Ť A Ž K Ý ...H R I E CH....
Ťažký hriech
Ťažký hriech alebo aj smrteľný hriech je v Katolíckej cirkvi hriech, ktorý sa tvrdo protiví božím, alebo cirkevným prikázaniam. Spáchaním ťažkého hriechu človek stráca milosť posväcujúcu, odmieta Božiu lásku v jej celosti, zatvára dvere svojho srdca pred Kristom.
Všetky modlitby a dobré skutky urobené v stave ťažkého hriechu sú pred Bohom mrtvé,prázdne a nemajú nijakú hodnotu pred Bohom...ani pre našu spásu.Ostáva len ich ľudsky význam a hodnota pominuteľná...Ak žijeme v takom stave,bez ľútosti,vyznania v svätej spovedi a nápravy...tak je všetko naše úsilie konať niečo dobré márne...pred Bohom to neznamená nič pre našu spásu...Ani modlitby za duše v očistci nemajú nijakú účinnosť od človeka žijúceho v ťažkom hriechu,nič dušiam nepomôžu...
Lebo celá teológia nás učí, že všetky dobré skutky a modlitby sú mŕtve, ak ich konáme v stave smrteļného hriechu...
O modlitbe hriešnikov praví Boh skrze Izaiáša: „Keď zdvihnete ruky vaše, odvrátim oči moje od vás: a keď rozmnožíte modlitbu, nevyslyším“ (Izai. 1, 15.) On napomína hriešnikov, aby najprv opustili hriechy svoje, a tak sa potom k nemu modlili: „Obráť sa k Pánu — praví — a zanechaj hriechy svoje: modli sa, pred tvárou Pána a prestaň pohoršovať.“
... dobré skutky, ktoré v stave hriechu smrteľného vykonávame, k žiadnemu užitku neboli. Lebo, ačkoľvek takéto skutky pokania sú pred Bohom mrtvé...
Smrteľné hriechy sú činy, ktorými sa človek vzďaľuje od Boha, závislosti, ktoré si človek nechce pripustiť a napraviť. Pán svojím veľkým milosrdenstvom k ľudskej rase odpúšťa smrteľné hriechy, ak vidí úprimné pokánie a pevný úmysel zmeniť závislosti. Duchovnú spásu môžete získať spoveďou.
Slovo „hriech“ má grécke korene a v preklade znie ako chyba, nesprávny krok, nedopatrenie. Spáchanie hriechu – odchýlka od skutočného ľudského osudu, má za následok chorobný stav duše, ktorý vedie k jej zničeniu a smrteľnej chorobe. V modernom svete sú hriechy človeka vykreslené ako zakázaný, ale atraktívny spôsob vyjadrovania osobnosti, ktorý narúša skutočnú podstatu pojmu „hriech“ – čin, po ktorom je duša ochromená a vyžaduje uzdravenie – spoveď.
Tresty za ťažké hriechy
Hoci vina za ťažký hriech pominie pri Sviatosti zmierenia, trest za hriechy ostávajú aj naďalej. Trest za spáchané hriechy sa dá zrušiť, alebo aspoň znížiť prostredníctvom čiastočných, alebo úplných odpustkov. V prípade, že človek zomrie v stave trestov za hriechy, jeho duša sa dostáva do očistca, kde zotrváva až do úplného zmazania všetkých trestov za hriechy.
Ťažké a ešte ťažšie hriechy
V latinskej cirkvi prakticky neexistuje „ťažší a ľahší“ ťažký hriech. Všetky ťažké hriechy v sebe nesú rovnakú „pohromu“ pre ľudskú dušu a líšia sa len rozdielnym trestom za hriech. Z tohto hľadiska ťažký hriech – nedodržať bezmäsitý pôst v piatok, má rovnaké zničujúce následky pre dušu, ako napr. vražda. Z morálneho hľadiska sa však ťažké hriechy od seba líšia.
Každá sviatosť prijatá po krste je platná, ak je vyslúžená podľa platných “noriem” obradu, ktorý k nej prislúcha, hoci je nami prijatá nehodne a v hriechu. Milosti plynúce zo samotnej sviatosti “oživnú”, keď úprimným pokánim a dobrou sv. spoveďou odstránime prekážku hriechu. Iný je fakt, že sviatosti rozdeľujeme do dvoch skupín, a to: sviatosti živých a sviatostí mŕtvych, podľa toho, či vyžadujú stav milosti posväcujúcej a to k hodnému prijatiu, nie však k platnosti. K sviatostiam mŕtvych teda patria sviatosti, ktoré prijímame v hriechu a nimi sú krst, ktorý odpúšta dedičný hriech a hriechy spáchané do krstu a tiež sv.spoveď, v ktorej sa nám hriechy odpúšťajú. Sviatosť pomazania chorých tam zaraďujeme len v prípade “ťažkého stavu” a v bezvedomí, kedy spoveď nie je možná. Ostatné štyri sviatosti sú sviatosťami, ktoré je treba prijímať bez ťažkého hriechu, ale v prípade, že ĺudská slabosť nás “odvedie” od stavu milosti posväcujúcej, tak sa prijatím dopúšťame “svätokradeže”, teda nového veľmi vážneho hriechu, ale tým nestráca platnosť ani manželstvo, ktoré sme takto prijali, ani eucharistia, ani birmovka a dokonca ani kňazstvo. Len si tým vážne zaťažujeme svedomie a bez opravdivého pokánia zvolávame na seba kliatbu. Vy píšete, že chvála Bohu už máte dobrú spoveď za sebou, tak už len v dôvere vo veľké Božie milosrdenstvo nábožne prežívajte svoj život s tým, že máte právo byť aj krstnou, aj birmovnou mamou a navonok nič nemusíte spomínať kňazovi okrem toho, že ste sa pod spovedným tajomstvom vyspovedala zo všetkého, čo zaťažovalo vaše svedomie.
