Svätý Malachiáš -biskup severného Írska- 1094-2.11.1148-sviatok 2.novembra-autor proroctiev o pápežoch a konci sveta
Máel Máedoc Úa Morgair
Tento svätec z ďalekého severného Írska,z prítmia a šera dávnych vekov začiatku 12 storočia zvláštnou milosťou božou,cez tajomnú, úzku škáru času a vekov uvidel osudy budúcich 112 pápežov začínajúc od 1-vého -Celestín II. r.1143-44 až po posledného 112 tého Petra Rímskeho vládnuceho na konci vekom,ako posledného pápeža / v súčasnosti je pápež František -ten 112 posledný/.
Boh vo svojom pláne umožnil sv.Malachiášovi uvidieť posledné časy a koniec sveta...a mesto 7 pahorkov Rím bude zničené...
Sám si predpovedal deň svojej smrti -2. novembra 1148 na sviatok zosnulých a Dušičiek...
Ide o tajomnú a doteraz plne nedocenénu postavu svätca a proroka,vizionára z 12 storočia...
Aj keď neskôr nepriatelia cirkvi napádali pravosť proroctiev,predsa proroctvá pápežov z 20 až 21 storočia sú nečakane presné...spred 800 rokov...
Svätý Malachiáš (1094-1148)
Vlastným menom Máel Máedoc Úa Morgair /Maelmhaedhoc O'Morgair/ bol mníchom a biskupom diecézy v írskom Armaghu. Podľa legendy mal v roku 1139 – 1140 behom svojej púte do Ríma niekoľko prorockých vízií a na ich základe spísal zoznam 112-tich
budúcich pápežov
Svätý
Malachiáš-Severné Írsko
Svätý Malachiáš ( 1094 – 2. novembra 1148 1137 bol v rokoch 1132 – 1136/37 írskym arcibiskupom v Armaghskej diecéze . Je mu pripisovaných niekoľko zázrakov, okrem iného potom aj autorstvo spisu Proroctvo svätého Malachiáša . Ide o prvého svätého z Írska , svätorečeného pápežom . Bol roku 1189 vyhlásený za svätého pápežom Klementom II
Ešte skôr, než bol ustanovený arcibiskupom v Armaghu , stal sa, po dlhých štúdiách teológie a liturgiky roku 1119 kňazom , v St. Celach . Následne sa ďalej v teológii vzdelával v Lismore , pod vedením svätého Malchusa .
Bol osobným priateľom Bernarda z Clairvaux .
Predpovedal deň svojej smrti- 2. novembra 1148
Svätý Malachiáš
Írsky arcibiskup Malachiáš sa preslávil svojim proroctvom o pápežoch, ale to nebolo až také podstatné pre jeho svätorečenie. Svätosťou sa prejavoval už počas života a jeho svätý život dával za vzor sám svätý Bernard z Clairvaux.
Začal ho v Armaghu v roku 1094, kde jeho otec vyučoval na tamojšej kláštornej škole. Po otcovej smrti (roku 1101) vyhľadal slávneho pustovníka a askéta Eimara O'Hagana a stal sa jeho žiakom. Pod jeho vedením dospel v roku 1119 až ku kňazskému sväteniu. Arcibiskup sv. Cellah nadaného novokňaza urobil svojim pomocníkom a navyše ho vymenoval za katedrálneho kazateľa.
Malachiáš však túžil po prehĺbení svojich teologických znalostí a o dva roky neskôr sa odobral do Lesmoru k biskupovi Malchusovi. Ten veľkú nádej írskeho katolíctva privítal s otvorenou náručou a ako výraz uznania zveril jeho starostlivosti prastaré opátstvo Bangor, zničené po lúpežných nájazdoch Dánov.
Malachiáš sa už v roku 1123 stal biskupom v Downe a Connore. Čakala ho nesmierne perná práca, pretože cirkevný i sviatostný život tu bol takmer v rozklade. Pustil sa do svojej obdivuhodnej pastierskej činnosti s patričným zápalom, veľmi dbal o navrátenie upadnutej disciplíny zleniveného kléru a o dobro veriaceho ľudu. Odstraňoval zlé poriadky všetkého druhu, vrátane opätovne bujniaceho pohanstva. Ľudia, ktorí až doteraz žili, ako sa im zapáčilo, sa náhle začali premieňať. Malachiáš ich osobne navštevoval, modlil sa s nimi aj za nich – koľkokrát aj celé noci – a s pomocou diecéznych kňazov ich začal pomaly pretvárať.
Pri tomto všetkom mal ešte dostatok času na to, aby pomohol k návratu na kráľovský trón zbožnému Cormacovi z Munsteru, ktorému trón právom patril. Ten sa mu odvďačil po tom, čo diecézu Connor napadol ulsterský kráľ. Malachiáš musel utiecť, aby si zachránil holý život, a útočisko našiel práve pri Cormacovi v Munsteri. Na jeho pozemkoch v Ibraku potom založil kláštor.
Keď v roku 1129 zomrel írsky prímas sv. Cellah, mal sa jeho nástupcom stať podľa priania zomrelého, ako aj írskeho episkopátu práve Malachiáš. Všetci dúfali, že tak, ako zmenil svoje dve diecézy, zmení aj celú krajinu. Vzpieral sa, voľbu prijal až potom, čo mu Boh zjavil, že je to jeho svätá vôľa. Lenže Cellahovi príbuzní vnímali arcibiskupskú stolicu ako rodovú doménu, veď na ňom po dve storočia trónili výhradne muži ich rodu, a dosadili naň jedného zo svojho stredu – istého Morica. Za danej politickej a mocenskej situácii na ostrove nebolo možné s celou záležitosťou pohnúť, a to ani po Moricovej smrti, ktorá nastala o dva roky neskôr, lebo príbuzní ho nahradili iným uzurpátorom Nigellom.
Faktickou hlavou (hoci neoficiálnou) írskej cirkvi bol však Malachiáš, biskup Downu a Connoru. Oficiálne sa ním stal v roku 1134, kedy bol Nigellus zvrhnutý. Malachiáš hneď začal zavádzať toľko potrebnú reformu ako v správnej oblasti, tak i v tej pastoračnej.
Cirkevný život v Írsku nabral novú silu, takže Malachiáš sa mohol v roku 1139 vrátiť späť do Connoru, ako si vymienil pri dosadnutí na arcibiskupský stolec v Armaghu. Skoro sa však toho okamihu nedožil – zhrdnutí Cellahovi príbuzní sa ho pokúsili zavraždiť, no v osudný deň im v tom zabránila strašná búrka, ktorá takmer pripravila o život ich samotných. Ráno po neuskutočnenom atentáte sa k Malachiášovi dostavil jeho strojca - ako kajúcnik, prosiaci o odpustenie, čoho symbolom bol Evanjeliár sv. Patrika, ktorý predtým patril Cellahovi a ktorý si on zobral. Malachiáš s veľkou radosťou uzavrel zmier s kajúcim lotrom.
Boh sa svojho verného zastával aj inak - keď ho verejne tupil jeden z írskych šľachticov, čoskoro nato pokryla jeho ústa škaredá vyrážka a začal mu hniť jazyk. Zomrel potom v krutých bolestiach.
Ale ani bohatú diecézu Connor si Malachiáš dlho nepodržal. Volal do nej nového biskupa a sám sa uspokojil s malou a chudobnou diecézou Down. V očiach všetkých však neprestával byť najprednejším mužom miestnej Cirkvi. Krátko nato (roku 1139) ho írski biskupi vyslali do Ríma, aby u pápeža vyprosil dve pália – jedno pre Cashel, druhé pre Armagh. Cestoval cez Francúzsko a zastavil sa aj v Clairvaux, kde niekoľko dní pobudol v spoločnosti sv. Bernarda. Vzniklo medzi nimi veľmi hlboké priateľstvo a pevné puto, obaja muži sa veľmi uznávali.
Svätý Bernard hovoril o Malachiášovi ako o biskupovi-prorokovi a naozaj si ho nadmieru vážil. Dokladom toho je epizóda zo života blahoslaveného pápeža Eugena III. Keď sa tento bývalý cisterciánsky mních pýtal sv. Bernarda na radu, ako si má počínať, aby bol dobrým pápežom, sv. Bernard mu lakonicky odvetil, že si má vziať za príklad biskupa z Downu Malachiáša.
Atmosféra Clairvaux Malachiáša tak zasiahla, že dokonca nahlas uvažoval, že upustí od návratu domov a zostane v jeho múroch natrvalo. Pápež Inocent II. mu to však zakázal a s titulom pápežského legáta pre Írsko ho vyslal do jeho domoviny. Malachiášovi to ale nedalo a v Clairvaux sa aspoň zastavil na spiatočnej ceste. Zanechal tu štyri svojich druhov s tým, že sa majú stáť cisterciánmi, spoznať do hĺbky duch rádu a potom založiť cisterciánsky kláštor aj v Írsku. Neskôr naozaj povstal prvý kláštor bielych mníchov v Mellifonte, čoskoro ho nasledovali ďalšie.
Ani po návrate Malachiáš nezaháľal. Nezaspal na vavrínoch, ktoré naň kládli veriaci i kňazi, ktorí ho už vtedy, ešte za jeho života, začali ctiť ako svätca. Vôbec nespyšnel, s pýchou sa vysporiadal už zamlada, napokon už ako chlapec sa so svojimi hlbokými zážitkami vzídenými z Božích dotykov skrýval pokorne v ústraní. Bol na seba prísny odjakživa, chvála po ňom len skĺzavala, nenašla miesto v jeho vnútri tam, kde sídlila horúca láska ku Kristovi a zriekanie sa seba samého.
Írom, potešeným jeho návratom, sa však nemožno diviť. Vrátil sa predsa k svojim deťom dobrý otec, ktorý predtým už toľkokrát preukázal, akí sú mu drahí. Vrátil sa dokonca s pápežským poverením, ktoré vnímali ako potvrdenie svojho presvedčenia o Malachiášovej výnimočnosti. Tú dokladali aj zázraky, ktorých sa „dopúšťal“.
Na prosbu škótskeho kráľa Dávida priplával do Škótska, aby uzdravil jeho syna Henricha, v Írsku vzkriesil ženu, ktorá zomrela nezaopatrená, a dokonca ju uzdravil. Inokedy zase napomínal zatvrdeného smilníka, aby sa napravil, a varoval ho pred nečakaným zlým koncom. Dotyčný však zotrval v hriechu. Jeho ďalšie smilstvo bolo jeho posledným.
Čerstvo menovaný pápežský legát sa usiloval nielen o nápravu jednotlivých údov, ale aj celého tela írskej Cirkvi. Zvolal niekoľko synod, na ktorých uviedol do života veľmi dôležité reformy vychádzajúce z cisterciánskeho ducha. Opäť osobne prichádzal aj k obyčajným ľuďom, znova jeho príklad lásky, pokory a dobroty neodolateľne pôsobil na ľudí, takže obroda kresťanstva v Írsku pokračovala aj naďalej.
