Lebo láska rozkvitne ako krásny kvet v utrpení a bolesti...
Ja, Mária, beriem si teba,Peter, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.
Kňaz vyzve novomanželov aby potvrdili manželský sľub prísahou na posvätený kríž.
Obaja si kľaknú, najprv manžel a po ňom manželka položí dva prsty pravej ruky na kríž pričom prečíta tieto slová:
Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh Pomáhaj!
Manželia Mária a Peter sa zoznámili ešte na strednej škole...chodili spolu skoro 5 rokov.Mária po škole robila účtovníčku a Peter chodil po stavbách,najprv robil aj manuálne.Ale bol šikovný a nadaný a vypracoval sa až na stavbyvedúceho.Brali sa z lásky po 5 rokoch,čo sa poznali.Oba boli veriaci a pochádzali z dobrých kresťanských rodín.Mali krásnu svadbu v kostole...a potom zábavu v reštaurácii...ako bývali klasické svadby.Najprv bývali u Petrových rodičov a chceli si postaviť pekný domček.Vzali si veľkú pôžičku a začali stavať.Peter si vedel všeličo pozháňať aj chlapov na stavbu...tak domček sa staval rýchlo.Konečne po 1,5 roku bol postavený,pekný poschodový...Boli nesmierne šťastní a Peter Máriu preniesol na rukách cez prah nového domu,aby tam prišlo a žilo s nimi šťastie.Narodili sa im 2 chlapci a dievčatko.Najstarší bol Janko,potom bola Patrícia a najmladší Peťko...Celá rodina aj s deťmi chodievali do kostola,aj sa modlievali,ako ich rodičia naučili a všetko sa im darilo a boli šťastní.Veľmi im pomáhali rodičia z oboch strán.Deti im rástli,chodili do školy a každý hovoril,že je to veľmi šťastné manželstvo.Splácali stále ešte pôžičku,ale už mali svoj pekný dom,záhradu aj auto.Zašli aj na dovolenku s deťmi.Boli spolu už šťastných 15 rokov...Janko mal 13 rokov,Paťka 11 a Peťko 9 rokov,dobre sa učili a robili svojim rodičom radosť.Deti milovali svojho otca.Peter im urobil mnohé hračky aj nakúpil,hrával sa s nimi,chodieval s nimi do hory,bral ich na výlety.Mária prežívala veľké šťastie,keď videla ako má Peter rád deti a oni jeho.Všade deti hovorili,že majú najlepšieho otca na svete.Márii veľa žien tajne závidelo,že ako sa má dobre a má dobrého muža...nepije,pracuje,zháňa,má rád rodinu a deti,je slušný a inteligentný...pomáha aj s prácami Márii...Mária vždy nesmierne ďakovala Pánu Bohu,že jej dal dobrého manžela...Ale diabol bol s tým veľmi nespokojný a tak hľadal cesty,ako to šťastie zničiť a namiesto lásky nastoliť nenávisť a smrť... Peter oslávil 40 tku a k nemu do roboty nastúpila mladá,krásna Renáta,čo vyšla zo školy, o 15 rokov mladšia.Renátu mu pridelili ako sekretárku.Renáta bola úplne inej povahy a razenia ako jeho manželka Mária.Renáta veľmi túžila po majetku,peniazoch,vysokom postavení a svoj pôvab vedela k tomu využiť.Obliekala sa moderne až extravagantne...Vybavovala rozličné pracovné zákazky s podnikateľmi hlavne cez svoje ženské pôvaby.Peter to vnímal,ale postupne oslaboval vo svojich zásadach.Renáta si ho postupne spracovávala ako budúcu korisť a omotávala okolo palca.Vedela,že má svoje postavenie,kontakty,má aj peniaze,je slušný...a nakoniec bol aj pekný a príťažlivý chlap,žiaden uslintaný dedo...Tak