Vstúpili sme do „Týždňa týždňov“ – Svätého alebo Veľkého týždňa (Hebdomada Sancta či Hebdomada Maior), ktorý nám otvorila Palmová nedeľa. Je to najvýznamnejší týždeň nielen cirkevného roka, ale aj dejín človeka vôbec. Týždeň, v ktorom bola porazená smrť a dosiahnuté vykupiteľské dielo. O dôležitom význame týchto dní hovorí aj malý latinsko-slovenský misál, ktorý spomína, že tento týždeň už v 4. storočí v Jeruzaleme nazývali „Veľkým týždňom“, vyznačujúcim sa mimoriadne bohatými bohoslužobnými jednotkami, z ktorých nejeden prvok prešiel aj do liturgie západného kresťanstva.

„Liturgiu Veľkého týždňa priamo presakuje myšlienka umučenia a smrti Kristovej, všade vyznieva jeho ponosný hlas, ktorý už vopred možno vycítiť zo spisov starozákonných prorokov a najmä žalmov“, hovorí malý latinsko-slovenský misál. Preto dni Veľkého týždňa, v ktorom prežívame tajomstvo vykúpenia, zaradila Cirkev medzi najvyššie, takzvané privilegované dni liturgického roka. To je aj dôvod, prečo som sa ako dlhoročný miništrant a milovník starej predkoncilovej liturgie rozhodol, že tento mesiac budem písať len o liturgii týchto svätých dní. Dní, z ktorých posledné tri tvoria vrchol a sú najvyšším vystupňovaním liturgickej oslavy umučenia Pána. Štvrtok je úvodom, piatok vrcholom a sobota dozvukom veľkej tragédie umučenia a smrti Ježiša Krista.

Článok popisuje úchvatné Temné hodinky Tenebrae a vyvracia určité mýty o slávnom Allegriho Miserere, ktorých súčasťou je aj 14 ročný Mozart a jeho prepis tohto diela na základe vypočutia...