Malachiáš v sebe taktiež živil veľkú starosť o duše zomrelých, dokonca si vždy prial zomrieť v deň ich pamiatky, 2. novembra. Mal s nimi aj osobnú skúsenosť - keď zomrela jeho sestra, ktorá mu počas života vyčítala prílišnú starosť o chudobných a veci Cirkvi vôbec, zabúdal za ňu slúžiť gregoriánske omše, ako si zaumienil. Jednej noci sa mu zjavila celá pochudnutá vo dverách kostola. Malachiášovi došlo, že jej duša túži po pokrme, a ihneď za ňu odslúžil Najsvätejšiu obeť. Mŕtva sestra sa mu potom ukázala na kostolnom prahu v smútočnom odeve, avšak nesmela vojsť dovnútra. Po ďalšej svätej omši sa mu zjavila už vo vnútri a v čiastočne bielom šate, no nepribližovala sa k oltáru. Až po ďalších omšiach, slúžiacich za jej dušu a po početných Malachiášových modlitbách sa mu ukázala celá v bielom a s radostným výrazom v tvári.
Keď sa v roku 1148 dozvedel, že sa novozvolený pápež Eugen III. zdržiava vo Francúzsku, vydal sa tam, jednak aby mu zložil hold, jednak aby s ním prebral otázky ohľadom svojich diecéz. V čase priplávania do Francúzska bol však Svätý Otec už na spiatočnej ceste do Ríma. Malachiáš opäť nemohol inak a navštívil ešte raz milované Clairvaux, kde však ku koncu októbra ťažko ochorel a 2. novembra - podľa tradície v náručí sv. Bernarda - skonal.
Pri pohrebe, počas ktorého bolo jeho telo uložené do mariánskej kaplnky, bol uzdravený chlapec s paralyzovaným ramenom potom, čo sa dotkol rakvy zosnulého. Pápež Klement III. ho v roku 1190 vyhlásil za svätého.
Pre širšiu verejnosť je tento írsky velikán známy vďaka tzv. Malachiášovmu proroctvu. Ide o spis Prophetia de summis pontificibus, v ktorom predpovedal a obrazne popísal všetkých budúcich pápežov. Posledným má byť podľa tohto proroctva „Petrus Romanus“ – „Peter Riman“ a počas jeho pontifikátu má byť zničený Rím.
Sv.Malachiáš z Armagh-Írsko – biskup; sviatok: 2. Novembra; žil v r.1094-1148
Význam mena: „môj posol“ (Lat.-Hebr.); znak: palma, koruna
2. sv.Malachiáš :: Koniec sveta - obnova sveta
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Proroctvo svätého Malachiáša a posledný pápež….
Energický reformátor mníšskeho života Malachiáš zomrel v roku 1148 v Clairvaux v náručí sv. Bernarda, zakladateľa cisterciánskeho rádu. Bernard mal údajne vyhlásiť, že Malachiáš deň aj hodinu svojej smrti presne predpovedal. Onedlho po svojom odchode z tohto sveta bol Malachiáš pápežom Klementom III. (1187-1191) svätorečený. V súčasnej dobe známy text proroctva pochádza z roku 1595, kedy ho istý Arnold de Wion zaradil do svojho diela "Lignum vitae". De Wion sa na Malachiáša odvoláva ako na autora „proroctva o najvyšších veľkňazoch“. Dielo malo už vo svojej dobe veľký úspech, pretože proroctvo boli často pozoruhodne priliehavé.
Prví pápeži na zozname
Prvým na zozname je pápež Celestín II. (1143-1144). Jeho pontifikát Malachiáš zhrnul slovami: „Ex Castro Tiberis“ (Z jedného zámku na Tibere), čo je narážka na jeho pôvod z mesta Citta di Castello situovanom na brehu rieky Tibery v Toskánsku.
Druhým v poradí je Eugen III. (1145-1153), respektíve výrok “Ex magnitudine montis” (Z veľkosti hory). Popis sa zdá byť výstižný vzhľadom na fakt, že sa tento muž s priezviskom Montemagno narodil na hrade Grammont.
Ako ďalšie príklady stojí za zmienku napríklad Gregor IV. (1227-1241) alebo "Avis Ostiensis" (Vták z Ostie). Na to sa uvedené prízvisko hodí dokonale, pretože pred svojím zvolením bol kardinálom Ostie, prístavu nachádzajúcim sa neďaleko Ríma.
Urbanu IV. (1261-1264) zodpovedá označeniu “Hyerusalem Campaniae”. A naozaj je známe, že sa narodil v Troyes v Champagni a bol jeruzalemským patriarchom.
Kalix III. (1455-1458), v ktorého rodovom znaku bol pasúci sa pozlátený býk, má prídomok "Bos pascens" (Pasúci sa býk). Atď.
Je proroctvo sv. Malachiáša podvrhom zo 16. storočia?
Na druhej strane treba priznať, že od 16. storočia boli heslovité opisy dosť neurčité a ich výklad pôsobil často príliš všeobecným dojmom. Aj preto sa objavili mnohí kritici, ktorí text Malachiášovho proroctva označili za podvrh z konca 16. storočia. V pozadí falzifikátu bola vraj snaha ovplyvniť priebeh vtedajších pápežských volieb. Toto vysvetlenie by sa mohlo zdať logické, keby slovné formulácie určené pápežom 19. a 20. storočia neboli tak pozoruhodne presné a zodpovedajúce skutočnosti.
Pápežovia 20. a 21. storočia
Pius X. (1903-1914) alebo „Ignis ardens“ (Planúci oheň) sa zapísal do histórie ako reformný pápež. Zomrel na prahu prvej svetovej vojny (planúceho ohňa) 20. augusta 1914.
Benedikt XV. (1914-1922) má prídomok “Religio depopulata” (Spustošené náboženstvo). Je to zaujímavé vyjadrenie, keď uvážime, že v tom čase prebehla prvá svetová vojna av Rusku sa k moci dostali komunisti.
Pius XI. (1922-1939) bol charakterizovaný formuláciou "Fides intrepida" (Viera bez bázne). Sama podstata kresťanskej vierouky sa vtedy ocitla v ohrození zo strany nastupujúceho fašizmu a komunizmu. V Taliansku sa dostal k moci charizmatický Mussolini a Vatikán na novú situáciu reagoval mnohými ústupkami. Keď v roku 1935 vpadli talianske vojská do Habeša, Pius XI. nielenže neprotestoval, ale dokonca ani nebránil talianskym biskupom vyhlásiť ju za svätú. Až neskôr dospel pápež a ďalší cirkevní hodnostári k horkému poznaniu pravej tváre fašistickej ideológie. Pius XI. zomrel vo februári 1939 len niekoľko mesiacov pred začiatkom druhej svetovej vojny.
Pius XII. (1939-1958) s prídomkom “Pastor angelicus” (Anjelský pastier) nastúpil do úradu v predvečer najväčšieho krviprelievania v dejinách ľudstva. Niektorí historici kritizujú Pia XII. za pronemecký postoj a tiché prechádzanie krutej vojnovej reality, vyvražďovanie židov, apod. Sami židia však uvádzajú, že Vatikán v súčinnosti s biskupmi zachránil vyše 850 tisíc ľudí židovskej národnosti a nedávno bola pravdepodobne definitívne potvrdená informácia, podľa ktorej v roku 10 jednotiek SS Karla Wolffa únosom pápeža, pretože ho považoval za príliš priateľského k židom. Wolff však rozkaz Vodcu odmietol vykonať a Pia XII. naopak osobne varoval.
Ján XXIII. (1958-1963) “Pastor et nauta” (Pastier a námorník) bol pred svojím zvolením patriarchom v Benátkach, teda v meste námorníkov. Na jeho popud bol zvolaný pre katolícku cirkev veľmi významný 2. vatikánsky koncil.
Pavol VI. (1963-1978) označený ako "Flos florum" (Kvet kvetov) mal vo svojom erbe tri ľalie. Predsedal druhej časti 2. vatikánskeho koncilu.
Ján Pavol I. (1978) alebo „De medietate Lunae“ (Z polovice mesiaca) bol konkláve vybraný za pápeža 26. augusta 1978, keď na oblohe žiaril presný polmesiac. Zomrel iba 33 dní (mesiac) po svojom vymenovaní. V rokoch 1937-1958 pôsobil v diecéze Belluno (Bel Luno – Krásny Mesiac).
K Jánovi Pavlovi II. (1978-2005) sa viaže prídomok "De labore solis" (Z námahy slnka), čo sa niekedy vykladá jeho neúnavnou činnosťou sprevádzanou častými cestami do celého sveta. Ešte výstižnejšie však pôsobí fakt, že Karol Wojtyla sa narodil počas zatmenia Slnka 18. mája 1920. A tiež v deň jeho pohrebu 8. apríla 2005 nastalo (v južnej, strednej a čiastočne aj severnej Amerike) zatmenie Slnka.
Benedikt XVI. – Sláva olivy
Na 111. mieste zo 112. zapísaných prorockých popisov je uvedené vyjadrenie "Gloria olivae" (Sláva olivy), čo by malo byť označenie nového zvoleného pápeža Benedikta XVI. Joseph Ratzinger . Je totiž známe, že olivová ratolesť je jedným zo symbolov sv. Benedikta z Nurzie (480-543). A okrem toho sú jednou z kongregácií benediktínskeho rádu tzv. Olivetáni, založení roku 1313 blahoslaveným Bernardom Ptolomei. . byť Napríklad 16. apríla, v deň jeho narodenín, si katolícka cirkev pripomína smrť sv. Benedikta Jozefa Labre,
Sám Benedikt XVI. krátko po svojom zvolení uviedol, že svojím menom chce symbolicky nadviazať na pontifikát pápeža Benedikta XV., ktorý viedol cirkev v nepokojných dobách 1. svetovej vojny. Pripomenul aj postavu svätého Benedikta z Nurzie a vyznal sa z toho, že ho ako svojho príhovorcu prosí o pomoc. Je zaujímavé, že sa tu objavuje práve súvislosť s vojnovým obdobím. Holubica s olivovou ratolesťou je totiž najznámejším symbolom mieru.
Posledný pápež
Posledný 112. zápis v zozname pápežov sa od ostatných odlišuje tým, že nenesie žiadne označenie. Autor svoje proroctvo zakončil týmto konštatovaním: „Počas extrémneho prenasledovania svätej rímskej cirkvi bude sedieť na stolici „Petrus Romanus“ (Peter Rímsky), ktorý bude pásť svoje stádo uprostred mnohých súžení; po ich skončení bude mesto na siedmich pahorkoch zničené a obávaný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec.” Mestom na siedmich pahorkoch nemôže byť myslené nič iné ako Rím. Väčšina interpretácií tak celkom logicky dochádza k záveru, že je tým oznámený príchod apokalypsy a súdneho dňa.
Malachiáš z Armagh, biskup
Svätý
Sviatok: 2. november
okolo 1094-1148
Význam mena: môj posol (hebr.-latin.)
