Keby žil dnes Galileo, tak by diskutoval v STVR s Machalom takto: ...

Machala z rezortu kultúry nevie, či je Zem guľatá alebo plochá. Odpoveď mu ponúka teoretický fyzik

Lukáš Machala redaktorovi RTVS povedal, že zástancovia oboch verzií by vo verejnoprávnych médiách mali mať svoj priestor.

Vysvetlil to tým, že ani jedna totiž nie je ničím podložená.

„Je podložené, že Zem je guľatá? Boli ste vo vesmíre? Ja tiež nie, neviem,“ uviedol v relácii Reportéri.

Zdroj:Machala z rezortu kultúry nevie, či je Zem guľatá alebo plochá. Odpoveď mu ponúka teoretický fyzik

LajkZdielať

David Petr Dvořák

5. máj

@Anton R Člověkimusí mít určitou inteligenci, matematické znalosti, a nebo se plavit alespoň po moři...

Anton R

5. májupravené

Problém je ten, že Galileo ani spomínaný fyzik neposkytli dostatočne presvedčivé dôkazy, a preto ich služba bola skôr kontraproduktívna. Najlepší dôkaz totiž nie je ten, ktorý človeka prvý napadne, je "najzrejmejší", alebo druhého zosmiešni. Najlepší dôkaz je ten, ktorý k cieľu vedie jednoznačne (ovšem, ak je človek ochotný používať rozum), hoci môže vychádzať z pomerne nenápadných pozorovaní. V prípade guľatosti Zeme to môže byť napríklad oboplávanie južnej pologule (resp. pre plochozemcov: vonkajšieho medzikružia) pri súčasnom pozorovaní hviezdnej oblohy, prípadne zaplatenie si zájazdu na Antarktídu za polárny kruh a pozorovanie polárneho dňa. Pre bohatších potom preletenie lietadlom ponad Antarktídu. A čo sa týka rotácie Zeme, tam sú to efekty spôsobené Coriolisovou silou: pomerná stabilita oblastí s vysokým a nízkym tlakom vzduchu a opačný zmysel rotácie vetra na ich okraji na severnej a južnej pologuli. A taktiež že hurikán nemôže prekročiť rovník (nanajvýš len vo forme slabnúcej búrky, ktorá stratila rotačný pohyb).

Problém s citovaním Galilea je ďalej ten, že porušil takmer všetky pravidlá poctivej vedy, hoci sa z nejakého záhadného dôvodu často pripisujú práve jemu ako pôvodcovi.
1. necitoval vedcov, ktorí už 200 rokov pred ním popísali zotrvačnosť a zrýchlený pohyb. Obišiel to tým, že "už mnohí pred ním, počnúc Aristotelom, skúmali..." Pritom Aristoteles mal fyziku takmer celú zle, a boli to práve necitovaní katolíci vedci, ktorý jeho omyly postupne vyvracali. Takisto potreba experimentov vo fyzike bola navrhnutá už dávno pred ním (napr. františkánom Rogerom Baconom pred vyše 300 rokmi).
2. použil neplatný dôkaz a na základe neho zosmiešňoval názorových oponentov. Konkrétne sa snažil dokázať rotáciu Zeme pomocou prílivu a odlivu. Jednak jeho postup dôkazu je doteraz nejasný; a vraj ak sa aj niečo z neho pripustí, vedie to k dvojnásobnej frekvencii prílivov a odlivov.
3. viac mu išlo o osobnú prestíž než o pravdu: a teda zosmiešňoval aj oponentov, ktorí mali pravdu - konkrétne jezuitských astronómov, ktorí správne vysvetľovali kométy na rozdiel od Galilea, ktorý ich pokladal za atmosférické javy
4. snažil sa používať svoju autoritu v jednej oblasti na presadzovanie svojich názorov v inej oblasti (zneužitie autority) - konkrétne sa snažil vysvetľovať Bibliu, a práve to mu bolo vyčítané

Ján Slovák

5. máj

a čo tým chceš povedať, že Galileo sa mýlil, ked hovoril, že Zem sa točí?

Anton R

5. májupravené

Či sa Zem točí, nezávisí od človeka. Od človeka závisí, aký dôkaz poskytne. Ak je dôkaz zlý, je to často ešte horšie, ako keby nebol žiadny. Horšie by to nebolo, ak by ľudia vedeli používať rozum, ale keďže väčšina ľudí odmieta používať rozum, potom vskutku je neplatný dôkaz horší než žiadny. Inými slovami, títo ľudia z výroku
A -> B
vyvodzujú
non-A -> non-B

Čo neplatí, hoci sa to podobá na princíp nepriameho dôkazu, kde výrok
A -> B
sa dokazuje pomocou výroku
non-B -> non-A

Napríklad výrok:
Ak je vesmír starý menej než 6000 rokov, potom nemôžem vidieť hviezdy a galaxie, ktoré sú vzdialené viac než 6000 svetelných rokov.
je ekvivalentný výroku:
Ak vidím hviezdy vzdialené viac než 6000 svetelných rokov, potom je vesmír starší než 6000 rokov.