... dobré skutky, ktoré v stave hriechu smrteľného vykonávame, k žiadnemu užitku neboli. Lebo, ačkoľvek takéto skutky pokania sú pred Bohom mrtvé, za ktoré ...
Čo je potrebné, aby skutky pokania, skrze ktoré Bohu dosťučiniť chceme, boli Bohu milé, nám ale užitočné? Predovšetkým iným, aby skutok pokánia bol Bohu milý, je potrebné, aby sme ho v stave božskej milosti konali. Skrze toto ale nedá sa povedať, akoby nám dobré skutky, ktoré v stave hriechu smrteľného,ťažkého vykonávame, k žiadnemu užitku neboli,sú užitočné tu na zemi pre ostatných a i pre nás...ale pred Bohom sú nulové,bezcenné.. Lebo, hoci takéto skutky pokania sú pred Bohom mrtvé, za ktoré človek od neho žiadnej odplaty nemá dúfať; a hoci Boh tieto mrtvé skutky pokánia ako dosťučinenie za spáchané hriechy nepríma, sú predsa človeku natoľko užitočné, že ho často za svoje hriechy ľutovať vzbudzujú, a nasledovne mu aj tiež nezriedka od Boha milosť pravého pokania vymáhajú.
Potrebný je teda stav milosti božskej k vykonaniu hodných skutkov pokania len z tej príčiny: lebo Boh nemôže mať zaľúbenie v skutkoch pokania takého človeka, ktorý je jeho nepriateľom: a preto nemôžu byť dostatočné ho s hriešnikom zmieriť. Toto vieme z mnohých miest sv. písma. O modlitbe hriešnikov praví Boh skrze Izaiáša: „Keď zdvihnete ruky vaše, odvrátim oči moje od vás: a keď rozmnožíte modlitbu, nevyslyším“ (Izai. 1, 15.) On napomína hriešnikov, aby najprv opustili hriechy svoje, a tak sa potom k nemu modlili: „Obráť sa k Pánu — praví — a zanechaj hriechy tvoje: modli sa. pred tvarou Pána a umenši pohoršenia.“ O pôste hriešnikov praví Boh, keď skrze Izaiáša odkazuje židom: „Nepostievajte sa tak, jako ste sa až do tohoto dňa postievali.“ Prečo Boh zapovrhuje ich pôst? Počujte príčinu: „Hľa v deň pôstny prevádzate vôľu vašu, postíte sa k zvadám a roztŕžkam ... mne takýto pôst nepáči? či to nazývate pôstom, a príjemným dňom Pánu?“ — A čo jim prikazuje, ak chcú, aby milostive vzhliadol na ích pôst? „Rozviažte — praví Boh — sväzky bezbožnosti“ (Izai 58, 3— 6.), zanechajte neprávosti vaše. — O tých, ktorí almužnu dávajú a, na túto sa spoliehajúc, v hriechoch svojich žijú, sa má to rozumieť, čo sv. Pavel praví: „keby som rozdal na pokrmy chudobných všetok svoj majetok . .. ale lásky by som nemal, nič mi to neosoží“ (I. Kor. 13, 3.). Máme každého ťažkého hriechu chrániť, aby sme skrze hriech milosť a priateľstvo božské nestratili? A keď sme neštastlivo do tažkého hriechu úpadli, veľmi sa usilovať máme, aby sme skrze skrúšenú spoveď stratené priateľstvo božské zase získali, aby skutky pokania, ktoré snád v tomto stave konáme, aj pre nebeské kráľovstvo neboli ztratené.
Druhé, čo je potrebné, aby naše skutky pokania boly Bohu milé, nám ale užitočné, záleží v tom, aby sme ich dobrým úmyslom a z nadprirodzenej príčiny vykonávali, Lebo, Boh nehľadí tak na samý skutok, ako na úmysel, ktorým sa vykonáva : teda len ten úmysel pred Bohom dáva cenu skutkom našim, a tak naše skutky sú Bohu milé alebo nie, ak sme ich dobrým alebo zlým úmyslom vykonali. Farizeji sa mnoho modlievali, postievali, almužny štedre dávali, a predsa všetky ich skutky boli od Boha zavrhnuté , lebo ich len pre márnu česť a ľudskú chválu vykonávali.
