Svätý Bonifácio z Tarsu mučeník-sviatok 14 máj
Dramatický a strastiplný príbeh hriešnej lásky mladého otroka Bonifácia a rímskej,bohatej pani Aglaje...na pozadí najkrutejšieho prenasledovania kresťanov za čias cisára Diokleciána / r.303-304/...a cisára Galéria...r.307
Bonifác sa narodil okolo r.275 v provincii Cilícia ,mestečku Tarzus-Turecko z kresťanských rodičov.Ale miestne prenasledovanie kresťanov uväznilo rodičov malého Bonifáca,ktorých nakoniec popravili spolu s inými kresťanmi.Bonifác nemal ani 8 rokov a ostal sirotou.Pohani ho ako malého chlapca predali za otroka.Tak prežíval detstvo -sirota Bonifác,robil ťažké práce ako otrok a jeho pani si ho predávali...až ho kúpil ako mladíka jeden rímsky kupec a odpavil na lodi spolu s inými otrokmi do Ríma,aby otrokov predal za väčšiu cenu.Reťazami spútaný Bonifác prežil peklo na lodi spolu s osttanými otrokmi...Konečne ich v putach a reťaziach viedli na trh otrokov v Ríme...Bonifác medzi pohanmi v krutých pomeroch zabudol na boha kresťanov,ako boli aj jeho rodičia na ktorých mal len matnú spomienku.Na trhu kupec vyviedol otrokov na predaj v reťaziach a ponúkal Rimanom...
Bohatá rímská pani Aglaja
Ja som Ťa stiahla do hriechu,do bahna nemravností...tešila som sa,že som si Ťa získala a bol si môj majetok...preto chcem,aby si sa oslobodil spod pút zla a hriechov...aké sme spolu konali...Dávam Ti Bonifác slobodu...tu máš listinu...si odteraz slobodným...Rozhodni sa ako chceš...ak chceš odísť...dám Ti dostatok peňazí,aby si mohol žiť slobodný život...Ja Ťa budem i naďalej milovať...ale už len čistou láskou ako brata...
Bonifác súhlasil,že ho Aglaja vzala ku kňazovi Castullovi,aby aj jeho vyučil vo viere...a tak postupne milosť božia sa dotkla aj hriešneho srdca Bonifáca...a tak postupne oba chodili na služby božie v katakombách...Obaja zahoreli láskou ku Kristovi a všemožne podporovali kresťanov Ríme.
Poslala Bonifáca ,aby jej doniesol do Ríma ostatky sv. mučeníkov...Dala mu sprievod a výbavu a Bonifác sa vydal loďou do Malej Ázie...tam prebiehalo veľké a kruté prenasledovanie kresťanov.Dostal sa do rodného mesta Tarzu v Cilícii,kde prebiehali kruté prenasledovanie pod rímskym guvernérom Simliciom...Tam videl umierať stovky mučeníkov v strašných mukách a pkostavil sa smelo na ich obranu proti pohanskému Simliciovi...
«Kto je tento rúhač? Kto je ten neverec?» kričal rozzúrený Simplicius. I chytili kati Bonifáca a priviedli ho k miestodržiteľovi. «Kto si ty?» zahrmel Simplicius na neho. «Ja som kresťan. Kristus je môj Boh. Žiadne mučenie neprinúti ma, aby som zaprel meno Ježiš! Ja pohŕdam tebou i tvojou súdnou stolicou: k tomu pomáhaj mi, Bože môj!» «Ako sa voláš?» hrmel Simplicius. «Ja som kresťan», odpovedal; pokojne Bonifác; «a keď chceš vedieť moje meno, volám sa Bonifác.» «Ak nechceš, aby som dal telo tvoje mučiť, choď a obetuj bohom», rozkazoval hrozbou Simplicius. «Už som ti povedal, že som kresťan. Diablom tvojim smiešnym nebudem obetovať. Čo chceš, to rob so mnou a neodkladaj. Tu máš moje telo!» Tak hovoril Bonifác a neľakal sa tyrana.
