Moslimovia v Nemecku si vymohli zrušenie zákazu bohoslužieb. Povolil by to súd, keby sa o to snažili kresťania?

Moslimovia v Nemecku si vymohli zrušenie zákazu bohoslužieb. Povolil by to súd, keby sa o to snažili kresťania?

Nemecký ústavný súd minulú stredu zrušil celoplošný zákaz konania bohoslužieb ako opatrenia na ochranu verejnosti pred pandémiou koronavírusu. Ustúpil tak tlaku moslimskej obce. Ustúpil by takto aj nemeckým kresťanom?

Mnohí moslimovia považujú Nemecko za svoje dobyté územie, kde skutočne žije už iba jedno náboženstvo: islam. Agentúra AFP minulý týždeň priniesla informáciu o najnovšom rozhodnutí nemeckého ústavného súdu, ktoré potvrdzuje takéto videnie situácie: po intervencii moslimského združenia v nemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko súd rozhodol, že sa ruší plošný zákaz verejných bohoslužieb.

Ten bol v polovici marca zavedený v rámci opatrení na ochranu obyvateľstva pred koronavírusom Covid-19. Vo väčšine spolkových krajín išlo o úplný zákaz akéhokoľvek zhromažďovania ľudí na verejnosti. Napriek tomu, že v Nemecku situácia s koronakrízou nie je ani zďaleka vyriešená, súd sa rozhodol po jeden a pol mesiaci toto rozhodnutie zrušiť.

S dočasným zákazom náboženských obradov za účasti verejnosti vyslovujú od samého počiatku koronakrízy väčší či menší nesúhlas predstavitelia kresťanských cirkví v mnohých európskych krajinách. Je otázka, či boli v presadzovaní svojich predstáv o fungovaní cirkevného života počas koronakrízy len menej aktívni ako moslimovia, ale faktom je, že nemecký súd vyslyšal až požiadavku moslimského združenia.

Moslimovia sa dožadovali možnosti konať piatkové modlitby počas svojho posvätného mesiaca ramadán a súd im vyhovel s tým, že verejné bohoslužby môžu dostať výnimku, za predpokladu dodržania primeraných bezpečnostných opatrení.

Čo znamená „dodržanie primeraných bezpečnostných opatrení“? Samozrejme, ide o rúška, dezinfekciu, dodržiavanie vzdialenosti, vylúčenie osobného kontaktu. Praktické dodržiavanie týchto opatrení v moslimských komunitách však nie je nijako kontrolované a je zabezpečené len dobrou vôľou účastníkov.

Súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tak, že plošný zákaz bohoslužieb bol „vážnym narušením slobody vierovyznania“, ktoré je „ťažko obhájiteľné“, a preto pripustil možnosť požiadať o výnimku, ak mešity prijmú opatrenia na zníženie rizika šírenia vírusu. Toto rozhodnutie súdu sa vzťahuje aj na kostoly, synagógy a ostatné náboženské komunity.

Dôvodom pre pozitívne vyhodnotenie žiadosti moslimov bolo „vážne narušenie slobody vierovyznania“, ktoré bolo pre súd vážnejším argumentom, než bezpečnosť obyvateľstva. Dodajme, že nielen moslimského obyvateľstva, pretože pri nezodpovednom šírení vírusu by na to doplatili aj všetci ostatní.

V Nemecku sa teda opäť môžu konať verejné náboženské obrady. Dnes už sa nedozvieme, čo by tento istý súd povedal, keby s podobnou žiadosťou prišli predstavitelia niektorej z kresťanských cirkví. Čo však vieme naisto, je fakt, že islam v západnej Európe má čoraz väčší vplyv a počet jeho stúpencov pribúda, na rozdiel od príslušníkov iných náboženstiev. Ak bude tento trend pokračovať, a niet žiadneho dôvodu myslieť si, že to tak nebude, potom štáty strednej a východnej Európy budú o niekoľko málo desaťročí susediť s krajinami islamského sveta.

Ivan Lehotský
alianciazanedelu.sk/archiv/5940