Dospelí ľudia, ale niekedy aj dospievajúca mládež už vie, že zločiny sa nahlasujú polícii, či už mestskej alebo štátnej, predsa však málo kto vie ako zločiny nahlásiť priamo kriminálnej polícii.
...aby sme lepšie pochopili v čom spočíva súvis medzi kriminálnou políciou a charizmou rozlišovania pri znesvätení Eucharistie, je potrebné poznať prácu aj mestskej a štátnej polícii. Totižto obidve policajné zložky sú ako klerici alebo laici, ktorí prichádzajú na miesto znesvätenia a nevidia zločin.
Predstavme si, že niekto nahlási zločin (vraždu) vo vašom bytovom dome (paneláku) alebo vedľa vášho rodinného domu. Policajti prídu do týchto priestorov, ale nič podozrivého nevidia, pretože zločinec odtiahol obeť na úplne iné miesto a dôkladne pozmýval celý priestor, takže napohľad nevidieť žiadnu krv a ani telo.
Lenže, ak by prišla kriminálna polícia, tak oni by sa na miesto činu pozerali ináč a to špeciálnymi prístrojmi ako sú ultrafialové svetlá , mikroskopy, hľadali by DNA, odtlačky prstov atď...Najzaujímavejšími prístrojmi sú pre nás teraz ultrafialové svetlo a mikroskopy, ktoré dokážu odhaliť mikro čiastočky a dokonca aj škvrny od krvi, aj keď je miestnosť dôkladne vyčistená. Vykonáva sa to pod zhasnutým (bielym) svetlom, za zatiahnutými záclonami a pri zapnutí ultrafialového svetla je vidieť na dlážke alebo na stene škvrny po krvi. Viď obr.č.1.
(obr. č.1.)
Teraz, keď už poznáme rozdiel medzi skúmaním mestskej a kriminálnej polície, pozrime sa na skúmanie rádových klerikov, či laikov a odborníkov pri rozlišovaní znesvätenia Eucharistie (Božieho Tela a Krvi)
... aj v Cirkvi sa nahlasujú zločiny proti Eucharistii, keď sa veriaci sťažujú, že ľudia v kostole šliapu po roztrusených častiach Eucharistie počas sv.omše.
Kňazi tieto sťažnosti prijímajú podobne ako mestskí policajti nahlásenia o zločinoch. Sťažnosti si vypočujú a miesto znesvätenia prezerajú podobne ako policajti pri zapnutom (bielom) svetle, mysliac si, že tak lepšie uvidia, kde sú odrobinky z Eucharistie. Avšak tento spôsob má rovnaký efekt ako u mestských policajtov, ktorí nevidia nič podozrivé, lebo ani v kostole nie je vidieť miniatúrne čiastočky z Eucharistie. Z tohto dôvodu väčšinou kňazov takéto sťažnosti len akceptujú ako názor, či domnienky veriacich, ktorým síce záleží na posvätnom priestore v kostole, ale v konečnom dôsledku to kňazi už neriešia a v lepšom prípade to posunú ďalej biskupovi, aby na skúmanie takýchto sťažností poveril odborníkov (komisiu teológov na liturgické predpisy).
(obr. č.2. omrvinky z oplátky pod mikroskopom, ktorá sa používa pri slávení Eucharistie)
Tu prichádzame k postupu, ktorý je podobný v kriminalistike. Rovnako ako u polícii, posúvajú predmet skúmania kriminálnej polícii, tak by mali aj kňazi (farári) posúvať prípady znesvätenia odborníkom s charizmou rozlišovania. Túto charizmu je síce potrebné si od Boha vymodliť, ale pri rozlišovaní môžeme použiť aj praktické prostriedky, aké vidíme u kriminálnej polícii a to ultrafialové svetlo. Stačilo by v kostole (po sv.omši) zhasnúť svetlá, prekryť okná neprehľadným materiálom a zapnúť len ultrafialové svetlo. Videli by sme presne ako pri vražde biele škvrny na zemi, najmä tam, kde kňaz rozdával sv.prijímanie (Eucharistiu). Zaujímavé je, že krv obete a omrvinky z Eucharistie rovnako vidieť ako biele škvrny (biela farba). Krv človeka a Krv Ježiša je biela farba, ako dôkaz, že na mieste sú prítomné časti dotyčných osôb. V prípade Eucharistie je to Telo a Krv Ježiša Krista, ktorá ostala po sv.prijímani a ľudia po Ňom šliapali, až roznášali po rôznych častiach kostola (na chodidlách topánok). To, čo nebolo vidieť voľným okom a pod bielym svetlom, zrazu je vidieť pod ultrafialovým svetlom. Vedecky dokázané ako v prípade kriminálnej polícii pri hľadaní obete zločinu.
...aj pri sv.omše dochádza k Obete Ježiša Krista, kedy sa sám Boh obetuje na oltári, avšak nie preto, aby sme po Ňom šliapali, ale Ho prijímali do úst a s úctou na kolenách.