Sprievodcovia vzali umučené telo Bonifáca a uložili do rakve,balzamovali a doviezli loďou do Ríma.Aglaja myslela,že nesú ostatky nejakého mučeníka,ale nevidela Bonifáca..nakoniec jej povedali,že tie ostatky sú jeho..je to on sám ,ktorý bol umučený...Aglaja s plačom a nárekom objímala truhlu...lúčila sa so svojím Bonifácom,ktorého tak milovala a nakoniec sám polžil svoj život za vieru.
Tarsus -mesto
Bonifác, mučeník
(sviatok je 14. mája)
Mnohé roky žila Aglaja v hriešnom pomere s Bonifácom. No osvietil Boh jej rozum a zohrial jej srdce milosťou svojou pre tie dobré skutky, ktoré často pri pohoršivom živote svojom konala. Zaraz zanechala svoj hriešny život a priviedla k tomu i Bonifáca, že i on sa navrátil na cestu cnosti. — K Bohu obrátená rozdala veľkú časť svojho majetku chudobným a začala viesť vo svojom dome život veľmi kajúcny. Tento obrat jej života spôsobil v Ríme veľký hluk, ale ona si toho ani len nevšimla. Na Východe práve rozkázal ukrutný Dioklecián kresťanov prenasledovať. Aby svoje predošlé neprávosti napravila, zaumienila si prenasledovanie k svojmu duševnému spaseniu využitkovať. I zavolala k sebe Bonifáca a riekla:«Brat môj, známe je ti, do akej priepasti hriechu sme sa spolu vrhli. Zabudli sme, že raz pred Boha predstúpime, aby sme počet vydali zo skutkov svojich. Počula som v mladosti od kresťanov, že každý, kto ctí tých, ktorí krv vyliali a život položili pre meno Ježiš, účasť bude mať na ich oslávení. Počula som, že mnohí kresťania na Východe proti pohanstvu bojujú a radšej telá svoje katom vydávajú, než by sa odriekli svojho Boha. Cestuj ta a zhľadávaj pozostatky týchto svätých bojovníkov, aby sme ich pamiatku ctiť mohli a na ich príhovor zachránení boli.»
Bonifác hneď sa vybral na cestu, aby vôľu Aglajinu vyplnil. Vzal so sebou mnoho peňazí, aby mohol telá svätých mučeníkov od pohanov kupovať a na svojej ceste núdzu biednych almužnami mierniť.
Keď sa odberal od Aglaje, riekol: «Pani, budem sa usilovať, aby som pozostatky svätých dostal a tebe ich priniesol. Keby ti ale doniesli moje telo čo mučeníkovo, či ho prijmeš?» Aglaja považovala tieto slová za žart, i pokárala ho, žeby nebol ľahkomyseľný, a riekla: «Cestuj v miernosti a v duchu pokánia. Ja som síce hriešnica, a milosti Božej nehodná, predsa však budem Boha prosiť, aby si sa skoro navrátil s ostatkami svätých. Kristus ale, Pán všetkých vecí, ktorý pre nás a pre naše vykúpenie podobu služobníka na seba vzal a krv svoju za celé ľudské pokolenie vylial, nech zošle svojho anjela, aby pred tebou kráčal a kroky tvoje láskavo riadil, aby nepamätal na hriechy naše a aby našu žiadosť vyslyšať ráčil.»
Bonifác bol tými slovami veľmi dojatý a žiaľ nad spáchanými hriechmi, ako i hrozná myšlienka, že môže byť pre ne zatratený, tak ho dojali, že zvolal: «Ó, keby som mohol milosť dosiahnuť, žeby som sa stal vyznávačom a mučeníkom a tak odpustenie hriechov dosiahol! Všemohúci, večný Bože! Otče jednorodeného Syna, prispej mi ku pomoci a riaď ma na ceste, ktorou kráčam, aby bolo meno Tvoje zvelebené na veky!»
