Feria Quinta in Coena Domini, teda Zelený štvrtok. Deň, kedy nám Kristus zanecháva svoj testament. Liturgia dnešného dňa obsahovala kedysi tri omše. Malý latinsko-slovenský misál ich špecifikuje nasledovne: „1. zavčasu ráno, v rámci omše, prijímali do spoločenstva veriacich verejných hriešnikov, ktorí sa vo Veľkom pôste podrobili pokániu; 2. predpoludním, v druhej omši, svätil biskup sv. oleje (Missa chrismatis); 3. tretia sv. omša, slúžená podvečer, predstavovala poslednú večeru na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Pri nej veriaci pristúpili k sv. prijímaniu.“ V súčasnosti je dovolené v jednom kostole slúžiť len jednu sv. omšu.

Zelený štvrtok sa považuje za slávnosť Pána, omša má preto slávnostný ráz, ktorý sa v tento deň prie s kajúcim rázom pôstnej doby a smútkom nad utrpením Krista. Medzi zahalenými obrazmi upútava našu pozornosť bielo oblečený oltár s výzdobou, hoci ešte nie rýdzo slávnostný, bielo zahalený kríž a biely ornát. Počas omše sa spievajú Glória a Krédo. Tieto tradície sú vlastné rímskemu rítu a značne sa líšia od tradícií iných obradov. Napríklad v ambroziánskom ríte sú použité rúcha červené, čo je v ich tradícii farba náreku, a Glória ani Krédo sa nemodlia.

Oproti bežnej slávnostnej omši však obsahuje omša Zeleného štvrtku niekoľko zmien, ktoré naznačujú konkrétny charakter dňa, v ktorý bola ustanovená Najsvätejšia Eucharistia a kňazstvo. Tieto neštandardné prvky nám pomáhajú chápať, že tento deň je začiatok veľkonočného tajomstva, ktoré bude zavŕšené v nedeľu Vzkriesenia. Viac v článku...