„Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu“ Mt 27, 50
V tejto chvíli každý, kto miluje Ježiša Krista, musí ostať v tajuplnom Božskom tichu, súcitne pozerať na milovaného Spasiteľa, tak strýzneného pre naše hriechy , pretože „pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný“ Iz 53, 8b. Nemyslím si, že tvoje či moje slzy sú slabosťou, ale možno aspoň malým vonkajším prejavom ľútosti nad svojimi hriechmi, pretože „On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov“ Iz 53, 12.
Na krížovej ceste, pri ôsmom zastavení je v piesni : „Ježiš zasa sily zbiera-vstáva s krížom a pozerá-ta, na ženy plačúce; - Nad mojimi bolesťami – neplačte, lež nad svojimi – synmi slzte kajúcne“.
Ježiš rázne hovorí tebe aj mne a tiež každému: „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou, a nad svojimi deťmi“ Lk 23, 28. Ak chceme úprimne ísť za Ježišom a nechceme robiť divadlo z nášho pokánia, tak musíme plakať hlavne a najviac nad sebou, nad zle vychovanými deťmi, nad tým akú spúšť sme nechali na tejto zemi. Musíme plakať nad pohoršeniami, nad tým, že sme sa ako kresťania hanbili za Ježiša a nevyznali sme Ho pred týmto hriešnym a cudzoložným pokolením.
Ako chceme, aby sa náš smútok premenil na radosť, keď nechceme plakať nad našimi hriechmi Jn 16, 20?
Prorocké Slovo v Izaiášovi 53 pokračuje ďalej: „Vskutku On niesol naše (tvoje aj moje) choroby a našimi bôľmi sa On obťažil, no my (ty aj ja) sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše (tvoje aj moje) hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení“.
Počuješ živé Slovo Božie? My všetci sme sa vlastne stali vrahmi vteleného Božieho Syna!!! Aj Adam aj Eva, aj posledný človek, ktorý sa narodí, je dedične vinný za smrť Božieho Syna!!! Nedá sa to inak pochopiť. Len je dôležité pripustiť, že pre tvoj a môj hriech bol Ježiš nami odsúdený. Ty aj ja sme ho bičovali, ty aj ja sme ho opľúvali, ty aj ja sme ho bili po tvári, dávali sme mu na hlavu tŕňovú korunu a potom sme ho palicou bili po hlave!!! Všetci sme ho bičovali. Až tak, že skoro zomrel pri tomto týraní. Ty aj ja sme mu tými našimi hriechmi, prenáramne zaťažili kríž, že ho nebol schopný pod tou ťarchou, niesť sám... Ty aj ja sme HO pribili na kríž. Nemáš (ty aj ja) žiadnu výhovorku!
Ale veriaci v Krista majú to obrovské šťastie, že sám Ježiš sa takto sám rozhodol nás (teba aj mňa) zachrániť, spasiť, vyslobodiť, dokonca uzdraviť z neduhov a chorôb! Ježiš sám chce vidieť „dlhoveké potomstvo Iz 53, 10. Potomstvo znovuzrodených kresťanov, plných viery aj Ducha. Plných celej Pravdy Evanjelia! Plných odvahy hlásať Slovo.
A čo bude nasledovať teraz, prípadne zajtra, pozajtra a do budúcna? Už sa predsa približuje koniec tohto viditeľného sveta a Boží súd, a sám Ježiš príde ako Sudca živých aj mŕtvych. V Zjv 1,7 je napísané: Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli (ty aj ja sme ho prebodli), a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen“.
Jedni na zemi budú nariekať v pekelnom zúfalstve, že Ježiša neprijali a boli mu nepriateľmi, že hlásali bludy v sektách, že hlásali seba, že hlásali herézy, že sa vlažnosťou postarali, aby sa nevesta Kristova zmenila na neviestku antikrista, že boli po celý svoj život odbojní (1 Sam15,23 „Odbojnosť je ako hriech čarodejníctva, svojvoľnosť, ako hriech modlárstva“).
Druhí budú nariekať so slzami radosti, slzami pokánia, slzami ľútosti, slzami nádeje, že už konečne prišiel ich-náš (tvoj aj môj), Záchranca, Spasiteľ, Tešiteľ, Vykupiteľ, jediný Prostredník, jediná nádej, jediná Istota nášho života. Že prišiel po nás, aby nás zobral k sebe do NEBA! (Jn 14,3: „...zasa prídem a vezmem vás (teba aj mňa) k sebe, aby ste aj Vy boli tam, kde som ja.“)
V Jánovi 12, 47 je napísané: „...neprišiel som svet súdiť, ale svet spasiť“. Toto platí pre tých, ktorí Ho prijali, ktorí prijali Jeho Slovo a zachovávajú Ho.