Znak: dlaň, koruna
Sv. Malachiáš sa narodil okolo roku 1094 v meste Armagh v Írsku. Bol synom profesora kláštornej školy v Armagh. Stal sa kňazom, študoval u Malchusa, biskupa mesta Waterford a Lismore, ktorého zásluhou vzniklo mnoho írskych kostolov 12. stor. Ako kňaz sa Malachiáš intenzívne zúčastňoval na živote Cirkvi. Po synodách v rokoch 1101 a 1111 sa stal blízkym spolupracovníkom priekopníka cirkevnej reformy Cellacha, ktorý bol biskupom v meste Armagh. V tých časoch Írsko sužovali útoky povstalcov, Normanov a vojna s Dánskom. Cirkevná organizácia stála ešte na vratkých nohách, klérus bol nedostatočne vzdelaný. V r. 1122 vstúpil Malachiáš do kláštora v Lismore. Okolo r. 1124 sa stal biskupom v meste Connor. Ako biskup sa veľmi snažil, aby duchovný život napredoval. V meste Bangor v jeho diecéze sa nachádzal kláštor, ktorý sa pod jeho múdrym vedením zdokonalil a preslávil tak, že slúžil ako vzor mníšskeho života.
Keď v r. 1129 biskup Cellach zomrel, určil za svojho nástupcu Malachiáša. No príbuzní biskupa Cellacha považovali biskupské miesto za rodinný majetok, a tak Malachiášovi nedovolili zaujať biskupstvo. Na uprázdnený biskupský stolec mohol Malachiáš nastúpiť až po roku 1134, keď to jeho prívrženci presadili ozbrojenou mocou. Vyhnaný držiteľ biskupského stolca, Niall, ušiel a vzal so sebou vzácne insígnie z Armagh – palicu Pána Ježiša, zvonček sv. Patrika a knihu mesta Armagh. Malachiášovi sa podarilo získať späť najskôr palicu Pána Ježiša a zakrátko na to aj ostatné insígnie. Po rokoch ďalších právnych sporov a úspešných reforiem sa zriekol v roku 1137 biskupskú hodnosť a vrátil sa späť do kláštora.
V roku 1139 cestoval z poverenia írskych biskupov do Ríma, kde od pápeža Inocenta II. dostal pálium pre Armagh. Tým bol vymenovaný za pápežského vyslanca pre Írsko. Počas tejto cesty sa v Clairvaux zoznámil so sv. Bernardom, ktorý mu poslal írskych novicov. Títo v Írsku znova rozhýbali reformu Cirkvi a založili množstvo kláštorov rehole cisterciánov. Prvý bol v Melliforte. Postupne vzniklo aj veľa kláštorov rádu augustiniánov. V tom čase Malachiáš začal v Írsku zavádzať rímsku liturgiu.
To, čím sa Malachiáš azda najviac preslávil, je spis Prophetia de summis pontificibus (Predpovede o rímskych pápežoch). V 111 predpovediach (proroctvách) obrazne opísal budúcich pápežov. Predpovede so zašifrovaným posolstvom začínajú pri pápežovi Celestínovi II., ktorý bol v úrade od roku 1143 do roku 1144. Proroctvá zapísal pravdepodobne benediktínsky kňaz Wion. Toto dielo vyšlo prvý krát v r. 1595 ako pod názvom Fassung (Duševný pokoj). Objavili sa však pochybnosti, či toto dielo pochádza od Malachiáša alebo od Filipa Neriho. Pápež Pius XII. sa v spise nazýva „Pastor angelicus“, (anjelský pastier) – obyvatelia Ríma mu dávali nežné pomenovania ako „biely anjel“, alebo „anjel mieru“, keď sa po bombardovaní Ríma v druhej svetovej vojne objavoval v troskách mesta. „Pastier a moreplavec“ – tak znelo proroctvo pre Jána XXIII. Tí, čo verili týmto predpovediam, uvádzali toto vysvetlenie: Jánovi rodičia si zarábali na živobytie ako maloroľníci, pápež Ján bol teda v mladosti úzko spätý s poľnohospodárstvom, neskôr však – ako pápežský legát – veľa toho precestoval a nakoniec sa stal patriarchom Benátok. Pre Pavla VI. bola predpoveď „Kvet kvetov“. Jeho erb zdobili tri ľalie. Rozpolený mesiac patril pápežovi Jánovi Pavlovi I. – jeho pontifikát trval len 33 dní, presne poldruha mesiaca. Jánovi Pavlovi II. bolo pririeknuté „De Labore Solis“, „zatmenie slnka“, znel preklad predpovede – Karol Wojtyla sa narodil v deň, keď bolo zatmenie slnka. Iný preklad hovorí: „Robotník slnka“ – toto môžeme vysvetliť ako znamenie pre mnoho ciest a neúnavnú prácu tohto pápeža. Posledný pápež bude podľa Malachiášovej predpovede „Petrus Romanus“, „Peter, Riman“. Počas jeho pontifikátu má byť sedmobrežné mesto veľmi poškodené, až zničené. Nedá sa však povedať, či a nakoľko vyjadrujú tieto proroctvá úplnú skutočnosť. Nevieme ani to, či predpovedal všetkých pápežov alebo len časť.
Na svojej druhej ceste do Ríma v roku 1148 Malachiáš v Clairvaux ochorel. Z choroby sa už nevyliečil a podľa tradície zomrel v náručí sv. Bernarda, ktorý neskôr napísal jeho životopis. Svätorečený bol v roku 1190.
Proroctvo svätého Malachiáša o pápežoch
Jednou z najznámejších predpovedí v katolíckych dejinách je proroctvo o pápežoch , ktoré sa pripisuje svätému Malachiášovi.
Svätý Malachiáš bol katolíckym biskupom, ktorý sa narodil v r. 1094 v Írsku. Zomrel v prítomnosti svojho dobrého priateľa, sv. Bernarda, v r. 1148. Svätý Bernard povedal, že sv. Malachiáš predpovedal deň a hodinu svojej vlastnej smrti. Svätý Malachiáš bol kanonizovaný v r. 1190 a v čítaní na jeho sviatok sa spomína, že bol požehnaný darom proroctva.
V Katolíckej encyklopédii z r. 1913 sa pod nadpisom „Proroctvo“ píše, že v r. 1139 povolal pápež Inocent II. sv. Malachiáša do Ríma.
Proroctvo
O pápežoch – Najchýrnejšie a najznámejšie proroctvá o pápežoch sú tie pripisované svätému Malachiášovi (q.v.). V r. 1139 išiel do Ríma, aby podal správu o záležitostiach svojej diecézy pápežovi, Inocentovi II., ktorý mu sľúbil dve pália za metropolitné stolce Armagh a Cashel. Zatiaľ čo bol v Ríme, dostal (podľa Abbé Cucherata) zvláštne videnie budúcnosti, v ktorom sa pred jeho mysľou rozvinul dlhý zoznam...
Zatiaľ čo bol v Ríme, je informované, že sv. Malachiáš zažil videnie budúcich nárokovateľov pápežského úradu až do druhého príchodu Ježiša Krista. Svätý Malachiáš napísal 112 krátkych latinských slovných spojení opisujúcich všetkých týchto budúcich nárokovateľov pápežského úradu, udeľujúc tituly pápežom i antipápežom.
Dokument bol potom podľa správ uložený do tajných archívov Vatikánu a nebol objavený až do r. 1556, kedy ho objavil vatikánsky knihovník. Dokument bol prvýkrát publikovaný o 39 rokov neskôr, v r. 1595, historikom Arnoldom de Wionom v knihe s názvom Strom života. De Wionovi pri preklade dokumentu pomáhal Alfonso Chacon, dobre známy odborník na stredoveké rukopisy. Chacon dostal za úlohu overiť pravosť dokumentu a uistiť sa, že nejde o falzifikát. Po preskúmaní dokumentu Chacon potvrdil jeho pravosť.
Hoci Boh zjavne sv. Malachiášovi ukázal rôznych mužov, ktorí sa v budúcnosti budú vydávať za vodcov Katolíckej Cirkvi, nemusel sv. Malachiášovi nevyhnutne vyjaviť, či títo budúci nárokovatelia pápežského úradu budú dobrí alebo zlí; a nezjavil mu, či budú pravými pápežmi alebo antipápežmi.
Svätému Malachiášovi boli proste ukázaní ľudia, ktorí sa budú až do konca ľudských dejín svetu predstavovať ako vodcovia Katolíckej Cirkvi. Boh ďalej chcel, aby ľudia v posledných dňoch – ako sa ľudstvo bude viac a viac približovať ku koncu sveta – mali nejakú predstavu o tom, ako blízko sú k druhému príchodu Krista.
Malachiášove opisy budúcich nárokovateľov pápežského stolca obvykle obsahujú aspoň jednu alebo viaceré z nasledujúcich vecí týkajúcich sa nárokovateľa: jeho erb... erb jeho rodiny... jeho rodné meno alebo miesto narodenia... alebo mestá, v ktorých bude počas svojho života žiť.
Sv. Malachiáš opísal aj významné postavy alebo udalosti, ktoré mali zatieniť panovania niektorých nárokovateľov pápežského stolca.
Ako už bolo spomenuté, proroctvá sv. Malachiáša boli po prvý raz publikované v r. 1595. O predpovediach sv. Malachiáša spred roku 1595 existuje kontroverzia. Mnohí si myslia, že keďže bol zoznam sv. Malachiáša po prvý raz verejne dostupný v r. 1595, predpovede vzťahujúce sa na nárokovateľov spred roku 1595 nepredstavujú žiaden dôkaz pravosti. Okrem toho si niektorí myslia, že keďže bolo proroctvo sv. Malachiáša vypustené na verejnosť až stovky rokov po tom, čo bolo údajne prvýkrát zostavené, existuje pochybnosť o celom proroctve.
Avšak dobrú odpoveď na túto námietku možno nájsť, keď sa zamyslíme nad veľmi dôležitým biblickým rukopisom nazývaným Codex Vaticanus. Codex Vaticanus sa považuje za najstaršiu preživšiu kópiu takmer úplnej Biblie. Pôvodne bol zhotovený koncom 4. storočia, ale po viac ako tisíc rokov nebolo isté, kde sa nachádza, až kým nebol v 15. storočí identifikovaný vo Vatikánskej knižnici.
Čiže Codex Vaticanus bol (ako dokument sv. Malachiáša) vo Vatikáne objavený po tom, čo bol mimoriadne dlhú dobu stratený. Predsa však biblický učenci vo všeobecnosti uznávajú Codex Vaticanus za pravý napriek tomu, že viac ako tisíc rokov po jeho pôvodnom vyhotovení nebolo isté, kde sa nachádzal – čož je oveľa dlhšie časové obdobie ako obdobie, kedy bol dokument sv. Malachiáša stratený.
Avšak keďže o proroctvách sv. Malachiáša spred roku 1595 existuje kontroverzia, nebudeme sa zaoberať žiadnymi príkladmi jeho predpovedí, ktoré sa týkajú pápežských nárokovateľov spred roku 1595, ale len tými po roku 1595.
Sv. Malachiáš opisuje pápeža Inocenta X. ako „radostnosť kríža“.
