Obrazoborectvo v Čechách

Rímske katakomby sv. Priscilly obsahujú známe najstaršie mariánske maľby pochádzajúce z polovice 2. storočia. Na jednom je zobrazená Mária s dieťaťom Ježišom. .....To, že prví kresťania mali nejaký druh predsudkov voči obrazom alebo sochám, je mýtus (obhajovaný okrem iného Erazmom), ktorý bol v hojnej miere vyvrátený všetkými študentmi kresťanskej archeológie. Myšlienku, že sa museli báť nebezpečenstva modlárstva medzi svojimi novoobrátenými, najjednoduchším spôsobom vyvracajú obrazy, dokonca aj sochy, ktoré zostali z prvých storočí. Prijali umenie svojej doby a používali ho, rovnako ako chudobná a prenasledovaná komunita, na vyjadrenie svojich náboženských predstáv.
Už rímski pohania židia mali podobné cintoríny. Kresťania nasledovali tieto príklady s prirodzenými úpravami. Od druhej polovice 1. storočia až do čias Konštantína pochovávali svojich mŕtvych a slávili svoje obrady v týchto podzemných komnatách.
Kresťanské sarkofágy boli zdobené symbolickými vzormi -palmami, pávmi, viničom, monogramom chi-rho: ⳩ (dávno pred Konštantínom), basreliéfmi Krista ako Dobrého pastiera alebo sediacimi medzi postavami svätých, a niekedy aj ako v slávnom Juliusovi Bassovi s prepracovanými scénami z Nového zákona. A katakomby boli pokryté maľbami.
Niektoré scény zo Starého zákona, ktoré sa evidentne vzťahujú na Ježišov život a Cirkev, sa neustále opakujú: Daniel v jame levovej, Noe a jeho archa, Samson, ktorý odnáša brány Jonáša, Mojžiš ako udiera do skaly.
Veľmi časté sú aj scény z Nového zákona : Narodenie a príchod mudrcov, krst nášho Pána, zázrak chleba a rýb, svadobná hostina v Káne, Lazár a Kristus, ktorý učí apoštolov. Sú tu aj čisto typické postavy : žena, ktorá sa modlí so zdvihnutými rukami, predstavuje Cirkev, jelene pijúce z fontány, ktorá vyviera z monogramu chi-rho, a ovce.

✞

A sú tu najmä obrazy Krista ako Dobrého pastiera, ako zákonodarcu, ako dieťaťa v náručí svojej matky, s hlavou v kruhu, s Pannou Máriou, so svätým Petrom a svätým Pavlom - obrazy, ktoré nie sú výjavmi historických udalostí, ale podobne ako sochy v našich moderných kostoloch len pamätníky Krista a jeho svätých. V katakombách je málo, čo by sa dalo označiť za sochu, je tu málo sôch z veľmi jednoduchého dôvodu. Sochy sa vyrábajú oveľa ťažšie a stoja oveľa viac ako nástenné maľby. Nebola však proti nim žiadna zásada. Eusebius opisuje veľmi staré sochy v Cézarei Filipa, ktoré predstavujú Krista a ženu , ktorú tam uzdravil (Cirkevné dejiny VII.18; Matúš 9:20-2). Najstaršie sarkofágy mali basreliéfy. Len čo cirkev vyšla z katakomb, zbohatla, nemala strach z prenasledovania, tí istí ľudia, ktorí maľovali svoje jaskyne, začali vyrábať sochy tej iste podobe.
Slávna socha Dobrého pastiera v Lateránskom múzeu bola zhotovená už začiatkom 3. storočia, sochy tzv. Hippolyta a sv. Petra pochádzajú z konca toho istého storočia. Princíp bol celkom jednoduchý. Prví kresťania boli zvyknutí vidieť sochy cisárov, pohanských bohov a hrdinov, ako aj pohanské nástenné maľby. A tak urobili obrazy svojho náboženstva a hneď, ako si to mohli dovoliť, sochy svojho Pána a svojich hrdinov, bez najmenšieho strachu alebo podozrenia z modlárstva.