Na celej svojej ceste modlil a postil sa Bonifác neprestajne; i jeho dvanásti sluhovia, ktorých so sebou vzal, museli sa zdržovať veselostí. Nejedol žiadneho mäsa, nepil žiadneho opojného nápoja. Tak činiac pokánie, prišiel na Východ, kde cirkev Božia práve prenasledovaná bola. Prenasledovanie započal Dioklecián cisár a pohanskí tyrania Maximián, Galérius a Maximin Daja krvavo v ňom pokračovali. V krajine Cilícii, kde Simplicius čo miestodržiteľ panoval a v meste Tarse prebýval, boli kresťania najnemilosrdnejšie stíhaní a mučení. Do tohto mesta prišiel Bonifác. Sluhov svojich zanechal v hostinci a sám išiel do domu miestodržiteľa, ktorý práve krvavý súd vydržiaval. Dvadsať kresťanov videl tu, ktorí boli mučení. Niektorí z nich viseli dolu hlavami, pod ktorými oheň horel. Iných údy videl na koloch roztrhané. Jednému telo prepilovali kati.Niektorí ležali na zemi s preklatým hrdlom alebo srdcom ostrými kolami. Druhým boli údy z kĺbov vytrhnuté. Iných ukrutne bičovali kati. Všetci mučeníci znášali bolesti svoje neohrozene a pokojne; kdežto sami diváci triasli sa hrôzou. Bonifác predral sa zástupom k sv. mučeníkom, objímal ich a zvolal:«Veľký je Boh kresťanský! Veľký je Boh svätých mučeníkov a vyznávačov! Ach, orodujte za mňa služobníci Kristovi, aby som s vami proti peklu a bludu bojovať mohol. Nepatrná je práca, ale veľký je odpočinok; malinké je trápenie, ale nevýslovná odplata. Telo, ktoré je teraz mučené, budú anjeli obsluhovať!» I pokľakol k ich nohám a ľúbal ich rany.
«Kto je tento rúhač? Kto je ten neverec?» kričal rozzúrený Simplicius. I chytili kati Bonifáca a priviedli ho k miestodržiteľovi. «Kto si ty?» zahrmel Simplicius na neho. «Ja som kresťan. Kristus je môj Boh. Žiadne mučenie neprinúti ma, aby som zaprel meno Ježiš! Ja pohŕdam tebou i tvojou súdnou stolicou: k tomu pomáhaj mi, Bože môj!» «Ako sa voláš?» hrmel Simplicius. «Ja som kresťan», odpovedal; pokojne Bonifác; «a keď chceš vedieť moje meno, volám sa Bonifác.» «Ak nechceš, aby som dal telo tvoje mučiť, choď a obetuj bohom», rozkazoval hrozbou Simplicius. «Už som ti povedal, že som kresťan. Diablom tvojim smiešnym nebudem obetovať. Čo chceš, to rob so mnou a neodkladaj. Tu máš moje telo!» Tak hovoril Bonifác a neľakal sa tyrana.
Ukrutný Simplicius rozkázal katom, aby Bonifáca kyjakmi bili. Keď sa to dialo, vyzýval mučeného, aby obetoval bohom. A keď tento ani slova neodpovedal, dal mu klince pod nechty na rukách a nohách vbíjať. A keď Bonifác na hlas sa modlil, dal mu rozpustené olovo do úst liať. Smelý vyznávač vzýval Krista o pomoc a zomierajúcich mučeníkov o príhovor a s obráteným k nebu zrakom volal: «Ďakujem ti, Ježišu Kriste, Synu Boží, a prosím Ťa o pomoc. Podporuj ma v tomto trápení a nedopusť, aby ma bezbožný sudca prevládal. Známo Ti je, že pre meno Tvoje trpím.» I obrátil sa k mučeníkom a volal: «Vás, sluhovia Kristovi, žiadam, proste za mňa, sluhu svojho.» A mučeníci jedným hlasom volali: «Pán náš Ježiš Kristus ráč zoslať svojho anjela, ktorý by ťa od tohoto bezbožného sudcu oslobodil, že by si beh svoj skôr dokonal a meno tvoje zaznačené bolo medzi prvorodencami kráľovstva Jeho.»
