je, ako si Celsus predstavuje, odvodené z ničoho, čo sme počuli o doktríne metempsychózy ; ale vieme, že duša, ktorá je svojou podstatou nehmotná a neviditeľná, neexistuje na žiadnom hmotnom mieste bez toho, aby mala telo prispôsobené povahe toho miesta. V súlade s tým raz odloží jedno telo, ktoré bolo predtým potrebné, ale ktoré už v zmenenom stave nestačí, a vymení ho za druhé; a inokedy predpokladá okrem prvého aj ďalší, ktorý je potrebný ako lepší obal, vhodný do čistejších éterických oblastí neba. Keď prichádza na svet pri narodení, odhadzuje kožné vrstvy, ktoré potrebovalo v maternici; a predtým, ako to urobí, oblečie si iné telo vhodné pre život na zemi . ~ Origenes, Proti Celsovi , 7.32

Rovnako ako v predchádzajúcom príklade, vynechanie kľúčových fráz slúži na úplnú zmenu významu. Zo skutočného citátu môžeme vidieť, že Origenes rozlišuje medzi tým, čo sa chystá povedať o kresťanskej viere, a doktrínou reinkarnácie (metempsychóza).

Origenes začína kapitolu 32 knihy 7:

Celsus ďalej napáda náuku o vzkriesení, čo je vysoká a ťažká náuka, ktorá si viac ako iné vyžaduje vysoký a pokročilý stupeň múdrosti, aby dokázala, aké je hodné Boha. [Origen, proti stupňu Celsus , 7,32]
Toto vytvára kontext: Origenes obhajuje štandardnú kresťanskú myšlienku vzkriesenia. Spomína dva prechody, prvý sa týka narodenia a druhý prechod ku kvalitatívne odlišnému, duchovnejšiemu životu po tomto ("čisté éterické končiny neba"). Nič nenaznačuje prechody medzi viacerými pozemskými životmi.

Origenovo pozitívne pravoslávie

Tu je dobré spomenúť, čo možno považovať za Origenovu pozitívnu ortodoxiu . Chcem tým povedať, že Origenes sa nikdy nesnažil spochybňovať alebo protirečiť žiadnej náuke, ktorá bola jasne stanovená štyrmi evanjeliami alebo listami sv. Pavla. Jeho špekulácie sa týkajú len záležitostí, ktorým sa Písmo výslovne nezaoberá. Keďže išlo o vyvrátenie ľudového útoku Celsa proti kresťanským presvedčeniam, Origenovo dielo, napísané nie z jeho vlastnej iniciatívy, ale na žiadosť jeho patróna Ambrosia, sa snažilo vysvetliť ortodoxné kresťanské presvedčenie Origenových čias. V rozsahu, v akom vzkriesenie implikuje pohľad nezlučiteľný s pytagorejskou alebo modernou reinkarnáciou, potom Origenes nemôže akceptovať, tým menej obhajovať (a najmä nie v ospravedlňujúcej sa práci) tieto posledné názory.

Záhadný citát 4
Teraz sa pozrieme na štvrtý záhadný citát.
Pochybná ponuka
Každá z duší zostupujúcich na zem teda prísne nasleduje svoje zásluhy, alebo podľa postavenia, ktoré predtým zastávala, je predurčená vrátiť sa na tento svet v inej krajine alebo medzi iný národ, alebo v inom národe. v inej sfére existencie na zemi, alebo postihnutá chorobami iného druhu, alebo môžu byť deťmi nábožných rodičov alebo rodičov, ktorí nie sú nábožní, takže sa, samozrejme, niekedy môže stať, že sa medzi Sýrčanmi narodí Hebrejec, alebo sa nešťastný Egypťan môže narodiť v Judei. ~ Origen (pochybný preklad), Prvé princípy 4.1.23

Aktuálna ponuka
Každý z tých, čo zostupujú na zem, je podľa svojich nedostatkov alebo podľa postavenia, ktoré tam zaujímal, určený, aby sa narodil na tomto svete, v inej krajine alebo medzi iným národom alebo v odlišný spôsob života alebo obklopený nedokonalosťami iného druhu, alebo má byť potomkom nábožných rodičov alebo rodičov, ktorí nie sú nábožní; aby sa niekedy stalo, že Izraelita zostúpi medzi Skýtov a chudobného Egypťana privedú dolu do Judey. ~ Origenes, Prvé princípy 4.1.23 (z latinčiny) [ Zdroj ]