Myšlienka, že cirkev prvých storočí bola nejakým spôsobom zaujatá voči obrazom a sochám, je tá najnemožnejšia fikcia. Po Konštantínovi (306 - 37) samozrejme nastal obrovský rozvoj každého druhu. Namiesto katakomb začali kresťania stavať nádherné baziliky. Ozdobili ich nákladnými mozaikami, rezbami a sochami. Neexistoval však žiadny nový princíp. Mozaiky reprezentovali výtvarnejšie a bohatšie motívy, ktoré boli namaľované na stenách starých jaskýň. Väčšie sochy pokračovali v tradícii, ktorú začali vyrezávané sarkofágy a malé olovené a sklenené ozdoby. Od tých čias až do obrazoboreckého prenasledovania sú sväté obrazy v držbe po celom kresťanskom svete.

Svätý Ambróz († 397) v liste opisuje, ako sa mu raz v noci zjavil svätý Pavol a on ho spoznal podľa podoby svojich obrazov (Ep. ii, v PL, XVII, 821).
Svätý Augustín († 430) sa niekoľkokrát odvoláva na obrazy nášho Pána a svätých v kostoloch (napr. „De cons. Evang.“, x v PL, XXXIV, 1049; odpoveď Faustovi XXII.73 ).
Svätý Hieronym († 420) píše aj o obrazoch apoštolov ako o známych ozdobách kostolov (In Ionam, iv).
Svätý Paulinus z Noly († 431) zaplatil za mozaiky predstavujúce biblické výjavy a svätých v kostoloch svojho mesta a potom napísal báseň, v ktorej ich opísal (PL, LXI, 884).
Na východe svätý Bazil († 379), ktorý káže o sv. Barlaamovi, vyzýva maliarov, aby robili svätcovi väčšiu česť tým, že ho vykreslia, ako on sám dokáže urobiť slovami („Or. in S. Barlaam“, v r. PG, XXXI).
Svätý Níl v 5. storočí obviňuje priateľa, že chce vyzdobiť kostol svetskými ozdobami, a nabáda ho, aby ich nahradil scénami z Písma (Epist. IV, 56).
Svätý Cyril Alexandrijský († 444) bol taký veľký obranca ikon, že ho odporcovia obviňovali z modlárstva.
Svätý Gregor Veľký († 604) bol vždy veľkým obrancom svätých obrázkov.

Hoci vyobrazenia ukrižovania sa objavujú až neskôr, kríž ✞ ako symbol kresťanstva pochádza od samého začiatku. Justin Martýr († 165) ho opisuje spôsobom, ktorý už naznačuje jeho použitie ako symbolu (Dialóg s Trypho 91). Hovorí, že kríž je prozreteľne zastúpený v každom druhu prírodného predmetu: v plachtách lode, v pluhu, v náradí, dokonca aj v ľudskom tele (Apol. I, 55). Podľa Tertulliana (†asi 240) boli kresťania známi ako „uctievači kríža“ (Apol., xv).
Jednoduché kríže aj monogram chi-rho sú bežnými ozdobami katakomb, v kombinácii s palmovými ratolesťami, baránkami a inými symbolmi tvoria zjavný symbol Krista. Po Konštantínovi bol víťazne vztýčený kríž, ozdobený zlatom a drahokamami, ako štandard dobyvateľskej viery. Neskorá katakombová maľba predstavuje kríž bohato zdobený šperkami a kvetmi.

Záver je teda taký, že princíp zdobenia kaplniek a kostolov obrazmi pochádza z najstarších kresťanských čias. Obrazy sa v kresťanských dejinách objavili okamžite. (A nikdy neexistoval tzv. "čistý vek".)

Zdroj : Dave Armstrong

(Aktualizované : 31. 5. 2022)

To ovšem není obsahem naší spasitelné víry.
Naopak je to proti Desateru přikázání...../Mt6/

6 Když se modlíš, vejdi do svého pokojíku, zavři za sebou dveře a modli se k svému Otci, který zůstává skryt; a tvůj Otec, který vidí, co je skryto, ti odplatí.

NEZAVÁDĚJTE PANE LIBORE LIDI DO MODLOSLUŽBY

Evanjelium podľa Jána 20:28 – „Tomáš mu odpovedal: ‘Pán môj a Boh môj!’“

Evanjelium podľa Jána 8:58 – „Ježiš im povedal: ‘Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.’“

Kniha proroka Izaiáša 9:6 – „Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a jeho meno bude: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.“

Skutky apoštolov 3:15 – „Pôvodcu života ste zabili...“

Apokalypsa 1 – „...a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka... Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. A On položil na mňa svoju pravicu a povedal: ‘Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. A bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov...’“
.... Rovnako ako : Kniha proroka Izaiáša 41:4 – „Ja, Jahve, prvý a ten istý som i posledný.“