Dekan kardinálov ´, kardinál Giovanni Battista Re, bol dňa 17. mája opýtaný na to, čo hovorí tým veriacim, ktorých príbuzní zomreli bez kňaza a ktorý museli bez kňaza vykonať aj pohreb.
Re sa okamžite uchyľuje do dvojitej hry: „Boh chce, aby boli všetky ľudské bytosti spasené.“
Prítomnosť kňaza pre neho nič nijako nezmení: „Boh bol blízko k našim opusteným milovaným a ponúkol každému možnosť zmieriť sa s Ním, aj keď na blízku nebol žiaden kňaz, ktorý by podal rozhrešenie.“
Re vidí kňaza iba ako sprostredkovateľa pre pozostalých príbuzných: „Tragická stránka situácie bola pre rodinu hrozná.“
Pre toho, kto zomrie, bola neprítomnosť kňaza „menej“ tragická: „V okamihu úmrtia je človek vždy sám, aj keď je obklopený príbuznými a priateľmi.“
Ani to však nie je problém, pretože tí, ktorí zomreli, sa ocitajú „bezprostredne po danom akte v rozsiahlej Božej láske“.
Inými slovami: Život kardinála Re ako kňaza bol stratou času.
Obrázok: Giovanni Battista Re, © Wikicommons, CC BY-SA, #newsNjksgmgsvc