v Lisabone – s LGBT omšou priamo v kostole. Tú zorganizovalo v rámci SDM LGBT hnutie Centrum Arco Iris, združujúce homo-katolíkov. Kňaz ozdobený dúhovou štólou slúžil v Kostole Navštívenia Panny Márie inkluzívnu „omšu“, avšak nie k radosti všetkých. Malá skupina mladých katolíkov pred bránou kostola kľačala a modlila sa ruženec na odprosenie za rúhavé obrady a v nádeji, že Boh odvráti od Cirkvi LGBT inváziu.
Aké bolo ich prekvapenie, keď napriek tomu, že sa modlili vonku a nerušili inkluzívne „obrady“, ich odrazu obkľúčila polícia a obvinila ich z „narušovania priebehu bohoslužieb“!!! Podľa svedectva policajtov, niekto nahlásil na polícii, že „veriaci pred kostolom sa príliš hlasno modlia“. Polícia následne skupinu rozohnala a celý priestor inkluzívne vyčistila od tmárskej nákazy.
Hľa, nie je mládež ako mládež. Niektorej sa treba inkluzívne podkladať, na inú treba zavolať políciu.
No a do tretice trochu toho LGBT od samotného biskupa. Nemecký biskup Franz-Jozef Overbeck, o ktorého inkluzívnosti zaiste nikto nepochybuje, sa s nejakou pastoračnou opatrnosťou nezaťažoval a rovno sa nechal na SDM odfotografovať v kostole s LGBTQI+ vlajkou. Viac na: LGBT na Svetových dňoch mládeže: LGBT omša v kostole, jezuita James Martin prednášal mladým, nemecký biskup s dúhovou zástavou -

Farebné zástavy v dúhových farbách. V Lisabone sa objavili a podsúvali pred kamery, no veriaci z Latinskej Ameriky ich odmietali a odmietali o nich vôbec diskutovať....skupina najmä brazílskych mladých konzervatívnych katolíkov vystúpila s názormi, ktoré zaskočili tolerantných ekumenicko-modernisticko-ekologicko-tolerantných pseudokatolíkov. Ukázalo sa opäť jasne, že Ducha Svätého nemožno umlčať a skupina mladých brazílskych katolíkov sa nebála otvorene povedať svoj názor.
A aký je odkaz týchto mladých ľudí?
Spoveď – ÁNO. Reformovaná ekumenicko-ekologicko-modernistická cirkev – NIE.
Eucharistická adorácia – ÁNO. Pachamama a iné zvrátené idoly – NIE.
Kristus v centre pozornosti – ÁNO. Ekologické témy v centre pozornosti – NIE.
Mladí, ktorí prišli do Lisabonu ukázali, že sú rôzni. Prišli zo všetkých kútov sveta, najviac z Afriky a Latinskej Ameriky. Z Európy ich bolo menej a práve európski mladí boli viac ochotní pozitívne prijať modernisticko-ekologicko-transgenderové témy.

Počet tých, ktorí sa zúčastnili Krížovej cesty sa blížil takmer k stotisícom, bol mnohokrát väčší ako účasť na ekologických či LGBTQ prednáškach. Strávili noc v modlitbe. Mladí doslova okupovali preplnené lisabonské kostoly, aby sa mohli zúčastniť slávenia svätej omše. Téma katechézy „Klíma a životné prostredie“, od ktorej si modernisti veľa sľubovali, mala nižšiu návštevnosť ako očakávali, mnohí mladí po úvodnej prednáške už na ďalšie „politické školenie“ neprišli.