Pán Ježiš ako ozajstný otec po celý život za nás pracoval a staral sa o nás. V noci pred smrťou robí testament, a nás, ktorí sme príčinou jeho smrti – robí svojimi dedičmi. Ľudia by sa chceli zbaviť spravodlivého sudcu, on však nájde spôsob ako ostať stále s nami až do skončenia sveta. Vie, že musí zomrieť, ale nenechá nás sirotami, postará sa o to, aby mohol byť v našom srdci stále živý a preniknúť – ako pokrm a nápoj – našu bytosť:
„Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,19–20)
Všemohúca večná láska si stavia pomník a tento pomník nemôže byť iné, než ona sama
Verím, Pane, lebo ty si večná pravda. Verím, že chlieb a víno sa na tvoje božské slová stali tvojím Telom a Krvou. Verím, že z chleba a vína ostalo iba to, čo zmyslami vnímam, teda farba, chuť, vôňa atď., ale podstata …Viac