Výročný deň smrti prvého Slovenského arcibiskupa Sv. Metoda. Zomrel 6. apríla 885. Je pochovaný v kostole v Devíne?

Výročný deň smrti prvého Slovenského arcibiskupa Sv. Metoda. Zomrel 6. apríla 885. Je pochovaný v kostole v Devíne?

Svätý Metod ‒ prvý arcibiskup Slovákov. Životné cesty sv. Metoda

Svätí Konštantín Cyril a jeho brat Metod sú zakladateľmi slovenskej cirkvi a najvýznamnejší duchovní otcovia slovenského národa. Obaja pochádzali z Byzantskej ríše. Narodili sa ako rodní bratia v meste Solúne, dnes Thessaloniki v Grécku. Ich otec Leon bol vysokým úradníkom byzantskej štátnej správy. Ich matka, menom Mária, mala pravdepodobne slovanský pôvod. Mali spolu sedem detí. Ako najstarší zo siedmich súrodencov sa okolo roku 815 narodil Metod. Jeho civilné meno nie je známe, poznáme ho len pod jeho rehoľným menom Metod.

Citácia zo Života Metodovho (ŽM)
Bol z rodu po obidvoch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju, a vynikal aj svojím telesným zjavom. Preto i súperi, milujúci ho z detstva, s úctou o ňom hovorili, až i cisár, spoznajúc jeho bystrosť, dal mu spravovať slovanské kniežatstvo.

V mladosti nadobudol právnické vzdelanie a stal sa správcom provincie obývanej Slovanmi na severovýchode Byzantskej ríše, pri rieke Strume. Okolo roku 856 sa svojho svetského postavenia vzdal a vstúpil do rehole. Ako to zaznamenal jeho priamy žiak Konštantín Preslavský v Službe Metodovi, pred vstupom do kláštora zriekol sa rodiny, ženy i detí. Neskôr pod vedením svojho brata, biskupa Konštantína Filozofa sa zúčastnil na misii u Chazarov. Po návrate Metodovi ponúkli post arcibiskupa, ale on odmietol, a tak ho ustanovili opátom kláštora Polychron na hore Olymp blízko Konštantínopolu.

Citácia ŽM
Prežijúc v tom kniežatstve mnohé roky a vidiac mnohé búrlivé rozbroje v tomto živote, zamenil z vlastného popudu pozemské temnoty za nebeské myšlienky. Lebo nechcel znepokojovať šľachetnú dušu vecami netrvajúcimi naveky. A len čo sa naskytol vhodný čas, zriekol sa kniežatstva a odišiel na Olymp, kde žijú svätí otcovia. Dal sa ostrihať a obliekol sa do čierneho rúcha. A v pokore sa podroboval, úplne zachovával celú mníšsku regulu a venoval sa knihám.

Spolu so svojím bratom Filozofom v rokoch 864 – 867 sa zúčastnil apoštolskej misie u Slovákov, v tom čase nazývaných moravskí Sloveni, ktorých sídla boli na strednom Dunaji. Po ukončení tejto významnej misie bol Metod v Ríme vysvätený za biskupa a po smrti Konštantína Cyrila roku 869 ho pápež Hadrián II. menoval pápežským legátom k národom (ad gentes). Metod bol tak zmocnený, aby v pápežovom mene jednal ako jeho osobný reprezentant s rozsiahlymi právomocami1 pre krajiny Slovenov, kde vládli kniežatá Rastislav, Koceľ a Svätopluk. Slovenská zem v tom čase zaberala celý Karpatský oblúk, dnes územie Slovenska, Moravy, Maďarska a časť Rumunska.

Citácia ŽM
Tu Koceľ vyslal k Apoštolskému poslov, prosiac ho, aby mu prepustil nášho blahoslaveného učiteľa Metoda. I riekol Apoštolský: „Nielen tebe jedinému, ale všetkým tým slovenským krajinám ho posielam ako učiteľa od Boha i od svätého apoštola Petra, prvého nástupcu i kľúčiara Nebeského kráľovstva.“ A Koceľ ho prijal s veľkou úctou, no potom ho opäť poslal k Apoštolskému. A s ním i dvadsať mužov, ctihodných synov, aby mu ho vysvätil za biskupa v Panónii na prestol svätého Andronika2, apoštola zo sedemdesiatich. To sa i stalo.

