KEĎ ZOMRIE KŇAZ...
Autor: Fr. Ranhilio Callangan Aquino
Keď kňaz zomrie, odovzdá sa tak, ako žil...sám!
Všetci ostatní majú rodiny, deti a vnúčatá, ktoré obklopia jeho smrteľné lôžko, lúčia sa s plačom a modlia sa, aby ho nebo prijalo.
Keď kňaz prežije svoj čas na zemi, jeho rodičia ho už dávno predbehli. Áno, kňazi môžu mať bratov a sestry, synovcov a netere, majú svoje rodiny.. no každý kňaz si bolestne uvedomuje, že nie je a nikdy nebude ich prioritou a v skutočnosti im môže byť na obtiaž.
Poznám príliš veľa kňazov, ktorí zostali chradnúť v tme, mnohokrát si nedokázali zaobstarať ani tie najzákladnejšie svoje potreby. Poznám veľa kňazov, ktorí v dôchodkových rokoch museli klopať na dvere farností a prosiť, aby ich prijali. Poznal som veľa kňazov, ktorí chradli na nemocničných lôžkach, ktorých navštevovala len príležitostná sestra alebo lekár, ktorý vykonáva rutinnú službu.
Nebude nikto, kto by ho držal za ruku, keď príde čas odchodu, aby mu poďakoval za dar, ktorým bol, nikto, kto by ho odovzdal. Samozrejme, prídu aj farníci a pár priateľov...ale až neskôr, keď sa objavia správy o jeho smrti.
Modlitba bude možno v kostole alebo v kaplnke a áno, budú ľudia, ktorí prídu. A budú hovoriť o spomienkach, ktoré na neho majú,
Nebude však chýbať dlho.
Keď ho pochovajú, jeho hrob bude na nejaký čas obsypaný kvetmi, ale veľmi skoro, pokrytý viničom alebo skrytý medzi inými. V deň výročia jeho úmrtia nebude nikto, kto by mu priniesol kvety na jeho hrob.
Tiež viem, že toto je cesta, ktorou pôjdem!
A tak, ak sa vám niekedy vynoria spomienky na kňaza, ktorý vám kedysi slúžil, alebo na kňaza, ktorý vám zdvihol náladu, keď ste boli takí ponížení alebo vás učil a poučoval, aby ste rástli vo viere, zašepkajte modlitbu za neho. Proste Boha, aby mu dal miesto vo večnej nebeskej liturgii a povedzte o ňom svojim deťom a vnúčatám, svojim priateľom a známym.
Život kňaza je ako svieca, ktorá horí na oltári Najsvätejšej obety. Vzdáva slávu Bohu tým, že sa nechá stráviť, a to, čo im bráni v zúfalstve nad ich osamelým osudom, je viera, že Boh, ktorého kňazmi sú, nikdy nezabúda... a že Pán, ktorého ohlasujú celý svoj život, je vzkriesený a nestráca nikoho, koho mu Otec dal.
Modlitba.sk
Keď kňaz zomrie, odovzdá sa tak, ako žil...sám!
Všetci ostatní majú rodiny, deti a vnúčatá, ktoré obklopia jeho smrteľné lôžko, lúčia sa s plačom a modlia sa, aby ho nebo prijalo.
Keď kňaz prežije svoj čas na zemi, jeho rodičia ho už dávno predbehli. Áno, kňazi môžu mať bratov a sestry, synovcov a netere, majú svoje rodiny.. no každý kňaz si bolestne uvedomuje, že nie je a nikdy nebude ich prioritou a v skutočnosti im môže byť na obtiaž.
Poznám príliš veľa kňazov, ktorí zostali chradnúť v tme, mnohokrát si nedokázali zaobstarať ani tie najzákladnejšie svoje potreby. Poznám veľa kňazov, ktorí v dôchodkových rokoch museli klopať na dvere farností a prosiť, aby ich prijali. Poznal som veľa kňazov, ktorí chradli na nemocničných lôžkach, ktorých navštevovala len príležitostná sestra alebo lekár, ktorý vykonáva rutinnú službu.
Nebude nikto, kto by ho držal za ruku, keď príde čas odchodu, aby mu poďakoval za dar, ktorým bol, nikto, kto by ho odovzdal. Samozrejme, prídu aj farníci a pár priateľov...ale až neskôr, keď sa objavia správy o jeho smrti.
Modlitba bude možno v kostole alebo v kaplnke a áno, budú ľudia, ktorí prídu. A budú hovoriť o spomienkach, ktoré na neho majú,
Nebude však chýbať dlho.
Keď ho pochovajú, jeho hrob bude na nejaký čas obsypaný kvetmi, ale veľmi skoro, pokrytý viničom alebo skrytý medzi inými. V deň výročia jeho úmrtia nebude nikto, kto by mu priniesol kvety na jeho hrob.
Tiež viem, že toto je cesta, ktorou pôjdem!
A tak, ak sa vám niekedy vynoria spomienky na kňaza, ktorý vám kedysi slúžil, alebo na kňaza, ktorý vám zdvihol náladu, keď ste boli takí ponížení alebo vás učil a poučoval, aby ste rástli vo viere, zašepkajte modlitbu za neho. Proste Boha, aby mu dal miesto vo večnej nebeskej liturgii a povedzte o ňom svojim deťom a vnúčatám, svojim priateľom a známym.
Život kňaza je ako svieca, ktorá horí na oltári Najsvätejšej obety. Vzdáva slávu Bohu tým, že sa nechá stráviť, a to, čo im bráni v zúfalstve nad ich osamelým osudom, je viera, že Boh, ktorého kňazmi sú, nikdy nezabúda... a že Pán, ktorého ohlasujú celý svoj život, je vzkriesený a nestráca nikoho, koho mu Otec dal.
Modlitba.sk