Nesprávna aplikácia by bola napríklad takáto:
Ak je vesmír starší než 6000 rokov, potom môžem vidieť hviezdy a galaxie, ktoré sú vzdialenejšie než 6000 svetelných rokov.
- problém je ten, že voľným okom také hviezdy a galaxie príliš nevidno (možno trochu galaxiu v Androméde, a tiež objekt eta Carinae na južnej pologuli), treba ďalekohľad alebo fotografický film; a už vôbec sa pomocou voľného oka nedá merať ich vzdialenosť
- a ak by aj naozaj hviezdy a galaxie vzdialenejšie než 6000 svetelných rokov neexistovali, ešte stále sú iné metódy dôkazu, napr. dlhý vek Zeme (a teda aj vesmíru) dokazuje (niekdajší) prírodný jadrový reaktor v Oklo

Ján Slovák

5. máj

Máš pravdu, že zlé dôkazy resp.omyly vedia ludí pomýiť a preto by bolo lepšie, keby sa radšej nevyjadroval - nedokazoval, lebo to je ako so skuškou správnosti:
Ked niekto napíše dobrý matematický priklad, ale ho nedokaže obhajiť skuškou správnosti, ktoru napísal zle, tak aj ked mal dobre napísaný a vyriešený priklad, predsa dostane zlu znamku od učitela, pretože učitel sa domnieva, že príklad opísal

Avšak, tak ako aj opísaný príklad je dobre vyriešený, rovnako aj Galileo i keby sa v dokazovaní mýlil, predsa sa nemýlil vo vyriešení prikladu o rotacie Zeme

Z toho dôvodu nie je až tak dôležitý dôkaz Galiela ako skôr to, že mal pravdu, ked tvrdil, že Zem sa točí, že Zem je ovalná.

Ono je to vlastne ako aj s vierou a skutkami:
Hovorí sa, že viera bez skutkov je mrtva, ale zaorven aj to, že skutky bez viery su ničím

napr. ked Ježiš hlasal Evanjelium života, nedokazoval každé jedno vyjadrenie na to, aby presvedčil posluchačov. Niekedy dokonca povedal: ...ani ja vám nepoviem...

Chcem tým povedať, že pre ludí nie je až tak dôležité, či Galielo musel dokazať svoje tvrdenie o gulatej Zeme, ale či mal pravdu o gulatej Zeme a to rovnako ako aj to, či Ježiš mal pravdu bezohladu na dôkazy

preto som sa ťa pýtal: veríš, že Zem sa točí alebo netočí?
ale bez okolkov, žiadne vytačačky, jednoducho napíš v čo veriš

Anton R

5. májupravené

Samozrejme, že verím, že Zem sa točí; veď som aj uviedol tú Coriolisovu silu ako príklad dôkazu (tá sa okrem dôsledkov v meteorológii dá aj presne zmerať pomocou Foucaultovho kyvadla).

A to s tým matematickým príkladom, to je ilustrácia skôr inej veci: že ak sa podarí nájsť aj iný nezávislý dôkaz toho istého, potom to dáva oveľa väčšiu istotu (lebo aj v zdanlivo správnom dôkaze môže byť skrytá chyba). Hoci skúška správnosti väčšinou ani nie je dôkazom, len akýmsi pravdepodobným argumentom, tzv. nutnou podmienkou.

Ježiš dával dôkazy nepriamo, a to zázrakmi, aby ich intuitívne vedeli pochopiť aj nevzdelaní, lebo spása nemôže byť podmienená učenosťou alebo inteligenciou.

Ján Slovák

5. máj

David Petr Dvořák

5. máj

@Anton R přísně logicky, můžeme být v počítačové simulaci... Příznivci placaté země si myslí, že vesmír je ďáblovo mámení... Na zemi věří, že je kopule, jinak by unikl vzduch, dle jejich tvrzení.... Na facebooku mají Svět věrně dle Bible... Genesis 1/6-7 tvrdí, že oddělil vody

6. Řekl také Bůh: Buď obloha uprostřed vod, a děl vody od vod!
7. I učinil Bůh tu oblohu, a oddělil vody, kteréž jsou pod oblohou, od vod, kteréž jsou nad oblohou. A stalo se tak. Kopule je oblohou a v knize job si pořečetli, že je pevná, jak lité zrcadlo.. Hvězdy a takzvané planety se pohybují na kopuli, a slunce je mrňavé a kousek od Země..... Někteří i tvrdí, že Měsíc neexistuje a je jen hologram....