boli často spolu v práci a boli aj sami...a tak Renáta postupne zahájila frontálny útok na Petra, s cieľom uloviť ho pre seba.Vedela sa zalíškať,mnohé zahrať...a využila Petrove slabosti.Neústale ho žensky provokovala a dráždila svojím oblečením,pohybmi,dotykmi a vnadami.Až skončili v objatí a postupne viac a viac sa zbližovali.Až sa Peter zamiloval a Renáta robila všetko možné,aby jej úplne podľahol a dostala ho pre seba a pre svoje temné plány .Tak sa stali tajnými milencami.Renáta dobre vedela,že má dobrú rodinu,deti,milujúcu manželku...o to ho všetko chcela pripraviť,aby bol len jej...a mohla ho ovládať podľa svojich zámerov.Peter začal chodiť neskoro z roboty domov,potom prišli mnohé " školenia a pracovné cesty"...až doma Mária vycítila,že už to nie je ten Peter ako ho poznala.Bol uzavretý a snažil sa vypadnúť z domu...na deti zanevrel...že nemá čas a podobne,tak že deti to začali tiež vnímať a cítiť,že ich už otec nemá rád.Všetci to zle znášali.Mária chcela rodinu udržať,tak nič nehovorila ani nevyčítala...Peter zohnal Renáte pekný byt,ktorý jej tajne platil a tam sa schádzali a užívali si.Bol úplne pobláznený mladou,krásnou,rafinovanou Renátou...Ale vypočítavá Renáta začala postupne viac tlačiť...ak ma máš rád...tak sa rozveď a vezmime sa ...ja to takto nechcem..chcem byť Tvojou ženou a nie len milenkou...Peter sa bál takého rozhodnutia...ale čoraz viac sa zamotával do zlovestných intríg krásnej Renáty...Ak sa nerozvedieš...tak to skončíme,vyhrážala sa Renáta...a neskôr mu oznámila,že je tehotná a tým Petra už dorazila...Tak jej sľubil,že to doma povie a podá žiadosť o rozvod...Ťažko,preťažko sa k tomu odhodlával...až nakoniec mu doma Mária sama povedala...že asi už tuší,čo jej chce oznámiť...chceš sa rozviesť...povedala mu rovno...Áno ..potvrdil Peter ...a to po toľkých rokoch manželstva...a práve teraz,ked Ťa deti tak veľmi potrebujú?...Peter si zbalil veci a odišiel z domu k Renáte.Podal žiadosť o rozvod...rozviedli ich,nakoľko už mal nový vzťah a čakal s Renátou dieťa.Márii sa zrútil svet...zdalo sa jej,že sa prepadáva kdesi hlboko do tmy a neznáma...modlila sa,plakala,prosila...Najhoršie to odniesli deti...nemohli to pochopiť,že ich milovaný otec ich tak zradil a prestal mať rád a práve teraz,ked ho najviac potrebovali...Chlapci chodili ako múmie,Paťa sa zavrela do izby a len plakala,,,prestala jesť,zo všetkého zvracala.Všetci sa začali zle učiť....Z vyznamenaných žiakov sa stali prepadajúci.Mária chodila ako živá mrtvola,hoci kvôli deťom nechcela dať znať na sebe tú ťažkú krízu.Ostala jej len viera a modlitba.Omnoho hlbšie sa primkla k Bohu.Po rozvode prišli ďaľšie Jóbové zvesti...delenie majetku,domu a auto.Renáta už dosiahla rozvod a tak neústale hučala do Petra...musíš žiadať dom...predať ho na polovicu a nech Ťa tá tvoja uvrešťaná žena vyplatí.Peter to nechcel,že nech býva s deťmi...ale Renáta nepovolila..musíš žiadať polovicu majetku..aj auto..všetko...Kričala Renáta...Ale keď ona nemá peniaze,tak to všetko predať a rozdeliť na polovicu.Ja tiež potrebujem riadne žiť predsa s Tebou.Rozhodla Renáta.
