Svedectvo z Očistca: kňaz trpí v Očistci za to, že za života nebol v Medjugorí na zjavení Panny Márie
„Ignorovať zjavenia Panny Márie v Medžugorí je pre kresťanovneodpustiteľné,“ povedal známy rímsky exorcista páter Gabriele Amorth v interview pre talianske Rádio Mária, ...
Prečo o.Gabriel povedal, že je to "neodpustiteľné"
V Biblii sa píše, že hriech sa tomu neodpustí, kto sám nechce, aby sa mu odpustilo a to je ináč povedané: neoľutovaný hriech - hriech, ktorý človek neľutuje za života a preto po smrti musí byť potrestaný za svoj hriech. Potom už je len otázne, či trest sa odpyká v Očistci alebo v Pekle.
Keď o.Gabriel hovoril o treste za to, že človek ignoruje zjavenia Panny Márie v Medjugorí, tak tým myslel minimálne všedný hriech, za ktorý bude človek potrestaný v Očistci.
Tak ako Panna Mária vyzývala ľudí, aby prichádzali na zjavenia vo Fatyme, Litmanová, Lurdy, ... tak žiada, aby prichádzali ľudia aj do Medjugorja. Kto odmieta, ignoruje pozvanie Panny Márie, tým pádom odmieta aj pozvanie Boha, pretože Boh posiela Pannu Máriu za Seba a prihovára sa ľuďom cez Ňu. Je to podobné ako keď Boh Otec poslal Syna Ježiša a ľudia odmietali Syna a pritom si nahovárali, že počúvajú viac Otca.
Svedectvo kňaza z Očistca dokazuje, že o.Gabriel mal pravdu, keď hovoril o hriechu a treste za ignoraciu zjavení Panny Márie v Medjugorí. Porovnaj svedectvo kňaza, ktorý sa zjavil z Očistca omilostenej duši: Valentíne Papagnanovej:
"Ráno ma anjel zobral do Očistca. Tam sme stretli veľa duší. Náš Pán mi dovolil hovoriť so skupinou duší o víziách a posolstvách, ktoré dostávam z Neba.
Povedala som dušiam: „Hovorila som ľuďom veľa o posolstvách a o tom, čo od nás náš Pán Ježiš žiada, ale nie každý ich prijíma a verí im.
Teraz väčšina duší, ktoré stretávam, ľutuje, že nepočúvali posolstvá".
Povedali: „Keby sme ťa len počúvali, neboli by sme tu. Boli by sme na lepšom mieste. Je to vždy pýcha, ktorá drží ľudí ďaleko od Pravdy.“
Potom sme opustili túto skupinu a prišli sme na otvorené priestranstvo. Zrazu k nám pristúpil veľmi vysoký pán.
Oslovil ma menom. Povedal: „Valentína, počkaj! Počkaj, chcem s tebou hovoriť. Som kňaz."
„Verím, že si zo Slovinska. Pôvodne pochádzam z Poľska,“ povedal.
Valentína: -„Ach! To je dobré. Sme z rovnakého kraja."
S veľkou radosťou povedal: "Nikdy som nenavštívil vašu krajinu, Slovinsko, ale bol som v Chorvátsku."
Povedala som: „Ach, to je dobré, sme susedia. Sme veľmi blízko."
"Ja viem," odpovedal.
Okamžite som sa ho spýtala: „Keď si bol v Chorvátsku, navštívil si Medžugorie?"
Bol trochu smutný a povedal: "Bohužiaľ nie."
„Neverili by ste, ale miesto, ktoré som navštívil v Chorvátsku, bolo hneď za rohom od Medžugoria. Mohol som tam ísť, ale nešiel som. Teraz to ľutujem. Počul som od ľudí, ktorí mi hovorili, aby som tomu neveril, ale teraz, keď som tu (v Očistci),viem, že je to všetko autentické a pravdivé a musím za to čiastočne trpieť.“
Pekne som mu povedala: „Otec, keby si nikoho nepočúval a išiel by si tam, náš Pán a Presvätá Matka by sa ťa dotkli a bol by si z toho iný človek."
So smútkom povedal: „Ja to viem. Prosím, modlite sa za mňa."
Stretnutie s týmto kňazom bolo také skutočné, akoby žil tu na zemi. Mal veľmi jemnú povahu a hovoril perfektne anglicky. Bol to veľmi pekný kňaz, oblečený v obyčajnom tope a nohaviciach – počas utrpenia ho vyzliekli z kňazského rúcha.
Komentár: Kňazi a biskupi, aj keď sa rozhodnete neísť do Medžugoria, nehovorte proti tomu. Inak budete musieť trpieť v Očistci za to, že neveríte a hovoríte iným, aby neverili posolstvám Panny Márie, Kráľovnej pokoja.