V roku 870 na žiadosť slovenského vládcu Panónie, Koceľa bol Metod apoštolskou stolicou vysvätený za arcibiskupa a ustanovený na titulárny „prestol sv. Andronika“ v Sirmiu, dnes Sriemska Mitrovica v Srbsku. Bol to významný titul, pretože Andronik bol jeden zo sedemdesiatich Kristových učeníkov, osobitne spomínaný aj apoštolom Pavlom v liste Rimanom. Keďže Sirmium bolo v 9. storočí zaniknuté biskupstvo, spustošené po nájazdoch Avarov, išlo iba o titulárne sídlo. Jeho skutočným biskupským sídlom bolo spočiatku Koceľovo mesto Blatnohrad v Panónii (dnes Zalavár pri Balatone).

Ako arcibiskup zo Sirmia a pápežský legát ad gentes mal už od roku 869 plnú jurisdikciu nad územím Panónie, ktoré mu bolo pápežom zverené. Neskôr sa na žiadosť Svätopluka stal moravským arcibiskupom – metropolitom (880), ktorému podliehali viacerí sufragáni. Cirkevná organizácia si na našom území zachovávala svoju pôvodnú štruktúru biskupstiev od čias Rimanov3 až do 10. storočia. V Kristiánovej legende z 10. stor. sa hovorí, že sv. Metod bol arcibiskupom: „majúc pod sebou 7 biskupov“. O tom svedčí list pasovského biskupa Pilgrima pápežovi Benediktovi VI. z roku 974: „…lebo aj kedysi za dôb Rimanov a Gepidov mala tá istá východná Panónia a Moesia sedem vlastných biskupov, podliehajúcich mojej svätej loršskej cirkvi, ktorú ja nehodný spravujem; z nich dokonca štyria, ako sa v terajšej dobe zistilo, ostali na Morave aj vtedy, keď Maďari napadli bavorskú krajinu.“. Hoci ide o falzum vzhľadom na právomoci, nemohlo to byť falzum vzhľadom na geopolitické členenie biskupstiev.

Biskupským sídlom moravského arcibiskupa Metoda sa stal Devín – Bratislava. Z Fuldských análov vieme, že civitate Dowina, čiže mesto Devín bolo sídelné mesto kráľa Rastislava. Devín v spojení s Bratislavou predstavoval jedinečný fortifikačný uzol, aký poskytuje Bratislavská brána.4 Preto si túto lokalitu vybrali aj Rimania za centrum rímskej provincie Horná Panónia, aby tu vybudovali kamenné mesto Carnuntum. Jeho excentrická poloha na najsevernejšej hranici ríše – Limes Romanus5 bola vynútená práve unikátnou geopolitickou polohou s významnou obchodnou križovatkou Jantárovej a Hodvábnej cesty. Devín v pozícii hlavného sídla potvrdzuje i nemecký historik prof. Immo Eberl z Univerzity v Tübingene, podľa ktorého Devín pre Rastislava mal taký istý význam, ako Aachen pre Karola Veľkého.6

Citácia ŽM
Potom však starý nepriateľ, závistlivec dobra a protivník pravdy, popudil proti nemu srdce nepriateľa7 moravského kráľa a všetkých biskupov8, (ktorí vraveli): „V našej oblasti učíš!“9 On však odpovedal: „Vskutku, keby som vedel, že je vaša, vyhýbal by som sa jej, lenže ona je svätého Petra10. A podľa pravdy, vy pre nevraživosť a lakomstvo prestupujete cez staré hranice v protiklade s kánonmi…11 Keď sa mnohé reči povraveli a keď mu nemohli protirečiť, povedal kráľ (Svätopluk) posmešne: Nermúťte môjho Metoda, lebo sa už spotil ako pri peci.“ On odvetil: „Hej, vladyka, raz stretli ľudia spoteného filozofa a spýtali sa ho – Čo sa potíš? – On vraví – z hrubými ľuďmi som sa prel.“ Pre toto slovo sa pohádali a rozišli sa. Jeho však poslali do Švábska12 a držali ho tam poltreťa roka.