Tento príklad ukazuje, ako ľahko sa dá skresliť význam citátom vytrhnutým z kontextu. Dokonca aj zbežné čítanie odsekov vedúcich k tejto pasáži jasne ukazuje, že napriek zdanlivej téme vôbec nejde o reinkarnáciu. Prvá polovica 4. knihy Prvých princípov , z ktorej je tento citát prevzatý, sa zaoberá vývojom metódy výkladu Písma, nie metafyziky. Origenes začína 4. knihu touto vetou:

Ale keďže pri diskusii o takých dôležitých veciach nestačí zveriť rozhodnutie ľudským zmyslom a ľudskému chápaniu a vyslovovať sa k veciam neviditeľným, akoby sme ich videli my, musíme, aby tie pozície, ktoré sme si stanovili, boli overené svedectvom Svätého písma. [Origen, Prvé princípy , 4.1.1; z latinčiny]
Prvá vec, ktorá sa spomína, je teda potreba „pridať svedectvo“ Písma. Na to musí Origenes vytvoriť základ pre pochopenie a interpretáciu Písma – metódu výkladu. V odsekoch 1-6 tvrdí, že písmo hovorí s hlbokou mocou a autoritou, ktorá implikuje božskú inšpiráciu. Ďalej naznačuje, že veľa z významov Písma nie je doslovných, ale sú pod povrchom, skryté a obrazné. Mnohí to teraz berú ako samozrejmosť, ale pre kresťanov za čias Origena to bola nová myšlienka.
Tento názor rozvádza mnohými príkladmi v odsekoch 7-19. Potom v odsekoch 20-22 uvažuje o konkrétnom príklade, ktorý pripravuje pôdu pre náš citát. Odvoláva sa na výrok svätého Pavla v Rimanom 9:6: Lebo nie všetci sú Izrael, ktorí sú z Izraela . Tu je skutočná pasáž z Rimanom 9:

6 Nie, ako keby slovo Božie neplatilo. Lebo nie sú všetci Izraeliti, ktorí sú z Izraela,
7 ani nie sú všetci synmi, pretože sú semenom Abrahámovým, ale: V Izákovi sa bude volať tvoje semeno.
8 To znamená, že deti tela, to nie sú deti Božie, ale deti zasľúbenia sa počítajú za semeno.
[Rim 9:6-8; KJV ]
Pre svätého Pavla sú tu veriaci pohania, ktorí dosiahli „spravodlivosť z viery“, skutočnými deťmi Božieho zasľúbenia Abrahámovi: že deti Izraela budú ako piesok mora. Ide o to, že pohan, ktorý počuje a verí, by bol duchovným Izraelitom; neveriaci Žid by nie.

Origenes jednoducho naráža na toto rozlíšenie svätého Pavla a ďalej naznačuje, že či sú alebo nie sú „duchovným Izraelom“ (tj veriacim kresťanom), môže to vyplývať z nejakej voľby duše v hypotetickej preexistencii. Prirovnáva to k tomu, že situácia v posmrtnom živote je „následkom činov vykonaných tu“.

Z kontextu je teda úplne jasné, že tému reinkarnácie citát nerieši. Reinkarnácia sa v 4. knihe vôbec nespomína. Je takmer zarážajúce, že ľuďom tento bod tak veľmi unikol. Akékoľvek čítanie bezprostredne predchádzajúcich kapitol, akokoľvek príležitostné, by to objasnilo. Dá sa len predpokladať, že tí, ktorí uvádzajú tento citát ako dôkaz Origenových názorov na reinkarnáciu, sa neobťažovali skúmať IV. knihu Prvých princípov .

Záhadný citát 5
Tu je náš piaty záhadný citát:
Pochybná ponuka
Určitým sklonom k zlu prichádzajú určité duše do tiel, najprv z ľudí; potom sa vďaka svojmu spojeniu s iracionálnymi vášňami po uplynutí určenej dĺžky ľudského života menia na zvieratá, z ktorých klesajú na úroveň rastlín. Z tohto stavu opäť vstávajú cez rovnaké štádiá a sú vrátené na svoje nebeské miesto.
~niektorí pripisovaní Origenovi

Skutočná pasáž nepochádza od Origena, ale od Gregora z Nyssy:

Aktuálna ponuka
Počul som totiž ľudí, ktorí zastávajú tieto názory, že celé národy duší sú ukryté niekde v ich vlastnej ríši a žijú životom analogickým životu vtelenej duše; ale taká jemnosť a vztlak ich substancie, že oni sami sa otáčajú spolu s revolúciou vesmíru; a že tieto duše, ktoré jednotlivo stratili svoje krídla nejakou príťažlivosťou k zlu, sa vtelili; najprv sa to deje u mužov; a potom, keď prechádzajú z ľudského života, sú kvôli brutálnym príbuznostiam svojich vášní znížení na úroveň surovcov; a keď to necháte len tak, klesnete do tohto bezcitného života čistej prírody, o ktorom ste toľko počuli; takže tá inherentne jemná a vznášajúca sa vec, ktorou je duša, sa v dôsledku nejakej neresti najprv zaťaží a bude mať sklon padať nadol, a tak zmigruje do ľudského tela; potom jeho rozumové schopnosti zaniknú a ono žije ďalej v nejakom hrubokožcovi; a potom sa aj tento dar pociťovať stratí a zmení sa na necitlivý rastlinný život; ale potom sa opäť zvyšuje v tých istých gradáciách, až kým nie je vrátený na svoje miesto v nebi. ~ Gregor z Nyssy, O duši a zmŕtvychvstaní ,

Tento citát sa ukázal ho najťažšíe vystopovať. Neobjavuje sa v preklade Prvých princípov od Crombieho v sérii Ante-Nicene Fathers (1866-1872). Nachádza sa však v jednom populárnom anglickom preklade od Butterwortha (1936/1966); toto je preklad Koetschauovho nemeckého prekladu z nemčiny do angličtiny. Koetschau sa pokúsil o magnum opus , ktorý by zrekonštruoval pôvodné Prvé princípy tak, ako existovali pred Rufinovým upraveným latinským prekladom, teda formou, v ktorej sa k nám väčšina diela dostala. Tvrdí sa, že Koetschau príliš liberálne používal sekundárne zdroje (tj citované alebo parafrázované pasáže, ktoré neskorší autori pripisovali Origenovi), a toto je názorný prípad.

Koetschau veril, že na konci 1. knihy je v latinčine medzera, a tam vložil vyššie uvedenú pasáž z knihy Gregora z Nyssy O duši a zmŕtvychvstaní . Koetschauove dôvody na to zahŕňali to, že Hieronym a Justinián v rôznych časoch obvinili Origena z viery v Pytagorovu reinkarnáciu. Objektivita Hieronýma a Justiniána je však v tejto veci, silne podfarbenej osobnými a možno aj politickými problémami (Clark, 1992), zvyčajne spochybňovaná.

Odhliadnuc od tohto konkrétneho problému, musíme zhodnotiť relevantnosť pasáže na základe jej vlastnej podstaty – odráža presne Origenove názory? Môžeme uviesť aspoň štyri dôvody, ktoré naznačujú, že nie.

Po prvé, Gregor ani nehovorí, ani nenaznačuje, že sa tu odvoláva na Origena. Spomína iba „osoby, ktoré zastávajú tieto názory“. Tiež to nazýva niečím, čo počul, ale píše najmenej 100 rokov po Origenovi. Moore a Wilson (1893) predpokladali, že Gregor sa tu odvoláva na pytagorejcov a neskôr platonikov. Preto, pokiaľ ide o túto pasáž, nie je opodstatnené povedať: „Origen povedal...“ alebo dokonca „Gregory z Nyssy uvádza, že Origen povedal...“. Nevieme, koho má Gregor na mysli.

Po druhé, aj keby tu mal Gregor v úmysle odkázať na Origena, nemôžeme si byť istí, že tomu druhému úplne porozumel, alebo že táto pasáž je čímkoľvek, čo sa objavilo v Origenových dielach.

Po tretie, myšlienka, že by sa duša človeka mohla inkarnovať ako zviera alebo rastlina, by porušila základné predstavy Origena o povahe racionálnych duší. V prvých princípoch sa zdá, že Origenes naznačuje, že správne alebo nesprávne použitie slobodnej vôle určuje odmenu alebo trest v budúcich vekoch a že túto slobodnú vôľu vykonáva iba rozumná duša. Zostup duše do iracionálneho organizmu by jej zabránil získať zásluhy správnym využitím svojej slobodnej vôle, vďaka čomu by mohla opäť povstať. Keďže v Prvých princípoch Origenes predložil teoretickú možnosť, že aj diabol by mohol byť nakoniec spasený, človek nevidí, ako by potom mohol dovoliť, aby sa iné duše dostali do takejto slepej uličky.