A tak Peter žiadal aj polovicu majetku...Mária plakala ,prosila Petra,aby kvôli deťom nebral dom...že by mu to po troche splácala...Peter chcel naraz peniaze kvôli Renáte.... Mária s plačom vynášala veci a musela sa nasťahovať s deťmi k svojim rodičom a prenajať si potom byt.Tak dom predali a polovicu si vzal Peter...Renáta rozhodla,že sa odsťahujú preč ďaleko do veľkomesta,,,Čakala dieťa s Petrom,ale nakoniec potratila a všetku vinu zvalila na Petra,že ju rozčuľoval a psychický trápil,keď váhal predať dom.Renáta s Petrom sa odsťahovali daleko,tam si kúpili byt a našli aj robotu...Mária ostala s deťmi sama.Deti postupne otca znenávideli a nechceli o ňom viac počuť. Z Márie sa stal len tieň.Ubolená,smutná s hlbokou ranou v srdci.Ich láska umrela a ostala len bolesť a prázdnota.Jedinou oporou jej ostala viera a Boh.Vrúcne sa modlila,aby jej Boh dal silu to prekonať a deti vychovať aj bez otca...aby čo najmenej trpeli,ale dobre vedela,že v deťoch ostane veľmi hlboká rana...a z lásky sa stane nenávisť...Čas plynul a o Petrovi viac nevedela nič...S jeho rodičmi musela prerušiť kontakt...lebo oni už nechceli kvôli synovi.Pracovala ako mohla,aby zarobila nejakú korunu naviac pre deti a ich študia...Deti doštudovali stredné školy a postupne si našli roboty a stali sa dospelými.A tak Mária robila svadby všetkým trom.Už mala aj vnukov a chodila ich baviť.Prešlo 15 rokov od rozvodu.Už si zvykla,bola s tým zmierená a ďakovala Bohu,že tým prešla a prežila to...a hlavne,že sa deti z toho ako tak dostali a majú už svoje rodiny a svoju prácu.Tak ostala v byte už sama.Ale často chodila k dcére Pati baviť jej deti aj ku synom chodila.
O Petrovi nevedela nič...ani či ešte žije.Mária si písavala s jednou svojou sesternicou,ktorá bývala vo veľkomeste a ovdovela,tak tiež ostala sama.Dohodli sa,že ju Mária navštívi...Tak Mária nasadla na vlak a prišla k nej.Obe sa rady zvítali a rozprávali sa o živote.Mária tam pobudla 2 dni a chystala sa cestovať domov.Na železničnej stanici čakala na vlak a všimla si,že tade chodili aj bezdomovci a pýtali peniaze...ale všetko na alkohol,či drogy...Hrozné,ako sa človek môže spustiť...Nerada čakala,ale mala ešte čas..tak vyšla pred stanicu sa trochu prejsť...Z boku stanice bola ulička a uvidela nejakého spustnutého bezdomovca ako ťahá nejaký starý kufor...asi tam zbiera nejaký odpad a tak podišla bližšie.Bezdomovec si ju všimol a ich oči sa stretli...
Bože môj...veď ja toho človeka odniekiaľ poznám...niekoho mi pripomína...ale aj bezdomovec ostal stáť zarazený, zadivene sa pozerali na seba...Je ako Peter...zhíkla Mária...asi som sa zbláznila..len mi ho pripomína...a podišla ešte bližšie a oslovila ho...nevoláte sa Peter...bezdomovec sa trhol...a nemo stál...Mária šla k nemu...ale on schytil kufor a snažil sa újsť rýchlo preč.Mária ho dobehla a volá...voláš sa Peter...? Bezdomovec sa zastavil...a prikývol...Mária zalomila rukami...bože všemohúci...zober si ma už z tohto sveta...len,aby to nebol on...Ale aj cez tú strašnú zmenu spoznala,že je to jej Peter...Vlasy šedivé,zarastený,brada,šaty otrhané,deravé boty,že mu prsty na nohach bolo vidno,špinavý a šíril sa z neho príšerny smrad...pot a špina...Poznáš ma..opýtala sa trasľavým hlasom Mária...? Pomaly prikývol a sklonil hlavu...Bože dobrotivý...aký horší kríž ešte mám uniesť... Mária sa opatrne spýtala...a kde bývaš...neodpovedal...ostal ticho..pochopila...asi kde sa dá..ako bezdomovec...Ty nemáš kde bývať..ani čo jesť...povedala...on prikývol smutne...