Takže, ak príde Ježiš súdiť živých a mŕtvych na konci vekov, tak pre tých prvých príde ako Sudca s odsudzujúcim výrokom (Mt 25, 41 „Odíďte odo mňa zlorečení, do večného ohňa...), pre tých druhých príde ako Sudca – so zachraňujúcim výrokom (Mt 25,34 „Poďte, požehnaní môjho Otca...)
Milý čitateľ, počuj Slovo Pánovo!: „Nik nepríde k Otcovi, iba skrze mňa (hovorí Ježiš v Jn 14,6), Nik nemôže slúžiť dvom pánom Mt 6,24..., nik z nás nemôže byť vlažným kresťanom Zjv 3,16. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať Lk 12, 48“.
Pozri sa teraz opäť na Ježiša, ktorý je ukrižovaný na Golgote Na Golgote: „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ Lk 23, 34 . Pozri sa mu do zakrvavenej tváre! On skutočne zomrel, už nejaví známky života. Života telesného, ľudského! On zomrel za tvoje aj moje hriechy, za naše neprávosti! Ale nezabudni, že máš so sebou aj Jeho Matku - Máriu, ktorá mu ostala verná a neopustila Ho. „Raduj sa Milosti plná - Χαῖρε, κεχαριτωμένη“ Lk 1,28 .
Popros Máriu, aby ťa teraz ona chytila za ruku a príď spolu ňou bližšie ku krížu. Keď zvesia z kríža Ježišovo mŕtve telo, jeho mama ho drží s obrovskou bolesťou, hraničiacou so smrťou, v náručí. Ona plače, že sme jej našimi hriechmi zabili Syna. Ale nehnevá sa na teba. Odpúšťa ti. Tak ako Ježiš (Lk 23,34 „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia), tak aj ona nám odpúšťa. Preto si vezmi so sebou na tejto krátkej púti životom aj Ježišovu matku Máriu. Plná bolestí ťa zoberie pred Sudcu živých i mŕtvych! Práve ona má od Boha službu – výsadu, privádzať jej, Duchom svätým znovuzrodené deti, ku svojmu Synovi Ježišovi. Nakoľko sa od nás na Súde bude veľa požadovať, ona bude mať mocný príhovor za teba a za mňa! Ale musíš aj jej patriť. Byť mariánsky ctiteľ znamená, že ideš s Máriou k Ježišovi. Že prídeš k nej, zasvätíš sa jej a ju poprosíš aby ťa sprevádzala k Ježišovi: „pôvodcovi a zavŕšiteľovi viery“. - Hebr 12,2 - Musíš mať vždy oči „upreté na Ježiša, pretože On namiesto radosti ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu“.
Na krížovej ceste, pri ôsmom zastavení je v piesni : „Ježiš zasa sily zbiera-vstáva s krížom a pozerá-ta, na ženy plačúce; - Nad mojimi bolesťami – neplačte, lež nad svojimi – synmi slzte kajúcne“.
Ježiš rázne hovorí tebe aj mne a tiež každému: „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou, a nad svojimi deťmi“ Lk 23, 28. Ak chceme úprimne ísť za Ježišom a nechceme robiť divadlo z nášho pokánia, tak musíme plakať hlavne a najviac nad sebou, nad zle vychovanými deťmi, nad tým akú spúšť sme nechali na tejto zemi. Musíme plakať nad pohoršeniami, nad tým, že sme sa ako kresťania hanbili za Ježiša a nevyznali sme Ho pred týmto hriešnym a cudzoložným pokolením.
Ako chceme, aby sa náš smútok premenil na radosť, keď nechceme plakať nad našimi hriechmi Jn 16, 20?
Prorocké Slovo v Izaiášovi 53 pokračuje ďalej: „Vskutku On niesol naše (tvoje aj moje) choroby a našimi bôľmi sa On obťažil, no my (ty aj ja) sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše (tvoje aj moje) hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení“.
Počuješ živé Slovo Božie? My všetci sme sa vlastne stali vrahmi vteleného Božieho Syna!!! Aj Adam aj Eva, aj posledný človek, ktorý sa narodí, je dedične vinný za smrť Božieho Syna!!! Nedá sa to inak pochopiť. Len je dôležité pripustiť, že pre tvoj a môj hriech bol Ježiš nami odsúdený. Ty aj ja sme ho bičovali, ty aj ja sme ho opľúvali, ty aj ja sme ho bili po tvári, dávali sme mu na hlavu tŕňovú korunu a potom sme ho palicou bili po hlave!!! Všetci sme ho bičovali. Až tak, že skoro zomrel pri tomto týraní. Ty aj ja sme mu tými našimi hriechmi, prenáramne zaťažili kríž, že ho nebol schopný pod tou ťarchou, niesť sám... Ty aj ja sme HO pribili na kríž. Nemáš (ty aj ja) žiadnu výhovorku!