Súdte už sami, či vám to osoží, ked sa často mnohé hodiny modlíte, keď vo väčšie sviatky k spovedi a svätému prímaniu chodíte, keď chudobným radi udeľujete, keď každoročne na daleké miesta putujete, keď tvrdé pôsty zachovávate : súdte, sami, keď - tieto a iné skutky pokánia nie z lásky k Bohu, nie na zadosťučinenie za hriechy vaše, ale len pre , pre márnu česť, nasilu, alebo aj so zlým úmyslom vykonávate? Preto bola almužna tej chudobnej vdovy Bohu - milšia, než obety boháčov, lebo ich dala z uprimného srdca pre Boha, ale boháči z pýchy svoje peniaze dávali do pokladnice. Všetky naše modlitby a pobožnosti, všetke pôsty a mrtvenia tela, všetke almužny a dobrodenia, všetke práce stavu nášho len pre Boha, z lásky Nemu vykonávajme.
SMRTEĽNÉ (ŤAŽKÉ) HRIECHY
Ťažké (smrteľé) hriechy, ktoré bránia človeku vstúpiť do Božieho Kráľovstva :
Klamstvo vo vážnej veci, krivá prísaha,umelé oplodnenie,cudzoložstvo,smilstvo, krvismilstvo, mnohoženstvo, rozvod, konkubinát : "spolunažívanie partnerov", onania (masturbácia), homosexualita,sterilizácia (bez zdrav.dôvodov), antikoncepcia, rúhanie, svätokrádež, vražda, samovražda, eutanázia, potraty (interupcia), vyvolanie smrtiaceho hladu, užívanie drogy (omámné látky), pokusy na embryách (vyvolávajúce zdravotné ťažkosti), pohoršenia (zvádzanie maličkých na hriech), vojna - genocída, únosy-terorizmus-mučenie, nenávisť, hromadenie atómových, chemických a biologických zbraní, závisť, zlomyselnosť, obžerstvo, nezaplatená mzda robotníkovi, účasť na praktikách zlých duchov (anjelov): falošné zjavenia a proroci, satanizmus, čary, mágia (čierna a biela), modloslužba, veštenie (horoskopy), komunizmus (ateizmus),slobodomurárstvo (falošné náboženstvá, cirkvi a sekty).
„... smilstvo, nečistota, chlípnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie Kráľovstvo.“
(Bibli-Sväté Písmo - list Galaťanom od sv.Pavla / Gal 5, 18-21)
„... zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.“ (1 Tim 1, 9-11)
"kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z tohto chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú." (1 Kor 11, 27-30)
"Nemýlte sa : ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlípnici, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci,ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho Kráľovstva." (1 Kor 6,9-10)
KKC 2380 / "Cudzoložstvo. Toto slovo označuje manželskú neveru. Keď dvaja partneri, z ktorých je aspoň jeden zosobášený, nadviažu medzi sebou pohlavný styk, hoci ajchvíľkový, dopúšťahú sa cudzoložstva. Kristus odsudzuje cudzoložstvo spáchané aj jednoduchou túžbou. Šieste prikázanie a Nový zákon absolútne zakazujú cudzoložstvo. Proroci poukazujú na jeho závažnosť. V cudzoložstve vidua obraz modloslužby."
KKC 2357 / „Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté Písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.“
„...mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom, vyvolali Lóta a povedali mu: „Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe ? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali !“ Tu Lót vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou a povedal im: „Bratia moji, nože nerobte hriech !“ (Gn 19,4-7)
Človek,žijúci v ťažkom hriechu sa vnútorne zmení na divokú zver...a zrúti sa v ňom všetko hodnotné a padá na úroveň zvera
Tri znaky ťažkého hriechu
Aby hriech mohol byť klasifikovaný ako ťažký, musí spĺňať tieto tri podmienky:
Musí byť spáchaný vo veľkej veci - teda vážne sa prieči prikázaniu čo do matérie i do formy.
Musí byť spáchaný vedome - vyžaduje sa plné vedomie . Ak niekto koná v neúplnej vedomosti, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.
Musí byť spáchaný dobrovoľne - vyžaduje sa aj plná dobrovoľnosť . Ak niekto nekoná úplne dobrovoľne, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.
Zbavenie sa ťažkého hriechu
Ťažkého hriechu sa človek zbaví pri Sviatosti zmierenia (spoveď), pritom je nutné, aby vyznal všetky ťažké hriechy a ich počet (ak nevie presne, tak približný počet, alebo frekvenciu ich vykonávania) a tiež všetky "priťažujúce" okolnosti (Napr. nestačí vyznať hriech "smilstvo", ale treba upresniť, či šlo o smilstvo s človekom opačného / rovnakého pohlavia, slobodným, alebo vydatou/ženatým človekom, kňazom a pod.)
V prípade nepokrsteného človeka, zmýva všetky hriechy (aj ťažké) a tiež aj všetky tresty za hriechy, prijatie Sviatosti krstu.
V prípade, že z rozličných príčin nie je možnosť pristúpiť k sv. spovedi, je možné sa v prípade hroziacej smrti zbaviť ťažkého hriechu aj prostredníctvom tzv. dokonalej ľútosti Ide o "plač" duše nad spáchanými hriechmi, ktorý ale pramení z lásky k Bohu. Ak pramení výlučne zo strachu pred Božím trestom, hovoríme o nedokonalej ľútosti.