Bože,čo mám teraz robiť...zutekať a zabudnúť,že som niečo a niekoho tak hrozného videla...Bože daj mi sily...Peter chceš sa vrátiť...a žiť ako človek? Bezdomovec zakrútil hlavou...nechcem...Chceš ďalej takto hrozne žiť,pod ľudskú úroveň...ako divá zver...?Chcem len umrieť...čakám na smrť...odpovedal sucho.Ale ja Ťa tu takto nemôžem nechať...to mi nedovolí svedomie...Márii v mysli prebehli tie strašné udalosti a poznala,že ich príčinou bol Peter...a dávala si otázku..mám sa na neho vykašľať..ako to urobil kedysi on? Ale svedomie jej kázalo...újmi sa ho...Peter pôjdeš so mnou,kúpim cestovné aj pre Teba a vrátiš sa...dáš sa do poriadku...budeš mať kde bývať a čo jesť...nebudem ti nič vyčítať...Nechaj ma tak...zomrieť...ako som žil...už je neskoro na všetko...nikto by mi neodpustil...odvetil bezmocne Peter.Ja Ti odpustím...povedala z posledných síl Mária...Poď so mnou,až nezmeškáme vlak...chytila ho za ruku a viedla so sebou...pomaly šiel..kúpila ešte jeden lístok a vošli do vlaku...hľadala samostatné kúpé,lebo veľmi smrdel a bol otrhaný a špinavý.Tak sadli do kupé...Až teraz si všimla,aký je hrozne zničený a zúbožený...tvár ako sto ročný starec...Prišla sprievodkyňa,otvorila kupé...to čo tu tak strašne smrdí? a tento pán ani nemôže cestovať v takomto stave...to je vlak pre ľudí a nie smradľavé zvery..rozčuľovala sa sprievodkyňa.Pani, prosím vás nechajte ho tak ide so mnou...majte pochopenie a vytiahla stovku a dala sprievodkyni...dobre teda,,ale potom hnď vystúpite a nesmie sa tu pomočiť ani inak došpiniť sedadlá...Mária sľúbila a tak musela prekonať aj to poníženie...Mária sa ho nechcela vypytovať..lebo videla,že je uz toho hotový...Docestovali a vystúpili.Peter sa ocitol po toľkých rokoch v meste,kde kedysi žil...Mária volala taxik,aby ich zaviezol domov.Taxik došiel,ale šofér sa rozčúlil,snád nechcete,aby som viezol tohto človeka...veď smrdí...pozrite sa ..aký je..možno má aj parazity-blchy,vši...to nie pani..ja vozím ľudí a nie takýto hnoj...Mária ho prosila..dám vám teda viac ...vytiahla 50 korún,,,nakoniec taxikár súhlasil,ale, že môže len do kufra...aj tak riskuje pokutu...tak sa Peter vtisol do kufra taxika a došli pred panelák...Pôjdeš za mnou...lebo ľudia by odpadli,že tu vodím bezdomovcov,nemajú ich radi,lebo všetko kradnú a došpinia...Peter prikývol a tak šiel za Máriou do výťahu a vyviezli sa hore do jej bytu...tak pomaly vošiel...Peter musíš sa okúpať a riadne umyť..to je des...potom ti urobím jedenie nejaké...Neboj sa..žijem tu sama..naše deti sú preč,,,majú svoje rodiny...Tak sa musel umývať vo vani a Mária bol zdesená,čo všetko videla...aké rany na tele a ublíženia,modriny...mal aj vši..tak ho riadne mydlila...Našla mu oblečenie a potom urobila jedlo...chudák,jedol tak hltavo,akoby mesiac nejedol...To svinstvo hned vyhodím do popolnice,myslela tým jeho staré,otrhané šaty.Našla mu nejaké oblečenie ...Mám tu jednu menšiu izbičku,je tam gauč a môžeš tam spať...Tak ho uložila a zaspal...Sedela v kresle dlho uvažujúc,čo to vlastne urobila a čo sa to stalo...Za tie roky sa zmenil...skoro ani človek nie je...Čo si s ním počne a čo deti ak sa dozvedia...tie otázky stopla...Ráno vstala a nachystala raňajky a šla zobudiť Petra...vstal,chvíľu nevedel kde je,myslela,že nie je pri zmysloch.Poď sa najesť...šla poslať perinu a uvidela,že posteľ je pomočená...Hrozné,asi je už chorý a ani nie je divu..ked žil v zime,kde kade...musím vybaviť lieky a kúpiť plienky...
