Mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy.
Florentský ekumenický koncil (1438-1445) v dekréte pre Jakobitov hovorí:
Svätá rímska Cirkev, založená slovom nášho Pána a Vykupiteľa pevne verí a vyznáva a ohlasuje, že nikto mimo Katolíckej Cirkvi, ani pohania, ani židia alebo neveriaci alebo heretici a schizmatici nebudú mať účasť na večnom živote, ale vrhajú sa skôr do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom, ak sa k nej pred smrťou nepripoja. Až taký veľký význam má jednota tela Cirkvi, že cirkevné sviatosti len tým prispievajú k spáse, ktorí v nej zotrvávajú a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti a cvičenia v kresťanskom boji len tým prinášajú večnú odmenu. Nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba aj keby pre meno Krista vylial krv, nemôže byť zachránený, ak neostane v lone a jedote Katolíckej Cirkvi. (zdroj: NEUNER - ROOS: Viera Cirkvi v úradných dokumentoch jej magistéria, bod 381, tiež Denzinger: The Sources of Catholic Dogma, par.714).
Z toho vyplýva na margo Serafína Sarovského, že ak je spasený a svätý, musel byť katolíkom. Lebo neviem si predstaviť, že on ako kňaz by mal započítanú k dobru nejakú nezavinenú nevedomosť o unikátnosti a univerzálnosti Katolíckej Cirkvi, ktorá ospravedlňuje. Lebo on ako kňaz musel poznať Písmo a pasáž: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev. Aj keď pravoslávni to vysvetľujú ako vieru Petrovu a nie osobu a pápežský úrad. Plus navyše k tomu sa mu zjavila Panna Mária so sv.Petrom prvým pápežom a sv.Jánom.
Svätá rímska Cirkev, založená slovom nášho Pána a Vykupiteľa pevne verí a vyznáva a ohlasuje, že nikto mimo Katolíckej Cirkvi, ani pohania, ani židia alebo neveriaci alebo heretici a schizmatici nebudú mať účasť na večnom živote, ale vrhajú sa skôr do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom, ak sa k nej pred smrťou nepripoja. Až taký veľký význam má jednota tela Cirkvi, že cirkevné sviatosti len tým prispievajú k spáse, ktorí v nej zotrvávajú a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti a cvičenia v kresťanskom boji len tým prinášajú večnú odmenu. Nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba aj keby pre meno Krista vylial krv, nemôže byť zachránený, ak neostane v lone a jedote Katolíckej Cirkvi. (zdroj: NEUNER - ROOS: Viera Cirkvi v úradných dokumentoch jej magistéria, bod 381, tiež Denzinger: The Sources of Catholic Dogma, par.714).
Z toho vyplýva na margo Serafína Sarovského, že ak je spasený a svätý, musel byť katolíkom. Lebo neviem si predstaviť, že on ako kňaz by mal započítanú k dobru nejakú nezavinenú nevedomosť o unikátnosti a univerzálnosti Katolíckej Cirkvi, ktorá ospravedlňuje. Lebo on ako kňaz musel poznať Písmo a pasáž: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev. Aj keď pravoslávni to vysvetľujú ako vieru Petrovu a nie osobu a pápežský úrad. Plus navyše k tomu sa mu zjavila Panna Mária so sv.Petrom prvým pápežom a sv.Jánom.