Tresty za ťažké hriechy
Hoci vina za ťažký hriech pominie pri Sviatosti zmierenia, trest za hriechy ostávajú aj naďalej. Trest za spáchané hriechy sa dá zrušiť, alebo aspoň znížiť prostredníctvom čiastočných, alebo úplných odpustkov . V prípade, že človek zomrie v stave trestov za hriechy, jeho duša sa dostáva do očistca kde zotrváva až do úplného zmazania všetkých trestov za hriechy.
Ťažké a ešte ťažšie hriechy
V latinskej cirkvi prakticky neexistuje "ťažší a ľahší" ťažký hriech. Všetky ťažké hriechy v sebe nesú rovnakú "pohromu" pre ľudskú dušu a líšia sa len rozdielnym trestom za hriech. Z tohto hľadiska ťažký hriech - nedodržať bezmäsitý pôst v piatok, má rovnaké zničujúce následky pre dušu, ako napr. vražda. Z morálneho hľadiska sa však ťažké hriechy od seba líšia.
Špeciálne typy ťažkých hriechov
Donebavolajúce hriechy
Názov (do neba volajúce hriechy) pochádza z "krvi" ľudí, ktorá doslova "kričí k nebu o pomstu". Tento názov pochádza z knihy Genezis (Gn 4: 10b,11) - „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk!". Ide o obzvlášť morálne ťažké hriechy proti ľudskosti, ktoré, v negatívnom slova zmysle, vynikajú svojou zákernosťou nad ostatnými hriechmi. Katechizmus katolíckej cirkvi pripomína katechetickú tradíciu v článku 1867
Úmyselná vražda (tu patrí aj samovražda aj interrupcia, krv Ábela, Gn 4,10)
Sodomia (hriech Sodomčanov, Gn 18,20),praktizujúca homosexualita
Utláčanie ľudu (Ex 3,7-10)
Sužovanie vdov a sirôt (Ex 22,20-22)
Zadržiavanie, alebo skracovanie zaslúženej mzdy (lebo mzda pochádza zo spravodlivosti, nie z milosti, Dt 24,14-15, Jak 5,4)
Hriechy proti Duchu svätému
Ide o neodpustiteľné hriechy, ktorých názov pochádza z Evanjelia podľa Matúša (Mt 12: 32): "A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom." Tieto hriechy sú neodpustiteľné z toho dôvodu, že človek, ktorý pácha takéto hriechy, odpustenie nechce a odmieta ho. Bráni Bohu, aby mu odpustil. Keď si po čase uvedomí svoje previnenie a hriech vyzná v sv. spovedi, odpustí sa mu.
Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo (Hrešiť s vedomím, že "Boh mi aj tak odpustí")
Zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu ("Mne už ani Boh nemôže odpustiť")
Odporovať poznanej zjavenej pravde (človek neprijíma kresťanskú náuku v plnosti, ale selektuje len to, čo mu vyhovuje, niektoré zlé skutky nepokladá za hriech)
Závidieť blížnemu Božiu milosť
Zatvrdzovať si srdce voči Spasiteľovmu napomenutiu (napr. veľkňaz Kajfáš, ktorý nechcel uveriť vo zmŕtvychvstanie, napriek nepopierateľným dôkazom)
Zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti
7 hlavných hriechov
Názov týchto hriechov (sedem hlavných hriechov) nepochádza z toho, že by boli "najhoršie", najťažšie ale z toho, že vznikajú v hlave a sú teda začiatočnou bránou pre iné, horšie hriechy . V latinčine sa hlava nazýva caput preto sa v iných jazykoch nazývajú kapitálne hriechy.
Pýcha (lat. superbia)
Lakomstvo (lat. avaritia)
Smilstvo (lat. luxuria)
Závisť (lat. invidia)
Obžerstvo (lat. gula)
Hnev (lat. ira)
Lenivosť (lat. acedia)
Cudzie hriechy
Cudzie hriechy sú v katolíckej tradícii hriechy, ktoré človek nespácha priamo, ale prostredníctvom iných ľudí.
Dávať iným radu na hriech
Povzbudzovať iných na hriech
Iným kázať hrešiť
Súhlasiť s hriechom iných
Pomáhať pri hriechu iných
Mlčať pri hriechu iných
Zastávať hriechy iných
Netrestať hriechy iných
Chváliť hriechy iných
Niektoré príklady ťažkých hriechov, ak sú spáchané pri plnom vedomí a plne dobrovoľne
Neúčasť na liturgií v Nedeľu, alebo prikázaný sviatok
Nedodržanie predpísaného pôstu
Sexuálny styk mimo platného manželstva
Zanedbávanie povinnej výživy a výchovy
Nepotrebná, alebo krivá prísaha, alebo prísaha na vykonanie zlého skutku
Nedodržanie sľubu
Vyvolávanie duchov, vyvolávanie Satana, návštevy seáns, veštiarni, numerológov, astrológov
Krádež vyššej hodnoty
Interupcia, eutanázia
Sexuálne zvrátenosti - pedofílne a zoofílne skutky
Svätokrádež (zamlčanie hriechu v sv. spovedi, prijmanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu)
Užívanie drog, aj legálnych (závažnosť hriechu klesá vzhľadom na závislosť, pretože tu už nemôžeme hovoriť o plnej dobrovoľnosti)
Krivá výpoveď na súde vo vážnej veci
Konkubinát (spolužitie dvoch osôb opačného pohlavia bez sviatosti manželstva)
Ťažký hriech alebo aj smrteľný hriech je v Katolíckej cirkvi hriech, ktorý sa tvrdo protiví božím, alebo cirkevným prikázaniam. Spáchaním ťažkého hriechu človek stráca milosť posväcujúcu, odmieta Božiu lásku v jej celosti, zatvára dvere svojho srdca pred Kristom.