82. Jucunditas crucis – Radostnosť kríža – Innocent X (1644 – 1655)
Je veľmi zaujímavé, že Inocent X. bol nakoniec zvolený za pápeža na Sviatok povýšenia kríža – po dlhom a náročnom konkláve.
Sv. Malachiáš opisuje pápeža Pia VI. ako „apoštolského pútnika“.
96. Peregrinus apostolicus – Apoštolský pútnik – Pius VI. (1775 – 1799)
Pius VI. počas svojho panovania odcestoval do Nemecka, aby sa poradil s cisárom Jozefom II. Počas posledných dvoch rokov svojej vlády bol revolucionármi prinútený utiecť z Ríma. Po veľmi náročnej ceste cez Alpy vo Francúzsku zomrel. Rozhodne bol pútnikom.
Sv. Malachiáš opisuje pápeža Pia VII. ako „chamtivého orla“.
97. Aquila rapax – Chamtivý orol – Pius VII. (1800 – 1823)
Panovanie tohto pápeža bolo zatienené Napoleonom, ktorého symbolom bol orol. Celé Napoleonovo cisárske panovanie prebiehalo počas pápežského panovania Pia VII. Napoleon a Pius VII. boli neustále v konflikte – Napoleon nariaďoval, aby pápež vyhovel jeho požiadavkám. Po tom, čo Pius VII. Napoleona exkomunikoval, bol unesený a uväznený Napoleonovými dôstojníkmi. Napoleon napokon s Piom VII. uzavrel dohodu, ktorá značne prevážila v jeho [Piov] prospech.
Sv. Malachiáš opisuje pápeža Pia IX. ako „kríž z kríža“.
101. Crux de cruce – Kríž z kríža – Pius IX. (1846 – 1878)
Pius IX. bol posledným pápežom, ktorý vládol pápežským štátom. Vo Vatikáne skončil ako väzeň po tom, čo Savojský dom (ktorého erbom je biely kríž) zjednotil Taliansko a zbavil Pia IX. jeho moci nad pápežskými štátmi.
Sv. Malachiáš opisuje pápeža Leva XIII. ako „svetlo na nebi“.
102. Lumen in coelo – Svetlo na nebi – Lev XIII. (1878 – 1903)
V erbe pápeža Leva XIII. je zobrazená kométa na nebi. Biskupi Katolíckej Cirkvi si vytvárajú erb. Pápež Lev XIII. sa stal biskupom 19. februára 1843. To znamená, že Lev XIII. vytvoril svoj erb s kométou na oblohe 35 rokov predtým, než sa v r. 1878 stal pápežom. So svetlom na nebi bol teda stotožnený dávno predtým, ako sa stal pápežom alebo vedel, že sa pápežom stane.
Sv. Malachiáš opisuje pápeža Pia X. ako „horiaci oheň“.
103. Ignis ardens – Horiaci oheň – Pius X. (1903 – 1914)
Počas panovania Pia X. prebehla Rusko-japonská vojna, Mexická revolúcia a prvá a druhá balkánska vojna. Bolo to tiež na konci jeho panovania, kedy sa začala Prvá svetová vojna, ktorá rozpútala v Európe oheň.
Sv. Malachiáš opisuje Benedikta XV. ako „spustošené náboženstvo“.
104. Religio depopulata – Spustošené/vyplienené/vydrancované náboženstvo – Benedikt XV. (1914 – 1922)
Benedikt XV. panoval počas prvej svetovej vojny a komunistickej revolúcie v Rusku, ktorá viedla k smrti miliónov katolíkov. Michail Gorbačov na 328. strane svojej knihy Memoirs z roku 1996 povedal, že sovietsky komunistický štát spustošil náboženstvo tým, že uskutočnil „masovú vojnu proti náboženstvu“.
Sv. Malachiáš opisuje antipápeža Jána XXIII. ako „pastiera a námorníka“.
107. Pastor & nauta – Pastor a námorník – Ján XXIII. (1958 – 1963)
Ján XXIII. počas svojho panovania častokrát nosil oblečenie s veľkou plachetnicou.
Sv. Malachiáš opisuje antipápeža Pavla VI. ako „kvet kvetov“. Zaujímavé je, že Pavol VI. mal na svojom erbe zhodou okolností tri ľaliové kvety.
108. Flos Florum – Kvet kvetov – Pavol VI. (1963 – 1978)
109. De medietate lunae – Z polmesiaca – Ján Pavol I. (1978 – 1978)
Ján Pavol I. svoje panovanie začal 26. augusta 1978, keď sa Mesiac javil presne v polceste. Svoje panovanie teda začal doslova z polmesiaca. Ján Pavol I. tiež pochádza z diecézy Belluno, čo znamená „krásny mesiac“.
Sv. Malachiáš opisuje antipápeža Jána Pavla II. ako „zo zatmenia slnka“.
110. De labore solis – Zo zatmenia slnka – Ján Pavol II. (1978 – 2005)
Ján Pavol II. sa narodil 18. mája 1920 – v deň zatmenia Slnka. V deň pohrebu Jána Pavla II., 8. apríla 2005, tiež nastalo zatmenie Slnka. Toto je do očí bijúce splnenie proroctva sv. Malachiáša.
19. septembra 1846 sa vo francúzskom La Salette zjavila dvom malým deťom blahoslavená Panna Mária a predpovedala, že:
„Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista. Cirkev bude v zatmení“.
Naša Pani predpovedala, že okrem zvyšku katolíkov, ktorí si zachovajú pravú vieru, väčšina ľudí neuvidí alebo nenájde skutočný katolicizmus, pretože – z jedného dôvodu – sa bude zdať, že Cirkvi niečo dominuje, že je niečím zakrytá... zatienená.
.
Posledný držiteľ pápežského stolca v dejinách ľudstva je sv. Malachiášom opísaný ako „Petrus Romanus“ – Peter rímsky.
112. Petrus Roman – Peter rímsky/Peter Riman – František (2013 –)
Sv. Malachiáš o poslednom pápežovi hovorí, že:
„In persecutione extrema S. R. E. sedebit Petrus Romanus, qui pascet oves in multis tribulationibus: quibus transactis civitas septicollis diruetur, & judex tremendus judicabit populum suum. Finis.“
„Počas posledného prenasledovania Svätej Rímskej Cirkvi [tam] bude sedieť Peter Rímsky, ktorý bude pásť ovce v mnohých súženiach: keď sa tieto veci skončia, mesto siedmich vrchov [Rím] bude zničené a strašný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec.“
Ak je proroctvo sv. Malachiáša správne, pápež František bude posledným v dejinách, ktorý sa bude biskupom Ríma.
sv. Malachiáš predpovedal pápežov – hocikoho, čo sa mal vydávať za biskupa Ríma. Dôvodom, prečo ho sv. Malachiáš nazval Peter rímsky, je ten, že sv. Peter mal ako biskup Ríma a prvý pápež meno Peter a sv. Malachiáš nazýva posledného človeka, ktorý sa bude vydávať za biskupa Ríma, tým istým menom – Peter.
Pápež František sa stal prvým pontifikom, čo navštívil hrobku sv. Petra
A keďže je František podľa zoznamu sv. Malachiáša posledným nárokovateľom Rímskeho stolca pred zničením Ríma, nazýva ho Petrom rímskym.
112. Petrus Roman – Peter rímsky/Peter Riman – František (2013 –)
„In persecutione extrema S. R. E. sedebit Petrus Romanus, qui pascet oves in multis tribulationibus: quibus transactis civitas septicollis diruetur, & judex tremendus judicabit populum suum. Finis.“
„Počas posledného prenasledovania Svätej Rímskej Cirkvi [tam] bude sedieť Peter Rímsky, ktorý bude pásť ovce v mnohých súženiach: keď sa tieto veci skončia, mesto siedmich vrchov [Rím] bude zničené a strašný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec.“
Assisi od Ríma vzdialené len dve hodiny (cesty). Svätý František počas svojho života išiel do Ríma a Františkovo druhé meno a meno jeho otca je zhodou okolností Peter.
Sv. Malachiáš tiež hovorí, že Peter rímsky bude ľudí kŕmiť/pásť počas mnohých súžení/. Pápež , tvrdí, že mu záleží na fyzickom kŕmení ľudí v núdzi.
“
112. Petrus Roman – Peter rímsky/Peter Riman – František (2013 –)
„In persecutione extrema S. R. E. sedebit Petrus Romanus, qui pascet oves in multis tribulationibus: quibus transactis civitas septicollis diruetur, & judex tremendus judicabit populum suum. Finis.“
„Počas posledného prenasledovania Svätej Rímskej Cirkvi [tam] bude sedieť Peter Rímsky, ktorý bude pásť ovce v mnohých súženiach: keď sa tieto veci skončia, mesto siedmich vrchov [Rím] bude zničené a strašný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec.“
Mimoriadne zaujímavé je aj to, že sv. Malachiáš opisuje, ako bude Rím na konci Františkovho panovania zničený. Ak je to správne, dokonale to zapadá do proroctiev v Apokalypse o tom, ako bude na konci sveta zničený Babylon – Rím.
Malachi, ep.
2. novembra, sviatok
Postavení:
biskup
Úmrtí:
1148
ŽIVOTOPIS
Narodil sa roku 1094 v Armagh v Severnom Írsku. Jeho otec vyučoval v kláštornej škole. Malachiáš študoval pod vedením mnícha Eimara av roku 1119 prijal kňazské svätenie od biskupa Cellacha. Po štyri roky zotrval v jeho blízkosti ako jeho pomocník a vykonával kazateľskú službu. V roku 1123 bol menovaný biskupom v Connor av ďalších rokoch založil kláštor v Kerry. Roku 1129 zomrel Cellacha ako arcibiskup Armaghu a podľa jeho priania bol jeho nástupcom menovaný biskup Malachiáš. Síce sa tak stalo, ale jeho nástupu kládla prekážky svetská vrchnosť. Po šiestich rokoch prenechal arcibiskupský úrad mníchovi Celsovi a vrátil sa do Connor.
V roku 1139 bol v Ríme, kde na prianie írskych biskupov obdržal palium a od pápeža Inocencia II. bol menovaný apoštolským vikárom pre celé Írsko. Pri ceste sa tiež staval v Clairvaux, kde s o. Bernardom (pam. 20. 8.) rokoval o ďalšom vzdelaní klerikov as ním tiež dohodol vyslanie novicov, ktorí by mu pomáhali s reformou duchovného života v Írsku.
Malachiášova horlivosť o obnovu duchovného života v írskych kláštoroch bola obzvlášť viditeľná v Bangore, kde pred jeho príchodom už duchovný život dohasínal, ale múdrym vedením Malachiáš dosiahol to, že sa život v ňom stal príkladom mníšskeho života. Rozkvet cisterciánskeho života v krajine je zaznamenaný od r. 1142 založením kláštora v Mellifonte, a čoskoro potom piatich ďalších cisterciánskych kláštorov.
Roku 1148, na žiadosť synody, podnikol ešte druhú cestu za pápežom, pri ktorej v Clairvaux na začiatku novembra zomrel v prítomnosti opáta Bernarda.