Franskí biskupi, ktorí mali pôvodne duchovnú správu v tejto oblasti, sa nechceli podriadiť rozhodnutiu pápeža a snažili sa arcibiskupa Metoda odstrániť. Dva a pol roka ho väznili vo Švábsku, v meste Ellwangene a na ostrove Reichenau v Bodamskom jazere. Tu podstúpil aj fyzické ponižovanie a trýznenie. Bol oslobodený až na rázny zásah pápeža Jána VIII., a to za osobnej intervencie kniežaťa Koceľa. Metod sa svojho arcibiskupského úradu na Morave ujal v roku 873, keď mu Svätopluk, nástupca po vladárovi Rastislavovi, oficiálne zveril do správy všetky kostoly svojej ríše. No pre mnohé intrigy nitrianskeho biskupa Vichinga musel túto svoju pozíciu neustále obhajovať pred Apoštolským stolcom.

Citácia ŽM
Stalo sa vtedy, že Moravania13 vyhnali všetkých nemeckých kňazov, ktorí žili u nich, lebo spoznali, že im neprajú, ale robia proti nim nástrahy. A k Apoštolskému poslali túto prosbu: »Pretože aj prv naši otcovia prijali krst od svätého Petra14, daj nám preto Metoda za arcibiskupa a učiteľa.« Apoštolský ho hneď poslal. Keď ho prijal knieža Svätopluk i so všetkými Moravanmi, zveril mu všetky kostoly i duchovných vo všetkých mestách.

Nielen Konštantínovi Cyrilovi ale aj Metodovi vďačíme za prvý preklad Biblie do živého jazyka Slovákov už v 9. storočí. V posledných rokoch svojho života sa arcibiskup Metod venoval predovšetkým slovenskému prekladu Starého zákona a tvorbe cirkevných i občianskych zákonov, nazývaných Nomokánon a Zákon súdny pre ľud.

Citácia ŽM o preklade
Potom odlúčiac sa od všetkého zhonu, svoje starosti zveril Bohu. Najprv však vybral zo svojich učeníkov troch kňazov, dobrých skoropiscov a v krátkom čase — začnúc mesiacom marcom až do dvadsiateho šiesteho októbra, čiže za osem mesiacov — úplne preložil z gréckeho jazyka do slovenského všetky knihy Písma okrem kníh Machabejcov. A keď skončil, vzdal Bohu dôstojnú vďaku a chválu, ktorý mu dal takú milosť a prispel na pomoc. A odslúžiac so svojím duchovenstvom svätú obetu, oslávil pamiatku svätého Demetra. Lebo predtým s Filozofom preložil len Žaltár a Evanjelium s Apoštolom15 i s vybranými cirkevnými hodinkami. Teraz však preložil aj Nomokánon, to jest Pravidlo zákona, ako aj knihy Otcov.

Svojim právnickým dielom, postaveným na kresťanskej morálke, sv. Metod začlenil slovenský národ už pred vyše 1000 rokmi do rodiny civilizovaných, vyspelých národov vtedajšej Európy, ktoré budovali spoločnosť založenú na práve a spravodlivom zákonodarstve.

Arcibiskup Metod mal veľké zásluhy aj na mocenskom rozmachu Svätoplukovej ríše. Nielen ako organizátor slovenskej Cirkvi a tvorca prvého slovenského práva, ale tiež svojou diplomatickou činnosťou na medzinárodnom poli upevňoval slovenskú štátnu svojbytnosť.

V Ríme Metod dosiahol, že pápež Ján VIII. prijal pod svoju osobitnú ochranu kráľa Svätopluka s celým jeho slovenským národom, vyznačiac ho mimoriadnym titulom filius unicus – „jediný syn“. Týmto titulom pápeži vyznačovali iba rímskych cisárov, prípadne vlastných kandidátov na cisársku korunu. Tým pápež predznačil Svätopluka za kandidáta na cisársky prestol Západnej Rímskej ríše.