Všetky modlitby a dobré skutky urobené v stave ťažkého hriechu sú pred Bohom mrtvé,prázdne a nemajú nijakú hodnotu pred Bohom...ani pre našu spásu.Ostáva len ich ľudsky význam a hodnota pominuteľná...Ak žijeme v takom stave,bez ľútosti,vyznania v svätej spovedi a nápravy...tak je všetko naše úsilie konať niečo dobré márne...pred Bohom to neznamená nič pre našu spásu...Ani modlitby za duše v očistci nemajú nijakú účinnosť od človeka žijúceho v ťažkom hriechu,nič dušiam nepomôžu...
Lebo celá teológia nás učí, že všetky dobré skutky a modlitby sú mŕtve, ak ich konáme v stave smrteļného hriechu...
O modlitbe hriešnikov praví Boh skrze Izaiáša: „Keď zdvihnete ruky vaše, odvrátim oči moje od vás: a keď rozmnožíte modlitbu, nevyslyším“ (Izai. 1, 15.) On napomína hriešnikov, aby najprv opustili hriechy svoje, a tak sa potom k nemu modlili: „Obráť sa k Pánu — praví — a zanechaj hriechy svoje: modli sa, pred tvárou Pána a prestaň pohoršovať.“
... dobré skutky, ktoré v stave hriechu smrteľného vykonávame, k žiadnemu užitku neboli. Lebo, ačkoľvek takéto skutky pokania sú pred Bohom mrtvé...
Smrteľné hriechy sú činy, ktorými sa človek vzďaľuje od Boha, závislosti, ktoré si človek nechce pripustiť a napraviť. Pán svojím veľkým milosrdenstvom k ľudskej rase odpúšťa smrteľné hriechy, ak vidí úprimné pokánie a pevný úmysel zmeniť závislosti. Duchovnú spásu môžete získať spoveďou.
Slovo „hriech“ má grécke korene a v preklade znie ako chyba, nesprávny krok, nedopatrenie. Spáchanie hriechu – odchýlka od skutočného ľudského osudu, má za následok chorobný stav duše, ktorý vedie k jej zničeniu a smrteľnej chorobe. V modernom svete sú hriechy človeka vykreslené ako zakázaný, ale atraktívny spôsob vyjadrovania osobnosti, ktorý narúša skutočnú podstatu pojmu „hriech“ – čin, po ktorom je duša ochromená a vyžaduje uzdravenie – spoveď.
Tresty za ťažké hriechy
Hoci vina za ťažký hriech pominie pri Sviatosti zmierenia, trest za hriechy ostávajú aj naďalej. Trest za spáchané hriechy sa dá zrušiť, alebo aspoň znížiť prostredníctvom čiastočných, alebo úplných odpustkov. V prípade, že človek zomrie v stave trestov za hriechy, jeho duša sa dostáva do očistca, kde zotrváva až do úplného zmazania všetkých trestov za hriechy.
Ťažké a ešte ťažšie hriechy
V latinskej cirkvi prakticky neexistuje „ťažší a ľahší“ ťažký hriech. Všetky ťažké hriechy v sebe nesú rovnakú „pohromu“ pre ľudskú dušu a líšia sa len rozdielnym trestom za hriech. Z tohto hľadiska ťažký hriech – nedodržať bezmäsitý pôst v piatok, má rovnaké zničujúce následky pre dušu, ako napr. vražda. Z morálneho hľadiska sa však ťažké hriechy od seba líšia.
Každá sviatosť prijatá po krste je platná, ak je vyslúžená podľa platných “noriem” obradu, ktorý k nej prislúcha, hoci je nami prijatá nehodne a v hriechu. Milosti plynúce zo samotnej sviatosti “oživnú”, keď úprimným pokánim a dobrou sv. spoveďou odstránime prekážku hriechu. Iný je fakt, že sviatosti rozdeľujeme do dvoch skupín, a to: sviatosti živých a sviatostí mŕtvych, podľa toho, či vyžadujú stav milosti posväcujúcej a to k hodnému prijatiu, nie však k platnosti. K sviatostiam mŕtvych teda patria sviatosti, ktoré prijímame v hriechu a nimi sú krst, ktorý odpúšta dedičný hriech a hriechy spáchané do krstu a tiež sv.spoveď, v ktorej sa nám hriechy odpúšťajú. Sviatosť pomazania chorých tam zaraďujeme len v prípade “ťažkého stavu” a v bezvedomí, kedy spoveď nie je možná. Ostatné štyri sviatosti sú sviatosťami, ktoré je treba prijímať bez ťažkého hriechu, ale v prípade, že ĺudská slabosť nás “odvedie” od stavu milosti posväcujúcej, tak sa prijatím dopúšťame “svätokradeže”, teda nového veľmi vážneho hriechu, ale tým nestráca platnosť ani manželstvo, ktoré sme takto prijali, ani eucharistia, ani birmovka a dokonca ani kňazstvo. Len si tým vážne zaťažujeme svedomie a bez opravdivého pokánia zvolávame na seba kliatbu. Vy píšete, že chvála Bohu už máte dobrú spoveď za sebou, tak už len v dôvere vo veľké Božie milosrdenstvo nábožne prežívajte svoj život s tým, že máte právo byť aj krstnou, aj birmovnou mamou a navonok nič nemusíte spomínať kňazovi okrem toho, že ste sa pod spovedným tajomstvom vyspovedala zo všetkého, čo zaťažovalo vaše svedomie.