Sotva to vyriekli, bolo počuť medzi zástupom vzdychanie a niekoľkí pohania volali: «Veľký je Boh kresťanov! Veľký je Boh mučeníkov! Kriste, Synu Boží, opatruj nás, lebo všetci veríme v Teba! Nech zhynú pohanské modly.» I rozbúril sa zástup ľudu, prekotil oltár a začal Simplicia kameňovať. Tento ušiel, strachom celý sa trasúc.
Na druhý deň, obklopený vojskom a katmi, zasadol k súdu. Dal doviesť zo žalára Bonifáca, a napomínal ho, aby obetoval bohom. Márna bola hrozba tyranova. V zlosti rozkázal Simplicius katom, aby Bonifáca do pripraveného kotla, v ktorom sa smola varila, hodili. Sv. mučeník prežehnal kotol a ten sa roztrhol a vriaca smola popálila okolo stojacich katov.
Simplicius, keď to videl, naľakal sa: ale hneď odsúdil ho, aby bol sťatý, hovoriac: «Pretože som sa presvedčil, že je buričom proti zákonom cisárovým, odsudzujem ho na smrť.» Bonifác, ktorý túžil po smrti mučeníckej, hodil sa na kolená, prosil Boha, aby mu odpustil hriechy a obrátil jeho trýzniteľov; i riekol, obrátiac oči svoje k Východu: «Všemohúci večný Bože, zošli mi anjela a prijmi dušu moju v pokoji; chráň ma pred nástrahou pekla, popraj mi vojsť do zástupu svätých mučeníkov. Osloboď, ó Pane, ľud svoj od prenasledovania bezbožníkov, pretože Tebe a Tvojmu jednorodenému Synovi a oživujúcemu Duchu, všetka česť a sláva a moc prináleží. Amen.» Keď modlitbu túto dokončil, bol sťatý. Toto stalo sa roku 307.
Kým sa toto dialo, hľadali sluhovia pána svojho Bonifáca po meste. Spýtali sa jedného mimo idúceho kresťana, či nevidel niekde mešťana rímskeho. Tento riekol im, že práve zoťali jedného vznešeného cudzinca. A keď ho opisoval, ako vyzeral, ako bol oblečený: poznali, že je to ich pán. Išli na miesto popravy, kde im ten kresťan mŕtvolu ukázal. Hrôza ich pojala, keď uzreli zavraždeného. S plačom vrhli sa na kolená, volajúc: «Sluha Kristov, odpusť nám, pokiaľ sme zle o tebe zmýšľali!» — Potom odkúpili drahými peniazmi mŕtvolu svojho pána, dali ju namazať vonnými masťami, zavinuli do plátna a ponáhľali sa do Ríma.
Keď Aglaja zvedela, že jej nesú pozostatky mučeníka Bonifáca, ďakovala Bohu za milosť, ktorú jej sluhovi preukázal; zvolala niekoľko kňazov, išla s nimi ostatkom mučeníkovým oproti, i pochovala ich slávnostne na Latinskej ceste, 50 štádií pred Rímom. Keď na hrobe sv. mučeníka zázraky sa diali, Aglaja dala vystavať nad ním kaplnku. Veľký svoj majetok z čiastky obetovala na vystavanie chrámov, z čiastky ale rozdala chudobným. Potom utiahla sa do samoty, činila najprísnejšie pokánie, i zomrela r. 322 v chýre blahoslavenej kajúcnice. Roku 1603 našli v rímskom chráme, ktorý predtým menoval sa Bonifácov, teraz ale Alexejov, pozostatky sv. Bonifáca a sv. Alexeja. Obidvoje nachádzajú sa i dnes v dvoch mramorových hroboch pod hlavným oltárom sv. Alexeja v Ríme. Sv. Bonifác vyobrazuje sa v rúchu rímskeho mešťana, kľačiac, keď ho kat stína.