Tak si Peter uvedomil,že je akoby doma...v byte ktorý nepoznal a ich dom už bol dávno predaný.Mária sa ho pýtala,tak mi povedz,ako si žil,nevieme o Tebe nič ako si odišiel a rozviedol sa.Tak Peter nesmelo začal rozmotávať svoj nešťastný životný osud. S Renátou som odišiel do veľkomesta,našiel som si robotu a za peniaze vyplatené za polovicu domu som kúpil pekný byt a tam sme žili.Vzali sme sa na úrade.Renáta čakala dieťa,ale potratila,až neskôr som sa dozvedel,že bola na potrate,nechcela moje dieťa a ani mňa,len hrala komédiu ako ma dostať o peniaze,byt a auto.Ja som jej hlúpo veril...ona ma podvádzala a ja som to aj neskôr zistil,ale som sa tváril,že o ničom neviem,lebo som ju mal rád a nechcel som ju stratiť.Neústale útočila na mňa,aby som neposielal peniaze na deti ako výživné,že nech sa ich mater postará a že peniaze potrebuje ona,aby mohla slušne žiť.Potom ma presviedčala,až prepíšem vlastníctvo bytu aj auta na ňu,že by po mne nič nemala a mali by to moje deti,ktoré nenávidela a nazývala ich nenažranými panchartami...čo ma veľmi bolelo a ked som jej to zakazoval,tak ešte viac zúrila.Ten život sa skazil,už to bolo ako pes a mačka.Keď ma tak užierala,tak som jej prepísal ten byt aj auto a mohla si brať aj z môjho účtu peniaze ,čo som zarobil.Robil som jej po vôli,lebo som si myslel,že potom už bude kľud.Zakazovala mi,aby som navštívil deti.A ja truľo som ju poslúchal.Nakoniec som ochorel a nejaký čas som marodil a nerobil,tak tých peňazí bolo málo...tak raz po príchode z nemocnice som našiel svoje veci zbalené pred panelákom a vyhodila ma z bytu.Nešiel som sa s ňou súdiť,lebo mi vykrikovala a vyhrážala sa,že ma udá,že som ju týral a bil,čo nebola pravda,lebo som na byte mal trvalý pobyt.Chvíľu som bol u mojich známych a potom prenajal som si garzónku-malý byt s jednou miestnosťou,aby som to finančne utiahol.Renáta sa samozrejme so mnou rozviedla na úrade,lebo už mala svojho milenca a býval s ňou v byte.Odsťahoval som sa do iného mesta,aby sme sa nemuseli stretnúť a býval som na ubytovni.Bol som z toho nešťastný a tak som sa dal na pijatiku,aby som zapil a zabudol na svoj žiaľ a skazený život.Prepil som posledné peniaze a prišiel aj o robotu a ako alkoholikovi mi inú robotu nedali.Neplatil som nájom,tak ma vyhodili na ulicu a stal som sa bezdomovcom.Stratil som postupne ľudskú dôstojnosť a upadol do najhlbšieho bahna života.Túlal som sa bezcieľne po meste s inými bezdomovcami,ktorí boli na tom podobne.Spával som v pivniciach,na stanici,v parku,kde kade...Vyberal nejaké zbytky z popolníc a na alkohol som si vyžobral.Už som sa nestaral o seba,bolo mi to jedno...Tak som žil na ulici ako bezdomovec 7 rokov a za ten čas som sa stal už len troskou.Občas som bol aj na charite,ale nevydržal som tam dlho,lebo ma vyhodili kvôli pijatike.Aj som si často spomínal na svoju rodinu,ktorú som opustil a zradil,ale nemal som odvahu prísť a vrátiť sa... O Renáte som viac nepočul,asi sa vydala a má svoju rodinu,neviem.Hoci sa mi doniesli správy,že už má tretieho muža s ktorým žije.Tak som žil na ulici ako bezdomovec.Zvykol som si na špinu,bordel a