Nesvätí Ján Pavol II. a Benedikt XVI. neboli proti Prijímaniu na ruku

Viacerí ľudia vykresľujú očividných heretikov a odpadlíkov, Jána Pavla II. a Benedikta XVI. ako zástancov Tradície a Prijímania do úst.

Faktom však je, že ide o ľudí, ktorí sa pokúšali Tradíciu vyhladiť a sami dávali Prijímanie alebo „Prijímanie“ na ruku.

Pýtam sa, ako je možné, že Matej Gavlák dá svojmu článku názov Sv. Pavol VI., sv. Ján Pavol II. aj Benedikt XVI. boli proti a to aj počas pandémie prasacej chrípky, keď v ňom cituje poľského antipápeža Jána Pavla II., ktorý „viackrát deklaroval, napríklad v liste z 3. apríla 1985 zaslanom americkým biskupom, kde sa píše:
„Veriacim nemá byť ukladané osvojovať si prax prijímania na ruku. Každý (veriaci) je slobodný vybrať si jeden, alebo druhý spôsob.““

Čiže Ján Pavol II. nebol proti Prijímaniu na ruku. Bodka. Sám dával Prijímanie alebo „Prijímanie“ na ruku.

Ďalším bezbožníkom je Benedikt XVI. Jak zlej vôle musia byť ľudia, čo sa opovažujú vykresľovať tohto nehorázneho kacíra a modernistu ako tradicionalistu alebo konzervatívca?

Benedikt XVI. Svetlo sveta (Light of the World), 2010, s. 158: „V princípe sa nestaviam proti Prijímaniu na ruku; takto som prijímanie aj podával, aj prijal.“
Benedikt XVI. nielenže rozdával Prijímanie alebo „Prijímanie“ na ruku, ale sám ho tak prijal!

K „úcte“ Františka k Eucharistii sa ani len netreba vyjadrovať. Avšak František v skutočnosti ani len nie je platne vysväteným kňazom, nie to ešte biskupom.
Ironické je, že v článku na christianitas.sk s názvom Sv. Pavol VI., sv. Ján Pavol II. aj Benedikt XVI. boli proti a to aj počas pandémie prasacej chrípky sa uvádza toto:

„V 20. storočí došlo k obnoveniu prijímania na ruku, ale za jeho zavedením stála neposlušnosť voči pápežovi sv. Pavlovi VI. (sám pápež použil dokonca výraz „zneužitie“) a prispôsobovanie sa protestantským zvyklostiam, ktoré eucharistickú zbožnosť zámerne degradovali, keďže nikdy neverili v jej božskú podstatu.“
Kacíra a antipápeža Pavla VI. nazývajú svätým, keď v skutočnosti ide o notorického heretika, čo svojou „apoštolskou mocou“ schválil všetky heretické dokumenty II. vatikánskeho koncilu, čož vychádzajúc z dogmatickej definície I. vatikánskeho koncilu dokazuje, že nebol pápežom.
Všimnite si tiež, že v tejto súvislosti hovoria aj o „prispôsobovaní sa protestantským zvyklostiam“, keď to bol práve Pavol VI., čo zaviedol neplatnú a protestantskú novus ordo omšu, na ktorej tvorbe sa podieľali šiesti protestantskí „pastieri“.

Jean Guitton (dôverný priateľ Pavla VI.) napísal: „Zámerom pápeža Pavla VI. ohľadom toho, čo sa obecne nazýva [nová] omša, bolo reformovať katolícku liturgiu takým spôsobom, aby sa takmer zhodovala s protestantskou liturgiou. Bol tu ekumenický úmysel pápeža Pavla VI. odstrániť alebo aspoň napraviť alebo aspoň zmierniť to, čo bolo v omši v tradičnom význame príliš katolícke, a opakujem, priblížiť katolícku omšu ku kalvínskej omši.“ [1]
Nehoráznosťou v článku je, že odpadlíčku, indiferentisku a modlárku Matku Terezu nazývajú svätou.

„...slovám kardinála Saraha, bývalého prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý v predhovore knihy F. Bertolliho napísal:

„Sv. Terézia z Kalkaty bola smutná a v bolestiach, keď videla, že kresťania dostávajú sv. prijímanie do rúk. Povedala, že pokiaľ vie, všetky jej sestry prijímali sv. prijímanie len na jazyk.““
Aby ste mali predstavu o odpadlíčke Matke Tereze, uvádzam aspoň niečo:

Time: „Čo si myslíte o hinduizme?“

Matka Tereza: „Milujem všetky náboženstvá...“
Matka Teraza mala úctu k odmietaniu Ježiša Krista, sama k tomu ľudí priamo alebo nepriamo nabádala a sama sa podieľala na modlárskych obradoch.

Matka Tereza, Jednoduchá cesta, 1995, s. 31: „Máme medzi sebou 475 duší – 30 rodín predstavuje katolíkov a zvyšok sú všetko hinduisti, moslimovia, sikhovia – všetky rôzne náboženstvá. Ale všetci prichádzajú na naše modlitby. O siedmej hodine sa všetci zhromaždia na tridsať minút. A máme čítania – niektorí Bibliu a iné písma – môže sa čítať z akejkoľvek knihy. Pacient niekedy prednesie malú oráciu. Nikdy som nevidela problém v tom, že sa spolu modlia ľudia rôznych náboženstiev.“

Kathryn Spink, Mother Teresa – An Authorized Biography, HarperCollins, 2011, strany 54 – 55: „Boli časy, kedy Matka Tereza prepravovala ľudí v hroznej chudobe vo fúriku robotníka... tým, čo už boli bez liečby, bola daná možnosť zomrieť s dôstojnosťou, prijmúc obrady svojej viery: pre hinduistov vodu z Gangy na pery; pre moslimov čítania z Koránu; pre zriedkavých kresťanov posledné obrady.“
Toto je náboženský indiferentizmus NAJHORŠIEHO DRUHU. Matka Tereza nebola kresťankou ani len vzdialene.
Pokrytecké je aj to, že Matej Gavlák vo svojich článkoch uviedol obrázky Františka a Benedikta XVI., ako dávajú Prijímanie alebo „Prijímanie“ do úst, keď práve títo sú totálni bezbožníci, čo ho dávali na ruku. Benedikt XVI. ho dokonca dal kacírovi Rogerovi Schützovi, ktorý bol ekumenickým protestantom.
Tí, čo považujú kacírskych antipápežov Jána XXIII., Pavla VI. a Jána Pavla II. za svätých alebo za katolíkov, zapierajú katolícku vieru a vyznávajú spoločenstvo s tými, čo boli mimo Cirkvi. Ctia si pohanských rímskych kráľov a antikrista vo Vatikáne a takto napĺňajú apokalyptické proroctvá. A keďže sú kanonizácie, ktoré vyhlási pravý pápež neomylné, ide o ďalší dôkaz o tom, že antipápeži po II. vatikánskom koncile neboli pravými pápežmi.

[1] Rama Coomeraswamy, The Problems with the New Mass, Tan Books, p. 34.