V roku 1190 bol pápežom Klementom III. zaradený medzi svätých.
Malachiáš z Armagh, biskup
Svätý
Sviatok: 2. november
* okolo 1094 Armagh, Írsko
† 2. november 1148 Clairvaux, dnes Longchamp-sur-Aujon, Francúzsko
Význam mena: môj posol (hebr.-lat.)
Atribúty: palma, koruna
Sv. Malachiáš sa narodil okolo roku 1094 v meste Armagh v Írsku. Bol synom profesora kláštornej školy v Armagh. Stal sa kňazom, študoval u Malchusa, biskupa mesta Waterford a Lismore, ktorého zásluhou vzniklo mnoho írskych kostolov 12. stor. Ako kňaz sa Malachiáš intenzívne zúčastňoval na živote Cirkvi. Po synodách v rokoch 1101 a 1111 sa stal blízkym spolupracovníkom priekopníka cirkevnej reformy Cellacha, ktorý bol biskupom v meste Armagh. V tých časoch Írsko sužovali útoky povstalcov, Normanov a vojna s Dánskom. Cirkevná organizácia stála ešte na vratkých nohách, klérus bol nedostatočne vzdelaný. V r. 1122 vstúpil Malachiáš do kláštora v Lismore. Okolo r. 1124 sa stal biskupom v meste Connor. Ako biskup sa veľmi snažil, aby duchovný život napredoval. V meste Bangor v jeho diecéze sa nachádzal kláštor, ktorý sa pod jeho múdrym vedením zdokonalil a preslávil tak, že slúžil ako vzor mníšskeho života.
Keď v r. 1129 biskup Cellach zomrel, určil za svojho nástupcu Malachiáša. No príbuzní biskupa Cellacha považovali biskupské miesto za rodinný majetok, a tak Malachiášovi nedovolili zaujať biskupstvo. Na uprázdnený biskupský stolec mohol Malachiáš nastúpiť až po roku 1134, keď to jeho prívrženci presadili ozbrojenou mocou. Vyhnaný držiteľ biskupského stolca, Niall, ušiel a vzal so sebou vzácne insígnie z Armagh – palicu Pána Ježiša, zvonček sv. Patrika a knihu mesta Armagh. Malachiášovi sa podarilo získať späť najskôr palicu Pána Ježiša a zakrátko na to aj ostatné insígnie. Po rokoch ďalších právnych sporov a úspešných reforiem sa zriekol v roku 1137 biskupskú hodnosť a vrátil sa späť do kláštora.
V roku 1139 cestoval z poverenia írskych biskupov do Ríma, kde od pápeža Inocenta II. dostal pálium pre Armagh. Tým bol vymenovaný za pápežského vyslanca pre Írsko. Počas tejto cesty sa v Clairvaux zoznámil so sv. Bernardom, ktorý mu poslal írskych novicov. Títo v Írsku znova rozhýbali reformu Cirkvi a založili množstvo kláštorov rehole cisterciánov. Prvý bol v Melliforte. Postupne vzniklo aj veľa kláštorov rádu augustiniánov. V tom čase Malachiáš začal v Írsku zavádzať rímsku liturgiu.
To, čím sa Malachiáš azda najviac preslávil, je spis Prophetia de summis pontificibus (Predpovede o rímskych pápežoch). V 111 predpovediach (proroctvách) obrazne opísal budúcich pápežov. Predpovede so zašifrovaným posolstvom začínajú pri pápežovi Celestínovi II., ktorý bol v úrade od roku 1143 do roku 1144. Proroctvá zapísal pravdepodobne benediktínsky kňaz Wion. Toto dielo vyšlo prvý krát v r. 1595 ako pod názvom Fassung (Duševný pokoj). Objavili sa však pochybnosti, či toto dielo pochádza od Malachiáša alebo od Filipa Neriho. Pápež Pius XII. sa v spise nazýva „Pastor angelicus“, (anjelský pastier) – obyvatelia Ríma mu dávali nežné pomenovania ako „biely anjel“, alebo „anjel mieru“, keď sa po bombardovaní Ríma v druhej svetovej vojne objavoval v troskách mesta. „Pastier a moreplavec“ – tak znelo proroctvo pre Jána XXIII. Tí, čo verili týmto predpovediam, uvádzali toto vysvetlenie: Jánovi rodičia si zarábali na živobytie ako maloroľníci, pápež Ján bol teda v mladosti úzko spätý s poľnohospodárstvom, neskôr však – ako pápežský legát – veľa toho precestoval a nakoniec sa stal patriarchom Benátok. Pre Pavla VI. bola predpoveď „Kvet kvetov“. Jeho erb zdobili tri ľalie. Rozpolený mesiac patril pápežovi Jánovi Pavlovi I. – jeho pontifikát trval len 33 dní, presne poldruha mesiaca. Jánovi Pavlovi II. bolo pririeknuté „De Labore Solis“, „zatmenie slnka“, znel preklad predpovede – Karol Wojtyla sa narodil v deň, keď bolo zatmenie slnka. Iný preklad hovorí: „Robotník slnka“ – toto môžeme vysvetliť ako znamenie pre mnoho ciest a neúnavnú prácu tohto pápeža. Posledný pápež bude podľa Malachiášovej predpovede „Petrus Romanus“, „Peter, Riman“. Počas jeho pontifikátu má byť sedmobrežné mesto veľmi poškodené, až zničené. Nedá sa však povedať, či a nakoľko vyjadrujú tieto proroctvá úplnú skutočnosť.
Na svojej druhej ceste do Ríma v roku 1148 Malachiáš v Clairvaux ochorel. Z choroby sa už nevyliečil a podľa tradície zomrel v náručí sv. Bernarda, ktorý neskôr napísal jeho životopis. Svätorečený bol v roku 1190.
Proroctvo svätého Malachiáša
Proroctvo o pápežiach , niekedy nazývané aj Proroctvo o poslednom pápežovi , je pripisované sv. Malachiášovi a jedná sa o zoznam 112 krátkych fráz v latinčine . Každá z fráz akoby popisuje jedného z rímsko-katolíckych pápežov , počnúc pápežom Celestínom II. (zvoleným do úradu r. 1143 ) a končiac posledným (patrne neskôr pridaným) pápežom, menovaným ako „Peter Rímsky“ – Petrus Romanus , ktorého pontifikát skončí zničením Ríma .
Arnold de Wion, Lignum Vitae, 1595 (titulná strana)
Proroctvo bolo prvýkrát vydané v roku 1595 Ardnoldom de Wyon, benediktínskym historikom, ako časť jeho knihy Lignum Vitæ (Strom života). Wyon pripisoval tento zoznam Sv. Malachiášovi (vlastným menom Maelmhaedhoc O'Morgair, (1095–1148), biskupovi z írskeho Armagh . Podľa legendy bol roku 1139 Malachiáš navštíviť v Ríme pápeža Inocencia II. Za svojho pobytu v Ríme mal Malachiáš údajne videnie budúcich pápežov fráz Tento rukopis bol potom uložený v rímskom archíve, kde ležal zabudnutý až do svojho znovuobjavenia okolo roku 1590.
Na druhej strane ale v Malachiášovom životopise od Bernarda z Clairvaux nie je o proroctve jediná zmienka a nie je ani spomínané nikde inde pred vydaním roku 1595. Niektoré zdroje, vrátane posledných vydaní Catholic Encyclopedia , naznačujú že proroctvo je podvrhom z konca 16. storočia. Iné zdroje zase uvádza, že bolo napísané Nostradamom a pripísané Malachiášovi aby autor nebol prenasledovaný. Zástancovia proroctva (ako spisovateľ John Hogue, autor populárnej knihy „Posledný pápež“ – The Last Pope ) všeobecne uvádza, že aj keď je autorstvo proroctva neisté, veštba samotná je stále platná. [
Výklad jednotlivých hesiel je všeobecne založený na nájdení súvislostí medzi heslom a miestom narodenia pápežov, ich osobnými erbmi či udalosťami prebehnutými počas ich pontifikátu. Napríklad prvé heslo, Ex castro Tiberis (Zo zámku na Tiberi), zodpovedá miestu narodenia pápeža Celestína II. v Città di Castello ležiacom na Tiberi . Pápež Klement XIII. , ktorý bol popísaný heslom Rosa Umbriae (Ruža z Umbrie ) užíval znak ruže ako osobného erbu (jeho oficiálny znak ružu neobsahoval, ani nemal žiadny významný vzťah k Umbrii, iba bol krátko pápežským guvernérom v Rieti , ktoré bolo v tej dobe súčasťou Umbrie
V súčasnosti mnohí interpreti prorockej literatúry obracajú svoju pozornosť práve na toto proroctvo prevažne z dvoch hlavných dôvodov: pretože uspeli v hľadaní súvislostí medzi proroctvami a súčasnými pápežmi a pretože sa údajná veštba začína napĺňať. Výklady k jednotlivým heslám, ktoré boli vykonané pred nastúpením konkrétneho pápeža do úradu, sa totiž až na výnimky ukazujú ako veľmi priliehavé. Isté pochybnosti vnáša aj obdobie 16. storočia, kedy podľa niektorých zdrojov mohli byť niektoré frázy proroctva zmanipulované.
Pápežovi Jánovi Pavlovi II. (1978–2005) patrí v zozname 110. miesto a heslo „De labore solis“ („Z námahy slnka“), čo býva dávané do súvislosti s jeho neúnavnými cestami do celého sveta a predovšetkým s faktom, že v deň jeho narodenia aj v deň jeho pohrebu nastalo zatmenie Slnka . U predposledného pápeža Benedikta XVI. (2005 – 2013) je uvedené heslo „Gloria olivae“ („Sláva olivy“). Olivová ratolesť je pritom jedným zo symbolov sv. Benedikta z Nurzie a v rámci benediktínskeho rádu existuje kongregácia tzv. Olivetanov . Olivová ratolesť je tiež symbolom zmierenia, Benedikt XVI sa opakovane snažil zmieriť vývoj Cirkvi po 2. Vatikánskom koncile skatolíckou Tradíciou a povolil široké užívanie predkoncilovej Tridentskej Omše . Poslednému pápežovi na zozname, tzv. „Petru Rímskemu“, podľa niektorých zodpovedá súčasnému pápežovi František , tu sú ale nájdené súvislosti iba vágne. Jedno z vysvetlení tvrdí, že pápežov menovec sv. František (zakladateľ františkánskeho rádu) sa civilným menom volal Peter. Podľa iného výkladu však môžu byť aj iní pápeži medzi Benediktom XVI. a Petrom Rímskym.
Pápež č.1-112
Meno (Obdobie)
Civilné meno
Heslo ( Preklad )
Odkaz alebo vysvetlenie
Erb
167.
Celestín II. (1143 – 1144)
Guido de Castello
1 Ex Castro Tiberis ( Zo zámku na Tiberi )
Hist.: Narodený v Città di Castello, Umbria, na brehu rieky Tiber.