Ale veriaci v Krista majú to obrovské šťastie, že sám Ježiš sa takto sám rozhodol nás (teba aj mňa) zachrániť, spasiť, vyslobodiť, dokonca uzdraviť z neduhov a chorôb! Ježiš sám chce vidieť „dlhoveké potomstvo Iz 53, 10. Potomstvo znovuzrodených kresťanov, plných viery aj Ducha. Plných celej Pravdy Evanjelia! Plných odvahy hlásať Slovo.
A čo bude nasledovať teraz, prípadne zajtra, pozajtra a do budúcna? Už sa predsa približuje koniec tohto viditeľného sveta a Boží súd, a sám Ježiš príde ako Sudca živých aj mŕtvych. V Zjv 1,7 je napísané: Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli (ty aj ja sme ho prebodli), a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen“.
Jedni na zemi budú nariekať v pekelnom zúfalstve, že Ježiša neprijali a boli mu nepriateľmi, že hlásali bludy v sektách, že hlásali seba, že hlásali herézy, že sa vlažnosťou postarali, aby sa nevesta Kristova zmenila na neviestku antikrista, že boli po celý svoj život odbojní (1 Sam15,23 „Odbojnosť je ako hriech čarodejníctva, svojvoľnosť, ako hriech modlárstva“).
Druhí budú nariekať so slzami radosti, slzami pokánia, slzami ľútosti, slzami nádeje, že už konečne prišiel ich-náš (tvoj aj môj), Záchranca, Spasiteľ, Tešiteľ, Vykupiteľ, jediný Prostredník, jediná nádej, jediná Istota nášho života. Že prišiel po nás, aby nás zobral k sebe do NEBA! (Jn 14,3: „...zasa prídem a vezmem vás (teba aj mňa) k sebe, aby ste aj Vy boli tam, kde som ja.“)
V Jánovi 12, 47 je napísané: „...neprišiel som svet súdiť, ale svet spasiť“. Toto platí pre tých, ktorí Ho prijali, ktorí prijali Jeho Slovo a zachovávajú Ho.
Takže, ak príde Ježiš súdiť živých a mŕtvych na konci vekov, tak pre tých prvých príde ako Sudca s odsudzujúcim výrokom (Mt 25, 41 „Odíďte odo mňa zlorečení, do večného ohňa...), pre tých druhých príde ako Sudca – so zachraňujúcim výrokom (Mt 25,34 „Poďte, požehnaní môjho Otca...)
Milý čitateľ, počuj Slovo Pánovo!: „Nik nepríde k Otcovi, iba skrze mňa (hovorí Ježiš v Jn 14,6), Nik nemôže slúžiť dvom pánom Mt 6,24..., nik z nás nemôže byť vlažným kresťanom Zjv 3,16. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať Lk 12, 48“.
Pozri sa teraz opäť na Ježiša, ktorý je ukrižovaný na Golgote Na Golgote: „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ Lk 23, 34 . Pozri sa mu do zakrvavenej tváre! On skutočne zomrel, už nejaví známky života. Života telesného, ľudského! On zomrel za tvoje aj moje hriechy, za naše neprávosti! Ale nezabudni, že máš so sebou aj Jeho Matku - Máriu, ktorá mu ostala verná a neopustila Ho. „Raduj sa Milosti plná - Χαῖρε, κεχαριτωμένη“ Lk 1,28 .
Popros Máriu, aby ťa teraz ona chytila za ruku a príď spolu ňou bližšie ku krížu. Keď zvesia z kríža Ježišovo mŕtve telo, jeho mama ho drží s obrovskou bolesťou, hraničiacou so smrťou, v náručí. Ona plače, že sme jej našimi hriechmi zabili Syna. Ale nehnevá sa na teba. Odpúšťa ti. Tak ako Ježiš (Lk 23,34 „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia), tak aj ona nám odpúšťa. Preto si vezmi so sebou na tejto krátkej púti životom aj Ježišovu matku Máriu. Plná bolestí ťa zoberie pred Sudcu živých i mŕtvych! Práve ona má od Boha službu – výsadu, privádzať jej, Duchom svätým znovuzrodené deti, ku svojmu Synovi Ježišovi. Nakoľko sa od nás na Súde bude veľa požadovať, ona bude mať mocný príhovor za teba a za mňa! Ale musíš aj jej patriť. Byť mariánsky ctiteľ znamená, že ideš s Máriou k Ježišovi. Že prídeš k nej, zasvätíš sa jej a ju poprosíš aby ťa sprevádzala k Ježišovi: „pôvodcovi a zavŕšiteľovi viery“. - Hebr 12,2 - Musíš mať vždy oči „upreté na Ježiša, pretože On namiesto radosti ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu“.