Aby sme lepšie pochopili osobné kvality prvého arcibiskupa Slovákov sv. Metoda, vďaka ktorého diplomatickým schopnostiam dosiahli Slováci na medzinárodnom poli taký úspech, stačí uviesť ako príklad obdobné udalosti u iných Slovanských národov. O krste českých kniežat existujú sporadické zmienky vo franských análoch z 9. storočia. No zriadenie vlastného biskupstva v Prahe sa udialo až o celé jedno storočie neskôr, v roku 973. Prví pápežskí legáti boli vyslaní do Čiech až o ďalších sto rokov neskôr. Na rozdiel od Slovákov, samostatné arcibiskupstvo dosiahli Česi až v polovici 14. storočia v roku 1344, čo bolo takmer 500 rokov neskôr ako Slováci (880). Podobne by sme mohli poukázať i na Poliakov a Kyjevskú Rus, ktorí dosiahli svoje prvé biskupstvá, a tým aj medzinárodné uznanie svojej štátnosti, až v 11. storočí.

Metod pred svojou smrťou ustanovil za svojho nástupcu na prestol arcibiskupa svojho žiaka Gorazda, ktorého nesmierne otcovsky miloval, zanechajúc nám aj veľmi neobvyklý a osobitný odkaz. Sv. Metod o Gorazdovi povedal: „Tento je muž vašej zeme … to nech bude vaša láska, ako aj moja!“

Citácia ŽM
A tak keď odvrátil všetky obvinenia zo všetkých strán, a zavrel ústa veľavravných, beh dokončil, vieru zachoval, očakávajúc veniec spravodlivosti. A keďže sa takto zaľúbil Bohu, aj Boh ho miloval. I začal sa približovať čas prijať pokoj od strastí a mzdu za mnohé námahy. I opýtali sa ho: »Koho pokladáš, otče a učiteľ ctihodný, za súceho medzi svojimi učeníkmi,16 aby ti bol nástupcom v tvojom učení?« I ukázal na jedného zo svojich známych učeníkov, nazývaného Gorazd, hovoriac: »Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako i moja.«

Ako udávajú pramene, prvý arcibiskup slovenskej cirkvi svätý Metod zomrel 6. apríla roku 885.

Bol pochovaný v stene katedrálneho chrámu Sv. Bohorodičky. Podľa ústnej tradície ešte začiatkom 20. storočia bolo známe, že na mieste dnešného kostola v Devíne stál v 9. storočí biskupský chrám. Tu pri farskom kostole, ktorého pôvodné patrocínium až do 18. stor. bolo Nanebovzatie Panny Márie, sa našiel aj biskupský náhrobný kameň s byzantským misijným krížom a dvoma kalichmi. To nás oprávňuje predpokladať, že hrob nášho prvého arcibiskupa, sv. Metoda, sa nachádza v dnešnom Devíne pri Bratislave. Ale tiež pre svoju výnimočnú geopolitickú polohu, kde sa pri brode Dunaja križovali dve najväčšie obchodné cesty – Jantárová a Hodvábna. Bratislava a Devín vždy boli a stále ostávajú centrom slovenského národa i dnes.

Citácia ŽM
A keď sa v Kvetnú nedeľu zhromaždil všetok ľud, hoci veľmi zoslabnutý, vošiel do chrámu, požehnal cisára i knieža,17 duchovenstvo i všetok ľud. A riekol: »Strežte ma, deti, do tretieho dňa!« Ako sa i stalo. Keď svital tretí deň, povedal naposledy: »Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha«. A na rukách kňazov dokonal šiesteho dňa mesiaca apríla, v tretej indikcii, roku 6393 od stvorenia sveta. (6. apríla 885) A len čo ho jeho učeníci opatrili a vzdali mu dôstojné pocty, vykonali cirkevnú službu po latinsky, grécky a po slovensky a uložili ho v
katedrálnom chráme.18

I priradil sa k svojim otcom i patriarchom i prorokom i apoštolom, učiteľom a mučeníkom. Ľudia však, nesčíselný národ, čo sa zhromaždil, odprevádzali ho so sviecami, oplakávajúc dobrého učiteľa a pastiera: muži i ženy, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i nevoľní, vdovy i siroty, cudzinci i tuzemci, neduživí i zdraví; všetci, lebo všetkým sa stal všetko, aby získal všetkých.