Lucius II. (1144 – 1145)
Gherardo Caccianemici del Orso
2 Inimicus Expulsus ( Nepriateľ vyhnaný )
Toto heslo sa vzťahuje na pápežove priezvisko. "Cacciare" znamená "naháňať, loviť", a "nemici" je taliansky výraz pre "nepriateľov". Ako jeho meno predpovedalo, Caccianemici bol vyhnaný z Ríma vlastnými poddanými.
Eugen III. (1145 – 1153)
Bernardo dei Pagnelli di Montemagno
3 Ex Magnitudine Montis ( Z mocnej hory )
Heslo sa vzťahuje na pápežovo priezvisko, "Montemagno."
Anastasius IV. (1153 – 1154)
Corrado di Suburra
4 Abbas Suburranus ( Opát zo Suburrov )
Bol z rodiny sídliacej v Subúre (časť Ríma)
Hadrián IV. (1154 – 1159)
Nicholas Breakspear
5 De Rure Albo ( Z bieleho poľa )
Študoval v St Alban School v Hertfordshire. (Pred nástupom na pápežský stolec bol biskupom v Albane - "Albano" lat. "biely")
Ottaviano Monticello
6 Ex Tetro Carcere ( Z krutého žalára )
Bol kardinálom v Tullianskej väznici.
Paschalis III. Vzdoropepež (1164 – 1168)
Guido di Crema
7 Via trans-Tyberina ( Cesta za Tiber )
Titul kardinála držal v Bazilike Sv. Márie v Trastevere (voči Vatikánu za riekou Tiber).
Kalixtus III. Vzdoropepež (1168 – 1178)
Giovanni Di Strumi
8 De Pannonia Tusciae ( Z Tuskánskych Uhorsko )
Prezývalo ho Maďarský Ján, Opát zo Strumy.
172.
Alexander III. (1159 – 1181)
Orlando Bandinelli Paparoni
9 Ex Ansere Custode ( Od husi strážkyne )
Na erbe jeho rodiny bola hus.
Lucius III. (1181 – 1185)
Ubaldo Allucingoli
10 Lux in Ostio ( Svetlo vo vchode )
R. 1159 sa stal kardinálom v Ostii. ("Ostium" znamená lat. "dvere", "vchod") "Lux" je možná slovná hračka s menom "Lucius".
Urban III. (1185 – 1187)
Umberto Crivelli
11 Sus in Cribo ( Osivo v site )
Jeho priezvisko, Crivelli, znamená v taliančine sito.
Gregor VIII. (1187)
Alberto De Morra
12 Ensis Laurentii ( Laurentov meč )
Bol kardinálom zo sv. Laurence (Laurenta) av jeho znaku bol tasený meč.
Klement III. (1187 – 1191)
Paolo Scolari
13 De Schola Exiet ( Odišiel zo škôl )
Jeho priezvisko bolo Scolari (študent, žiak)
Celestín III. (1191 – 1198)
Giacinto Bobone
14 De Rure Bovensi ( Z kraja hovädzieho dobytka )
Bol z rodiny Bobone, slovnej hračky Bovensi-Bobone (lat.).
Inocent III. (1198 – 1216)
Lotario dei Conti di Segni
15 Comes Signatus ( Podpísaný gróf )
Potomok grófskej rodiny Segni; slovná hračka Signa – Segni.
Honorius III. (1216 – 1227)
Cencio Savelli
16 Canonicus de Latere ( Kanonik od Lateránov )
Bol kanonikom v chráme Sv. Márie Maggiore a slúžil ako pápežov správca r. 1188.
Gregor IX. (1227 – 1241)
Ugolino dei Conti di Segni
17 Avis Ostiensis ( Vták z Ostie )
Pred svojím zvolením pápežom bol kardinálom v Ostii a jeho rodinný erb obsahuje vtáka na červenom podklade.
Celestín IV. (1241)
Goffredo Castiglioni
18 Leo Sabinus ( Sabinský lev )
Bol kardinál-biskupom v Sabine; v jeho erbe bol lev; hračka s jeho priezviskom: Castig-lioni
Inocent IV. (1243 – 1254)
Sinibaldo Fieschi
19 Comes Laurentius ( Gróf Laurent )
Bol kardinál-kňazom v chráme sv. Laurenta v Lucke; jeho otec bol gróf z Lavagna
Alexander IV. (1254 – 1261)
Renaldo dei Signori di Ienne
20 Signum Ostiense ( Znamenie z Ostie )
Bol kardinál-biskup v Ostii a člen rodiny Conti-Segni (segni-signa slov. hračka)
Urban IV. (1261 – 1264)
Jacques Pantaleon
21 Hierusalom Campaniae ( Jeruzalem z Champagne
Pôvodom z Troyes v provincie Champagne-Ardenne, neskôr patriarcha Jeruzalemský
Klement IV. (1265 – 1268)
Guido Fulcodi
22 Draco Depressus ( Drak ponížený )
V jeho erbe bol orol drviaci draka.
Gregor X. (1271 – 1276)
Tebaldo Visconti
23 Anguinus Vir ( Hadí človek )
V erbe rodiny Viscontiovcov je modrý had prehĺtajúci červené ľudské telo
Inocent V. (1276)
Pierre de Tarentaise
24 Concionatur Gallus ( Francúzsky kazateľ )
Narodil sa na juhovýchode Francúzska a bol člen Rádu bratov kazateľov
Hadrián V. (1276)
Ottobono Fieschi
25 Bonus Comes ( Dobrý gróf (alebo spoločník) )
Bol z grófskeho rodu; slovná hračka s menom "otto-bono" – dobrý
Ján XXI. (1276 – 1277)
Pedro Julião
26 Piscator Tuscus ( Tuskánsky rybár )
Bol kardinál-biskupom v Tusculume (teraz Frascati)
Mikuláš III. (1277 – 1280)
Giovanni Gaetano Orsini
27 Rosa Composita ( Skladaná ruža )
V jeho civilnom erbe je vyrezávaná ruža
Martin IV. (1281 – 1285)
Simone de Brion
28 Ex Telonio Liliacei Martini ( Z colnice Martina z Lilií )
Bol kanonik a pokladník v chráme sv. Martina v Tours, vo Francúzsku
Honorius IV. (1285 – 1287)
Giacomo Savelli
29 Ex Rosa Leonina ( Z levie ruže )
V jeho erbe sú dva levy, podopierajúce ružu
Mikuláš IV. (1288 – 1292)
Girolamo Masce
30 Picus Inter Escas ( Ďateľ v kŕmení ).
Bol z Ascoli, v grófstve Picene.
Celestín V. (1294)
Pietro Di Murrone
31 Ex Eremo Celsus ( Pozdvihnutý z pustovne )
Hist.: Pred zvolením bol pustovník; slovná hračka Celsus – Celestine.
Bonifác VIII. (1294 – 1303)
Benedetto Caetani
32 Ex Undarum Benedictione ( Z daru vĺn )
V jeho erbe je vlna cez štít; slov. Hračka s jeho krstným menom Benedetto.
Benedikt XI. (1303 – 1304)
Nicholas Boccasini
33 Concionator Patarens ( Kazateľ z Patary )
Náležal k Poriadku bratov kazateľov; Patara bolo rodným metom sv. Mikuláša (jeho civilné krstné meno).
Klement V. (1305 – 1314)
Bertrand de Got
34 De Fascis Aquitanicis ( Z pút Akvitania )
Pôvodom od Sv. Bertranda de Comminges v Akvitánii, neskôr arcibiskup v Bordeaux, tamtiež. V jeho erbe sú tri horizontálne pruhy, v heraldice označované ako fessy (púta)
Ján XXII. (1316 – 1334)
Jacques Duese
35 De Sutore Osseo ( Z chudého obuvníka )
Jeho priezvisko bolo Duèze, D'Euze, D'Euzes, alebo Euse, pričom posledné môže byť do latinčiny preložené ako Ossa. Populárny príbeh o jeho otcovi (mal byť obuvník) je pravdepodobne vykonštruovaný.
Pietro Rainallucci di Corvaro
36 Corvus Schismaticus ( Schizmatická vrana )
Slov. Hračka s jeho priezviskom.
199.
Benedikt XII. (1334 – 1342)
Jacques Fournier
37 Frigidus Abbas ( Chladný opát )
Bol opátom v kláštore Fontfroide ("Studený prameň").
Klement VI. (1342 – 1352)
Pierre Roger
38 De Rosa Atrebatensi ( Z ruže Arraskeé )
Bol biskupom vo franc. Arras a jeho erb bol zdobený symbolmi šiestich ruží
Inocent VI. (1352 – 1362)
Etienne Aubert
39 De Montibus Pammachii ( From the Mountains of Pammachius )
Narodil sa v Monte v diecéze Limoges vo Francúzsku, a pred pontifikáciou bol biskupom v Clermonte; bol kardinál kňazom s titulom od sv. Pammakia
Urban V. (1362 – 1370)
Guglielmo De Grimoard
40 Gallus Vicecomes ( Francúzsky vikomt )
Pochádzal z franc. Šľachtického rodu.
Gregor XI. (1370 – 1378)
Pierre Roger de Beaufort
41 Novus de Virgine Forti ( Nový z "Panenskej pevnosti" )
Bol z rodiny Beaufort (forti – pevnosť) a kardinál z Novej Svätej Márie (Santa Maria Nuova)
Robert, Count of Geneva
42 De Cruce Apostilica ( Z apoštolského kríža )
V jeho erbe je kríž rozdelený stredom na 4 časti
Peter de Luna
43 Luna Cosmedina ( Luna Cosmedinská )
Hračka s priezviskom; kardinál zo Sv. Mária v Cosmedine.
Gil Sanchez Munoz
44 Schisma Barcinonicum ( Schismatik z Barcelony )
Bol barcelonským kanonikom
204.
Urban VI. (1378 – 1389)
Bartolomeo Prignano
45 De Inferno Praegnani ( Z pekla ako miesta narodenia )
Slov. Hračka s priezviskom; narodil sa v mieste zvanom Inferno (peklo) neďaleko Neapola.
Bonifác IX. (1389 – 1404)
Pietro Tomacelli
46 Cubus de Mixtione ( Kocková zmes )
V jeho erbe je kockovaný vzor.
Inocent VII. (1404 – 1406)
Cosmo Migliorati
47 De Meliore Sidere ( Z lepšej hviezdy )
Slov. Hračka s priezviskom; v osobnom erbe bola prenikajúca hviezda.
Gregor XII. (1406 – 1415)
Angelo Correr
48 Nauta de Ponte Nigro ( Plavec od Čierneho Mosta )
Bol chránencom v chráme v Nigripontis.
Pietro Philarges
49 Flagellum Solis ( Slnečný bič )
V jeho erbe bolo veľké slnko; hračka s priezviskom, "Philarges".
Baldassarre Cossa
50 Cervus Sirenae ( Jeleň zo Sirén )
Bol kardinál s titulom pri sv. Eustachia – ten sa obrátil na kresťanstvo po tom, čo videl jeleňa s krížom medzi parohmi; jeho rodina pochádzala z Neapola, v znaku ktorého je Siréna.