Po štvrté, a čo je možno najdôležitejšie, Origenes v iných dielach odmieta teóriu reinkarnácie. Odmieta doktrínu v najmenej piatich rôznych častiach knihy Agains Celsus (sekcie 1.20 , 3.75 , 4.83 , 5.49 , 8.30 )

Tie nechávajú len malý priestor na pochybnosti o jeho názoroch. Napríklad v 8.30 hovorí: " Neveríme, že duše prechádzajú z jedného tela do druhého a že môžu zostúpiť tak nízko, že vstúpia do tiel zhrubnutejších. " Ak by niekto naznačoval, že všetko, čo tu mal na mysli Origenes, je odmietnuť pytagorovský pohľad na reinkarnáciu, môžeme v iných dielach nájsť jasné dôkazy o jeho odmietaní moderného pohľadu. Origenes vo svojom komentári k Evanjeliu podľa Jána (časť 6.7) odmieta teóriu reinkarnácie, pričom ako konkrétny príklad uvádza údajnú reinkarnáciu Eliáša ako Jána Krstiteľa:

Iný však cirkevník, ktorý zavrhuje učenie o transkorporácii ako falošné a nepripúšťa, že dušou Jána niekedy bol Eliáš, sa môže odvolať na vyššie citované slová anjela a poukázať na to, že nie je dušu Eliáša, o ktorej sa hovorí pri narodení Jána, ale ducha a moc Eliáša. „Pôjde pred ním,“ hovorí sa, „v duchu a moci Eliáša, aby obrátil srdcia otcov k deťom.
~ Origenes, Komentár k Jánovi 6.7 [ Zdroj ] [ Alt. zdroj ]
Podobne argumentuje vo svojom Komentári k Evanjeliu podľa Matúša (časť 13.1):
Na tomto mieste sa mi nezdá, že by Eliáš hovoril o duši, aby som neupadol do dogmy o transmigrácii, ktorá je pre Božiu cirkev cudzia a nie je odovzdaná apoštolmi ani nikde inde neuvedená. Písma; lebo je to tiež v protiklade s výrokom, že „semeno vecí je dočasné“ [2 Kor iv. 18] a že "tento vek bude mať dovŕšenie" a tiež k naplneniu výroku: "Nebo a zem sa pominú," [Mat. xxiv. 35] a „móda tohto sveta sa pomíňa“ [1 Kor. vii. 31] a „nebesia zahynú“, [Ž. cii. 26] a čo nasleduje.
~ Origenes, Komentár k Matúšovi , 13.1 [ Zdroj ] [ Alt. zdroj ]
Všimnite si, ako v tejto druhej pasáži Origenes naznačuje, že reinkarnácia je nezlučiteľná s biblickým učením o posledných časoch – pripomínajúc si naše predchádzajúce komentáre o jeho pozitívnej ortodoxii a inherentných ťažkostiach, ktoré prináša akýkoľvek pokus zosúladiť buď pytagorejské alebo moderné reinkarnačné teórie s teóriami o reinkarnácii so vzkriesením tela.

Prevaha dôkazov teda naznačuje, že Koetschau zašiel príliš ďaleko, keď prezentoval tieto slová ako Origenove. K rovnakému záveru dospeli aj neskorší vedci, najmä Crouzel a Simonetti (1978) a Görgemanns a Karpp (1992).

Závery
Preskúmali sme niekoľko pasáží, ktoré boli pripísané Origenovi. V každom prípade sa ukázalo, že materiál nepodporuje tvrdenie, že Origenes veril alebo učil doktrínu reinkarnácie, či už v pytagorejskej alebo modernej forme.
Tie isté webové stránky poskytujú aj citáty iných cirkevných otcov na podporu ich tvrdení, že rané kresťanstvo učilo reinkarnáciu. Pravdepodobne je zbytočné podrobne skúmať tieto ďalšie, pretože je to skutočne prípad Origena, ktorý vytvára alebo rozbíja celú teóriu „ranokresťanskej reinkarnácie“. Skúmaním týchto ďalších citátov zistíte to isté, čo sme videli tu – upravené citácie, pasáže vytrhnuté z kontextu a kopírovanie z lokality na lokalitu bez overenia zdrojov.

Mohli by sme diskutovať o tom, či niektorí kresťanskí gnostici v prvých storočiach verili v reinkarnáciu. Mohli by sme ďalej diskutovať o tom, či by sa mali presne nazývať „kresťanské“, alebo či sú lepšie opísané ako synkretistické náboženstvá, ktoré zahŕňajú aj niektoré formálne kresťanské presvedčenia. Tu na to nie je miesto. V žiadnom prípade však nenájdeme žiadneho raného spisovateľa, ktorý by bol zvyčajne spájaný s ortodoxnými názormi, ktorý by obhajoval aj reinkarnáciu.

Na základe tu prezentovaného materiálu možno niektorí z autorov, ktorí umiestnili chybne interpretované citácie na svoje webové stránky, snáď zvážia aj ich odstránenie.
zdroj