... dobré skutky, ktoré v stave hriechu smrteľného vykonávame, k žiadnemu užitku neboli. Lebo, ačkoľvek takéto skutky pokania sú pred Bohom mrtvé, za ktoré ...
Čo je potrebné, aby skutky pokania, skrze ktoré Bohu dosťučiniť chceme, boli Bohu milé, nám ale užitočné? Predovšetkým iným, aby skutok pokánia bol Bohu milý, je potrebné, aby sme ho v stave božskej milosti konali. Skrze toto ale nedá sa povedať, akoby nám dobré skutky, ktoré v stave hriechu smrteľného,ťažkého vykonávame, k žiadnemu užitku neboli,sú užitočné tu na zemi pre ostatných a i pre nás...ale pred Bohom sú nulové,bezcenné.. Lebo, hoci takéto skutky pokania sú pred Bohom mrtvé, za ktoré človek od neho žiadnej odplaty nemá dúfať; a hoci Boh tieto mrtvé skutky pokánia ako dosťučinenie za spáchané hriechy nepríma, sú predsa človeku natoľko užitočné, že ho často za svoje hriechy ľutovať vzbudzujú, a nasledovne mu aj tiež nezriedka od Boha milosť pravého pokania vymáhajú.
Potrebný je teda stav milosti božskej k vykonaniu hodných skutkov pokania len z tej príčiny: lebo Boh nemôže mať zaľúbenie v skutkoch pokania takého človeka, ktorý je jeho nepriateľom: a preto nemôžu byť dostatočné ho s hriešnikom zmieriť. Toto vieme z mnohých miest sv. písma. O modlitbe hriešnikov praví Boh skrze Izaiáša: „Keď zdvihnete ruky vaše, odvrátim oči moje od vás: a keď rozmnožíte modlitbu, nevyslyším“ (Izai. 1, 15.) On napomína hriešnikov, aby najprv opustili hriechy svoje, a tak sa potom k nemu modlili: „Obráť sa k Pánu — praví — a zanechaj hriechy tvoje: modli sa. pred tvarou Pána a umenši pohoršenia.“ O pôste hriešnikov praví Boh, keď skrze Izaiáša odkazuje židom: „Nepostievajte sa tak, jako ste sa až do tohoto dňa postievali.“ Prečo Boh zapovrhuje ich pôst? Počujte príčinu: „Hľa v deň pôstny prevádzate vôľu vašu, postíte sa k zvadám a roztŕžkam ... mne takýto pôst nepáči? či to nazývate pôstom, a príjemným dňom Pánu?“ — A čo jim prikazuje, ak chcú, aby milostive vzhliadol na ích pôst? „Rozviažte — praví Boh — sväzky bezbožnosti“ (Izai 58, 3— 6.), zanechajte neprávosti vaše. — O tých, ktorí almužnu dávajú a, na túto sa spoliehajúc, v hriechoch svojich žijú, sa má to rozumieť, čo sv. Pavel praví: „keby som rozdal na pokrmy chudobných všetok svoj majetok . .. ale lásky by som nemal, nič mi to neosoží“ (I. Kor. 13, 3.). Máme každého ťažkého hriechu chrániť, aby sme skrze hriech milosť a priateľstvo božské nestratili? A keď sme neštastlivo do tažkého hriechu úpadli, veľmi sa usilovať máme, aby sme skrze skrúšenú spoveď stratené priateľstvo božské zase získali, aby skutky pokania, ktoré snád v tomto stave konáme, aj pre nebeské kráľovstvo neboli ztratené.
Druhé, čo je potrebné, aby naše skutky pokania boly Bohu milé, nám ale užitočné, záleží v tom, aby sme ich dobrým úmyslom a z nadprirodzenej príčiny vykonávali, Lebo, Boh nehľadí tak na samý skutok, ako na úmysel, ktorým sa vykonáva : teda len ten úmysel pred Bohom dáva cenu skutkom našim, a tak naše skutky sú Bohu milé alebo nie, ak sme ich dobrým alebo zlým úmyslom vykonali. Farizeji sa mnoho modlievali, postievali, almužny štedre dávali, a predsa všetky ich skutky boli od Boha zavrhnuté , lebo ich len pre márnu česť a ľudskú chválu vykonávali.