Poučenie
Svätý Bonifác bol skôr, ako nastúpiť mal úzku cestu utrpenia do nebies, veľkým hriešnikom. Medzitým, čo páchal neprávosti, nezabúdal na chudobných a hostil hladných cudzincov. Preto sa nad ním Boh zmiloval. Na ňom vyplnili sa slová Kristove: «Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.»V chorom, hriešnom srdci jeho tlela malá iskrička lásky k Bohu a k blížnym. Pán Boh roznietil túto iskričku, srdce ozdravelo a zahorelo plameňom lásky k Bohu a blížnym. Sv. Bonifác, milosťou Božou osvietený a naplnený, išiel, aby, keď nebude môcť pomáhať sv. mučeníkom, aspoň ich sväté pozostatky zachránil pred pohanením a zabudnutím: a hľa, z lásky k Bohu a pohanom, aby ich obrátil, sám stal sa mučeníkom. Takej milosti došiel u Boha! A Boh činí tak s každým hriešnikom, v ktorého srdci láska nie je celkom umorená. Ako sv. Bonifác, tak nech činí každý hriešnik. On kráčal úzkou cestou utrpenia, keď sa ho milosť Božia dotkla, a kropil ju svojou krvou, keď ho pohanský sudca od tejto úzkej cesty odviesť chcel. Aj my máme tou cestou kráčať a kropiť ju aspoň slzami kajúcnosti. Cesta táto je veľmi úzka, i brána nebeská je úzka: len málo je tých,ktorí cez ňu prejdú. Kresťan, ži tak, ako žijú oni; nenasleduj veľký zástup, keď nechceš zahynúť. Alebo či snáď milšia ti je široká cesta, ktorou kráčajú mnohí? Maj sa na pozore: za touto kratučkou radosťou nasleduje večný zármutok. Vyvoľ si teda najistejší a nie najpohodlnejší spôsob života, ako činil svätý Bonifác!
Modlitba.
Popraj nám, ó Pane, na orodovanie svätého mučeníka Bonifáca, ktorého nebeské narodenie dnes slávime, milosti, aby sme sa od hriechov odvrátili a v obrátení až do smrti zotrvali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Svätý Bonifác z Tarzu ( grécky Βονιφάτιος) bol podľa legendy popravený za to, že bol kresťanom v roku 303 v Tarze , kam odišiel z Ríma, aby svojej milenke Aglaide (tiež písaná Aglaia) priniesol relikvie mučeníkov .
Životopis
Bonifác bol jedným z Aglaidiných otrokov. Meno Aglaida sa niekedy uvádza ako Aglae. Obaja boli pohania a žili spolu v zhýralosti; niektoré legendy hovoria, že boli milenci. Obaja, unavení zo spôsobu života, objavili kresťanstvo ako zmysluplnú cestu. Aglaida sa rozhodla, že ho pošle na prácu, aby zbieral sväté relikvie. Keď po príchode do Tarzu zistil, že úrady mučia kresťanov, otvorene sa vyhlásil za kresťana. Jeho vlastné telo predstavovalo relikvie, ktoré boli prinesené späť Aglaide, ktorá sa stala kresťankou.
Na jeho pamiatku postavila kostol, ktorý je dnes kostolom Santi Bonifacio e Alessio . Svoje bohatstvo rozdala chudobným a 18 rokov žila v kláštore. Zjavne dostala božský dar vyháňať zlých duchov.
Východná pravoslávna cirkev oslavuje oboch 19. decembra ako „mučeníka Bonifáca v Tarze v Cilícii a Spravodlivú Aglaidu v Ríme“.
V 12. storočí bolo meno Bonifáca (bez Aglaidy) zaradené 14. mája do všeobecného rímskeho kalendára s najnižšou hodnosťou sviatku („jednoduché“). V roku 1955 pápež Pius XII. zredukoval slávnosť na spomienkovú slávnosť v rámci slávnostnej omše (pozri Všeobecný rímsky kalendár pápeža Pia XII .).Revízia Všeobecného rímskeho kalendára z roku 1969 neuvádza o tomto Bonifácovi, ktorý tiež nepatrí medzi deväť svätých tohto mena, ktoré Rímske martyrológium uznáva.
Kvôli dátumu svojho sviatku bol Bonifác z Tarzu jedným z troch, ktorí, keďže sa verilo, že 12. až 14. mája je častým kúzlom chladu, boli vo Švajčiarsku, Poľsku, Čechách a východnom Nemecku nazývaní ľadovými svätcami, čo je tradícia známa . aj Martinovi Lutherovi .