na ostatných bezdomovcov,podobné ľudské trosky ako ja.A tak si ma našla.Ale si myslím,že ma deti vyženú a vyhodia,ked sa dozvedia,že som tu. Nie,nebudú Ťa vyháňať...to im ja nedovolím...si stále ich otec,aj keď si nás tak všetkých hlboko zranil a sklamal.Ja Ti dokážem odpustiť,lebo sa modlím a žijem kresťansky...aj deti sú tak vychované vo viere a aj ako dospelí,praktizujú náboženský život.Tak som ich viedla.Majú už svoje rodiny a deti.Tak si dedom a ja babkou.Ak ma tu nebudú chcieť,tak ja odídem preč...vrátim sa tam na ulicu...povedal smutne Peter... Mária sa vrúcne modlila,obetovala všetko čo mohla,dala na sv. omše a prosila o pomoc Pannu Máriu a vzývala božie Milosrdentvo,aby jej pomohli uzmieriť deti s ich márnotratným,kajúcim otcom. Deti jej zvykli volať,čo potrebuje a ako sa má.Tak im s malou dušou povedala,že našla otca a je teraz u nej...Potom sa stretla s každým osobne...všetci boli šokovaní a pohoršení,vadili sa s ňou,aby otca vyhodila z bytu a viac sa o neho nestarala,ale Mária im povedala,že to nemôže...kedysi slúbila vernosť v dobrom i zlom pred Bohom...a teraz to musí v takých pomeroch aj dodržať...Najprv prišiel najmladší syn Peťko,len nedávno sa oženil a jeho žena Janka,je tiež nábožné slušné dievča,tak Mária sa tešila,že si našiel dobré dievča.Sama Janka poslala Peťa domov a pŕosila ho,aby toho otca nevyháňal,ale ak sa mu bude dať aby mu aj odpustil a pomáhal matke .Peťo najprv rozprával s mamou...Mama je to tvoje rozhodnutie...ja neviem,čo mám povedať...ja viem,že chceš,aby sme mu všetci odpustili a znova ho prijali ako svojho otca.Ale to sa tak rýchlo nedá...som z toho vedľa,čo mám urobiť...vravil Peťo mame.Peťo súhlasil sa stretnúť aj s otcom...Mária otvorila dvere a viedla otca do kuchyne.Mladý Peťo skoro odpadol,lebo ho nespoznal...v tak zúboženkom stave.Tak sa privítali...a oba mlčali..nevedeli,čo povedať...Ja si to musím rozmyslieť a dám vám vedieť povedal Peťo a odišiel... Vravil som Ti Mária,že to zle dopadne...smutne dodal otec....neboj sa ...ja verím,že Božia láska a prímluva Panny Márie zasiahne,lebo ľudskými silami je to nemožné.Tak sa spolu doma modlili ruženec a Peter po rokoch znova sa modlil,akoby prvý raz.Mária potom dojednala s kňazom,aby došiel k Petrovi ho vyspovedať a dať mu sv. prijímanie.Peter súhlasil so všetkým...Tak robil generálnu spoveď a potom prijal Ježiša do svojho zatemnelého srdca.Ale Mária si vystála svoje...Peter mal záchvaty,keď nepil...rozbíjal všetko okolo seba...ale Mária to znášala a verila,že to prejde.Musela všetko vybaviť, doklady aj zaplatiť nemocenské poistenie,lebo to neplatil,aby ho mohli liečiť.Potom ho vzala na vyšetrenia do nemocnice a tam zistili,že je už vážne nemocný a má už len krátky čas života.Mária to všetko povedala s plačom synovi Peťkovi...Mladší syn Peťo tam chodil a postupne si zvykli s otcom na seba.Ale syn Janko a dcéra Paťa odmietali sa s otcom stretnúť,nechceli o ňom nič vedieť a počuť.Mária poslala Peťa za bratom Jankom, aby mu skúsil dohovoriť.Zbláznil si sa...rozčúlene vravil Jano Peťovi...on toto urobil a nechal nás tak,keď sme ho najviac