Martin V. (1417 – 1431)
Oddone Colonna
51 Corona Veli Aurei ( Koruna so zlatým závojom )
Bol kardinál-diákon pri sv. Giorgiho vo Velabri - "Velabro" pochádza od spojenia "vela aureum", čiže zlatý závoj; v jeho erbe je koruna na podstavci.
Eugen IV. (1431 – 1447)
Gabriele Condulmaro
52 Lupa Coelestina ( Celestinián alebo Nebeská vlčica )
Patril k rádu Celestiniánov a bol biskup zo Sieny, v znaku ktorej je vlčica.
Amadeus vojvoda Savojský
53 Amator crucis ( Milovník kríža )
Ako veľmož zo Savojska mal v erbe savojský kríž; slov. Hračka Amadeus – Amator.
Mikuláš V. (1447-1455)
Tommaso Parentucelli
54 De modicitate Lunae ( Zo striedmosti Mesiaca )
Narodil sa v Sarzane v diecéze Luni, ktorej starobylým menom bola Luna
Kalixtus III. (1455 – 1458)
Alfonso Borgia
55 Bos pascens ( Pasúce sa tur )
V jeho erbe je pasúci sa býk
Pius II. (1458 – 1464)
Enea Silvio de Piccolomini
56 De capra et alberga ( Od Kozy a Hostinca )
Bol sekretárom u kardinála D. Capranica a kardinála Albergattiho než sa stal pápežom - slov. Hračka s menami.
Pavol II. (1464 – 1471)
Pietro Barbo
57 De cervo et Leone ( Od Jelena a Leva )
Referencie k jeho biskupstvu v Cervii (cervo – jeleň) a jeho kardinálskemu titulu do sv. Marka (lev).
Sixtus IV. (1471 – 1484)
Francesco Della Rovere
58 Piscator minorita ( Minoritský rybár )
Bol syn rybárov a člen rádu Minoritov
Inocent VIII. (1484 – 1492)
Giovanni Battista Cibò
59 Praecursor Siciliae ( Predchodca zo Sicílie alebo Sicílsky )
Giovanni Battista Cibò prijal meno po Jánovi Krstiteľovi, predchodcovi Ježiša. Tiež slúžil ako biskup v Molfete na Sicílii.
Alexander VI. (1492 – 1503)
Rodrigo de Borgia
60 Bos Albanus in Portu ( Albanský Býk v Porte )
Roku 1456 sa stal kardinálom s titulom kardinál-biskup z Albana a Porta; tiež mal v znaku červeného býka.
Pius III. (1503)
Francesco Todeschini Piccolomini
61 De Parvo homine ( Z malého muža )
Priezvisko Piccolomini je podobné piccoli uomini = "malý muž"
Július II. (1503 – 1513)
Giuliano Della Rovere
62 Fructus Jovis juvabit ( Jupiterovo ovocie pomôže )
V jeho erbe bol dub, ktorý býval zasvätený Jupiterovi; jeho priezvisko "Della Rovere" doslova znamená "z duba"
Lev X. (1513 – 1521)
Giovanni de Medici
63 De Craticula Politiana ( Z Politijského roštu )
Jeho učiteľom bol významný humanista a učenec Poliziano. "Rošt" je evidentne referencie k sv. Vavrinci (Lorenzo), ktorý bol umučený na rošte – Giovanniho otec bol Lorenzo I. Medicejský.
Hadrián VI. (1522 – 1523)
Adriaan Florensz Boeyens
64 Leo Florentius ( Florentský Lev )
V jeho erbe sú dva levy; slov. Hračka s menom.
Klement VII. (1523 – 1534)
Giulio de Medici
65 Flos Pilaei Aegri ( Kvet z gulí )
Znak rodu Medici obsahoval 6 lekárskych gulí, z ktorých jedna (najväčšia) bola ozdobená florentínskou ľaliou.
Pavol III. (1534 – 1549)
Alessandro Farnese
66 Hiacynthus medicorum ( The Hyacint medzi lekármi )
Jeho erb bol zdobený šesticou hyacintov; pred svojím pontifikátom držal titul "od sv. Kozmy a Damiána" - obaja títo svätí boli lekári.
Julius III. (1550 – 1555)
Giovanni Maria Ciocchi del Monte
67 De corona Montana ( Z horskej Koruny )
V jeho erbe sú hory a palmové vetvy tvoriace tvar koruny.
Marcel II. (1555)
Marcello Cervini
68 Frumentum floccidum ( Našuchorená pšenica )
V jeho erbe bol jeleň a pšeničné klasy.
Pavol IV. (1555 – 1559)
Giovanni Pietro Caraffa
69 De fide Petri ( Z Petrovej viery )
Používal svoje druhé meno - Petri.
Pius IV. (1559 – 1565)
Giovanni Angelo de Medici
70 Esculapiu Pharmacum ( Liek lekárov/Aeskulapov )
Jeho priezvisko bolo Medici; tvrdenie že bol vyštudovaným lekárom nie je pravdivé, bol právnik.
Pius V. (1566 – 1572)
Antonio Michele Ghisleri
71 Angelus nemorosus ( Anjel z Lesíka )
Narodil sa v Bosco, (Lombardia), názov znamená "lesík, hájik"; jeho meno Michele sa vzťahuje k archanjelovi Michaelovi.
Gregor XIII. (1572 – 1585)
Ugo Boncompagni
72 Medium corpus pilarũ (Polovina tela gule )
"Guľa" sa vzťahuje k Piu IV., ktorý mu udelil titul kardinála; v erbe mal Gregor polovicu draka.
Sixtus V. (1585 – 1590)
Felice Pereti
73 Axis in medietate signi ( Os medzi znameniami )
Priama referencie k jeho erbu.
Urban VII. (1590)
Giovanni Battista Castagna
74 De rore coeli ( Z rosy nebies )
Bol arcibiskupom z Rossana v Kalábrii, kde sa zbierala miazga zo stromov zvaná "nebeská rosa".
Gregor XIV. (1590 – 1591)
Niccolo Sfondrati
75 De Antiquitate Urbis ( Zo starobylosti Mesta )
Jeho otec bol senátor v starobylom Miláne; slovo "senátor" je odvodené z lat. "Senex" - "starý muž".
Inocent IX. (1591)
Giovanni Antonio Facchinetti
76 Pia Civitas in Bello ( Božské mesto vo vojne )
Bol jeruzalemským patriarchom pred svojou pontifikáciou.
Klement VIII. (1592-1605)
Ippolito Aldobrandini
77 Crux Romulea ( Rímsky kríž )
Bol kardinálom s titulom zo sv. Pankráca v Ríme - sv. Pankrác bol rímsky mučeník.
Lev XI. (1605)
Alessandro Ottaviano De Medici
78 Undosus Vir ( Muž zo vzdmutých vĺn alebo Človek ktorý pominie ako vlna ).
Bol biskupom z Palestriny – starovekí Rimania pripisovali založenie Palestriny morskému cestovateľovi Odyseovi; jeho pontifikát trval iba 27 dní.
Pavol V. (1605 – 1621)
Camillo Borghese
79 Gens Perversa ( Skorumpovaná rodina )
Pavol pohoršil Cirkev, keď dosadil svojho synovca do snemu kardinálov. Slovo "nepotizmus" pochádza práve z obdobia jeho vlády.
Gregor XV. (1621 – 1623)
Alessandro Ludovisi
80 In Tribulatione Pacis ( V narušení mieru )
Jeho vláda korešponduje s vypuknutím Tridsaťročnej vojny.
Urban VIII. (1623 – 1644)
Maffeo Barberini
81 Lilium et Rosa ( Ľalia A Ruža )
Pochádzal z Florencie. Florencia (Taliansko), mala v znaku červenú ľaliu; anglický kráľ Karol I. Stuart ktorého slávne oddal s katolíčkou Henriettou Máriou Bourbonskou mal v znaku ruži.
Inocent X. (1644–1655)
Giovanni Battista Pamphili
82 Jucunditas Crucis ( Radosť z kríža )
Bol pontifikovaný po dlhom a ťažkom konkláve na sviatok Povýšenia sv. Kríža.
Alexander VII. (1655 – 1667)
Fabio Chigi
83 Montium Custos ( Stráže hôr )
V jeho rodinnom erbe je 6 vrcholov hôr s hviezdou nad nimi.
Klement IX. (1667 – 1669)
Giulio Rospigliosi
84 Sydus Olorum ( Z labutej hviezdy )
"Hviezda" sa vzťahuje k pápežovi Alexandrovi VII. (erb); slovná hračka s priezviskom Alexandra: Chigi → Cigni (ital. Labuť).
Klement X. (1670 – 1676)
Emilio Altieri
85 De Flumine Magno ( Od Veľkej Rieky ).
Pochádzal z Ríma.
Inocent XI. (1676 – 1689)
Benedetto Odescalchi
86 Bellua Insatiabilis ( Nenasýtna šelma ).
Inocent mal v erbe symbol leva.
Alexander VIII. (1689 – 1691)
Pietro Ottoboni
87 Poenitentia Gloriosa ( Nádherné pokánie )
Jeho krstné meno bolo "Pietro" - Peter. Apoštol Peter sa kál po trojitom zapretí Pána.
Inocent XII. (1691 – 1700)
Antonio Pignatelli del Rastrello
88 Rastrum in Porta ( Hrable vo dverách )
Hračka s priezviskom - Rastrum - Rastrello - v taliančine "hraba".
Klement XI. (1700 – 1721)
Giovanni Francesco Albani
89 Flores Circumdati ( Obklopený kvetmi )
Bol kardinálom s titulom od sv. Márie v Aquire. Tvrdenie, že Urbino, miesto jeho narodenia, má v znaku veniec z kvetov nie je pravdivé, jedná sa o štandardný znak pre grófstvo v Taliansku.
Inocent XIII. (1721 – 1724)
Michelangelo dei Conti
90 De Bona Religione ( Z dobrého náboženstva )
Slov. Hračka s jeho zvoleným menom – Innocent.
Benedikt XIII. (1724 – 1730)
Pietro Francesco Orsini
91 Miles in Bello ( Vojak vo vojne ).
Klement XII. (1730 – 1740)
Lorenzo Corsini
92 Columna Excelsa ( Vznešený (čniaci) stĺp )
Ako kardinál mal titul zo sv. Petra v Chains: meno Peter sa odvodzuje od gréckeho „petros“ – „skala“. Podľa Nového Zákona - "Ty si Peter (skala), a na nej postavím svoju Cirkev". Hist.: Klement bol neuznaný architekt, nechal postaviť mnoho chrámov a často sa miešal do ich stavebného procesu. Zachránil stĺporadie z Parthenónu pre jeho kaplnku v Mantui.
Benedikt XIV. (1740 – 1758)
Marcello Lambertini
93 Animal Rurale ( Vidiecke zviera )
Klement XIII. (1758 – 1769)
Carlo Rezzonico
94 Rosa Umbriae ( Ruža z Umbrie )
Bol kardinálom s titulom zo sv. Mária v Aracoeli. Panna Mária je representovaná ružou.