Ty (Metod) však z výsosti, svätá a ctihodná hlava, hľaď na nás, túžiacich za tebou, svojimi modlitbami, vysloboď svojich učeníkov z každého nebezpečenstva a rozširuj (pravé) učenie, bludárstvo však prenasleduj, aby sme, žijúc tu dôstojne podľa svojho poslania, stáli potom s tebou, tvoje stádo, po pravej strane Krista, nášho Boha, a prijali od neho večný život. Lebo jeho je sláva i česť na veky vekov.
Amen.

Elena Šubjaková
Lektorka Hlaholskej akadémie DMS BA,
Hlaholika.sk – Len ďalšia WordPress stránka

1 Tomko, Jozef: Význam svätého Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách. SÚSCM, Rím 1984, s. 14-17
2 Pápež vyhovel Koceľovej prosbe a ustanovil Metoda na prestol svätého Andronika (Hadriána) a tak obnovil Avarmi znicenú (r.582) provinciu v Sirmiu (Srieme),
ktorú podla cirkevnej tradície založil sv. Andronikus – jeden zo sedemdesiatich Kristových učeníkov (Lk 10, 1) spomínaný aj v liste Rimanom (Rim 16,7)
3 Už rímsky historik Paulus Orosius zaznamenáva, že na rímskom koncile v rokoch 251-253 sa zúčastnili aj niekoľkí biskupi z Panónie a to z Vindobony
(Vieden) a Brigetia (pri Komárne), ba dokonca dvaja aj spoza hraníc Limes Romanus, čiže priamo z územia dnešného Slovenska.
4 Tamže, s. 82
5 Na hranici svojho impéria vybudovali Rimania dômyselnú obrannú líniu pohraničných opevnení: Limes Romanus
6 In: Filmový dokument SOLÚNSKA MISIA. Scenár B. Tokárová, réžia K. Bezák. Slovenská televízia r. 2014, 1. diel, 42.50 min.
7 Nepriateľom moravského kráľa bol východofranský kráľ Ľudovít Nemec.
8 Išlo o franských biskupov
9 T. j. Panónia aj s Moravou, ktoré po zániku sriemskeho arcibiskupstva spadali pod právomoc Salzburgu a Pasova.
10 Tento výrok znamená, že sriemske arcibiskupstvo (Panónia) a arcibiskupské sídlo sv. Metoda na Morave patrili oddávna priamo pod právomoc pápeža a nie pod franské biskupstvá.
11 Tento text vypovedá o tom, že biskupstvo Moravanov malo už v tom čase za sebou starú históriu samostatnej arcidiecézy, ktorú môže ustanoviť len biskup sediaci na Petrovom stolci – pápež. Ešte jasnejšie je táto myšlienka vyjadrená ústami samých moravských Slovenov: „A k Apoštolskému poslali (Moravania ) túto prosbu: „Pretože aj prv naši otcovia prijali krst od svätého Petra, daj nám Metoda za arcibiskupa a ucitela.“
12 Deportovali ho do Bavorska. Bol väznený vo viacerých kláštoroch. Najpravdepodobnejšie v kláštore sv. Pirmina v Reichenau pri Bodamskom jazere, kde sa zachoval z tej doby zápis jeho mena “Methodius“ a v kláštore v Ellwangene.
13 Moravskí Sloveni, čiže dnešní Slováci a Moraváci. Ešte v 18. stor. píše Matej Bel: „Slováci, známejší pod menom Moravania“
14 V 10. stor. uvádza český kronikár Kristián, že Moravania prijali krst už v 5. storočí
15 Apoštol značí: Skutky apoštolov a Listy apoštolov
16 Podľa gréckej legendy o Klimentovi k popredným Metodovým učeníkom patrili: Gorazd, Kliment Slovenský, Naum, Angelár, Vavrinec a Sáva
17 T. j. byzantského cisára Bazileja a kráľa Svätopluka
18 Metodov hrob sa doteraz nepodarilo odkryť. Podľa ústnej tradície stál katedrálny chrám v Devíne (Bratislava), kde sa našiel aj biskupský náhrobný kameň
alianciazanedelu.sk/archiv/16313