potrebovali a mama,čo si prežila a on sa ku. vil s tou jeho šľahnutou,vymaľovanou Renátou...nemám slov na to...Ale sa to všetko zmenilo..vravil Peťo...je už len akoby tieň a smrť má na jazyku...mali by sme mu všetci odpustiť,lebo aj mama túži po tom... on už má život na konci..a potom sa to už nebude dať nikdy napraviť...vravil Peťo...Ja teda neviem...mama je taký archanjel a hotová pozemská Panna Mária...jej aj keď hlavu odrežú,tak bude zbožne ďakovať,ona je stále celý život Milosrdná Samaritánka...všetko odpúšťa,modlí sa,prosí...otec jej zničil život a vhodil ju do hrozných pomeroch a ona mu to všetko odpúšťa...to už rovno vstúpi do neba...ale ja taký nie som,život je tvrdý a človek sa musí ťažko prebíjať...keď ma niekto podrazí...tak ho škrtám zo svojho srdca...to by ma zaživa falošní,vydierači zožrali...svet je úplne iný..ako ho vidí mama...Tvrdo povedal Jano.Ešte si to teda rozmyslím...a dám vedieť,lebo zase mama bude plakať a bude nešťastná a všetci ju máme tak radi... Potom Peťo šiel za sestrou Paťou...tá spustila lavínu výčitiek a hnevu na otcovu hlavu.Keď sa už vykričala,tak jej Peťo vravil,že mama chce,aby sme sa s otcom zmierili pred jeho smrťou.Mama môže chcieť...ale ja nemôžem...keď si na to pomyslím,tak je to na odpadnutie...tá strašná zrada..to sa asi nedá odpustiť...a ja nie som Pán Boh,aby som len tak hriechy odpúšťala a zmierovala sa.Vie on, čo sme zažili,takmer som vtedy z toho umrela a on odišiel s tou svojou hnusnou,zmaľovanou husacinou a pelešil sa tam s ňou roky.Zatiaľ,čo sme my museli zažiť biedu a sklamanie.Hrozné pomyslenie...Asi ho už tá jeho fuchtľa, škridľa jedna zmaľovaná vyhodila,keď sa vrátil ku mame.Vycedila so seba nahnevaná Paťa.Peťo začal..vieš,ale keby si ho videla,tak mu dáš korunu..hrozne je zúbožený...ja som ho ani nespoznal...ale myslím,že si už dosť vytrpel a bol veľmi potrestaný a má už život na konci.Preto mama chce,aby sme prišli a zmierili sa s ním a odpustili mu,aby mohol spokojne umrieť. Mama je naivná svätica,všetko by odpustila ...podľa nej je to také ľahké..hurá...a ide sa odpúšťať...to tak nefunguje...aj keď mu naoko môžeme odpustiť kvôli mame a jemu samému...v našich dušiach ostane hlboká rana.Myslela som si,že je už zacelená a nemyslím už roky na ňu,mám svoju rodinu a starosti...a teraz sa to po rokoch znova otvára to peklo a tá bolesť...povedala rozplakaná Paťa.Tiež si to musím ešte rozmyslieť,či sa tam donútim prísť... Tak Peťo všetko povedal mame a nachystali pohostenie a pozvali Jana a Paťu v nedeľu na to stretnutie s otcom.Starý Peter už bol nevládný,ležal v posteli a čakal na svoj koniec. Tej noci nikto nemohol spokojne spať...všetci rozmýšľali a zvažovali čo robiť a ako to dopadne.Aj napriek hnevu a sklamaniu deti,tak predsa znova videli v spomienkách začiatok ich šťastného detstva a lásku rodičov.Dovtedy milovali svojho otca,lebo bol dobrý a láskavý,o to hroznejšie bolo to spoznanie, jeho zrada a odchod za tú ľahkomyseľnú,mladú,drzú ženštinu-hotovú zlatokopku,ktorá im vzala otca aj rodinné šťastie a uvrhla do biedy a bolesti.Keby ich otec bol zlý,tak by to ľahšie znášali...ale on bol dovtedy dobrý... Prišla posledná nedeľa...Mária zavolala kňaza,aby ho zaopatril na cestu do večnosti...Ráno došiel Peťo aj so ženou Jankou,pomohli všetko nachystať.