Klement XIV. (1769 – 1774)
Lorenzo Giovanni Vincenzo Antonio Ganganelli
95 Ursus Velox ( Hbitý medveď)
V znaku rodiny Ganganelli je bežiaci medveď.
Pius VI. (1775 – 1799)
Giovanni Angelico Braschi
96 Peregrinus Apostolicus ( Apoštolský pútnik
Posledné dva roky svojho života prežil vo vyhnanstve - exile, ako väzeň francúzskej revolúcie.
Pius VII. (1800 – 1823)
Barnaba Chiaramonti
97 Aquila Rapax ( Chamtivý orol )
Jeho pontifikát bol zatienený Napoleonom, v erbe Napoleona je orol.
Lev XII. (1823 – 1829)
Annibale Sermattei della Genga
98 Canis et Coluber ( Pes a Zmija ).
„Pes“ a „had“ sú obvyklé pre inzultáciu a Lev bol všeobecne nenávidený. Ďalej slovná hračka s priezviskom: Sermattei – Serpente – taliansky „had“.
Pius VIII. (1829 – 1830)
Francesco Saverio Castiglioni
99 Vir Religiosus ( Nábožný Muž ).
Ďalší zo slovných hračiek, odkaz na pápežovo zvolené meno „Pius“.
Gregor XVI. (1831 – 1846)
Mauro, alebo Bartolomeo Alberto Cappellari
100 De Balneis Etruriae ( Z Etrurijských Lázní )
Pápež Gregor XVI. patril k kamaldulskému mníšskemu rádu. Ten pochádzal z dvoch kláštorov – jedným z nich bol Fonte Buono (taliansky „dobré žriedlo“).
Pius IX. (1846 – 1878)
Giovanni Maria Mastai Ferretti
101 Crux de Cruce ( Kríž krížov )
Pius IX. Utrpel veľa porážok, ale najväčším "krížom" pre neho muselo byť zjednotenie Talianska (pod savojskou dynastiou), kvôli ktorému pápežský štát stratil svoje územie. Erb Savojských obsahuje strieborný kríž v červenom poli.
Lev XIII. (1878 – 1903)
Gioacchino Pecci
102 Lumen in Caelo ( Svetlo na nebi )
V jeho znaku je vychádzajúca hviezda.
Pius X. (1903 – 1914)
Giuseppe Sarto
103 Ignis Ardens ( Spaľujúci oheň )
Bol zapáleným obhajcom katolíckej viery, obnovy, a tiež veľký bojovník proti moderným omylom, vrátane herézy modernizmu.
Benedikt XV. (1914 – 1922)
Giacomo Della Chiesa
104 Religio Depopulata ( Smrť náboženstva )
Vládol počas prvej svetovej vojny a boľševickej revolúcie v Rusku.
Pius XI. (1922 – 1939)
Achille Ratti
105 Fides Intrepida ( Neohrozená viera )
Bojoval proti nacizmu, fašizmu i komunizmu.
Pius XII. (1939-1958)
Eugenio Pacelli
106 Pastor Angelicus ( Anjelský pastier )
Môže odkazovať na jeho rolu počas 2. svetovej vojny, napr. pomoc židom.
Ján XXIII. (1958 – 1963)
Angelo Giuseppe Roncalli
107 Pastor et Nauta ( Pastier a Námorník )
Bol patriarchom Benátok, námorníckeho mesta.
Pavol VI. (1963 – 1978)
Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini
108 Flos Florum ( Kvet kvetov )
Kvety v erbe.
Ján Pavol I. (1978)
Albino Luciani
109 De Medietate Lunae ( Z polovice Mesiaca )
Jeho rodné meno sa dá preložiť ako „z bieleho svetla“. V deň jeho narodenia bol mesiac presne v polovici a deň jeho zvolenia pápežom bol deň po poslednej štvrti.
Ján Pavol II. (1978 – 2005)
Karol Wojtyla
110 De Labore Solis ( Zo zatmenia Slnka , alebo z námahy slnka alebo z plodnosti slnka )
V deň jeho narodenia aj v deň jeho pohrebu nastalo zatmenie Slnka.
Benedikt XVI. (2005 – 2013; rezignoval na pápežský úrad)
Joseph Ratzinger
111 Gloria Olivae ( Sláva Olivy )
Hlava v tvare olivy. Olivová ratolesť je jedným zo symbolov sv. Benedikta z Nurzie a v rámci benediktínskeho rádu existuje kongregácia tzv. Olivetanov. Olivová ratolesť je tiež symbolom zmierenia, Benedikt XVI sa opakovane snažil zmieriť vývoj Cirkvi po 2. Vatikánskom koncile s katolíckou Tradíciou a povolil široké užívanie predkoncilnej Tridentskej Omše.
František
(2013–)
Jorge Mario Bergoglio
112 Petrus Romanus ( Peter – Riman ) In persecutione extrema SRE sedebit Petrus Romanus, ktorý pasce oues in multis tribulationibus: quibus transactis ciuitas septicollis diruetur, et Iudex tremendus iudicabit populum suum. Finis. ( Počas extrémneho prenasledovania svätej rímskej cirkvi bude sedieť na stolci Petrus Romanus, ktorý bude pásť svoje stáda uprostred mnohého súženia; po ich skončení bude mesto na siedmich pahorkoch zničené a obávaný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec. )
Poznámky:
(1) Vízia o chráme Svätého Petra v troskách má iste symbolický zmysel. Obraz ničenia chrámu vyjadruje útoky proti viere a úpadok Cirkvi, ktorý nastane pred obdobím triumfu a pokoja. No jednako, s ohľadom na iné početné proroctvá, nie je možné vylúčiť, že aj Vatikán zakúsi materiálne spustošenie.
(2) Je to jedno z početných proroctiev o veľkom monarchovi, ktorý bude mať problém s nohou a bude krívať.
Svätý Malachy
írsky arcibiskup
Narodený:
1094 Armagh Severné Írsko
Zomrel:
2. novembra 1148 alebo 3. novembra 1148 Clairvaux Francúzsko
Svätý Malachy , v starej gaelčine v plnom znení Máel Máedoc Úa Morgair , (narodený 1094, Armagh, grófstvo Armagh, Ír. – zomrel 2./3. novembra 1148, Clairvaux , Francúzsko; kanonizovaný 1190; sviatok 2. novembra), oslavovaný arcibiskup a pápež legát , ktorý je považovaný za dominantnú postavu cirkevnej reformy v Írsku 12. storočia .
Malachiáš získal vzdelanie v Armagh, kde bol v roku 1119 vysvätený za kňaza.Ceallach (Celsus) z Armaghu počas svojej neprítomnosti spravovať biskupstvo v Dubline vymenoval za vikára Malachy v Armaghu. Tam si vybudoval povesť reformátora tým, že presvedčil írsku katolícku cirkev, aby prijala reformu pápeža Gregora VII., ktorá zasiahla európsky kontinent; pripisuje sa mu tiež zavedenie rímskej liturgie do Írska. Okolo roku 1123 bol Malachiáš vysvätený za biskupa v grófstve Down, kde obnovil slávne opátstvo Bangor; nasledujúci rok bol vymenovaný za biskupa v Connor, grófstvo Antrim, ale okolo roku 1127 násilné spory o jeho postavenie ho prinútili odísť a následne sa stal opátom Iveragh, grófstvo Kerry .
Ceallach, keď umieral, vymenoval (1129) Malachiáša za svojho nástupcu, a to ako opáta, tak aj arcibiskupa, čím porušil zaužívaný írsky zvyk dedičného nástupníctva. Malachiáš sa z obasvy pred ďalšou opozíciou bol prinútený (1132), aby prijal svoje nové miesto. Päť rokov vládol diecéze a celej provincii bez toho, aby vstúpil do mesta Armagh. Rezignoval v roku 1137. Aby zabezpečil pálium ( tj symbol biskupskej moci) pre svojho nástupcu v Armaghu, odišiel v roku 1139 do Ríma, kde ho pápež Inocent II. ustanovil pápežským legátom v Írsku, ale pálium odmietol udeliť . Malachiáš navštívil slávneho opáta Bernarda v Clairvaux a neskôr predstavil cistercitov v Írsku založením (1142) Mellifont v grófstve Louth.
Na svojej ceste do Ríma, aby podal druhú žiadosť o pálium , zomrel Malachy v Clairvaux v náručí Bernarda. Ustanovenie pravidelnej hierarchie v írskej cirkvi — predmet jeho života — sa realizovalo na Council of Kells, County Meath, v roku 1152. Bol prvým írskym katolíkom, ktorý bol kanonizovaný.
Pochybností o pravosti proroctiev- boli zverejnené až v r.1591
Ak by proroctvá boli falošné a objavili sa až v roku 1591... ako vysvetliť, že sa tak presne naplnili asi o 400 rokov, teda v 19. a 20. storočí?Je to taká mimoriadna náhoda?...ak boli napísané v 16. storočí, aký význam by malo písanie proroctiev v minulosti a ich spojenie s Malachiášom? Aký význam by mali proroctvá, keby bolo hneď jasné, že sú hned falošné? Ak by niekto napísal proroctvo na konci 16. storočia, mohlo by to reálne ovplyvniť len to krátke obdobie a nie 400 rokov dopredu a aký by bol dôvod spájať ich s Malachiášom, ktorý žil v 12. storočí?
Ak by niekto v 16.storočí chcel napísať proroctvá ...tak by ich písal do budúcnosti a nie spätne do minulosti,keď už minulosť bola známa...ak by boli proroctvá celé falošné,tak by sa predsa nemohli plniť a to po 400 rokoch v 20 storočí...Na toto kritika proroctiev nevie dať dostatočnú odpoveď.Pôvod proroctiev môže byť neistý,ale rozhodujúce je, či sa splnili a za taký dlhý čas.ak by sa neplnili,asi by ich nikto nebral vážne a ostali by nepovšimnuté...
Tu je jeden kritický komentár čitateľa:
VYSVETLENIE: Hoci je tento článok fascinujúci, neodráža historickú realitu. Už jezuita Claude-François Ménestrier svojou „Réfutation des prétendues prophétie de St Malachie, Paríž, 1689“ ukázal, že svätý Malachiáš z Armagh, ktorý žil medzi jedenástym a dvanástym storočím, tieto „proroctvá“ nenapísal, ale boli ich výsledkom falzifikátu, ktorý sa odohral v 16. storočí: údajné proroctvá prvýkrát zverejnil benediktín Arnoldo Wion v prvom zväzku svojho Lignum vitae, ornamentum et decus Ecclesiae (Benátky, 1591). Neskôr boli často reprodukované (napriek odsúdeniu pápežov). V 17. storočí vykonal hĺbkovú štúdiu Ludovico Antonio Muratori, ktorý potvrdil jej nepravdu: Pozri: "Dizertačná práca XLIV v <dissertazioni sopra le archeology italiani>. classicitaliani.it/muratori/dissertazioni/dissert44.htm
Kostol sv. Malachiáša v meste Armagh Severné Írsko