Súdte už sami, či vám to osoží, ked sa často mnohé hodiny modlíte, keď vo väčšie sviatky k spovedi a svätému prímaniu chodíte, keď chudobným radi udeľujete, keď každoročne na daleké miesta putujete, keď tvrdé pôsty zachovávate : súdte, sami, keď - tieto a iné skutky pokánia nie z lásky k Bohu, nie na zadosťučinenie za hriechy vaše, ale len pre , pre márnu česť, nasilu, alebo aj so zlým úmyslom vykonávate? Preto bola almužna tej chudobnej vdovy Bohu - milšia, než obety boháčov, lebo ich dala z uprimného srdca pre Boha, ale boháči z pýchy svoje peniaze dávali do pokladnice. Všetky naše modlitby a pobožnosti, všetke pôsty a mrtvenia tela, všetke almužny a dobrodenia, všetke práce stavu nášho len pre Boha, z lásky Nemu vykonávajme.
SMRTEĽNÉ (ŤAŽKÉ) HRIECHY
Ťažké (smrteľé) hriechy, ktoré bránia človeku vstúpiť do Božieho Kráľovstva :
Klamstvo vo vážnej veci, krivá prísaha,umelé oplodnenie,cudzoložstvo,smilstvo, krvismilstvo, mnohoženstvo, rozvod, konkubinát : "spolunažívanie partnerov", onania (masturbácia), homosexualita,sterilizácia (bez zdrav.dôvodov), antikoncepcia, rúhanie, svätokrádež, vražda, samovražda, eutanázia, potraty (interupcia), vyvolanie smrtiaceho hladu, užívanie drogy (omámné látky), pokusy na embryách (vyvolávajúce zdravotné ťažkosti), pohoršenia (zvádzanie maličkých na hriech), vojna - genocída, únosy-terorizmus-mučenie, nenávisť, hromadenie atómových, chemických a biologických zbraní, závisť, zlomyselnosť, obžerstvo, nezaplatená mzda robotníkovi, účasť na praktikách zlých duchov (anjelov): falošné zjavenia a proroci, satanizmus, čary, mágia (čierna a biela), modloslužba, veštenie (horoskopy), komunizmus (ateizmus),slobodomurárstvo (falošné náboženstvá, cirkvi a sekty).
„... smilstvo, nečistota, chlípnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie Kráľovstvo.“
(Bibli-Sväté Písmo - list Galaťanom od sv.Pavla / Gal 5, 18-21)
„... zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.“ (1 Tim 1, 9-11)
"kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z tohto chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú." (1 Kor 11, 27-30)
"Nemýlte sa : ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlípnici, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci,ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho Kráľovstva." (1 Kor 6,9-10)
KKC 2380 / "Cudzoložstvo. Toto slovo označuje manželskú neveru. Keď dvaja partneri, z ktorých je aspoň jeden zosobášený, nadviažu medzi sebou pohlavný styk, hoci ajchvíľkový, dopúšťahú sa cudzoložstva. Kristus odsudzuje cudzoložstvo spáchané aj jednoduchou túžbou. Šieste prikázanie a Nový zákon absolútne zakazujú cudzoložstvo. Proroci poukazujú na jeho závažnosť. V cudzoložstve vidua obraz modloslužby."
KKC 2357 / „Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté Písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.“
„...mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom, vyvolali Lóta a povedali mu: „Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe ? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali !“ Tu Lót vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou a povedal im: „Bratia moji, nože nerobte hriech !“ (Gn 19,4-7)
Človek,žijúci v ťažkom hriechu sa vnútorne zmení na divokú zver...a zrúti sa v ňom všetko hodnotné a padá na úroveň zvera
Tri znaky ťažkého hriechu
Aby hriech mohol byť klasifikovaný ako ťažký, musí spĺňať tieto tri podmienky:
Musí byť spáchaný vo veľkej veci - teda vážne sa prieči prikázaniu čo do matérie i do formy.
Musí byť spáchaný vedome - vyžaduje sa plné vedomie . Ak niekto koná v neúplnej vedomosti, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.
Musí byť spáchaný dobrovoľne - vyžaduje sa aj plná dobrovoľnosť . Ak niekto nekoná úplne dobrovoľne, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.
Zbavenie sa ťažkého hriechu
Ťažkého hriechu sa človek zbaví pri Sviatosti zmierenia (spoveď), pritom je nutné, aby vyznal všetky ťažké hriechy a ich počet (ak nevie presne, tak približný počet, alebo frekvenciu ich vykonávania) a tiež všetky "priťažujúce" okolnosti (Napr. nestačí vyznať hriech "smilstvo", ale treba upresniť, či šlo o smilstvo s človekom opačného / rovnakého pohlavia, slobodným, alebo vydatou/ženatým človekom, kňazom a pod.)
V prípade nepokrsteného človeka, zmýva všetky hriechy (aj ťažké) a tiež aj všetky tresty za hriechy, prijatie Sviatosti krstu.
V prípade, že z rozličných príčin nie je možnosť pristúpiť k sv. spovedi, je možné sa v prípade hroziacej smrti zbaviť ťažkého hriechu aj prostredníctvom tzv. dokonalej ľútosti Ide o "plač" duše nad spáchanými hriechmi, ktorý ale pramení z lásky k Bohu. Ak pramení výlučne zo strachu pred Božím trestom, hovoríme o nedokonalej ľútosti.
