Prosím si dar hlbokej úcty k Eucharistii, k svätej omši a horúcu túžbu Krista často a úprimne prijímať v Eucharistii, Video

Pán Ježiš ako ozajstný otec po celý život za nás pracoval a staral sa o nás. V noci pred smrťou robí testament, a nás, ktorí sme príčinou jeho smrti – robí svojimi dedičmi. Ľudia by sa chceli zbaviť spravodlivého sudcu, on však nájde spôsob ako ostať stále s nami až do skončenia sveta. Vie, že musí zomrieť, ale nenechá nás sirotami, postará sa o to, aby mohol byť v našom srdci stále živý a preniknúť – ako pokrm a nápoj – našu bytosť:

„Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,19–20)

Všemohúca večná láska si stavia pomník a tento pomník nemôže byť iné, než ona sama

Verím, Pane, lebo ty si večná pravda. Verím, že chlieb a víno sa na tvoje božské slová stali tvojím Telom a Krvou. Verím, že z chleba a vína ostalo iba to, čo zmyslami vnímam, teda farba, chuť, vôňa atď., ale podstata chleba a vína zmizla do poslednej omrvinky, do poslednej kvapky, aby sa stala tvojím Telom a Krvou. ...a tak pod spôsobmi chleba a vína opravdivo, skutočne a podstatne Ty si prítomný.

Áno, bol si prítomný pri Poslednej večeri pod spôsobom chleba a vína práve tak skutočne, ako so svojimi apoštolmi za stolom. Zázračným spôsobom držal si seba samého v rukách.

Verím, Pane, že to, čo si Ty mohol, môže urobiť každý platne vysvätený kňaz, lebo kňazským svätením bol na to splnomocnený tvojimi slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“ ...a preto si prítomný v každej konsekrovanej Hostii všade na zemi, až do konca sveta.

Vynasnažím sa posilniť v sebe túto vieru a prosím Ducha Svätého, aby mi bol svojimi darmi nápomocný. Živá viera ma urobí nekonečne bohatým a blaženým.

Či je moja viera v Eucharistiu dosť živá a praktická? Či sa prejavuje skutkami, častou návštevou sv. omše, prijímaním Sviatosti oltárnej?

Ktorýsi protestantský básnik (Johann Kaspar Lavater?) napísal: „Keby som uveril, že Kristus je vo Sviatosti oltárnej prítomný, ostal by som pred ním stále na kolenách.“

Úloha Sviatosti oltárnej je sprítomniť tragédiu Kalvárie a sprostredkovať jej účinky a milosti. Deje sa tak pri svätej omši. Dvojnásobná konsekrácia Telo a Krv Pána akosi oddeľuje a tak mystickým spôsobom obnovuje smrť Pána Ježiša. Toto mystické umieranie je nekonečnou cenou, obetou pred Otcom, obetou prosby, modlitby a vďaky v mene obetujúcich i v mene celého ľudstva.

Ako čarovne pôsobí táto obeta na Otca, prezrádza jeho Prorok už pol tisícročia pred jeho založením, keď hovorí: „a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi.“ (Mal 1,11)

...a to, čo Nebeského Otca pri obetovaní sv. omše uchvacuje, je predovšetkým duch, s akým sa mu Ježiš obetuje. Obetuje sa v sv. omši práve tak veľkolepo, ako to sám na kríži urobil.

I ja sa mám zúčastniť na sv. omši v takom duchu, a v takom duchu mám z nej čerpať. Tak sa mi stane sv. omša nielen pokladnicou milosti, ale i školou svätosti.

Svätá omša mi umožňuje sv. prijímanie

I to ma zbližuje s Kristovým utrpením, lebo veď podľa sv. Pavla: „A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“ (1Kor 11,26). Vtedy mi Pán poznačí dušu svojimi stigmami, aby mi stále pripomínali, čo za mňa vytrpel. Pousilujem sa naozaj prežívať jeho utrpenie ponížene a oddane.

Mám sa starať o to, aby Ježišova prítomnosť bola u mňa trvalá, aby nielen prišiel, ale tiež našiel u mňa trvalý príbytok (Jn 14,24). Toho ducha udrží vo mne častá návšteva sv. omše a prijímanie Eucharistie.

Zdroj: youtubový kanál autora

Judáš prijal skyvu a hneď odišiel. Bola už noc (Jn 13,30)

Odišiel. Telom od Poslednej večere Pánovej a duchom z radov apoštolov, zanechajúc tak svoje povolanie. Či príčinou straty povolania nie je často práve nehodné, alebo ľahostajné sv. prijímanie a odchod bez poďakovania?

Bola už noc. Noc v prírode a noci v duši Judášovej. Premárnil Božie milosti. Pán si vzdychol. Judášova prítomnosť ako jedovatá bylina otravovala slávnosť.

Srdce Ježišovo preteká láskou

Deti moje, ešte krátky čas som s vami (Jn 13,33). V tomto rozjímaní si rozvedieme iba dve myšlienky nádhernej Ježišovej rozlúčkovej reči, vzťahujúce sa na Eucharistiu, ktoré nás môžu od nehodného sv. prijímania, od Judášovho odchodu zachrániť.

Ostávajte teda vo mne (Jn 15,4)

Inými slovami chráňme si stav milosti, a keď sme túto milosť stratili, vyspovedajme sa. Na to asi myslel apoštol, keď napísal: „Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1Kor 11,28–29)

Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás. (Jn 13,34). Milujte sa tak, ako som vás ja miloval, teda čisto a nezištne. Nie je menej nehodných sv. prijímaní a „odchodov“ pre hriešnu nelásku, ako pre hriešnu lásku. Obidvom prívalom zabránime, keď tak milujeme, ako Božské Srdce. Často sa máme pýtať: Aké je, Pane, tvoje Srdce a aké je moje?

Rozprávam sa s Pánom a prosím: „Bože, ktorý si nám v prepodivnej Sviatosti pamiatku umučenia svojho zanechal, dožič nám, tak ctiť tajomstvá Tela a Krvi Tvojej, aby sme úžitok vykúpenia stále v sebe cítili. Amen.“

Článok vyšiel pôvodne na stránke Aliancia za nedeľu, a na stránke Christianitas.sk je zverejnený so súhlasom autora.