Mnohí kňazi svojou ľahkovážnosťou urážajú Pannu Máriu i Pána Ježiša.
Marie-Julie Jahenny – Mnohí kňazi svojou ľahkovážnosťou urážajú Pannu Máriu i Pána Ježiša.
Z denníčka Marie-Julie, 12. mája 1896
Panna Mária
„Urobila som všetko, aby som zachránila ľudí od trestov. Mnoho kňazov reptalo a neverilo Môjmu Nepoškvrnenému srdcu… Veľmi Ma rozhnevali a urazili Svätého Svätých…“
Z denníčka Marie-Julie, 19. septembra 1896
Pán Ježiš
„Ten kňaz už viac nie je pokorným, už nie je viac úctivý, je ľahkovážnym a chladným v Svätej Pobožnosti. Myslí len na posilňovanie svojho tela pričom duše zanecháva stenať bez útechy… Svetské zábavky budú vo Večnosti strašne splatené…
V deň veľkého zatrasenia Môjho hnevu, mnohí zaprú Otca a Jeho kňazstvo vystavia potupe pre celú večnosť ako Judáš. Uvidíme zrady, ktoré sa udejú v deň, kedy sa hrôza rozmohne (po svete)… Aby si zachránili život v tele, mnohí stratia svoje duše!“
Aj posledný odstavec sa zjavne týka predovšetkým kňazov, ale nielen ich! Až Rím padne – a Rím padne – mnohí na čele s kňazmi a biskupmi zanechajú pravej katolíckej viery. Beda takým ľuďom! Aby si v hodine skúšky zachránili telá, rozhodnú sa radšej zatratiť svoje duše.
„Tí, čo sa nemodlia, už zradili,“ píše kardinál Sarah v jednej zo svojich kníh. Príde deň, kedy táto hlboko skrytá vnútorná zrada bude musieť vyjsť na povrch.
Raz som išla na prijímanie a očami duše, ostrejšie než očami tela, som videla dvoch diablov v tej najodpornejšej podobe, ich rohy zvierali hrdlo úbohého kňaza a videla som Pána, vo veľkej sláve o ktorej som už hovorila, v rukách toho kňaza v hostii, ktorú mi podal. Bolo zrejmé, že to sú ruky hriešnika a cítila som, že duša toho kňaza je v smrteľnom hriechu. Pane, čo to musí byť, hľadieť na …Viac
Raz som išla na prijímanie a očami duše, ostrejšie než očami tela, som videla dvoch diablov v tej najodpornejšej podobe, ich rohy zvierali hrdlo úbohého kňaza a videla som Pána, vo veľkej sláve o ktorej som už hovorila, v rukách toho kňaza v hostii, ktorú mi podal. Bolo zrejmé, že to sú ruky hriešnika a cítila som, že duša toho kňaza je v smrteľnom hriechu. Pane, čo to musí byť, hľadieť na Tvoju nádheru medzi takými ohavami. Sám Pán mi povedal, aby som sa modlila za toho kňaza, že to dopustil aby som pochopila moc slov premenenia a ako nás Boh neopúšťa, nech už je kňaz, ktorý tieto slová vyriekne akokoľvek hriešny a aby som videla Jeho obrovskú dobrotu, keď nechal seba samého v rukách nepriateľa, pre moje dobro a dobro všetkých. Jasne som pochopila, aká obrovská povinnosť, byť svätejšími ako iní, leží na kňazoch. Aká strašná vec je prijímať najsvätejšiu sviatosť nehodne a aká obrovská je moc diabla nad dušou v smrteľnom hriechu. (Sv. Tereza od Ježiša. Život sv. Terezy od Ježiša, Ch. 38, no. 29-30)