Tresty za ťažké hriechy
Hoci vina za ťažký hriech pominie pri Sviatosti zmierenia, trest za hriechy ostávajú aj naďalej. Trest za spáchané hriechy sa dá zrušiť, alebo aspoň znížiť prostredníctvom čiastočných, alebo úplných odpustkov . V prípade, že človek zomrie v stave trestov za hriechy, jeho duša sa dostáva do očistca kde zotrváva až do úplného zmazania všetkých trestov za hriechy.
Ťažké a ešte ťažšie hriechy
V latinskej cirkvi prakticky neexistuje "ťažší a ľahší" ťažký hriech. Všetky ťažké hriechy v sebe nesú rovnakú "pohromu" pre ľudskú dušu a líšia sa len rozdielnym trestom za hriech. Z tohto hľadiska ťažký hriech - nedodržať bezmäsitý pôst v piatok, má rovnaké zničujúce následky pre dušu, ako napr. vražda. Z morálneho hľadiska sa však ťažké hriechy od seba líšia.
Špeciálne typy ťažkých hriechov
Donebavolajúce hriechy
Názov (do neba volajúce hriechy) pochádza z "krvi" ľudí, ktorá doslova "kričí k nebu o pomstu". Tento názov pochádza z knihy Genezis (Gn 4: 10b,11) - „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk!". Ide o obzvlášť morálne ťažké hriechy proti ľudskosti, ktoré, v negatívnom slova zmysle, vynikajú svojou zákernosťou nad ostatnými hriechmi. Katechizmus katolíckej cirkvi pripomína katechetickú tradíciu v článku 1867
Úmyselná vražda (tu patrí aj samovražda aj interrupcia, krv Ábela, Gn 4,10)
Sodomia (hriech Sodomčanov, Gn 18,20),praktizujúca homosexualita
Utláčanie ľudu (Ex 3,7-10)
Sužovanie vdov a sirôt (Ex 22,20-22)
Zadržiavanie, alebo skracovanie zaslúženej mzdy (lebo mzda pochádza zo spravodlivosti, nie z milosti, Dt 24,14-15, Jak 5,4)
Hriechy proti Duchu svätému
Ide o neodpustiteľné hriechy, ktorých názov pochádza z Evanjelia podľa Matúša (Mt 12: 32): "A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom." Tieto hriechy sú neodpustiteľné z toho dôvodu, že človek, ktorý pácha takéto hriechy, odpustenie nechce a odmieta ho. Bráni Bohu, aby mu odpustil. Keď si po čase uvedomí svoje previnenie a hriech vyzná v sv. spovedi, odpustí sa mu.
Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo (Hrešiť s vedomím, že "Boh mi aj tak odpustí")
Zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu ("Mne už ani Boh nemôže odpustiť")
Odporovať poznanej zjavenej pravde (človek neprijíma kresťanskú náuku v plnosti, ale selektuje len to, čo mu vyhovuje, niektoré zlé skutky nepokladá za hriech)
Závidieť blížnemu Božiu milosť
Zatvrdzovať si srdce voči Spasiteľovmu napomenutiu (napr. veľkňaz Kajfáš, ktorý nechcel uveriť vo zmŕtvychvstanie, napriek nepopierateľným dôkazom)
Zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti
7 hlavných hriechov
Názov týchto hriechov (sedem hlavných hriechov) nepochádza z toho, že by boli "najhoršie", najťažšie ale z toho, že vznikajú v hlave a sú teda začiatočnou bránou pre iné, horšie hriechy . V latinčine sa hlava nazýva caput preto sa v iných jazykoch nazývajú kapitálne hriechy.
Pýcha (lat. superbia)
Lakomstvo (lat. avaritia)
Smilstvo (lat. luxuria)
Závisť (lat. invidia)
Obžerstvo (lat. gula)
Hnev (lat. ira)
Lenivosť (lat. acedia)
Cudzie hriechy
Cudzie hriechy sú v katolíckej tradícii hriechy, ktoré človek nespácha priamo, ale prostredníctvom iných ľudí.
Dávať iným radu na hriech
Povzbudzovať iných na hriech
Iným kázať hrešiť
Súhlasiť s hriechom iných
Pomáhať pri hriechu iných
Mlčať pri hriechu iných
Zastávať hriechy iných
Netrestať hriechy iných
Chváliť hriechy iných
Niektoré príklady ťažkých hriechov, ak sú spáchané pri plnom vedomí a plne dobrovoľne
Neúčasť na liturgií v Nedeľu, alebo prikázaný sviatok
Nedodržanie predpísaného pôstu
Sexuálny styk mimo platného manželstva
Zanedbávanie povinnej výživy a výchovy
Nepotrebná, alebo krivá prísaha, alebo prísaha na vykonanie zlého skutku
Nedodržanie sľubu
Vyvolávanie duchov, vyvolávanie Satana, návštevy seáns, veštiarni, numerológov, astrológov
Krádež vyššej hodnoty
Interupcia, eutanázia
Sexuálne zvrátenosti - pedofílne a zoofílne skutky
Svätokrádež (zamlčanie hriechu v sv. spovedi, prijmanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu)
Užívanie drog, aj legálnych (závažnosť hriechu klesá vzhľadom na závislosť, pretože tu už nemôžeme hovoriť o plnej dobrovoľnosti)
Krivá výpoveď na súde vo vážnej veci
Konkubinát (spolužitie dvoch osôb opačného pohlavia bez sviatosti manželstva)