Pápež svätý Ján Pavol II povedal: keby som nebol pápež, dávno by som bol v Medžugorí. Mirjana o svojom stretnutí so Svätým Otcom: „Som jediná vizionárka, ktorá mala to šťastie a bola tak poctená, že sa stretla s pápežom Jánom Pavlom II. Bola som vo Vatikáne , v Bazilike sv. Petra. Svätý otec prechádzal okolo a žehnal nás. Keď pristúpil ku mne , požehnal ma a pokračoval v ceste. Jeden taliansky …Viac
Pápež svätý Ján Pavol II povedal: keby som nebol pápež, dávno by som bol v Medžugorí. Mirjana o svojom stretnutí so Svätým Otcom: „Som jediná vizionárka, ktorá mala to šťastie a bola tak poctená, že sa stretla s pápežom Jánom Pavlom II. Bola som vo Vatikáne , v Bazilike sv. Petra. Svätý otec prechádzal okolo a žehnal nás. Keď pristúpil ku mne , požehnal ma a pokračoval v ceste. Jeden taliansky kňaz mu povedal: „Svätý otec, to je Mirjana z Medžugoria“. Pápež sa vrátil a požehnal ma opäť a presunul sa ďalej. Myslel si že potrebujem dvojnásobné požehnanie. Potom, neskôr som obdržala pozvanie do Castel Gandolfo na stretnutie s pápežom. Nemohla som spať celú noc, pretože som ho neskutočne milovala, mala pred ním ohromný rešpekt a tiež cítila jeho nesmiernu lásku k Panne Márii.
Tak ďalší deň keď sme sa stretli osamote, len som plakala. Nebola som schopná povedať ani jedno slovo. Všimol si, že som rozrušená. Myslím, že sa mi snažil prihovárať po poľsky, pretože si myslel že ako slovanský jazyk mi to bude bližšie, ale ja som nerozumela jediné slovíčko. Konečne som sa pozviechala a nabrala guráž sa ho spýtať: „Čo sa mi snažíte povedať?“Potom sme sa rozprávali. Okrem iných vecí mi povedal: „Viem o Medžugorí všetko. Popros pútnikov aby sa modlili za moje úmysly. Za dobrú starostlivosťo Medžugorie , pretože Medžugorie je nádej pre celý svet. A keby som nebol pápež, dávno by som bol v Medžugorí.“
Tak nedávno na Hore zjavení som pred sebou uvidela pár pápežových topánok. Pán, ktorý ich priniesol (nepredstavil sa) mi povedal: „Bolo dlhodobou túžbou Svätého otca prísť do Medžugoria.“ Ja som povedala : „Ak v nich nepotrebujete nutne odísť, zobrala by som si vaše topánky“ A tak som prišla k tým topánkam. Takže môžu byť prítomné počas zjavenia.
Teraz mám ten pár topánok doma. Ale čo je na tom najveselejšie- muž, ktorý pre pápeža topánky vyrábal, Riman, ked sa dopočul, že mám pápežove topánky – neveril, že je to pravda.Chcel mi urobiť radosť a vyrobil mi ďalšie dva páry takých istých pápežských topánok, mám číslo 38.
Medžugorie je pokračovanie Fatimy. Panna Mária povedala: "To, čo som začala vo Fatime, dokončím v Medžugorii. Božia Matka zverila vo Fatime pastierikom tri posolstvá. V prvej časti im ukázala peklo a Lucia to neskôr opísala takto: „Videli sme more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané …Viac
Medžugorie je pokračovanie Fatimy. Panna Mária povedala: "To, čo som začala vo Fatime, dokončím v Medžugorii. Božia Matka zverila vo Fatime pastierikom tri posolstvá. V prvej časti im ukázala peklo a Lucia to neskôr opísala takto: „Videli sme more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňmi, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch.
Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti, zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Pod vplyvom tohto videnia som zúfalo vykríkla. Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. No boli priesvitní, tak ako aj rozžeravené uhlie.
Boli sme takí prestrašení, že sme dvihli oči k Panne Márii a prosili o pomoc.
Vtedy nám povedala: „Videli ste peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov.
Na ich záchranu chce Boh ustanoviť vo svete úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Ak ľudia urobia, čo vám poviem, mnohé duše sa zachránia a nastane pokoj. Ale ak ľudia neprestanú Boha urážať, ešte za pontifikátu pápeža Pia XI. príde hrozná vojna, bude prenasledovanie cirkvi, Svätého Otca, mnohí spravodliví budú trpieť. Potom prídem a požiadam o zasvätenie Ruska a o zadosťučinenie a zmierne pobožnosti v prvé soboty v mesiaci
Žijeme v dobe, kedy je dôležité čítať znamenia čias. Pozrime sa na prorocké hlasy, ktoré už niekoľko desaťročí vopred hovorili o tom, čo sa stane.
„Príde deň, keď svet poprie Boha a Cirkev bude pochybovať a váhať tak ako kedysi Peter. Bude na ňu doliehať pokušenie, aby uverila.
Pápež Pius XII. sa vyjadril o troch epochách ako o veku protestantizmu, osvietenstva a ateizmu: „Nepýtajte sa nás, prosím, kto je náš nepriateľ a aké šaty nosí. Chcel prirodzenosť bez milosti, rozum bez viery, slobodu bez autority, niekedy zas autoritu bez slobody. Je to nepriateľ, ktorý sa stáva čím ďalej, tým konkrétnejší, s bezohľadnosťou, ktorá človeka privádza do úžasu. Najprv hovorí: Kristus áno, Cirkev nie. Potom: Boh áno, Kristus nie. A napokon zo seba vyrazí výkrik do prázdna: Boh je mŕtvy! A celkom na záver dodá: Boh tu nikdy nebol!“ (s. 8)
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie nakoniec zvíťazí, o tom niet pochýb.