Čakali na kňaza,keď zvonil zvonček...mama šla otvoriť ... a v dverách stál Jano a Paťa a za nimi Jankova žena Viera a aj Patin manžel Fero...Mária ich uvítala objala a viedla do izby ku posteli ich otca.Ked ho videli zúboženého a nachystaného na smrť ...všetci sa rozplakali...došla k nemu Paťa a chytila ho za ruku a povedala...otec ja Ti naozaj odpúšťam a znova Ťa budem mať za svojho otca a pohladila ho a pobozkala na čelo...starý Peter akoby ožil..posadil sa na posteli...potom aj Janko objal otca a povedal...teda aj ja Ti otec odpúšťam...a znova si môj otec...a posledný bol Peťo...otec ja som ti prvý odpustil a tiež si pre mna znova mojím otcom...Otec Peter s dojatím a slzami všetkým dďakoval...nikdy som neveril,že sa takého šťastia môžem ešte dožiť...potom chytil ruku Márie,svojej manželky...a ťažko hovoril...moja drahá Mária...aj keď som Ti a vám všetkým tak ublížil...môžem umrieť šťastný a spokojný...a Teba som si nikdy nezaslúžil,ani nevážil a neveril,že som mal taký poklad,väčší než všetko bohatstvo sveta-svoju drahú,vernú a láskavú manželku,lebo takej dobrej a vernej ženy, by som nikdy nenašiel,aj keby som celý svet prešiel. Došiel kňaz...udelil mu posledné pomazanie a sv. prijímanie na cestu do večnosti.Všetci kľačali okolo postele a modlili sa s kňazom...Peter sa s nimi modlil hodinky umierajúcich...kňaz ešte ostal a modlil sa stále nad umierajúcim...postupne už len ticho šepkal až stíchol navždy...Vedľa postele horela hromničná svieca...jej plameň sa začal krútiť až zhasol úplne...a ich otec Peter naposledy vydýchol...Na tvári zomrelého ostal zvláštny,tajomný a blažený úsmev...dožil sa odpustenia a zmierenia... Vedeli,že je už koniec...ostali sa ešte modliť...aj kňaz bol dojatý a ďakoval im,že otcovi pripravili takú krásnu rozlúčku... Pohreb mal v kostole so sv. omšou,a prišlo veľa ľudí a celá rodina. Svojho kajúcneho otca pochovali do dvojitého hrobu na cintoríne,ktorý už mala Mária prichystaný.A tak Mária chodila na cintorín sa modliť za kajúcnu dušu svojho manžela.Dala aj na sv. omše za spásu jeho duše.Stála nad hrobom ticho,v samote a tak cítila pokoj a tichú radosť vo svojom srdci,že zachovala manželskú prísahu /sľub/ až do konca...To jej bolo naplnenie života a pre pokoj v duši.Vedela dobre,že len s veľkou mocou božou a prímluvou Panny Márie sa jej podarilo vytrhnúť a vyslobodiť jednu nešťastnú dušu z moci diabla a smrti a vyzdvihnúť ju k nebeským výšinám... Na druhý deň po pohrebe na jej okno priletel mladý, biely holúbok...zaďobal na okno,chvíľku stál na rímse a Mária podišla k oknu...a chvíľku hľadeli na seba...až odletel...Mária ticho povedala...ja viem...
Verila,že jej kajúcny manžel nájde milosrdenstvo u Boha a raz mu bude dovolené uzrieť nebo... A to je už koniec...ďakujem za prečítanie...
Ja, Mária, beriem si teba,Peter, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.
Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh Pomáhaj!
